Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_23To-44-2017.pdf
PDF · 78.64 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/44/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. mája 2017 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi a obžalovaného
S. Z.
nar. XX.XX.XXXX v T. nad D., trvale bytom Z. T. H. D., t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Ilava,
ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/17/2017 zo dňa 19.4.2017 a takto
rozhodol:
I.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine sa obžalovaný S. Z. o d s u d z u j e podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., 36 písm. n) Tr. zák. a § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody 14 (štrnásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na 5 (päť) rokov.
II.
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Obžalovaný S. Z. bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/17/2017 zo dňa 19.4.2017 uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d) Trestného zákona, pretože dňa 26. októbra 2016 v čase okolo 21.30 hodiny viedol osobné motorové vozidlo značky L. evidenčné číslo T. v Z. D. po ulici S. číslo X/X v smere na S. k spoločnosti K. a to napriek tomu, že mu bol rozsudkom Okresného súdu Žiari nad Hronom, sp. zn. 3T 59/2011 zo dňa 8. júna 2011, právoplatným dňa 8. júna 2011 uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 3 roky a 6 mesiacov.
Bol za to odsúdený podľa § 348 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 4 roky.
Proti tomuto rozsudku hneď po jeho vyhlásení podali odvolania obžalovaný ako aj prokurátor okresnej prokuratúry. Obidve odvolania smerovali proti výroku o treste. Prokurátor okresnej prokuratúry v písomných dôvodoch odvolania namietal, že súd nemal priznať obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., vzhľadom na jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. zák. Obžalovaný bol totiž už v prípravnom konaní usvedčovaný výpoveďami svedkov a obžalovaný urobil vyhlásenie o uznaní viny až pod ťarchou týchto dôkazov. Nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov považuje za neprimerane mierny, ktorý nezohľadňuje to, že ide o skúseného recidivistu, ktorý bol 19-krát súdne trestaný a ktorý nemá problém viesť vozidlo napriek viacerým, už ukladaným trestom zákazu činnosti. Aj trest zákazu činnosti je v jeho prípade neprimerane mierny. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom výroku o treste a vo veci rozhodol sám tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody bez priznania poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. v hornej polovici zákonnej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a tiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere tak, aby s doposiaľ nevykonanými trestami zákazu činnosti nepresiahol 10 rokov.
Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania namietal, že výrok o treste považuje za nesprávny a nezákonný, pretože súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie o treste a uložené tresty sú neprimerané. Pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie o vine a súd jeho vyhlásenie prijal s tým, že vykonal len dokazovanie ku trestu. Poukazoval na to, že v prvotnom konaní samosudca vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody na 8 mesiacov nepodmienečne a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 4 roky. Následne po podaní odporu na hlavnom pojednávaní mu priznal ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., avšak trest odňatia slobody neupravil výrazným spôsobom zodpovedajúcim priznaniu ďalšej poľahčujúcej okolnosti. Iba nepatrne mu znížil trest odňatia slobody o jeden mesiac a vôbec neznížil trest zákazu činnosti. Je toho názoru, že tresty sú neprimerane vysoké. Poukazoval aj na to, že pobyt vo väzbe v trvaní 7 mesiacov je pre neho dostatočným trestom a je potrebné vziať do úvahy aj jeho hodnotenie z väzby, podľa ktorého si plní všetky povinnosti, správa sa slušne, dodržiava ústavný poriadok a plní si príkazy a nariadenia personálu. Dával do úvahy súdu, či by u neho neprichádzalo aplikovanie ustanovenia § 44 Tr. zák. a to upustenie od uloženia trestu, resp. § 43 Tr. zák. - upustenie od uloženia ďalšieho trestu. Ak by odvolací súd toto neakceptoval, je toho názoru, že sú u neho splnené podmienky pre zákonné uloženie mu miernejších trestov, než aké mu boli uložené súdom prvého stupňa.
Následne vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora jednoznačne zotrvával na závere, že súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ mu priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., poukazoval na to, že v prípravnom konaní sa ku skutku priznal a tento úprimne oľutoval aj na hlavnom pojednávaní. Prokurátora požiadal, aby začal konanie o dohode o vine a treste, čo tento odmietol. Nie je pravdou ani tvrdenie prokurátora, že súd nezohľadnil pri priznaní poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. jeho výpovede a aktivity v iných štádiách trestného konania, pretože od začiatku sa ku skutku priznal a tento ľutoval. Odvolanie prokurátora je len účelové a je toho názoru, že ho podal z dôvodu, že aj on podal odvolanie proti výroku o treste. O zjavnej účelovosti odvolania prokurátora svedčí aj to, že po vydaní trestného rozkazu prokurátor voči trestnému rozkazu odpor nepodal. Ak by bol začal konanie o dohode o vine a treste, určite by medzi nimi došlo k uzatvoreniu tejto dohody a vec by už bola dávno právoplatne skončená. Pokiaľ prokurátor poukázal na jeho trestnú minulosť, túto súd prvého stupňa zohľadnil pri priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Neodôvodnený je tiež záver prokurátora o tom, že mu boli viackrát ukladané tresty zákazu činnosti, pretože tieto mu museli byť ukladané v súvislosti s ukladaním súhrnných trestov. Odvolanie prokurátora žiadal podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade
podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že dôvodné je odvolanie prokurátora. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vydal vyhlásenie o vine, ktoré súd prvého stupňa prijal a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by vylučovala takýto postup. V spisovom materiáli sa nachádza celá rada dôkazov preukazujúcich trestnú činnosť obžalovaného, a teda jeho vyhlásenie o vine má oporu v dôkaznej situácii a bolo ho možné prijať.
V prvom rade odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s námietkou obžalovaného, pokiaľ sa týka procesného postupu ohľadne odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného. Pokiaľ aj prokurátor v pôvodnom konaní nepodal odpor proti trestnému rozkazu, z čoho obžalovaný dovodil, že súhlasil s výškou uloženého trestu, to ešte neznamená, že v ďalšom konaní prebiehajúcom na hlavnom pojednávaní, nemôže prokurátor následne podať odvolanie proti výroku o treste v rozsudku súdu prvého stupňa, resp., že takýto postup by bol nezákonný. Je to zákonné právo prokurátora a odvolací súd bol povinný o podanom odvolaní rozhodnúť. Napokon ako vyplýva z podaného odvolania, prokurátor namietal najmä priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák., ktorú súd vyhodnotil ako dôsledok vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní obžalovaným.
Aj keď sa odvolací súd s touto odvolacou námietkou prokurátora nestotožnil, pretože jednoznačne bez ohľadu na predchádzajúce konanie a dôkazný stav zastáva názor, že v prípade vyhlásenia o vine obžalovaným na hlavnom pojednávaní ide o okolnosť, ktorú je potrebné vyhodnotiť ako napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti v zmysle ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák., na druhej strane nesúhlasil s priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák., teda že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Je faktom, že obžalovaný viackrát vyslovil úprimnú ľútosť, ale jeho úprimnosti odvolací súd neuveril. Obžalovaný, ktorý bol v minulosti 19- krát súdne trestaný, viackrát vyslovil úprimné oľutovanie svojich konaní, ale jeho ďalšie správanie sa a napokon aj predmetná prejednávaná trestná činnosť o jeho úprimnom postoji vôbec nenasvedčuje. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v prípade takýchto páchateľov skutočne nie je v súlade so zákonom priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti bez ohľadu na to, že sa páchateľ k spáchaniu skutku doznal.
Vychádzajúc z uvedeného potom odvolací súd dospel k záveru, že zo strany súdu prvého stupňa došlo k pochybeniu pri zohľadnení tejto poľahčujúcej okolnosti obžalovanému a následne pri ukladaní trestu, pretože pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je trest uložený obžalovanému pod strednou hranicou trestnej sadzby § 348 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 7 mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti vo výmere 4 rokov neprimerane mierny.
Odvolací súd preto podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) ods. 2 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o treste a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci rozsudkom sám tak, že podľa § podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., 36 písm. n) Tr. zák. a § 37 písm. m) Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody na 14 mesiacov nepodmienečne, teda tesne nad strednou hranicou trestnej sadzby. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na 5 rokov. Takto uložené tresty považuje odvolací súd vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti celého prípadu za tresty primerané a zákonné, spĺňajúce požiadavky ustanovenia § 34 Tr. zák. S poukazom na uvedené nepovažoval následne odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné a toto potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.