Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/44/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. mája 2017 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi a obžalovaného

S. Z.

nar. XX.XX.XXXX v T. nad D., trvale bytom Z. T. H. D., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Ilava,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/17/2017 zo dňa 19.4.2017 a takto

rozhodol:

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine sa obžalovaný S. Z. o d s u d z u j e podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., 36 písm. n) Tr. zák. a § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody 14 (štrnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na 5 (päť) rokov.

II.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Obžalovaný S. Z. bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/17/2017 zo dňa 19.4.2017 uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d) Trestného zákona, pretože dňa 26. októbra 2016 v čase okolo 21.30 hodiny viedol osobné motorové vozidlo značky L. evidenčné číslo T. v Z. D. po ulici S. číslo X/X v smere na S. k spoločnosti K. a to napriek tomu, že mu bol rozsudkom Okresného súdu Žiari nad Hronom, sp. zn. 3T 59/2011 zo dňa 8. júna 2011, právoplatným dňa 8. júna 2011 uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 3 roky a 6 mesiacov.

Bol za to odsúdený podľa § 348 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 4 roky.

Proti tomuto rozsudku hneď po jeho vyhlásení podali odvolania obžalovaný ako aj prokurátor okresnej prokuratúry. Obidve odvolania smerovali proti výroku o treste. Prokurátor okresnej prokuratúry v písomných dôvodoch odvolania namietal, že súd nemal priznať obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., vzhľadom na jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. zák. Obžalovaný bol totiž už v prípravnom konaní usvedčovaný výpoveďami svedkov a obžalovaný urobil vyhlásenie o uznaní viny až pod ťarchou týchto dôkazov. Nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov považuje za neprimerane mierny, ktorý nezohľadňuje to, že ide o skúseného recidivistu, ktorý bol 19-krát súdne trestaný a ktorý nemá problém viesť vozidlo napriek viacerým, už ukladaným trestom zákazu činnosti. Aj trest zákazu činnosti je v jeho prípade neprimerane mierny. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom výroku o treste a vo veci rozhodol sám tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody bez priznania poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. v hornej polovici zákonnej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a tiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere tak, aby s doposiaľ nevykonanými trestami zákazu činnosti nepresiahol 10 rokov.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania namietal, že výrok o treste považuje za nesprávny a nezákonný, pretože súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie o treste a uložené tresty sú neprimerané. Pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie o vine a súd jeho vyhlásenie prijal s tým, že vykonal len dokazovanie ku trestu. Poukazoval na to, že v prvotnom konaní samosudca vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody na 8 mesiacov nepodmienečne a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 4 roky. Následne po podaní odporu na hlavnom pojednávaní mu priznal ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., avšak trest odňatia slobody neupravil výrazným spôsobom zodpovedajúcim priznaniu ďalšej poľahčujúcej okolnosti. Iba nepatrne mu znížil trest odňatia slobody o jeden mesiac a vôbec neznížil trest zákazu činnosti. Je toho názoru, že tresty sú neprimerane vysoké. Poukazoval aj na to, že pobyt vo väzbe v trvaní 7 mesiacov je pre neho dostatočným trestom a je potrebné vziať do úvahy aj jeho hodnotenie z väzby, podľa ktorého si plní všetky povinnosti, správa sa slušne, dodržiava ústavný poriadok a plní si príkazy a nariadenia personálu. Dával do úvahy súdu, či by u neho neprichádzalo aplikovanie ustanovenia § 44 Tr. zák. a to upustenie od uloženia trestu, resp. § 43 Tr. zák. - upustenie od uloženia ďalšieho trestu. Ak by odvolací súd toto neakceptoval, je toho názoru, že sú u neho splnené podmienky pre zákonné uloženie mu miernejších trestov, než aké mu boli uložené súdom prvého stupňa.

Následne vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora jednoznačne zotrvával na závere, že súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ mu priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., poukazoval na to, že v prípravnom konaní sa ku skutku priznal a tento úprimne oľutoval aj na hlavnom pojednávaní. Prokurátora požiadal, aby začal konanie o dohode o vine a treste, čo tento odmietol. Nie je pravdou ani tvrdenie prokurátora, že súd nezohľadnil pri priznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. jeho výpovede a aktivity v iných štádiách trestného konania, pretože od začiatku sa ku skutku priznal a tento ľutoval. Odvolanie prokurátora je len účelové a je toho názoru, že ho podal z dôvodu, že aj on podal odvolanie proti výroku o treste. O zjavnej účelovosti odvolania prokurátora svedčí aj to, že po vydaní trestného rozkazu prokurátor voči trestnému rozkazu odpor nepodal. Ak by bol začal konanie o dohode o vine a treste, určite by medzi nimi došlo k uzatvoreniu tejto dohody a vec by už bola dávno právoplatne skončená. Pokiaľ prokurátor poukázal na jeho trestnú minulosť, túto súd prvého stupňa zohľadnil pri priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Neodôvodnený je tiež záver prokurátora o tom, že mu boli viackrát ukladané tresty zákazu činnosti, pretože tieto mu museli byť ukladané v súvislosti s ukladaním súhrnných trestov. Odvolanie prokurátora žiadal podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade

podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že dôvodné je odvolanie prokurátora. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vydal vyhlásenie o vine, ktoré súd prvého stupňa prijal a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by vylučovala takýto postup. V spisovom materiáli sa nachádza celá rada dôkazov preukazujúcich trestnú činnosť obžalovaného, a teda jeho vyhlásenie o vine má oporu v dôkaznej situácii a bolo ho možné prijať.

V prvom rade odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s námietkou obžalovaného, pokiaľ sa týka procesného postupu ohľadne odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného. Pokiaľ aj prokurátor v pôvodnom konaní nepodal odpor proti trestnému rozkazu, z čoho obžalovaný dovodil, že súhlasil s výškou uloženého trestu, to ešte neznamená, že v ďalšom konaní prebiehajúcom na hlavnom pojednávaní, nemôže prokurátor následne podať odvolanie proti výroku o treste v rozsudku súdu prvého stupňa, resp., že takýto postup by bol nezákonný. Je to zákonné právo prokurátora a odvolací súd bol povinný o podanom odvolaní rozhodnúť. Napokon ako vyplýva z podaného odvolania, prokurátor namietal najmä priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák., ktorú súd vyhodnotil ako dôsledok vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní obžalovaným.

Aj keď sa odvolací súd s touto odvolacou námietkou prokurátora nestotožnil, pretože jednoznačne bez ohľadu na predchádzajúce konanie a dôkazný stav zastáva názor, že v prípade vyhlásenia o vine obžalovaným na hlavnom pojednávaní ide o okolnosť, ktorú je potrebné vyhodnotiť ako napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti v zmysle ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák., na druhej strane nesúhlasil s priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Je faktom, že obžalovaný viackrát vyslovil úprimnú ľútosť, ale jeho úprimnosti odvolací súd neuveril. Obžalovaný, ktorý bol v minulosti 19- krát súdne trestaný, viackrát vyslovil úprimné oľutovanie svojich konaní, ale jeho ďalšie správanie sa a napokon aj predmetná prejednávaná trestná činnosť o jeho úprimnom postoji vôbec nenasvedčuje. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v prípade takýchto páchateľov skutočne nie je v súlade so zákonom priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti bez ohľadu na to, že sa páchateľ k spáchaniu skutku doznal.

Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd dospel k záveru, že zo strany súdu prvého stupňa došlo k pochybeniu pri zohľadnení tejto poľahčujúcej okolnosti obžalovanému a následne pri ukladaní trestu, pretože pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je trest uložený obžalovanému pod strednou hranicou trestnej sadzby § 348 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 7 mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti vo výmere 4 rokov neprimerane mierny.

Odvolací súd preto podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) ods. 2 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o treste a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, že podľa § podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., 36 písm. n) Tr. zák. a § 37 písm. m) Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody na 14 mesiacov nepodmienečne, teda tesne nad strednou hranicou trestnej sadzby. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na 5 rokov. Takto uložené tresty považuje odvolací súd vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti celého prípadu za tresty primerané a zákonné, spĺňajúce požiadavky ustanovenia § 34 Tr. zák. S poukazom na uvedené nepovažoval následne odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné a toto potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.