Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6Csp/33/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému: Ľ. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., M. XXX/X, o zaplatenie 621,62 € s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

(1) Právny predchodca žalobcu sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 17.08.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 621,62 € s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu, že na základe zmluvy o pôžičke č. 6097840 bola žalovanému poskytnutá celková suma pôžičky 1 372,80 €. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 28,60 €. Do dňa podania žaloby žalovaný uhradil sumu 629,20 €. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 12.09.2013 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Do dňa podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 621,62 €. Žalobca si zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania. Žalobca si neuplatňuje zmluvnú pokutu. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný žalobcovi uhradiť sumu 1 250,82 €. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca uplatňuje vo výške 0,- €. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením, t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania žaloby tvorí: istina plus náklady na vymáhanie pohľadávky mínus prijaté úhrady = 1 250,82 € + 0,- € - 629,20 € = 621,62 €.

(2) Dňa 19.12.2016 bol súdu doručený návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu. Uznesením sp. zn. 6Csp/33/2016 zo dňa 17.01.2017 súd pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, a aby do konania na jeho miesto ako žalobca vstúpil Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8.

(3) Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

(4) V prejednávanej veci súd podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo

veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 €. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 05.04.2017.

(5) Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä so žalobou, žiadosťou o poskytnutie rýchlej pôžičky zo dňa 24.06.2011, predžalobnou upomienkou, potvrdením o jej doručení, prehľadom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky, všeobecnými obchodnými podmienkami a zistil, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 24.06.2011 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej je poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 850,- € splatných v 48 mesačných splátkach po 28,60 €. Ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá na 29,18 %, ročná úroková sadzba na 29,18 % a priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 46,56 %. Celková suma pôžičky bola uvedená vo výške 1 372,80 €, celkové náklady spotrebiteľa vo výške 522,80 € a konečná splatnosť úveru v júni 2015. Žalovaný pôžičku riadne a včas nesplácal, preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 12.09.2013 vyzval žalovaného na jednorazové splatenie celej pohľadávky a žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 752,18 € do 3 dní od doručenia upomienky.

(6) Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyhlásil splatnosť celého zostatku úveru ku dňu 20.09.2013. K zosplatneniu dlhu došlo pre nezaplatenie splátok splatných od 20.05.2013.

(7) Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 24.06.2011 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

(8) Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ a písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

(9) Podľa § 52 ods. l až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 24.06.2011 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

(10) Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

(11) Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

(12) Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

(13) Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

(14) Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

(15) Súd po vykonanom dokazovaní, na podklade jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne, pretože nárok je premlčaný. Rozhodol tak z dôvodu, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 24.06.2011 zmluvu, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Vyplýva to z toho, že právny predchodca žalobcu konal pri jej uzatváraní v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Ak súd rozhoduje o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, prihliada na premlčanie nárokov aj bez toho, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolával (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.).

(16) Žalobca sa domáha priznania plnenia, ktoré bolo dohodnuté v splátkach. Premlčacia doba je všeobecná - 3-ročná a v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka, keďže došlo k zosplatneniu dlhu pre nezaplatenie splátok, začína plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky. Pri zosplatnení úveru postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba nie od zosplatnenia, ale v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka zročnosťou nesplnenej splátky, t. j. splátky, v dôsledku nesplnenia ktorej došlo k zročnosti celého dlhu. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu (ktoré nespochybnil ani žalovaný), tento zosplatnil dlh dňa 20.09.2013. Ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, k zosplatneniu dlhu žalovaného došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.05.2013 (prvá nezaplatená splátka splatná pred zosplatnením). Trojročná premlčacia doba teda uplynula 20.05.2016. Žaloba bola podaná až dňa 17.08.2016, v tom čase už bol žalovaný nárok premlčaný. Následkom premlčania nie je zánik pohľadávky, ale nemožnosť priznať ju veriteľovi v súdnom konaní (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V sporoch zo spotrebiteľskej zmluvy súd prihliada na premlčanie ex offo. Preto súd žalobu zamietol.

(17) Na dôvažok súd poznamenáva, že v tejto fáze konania súd nemá zo svojej úradnej povinnosti skúmať, či boli naplnené všetky predpoklady § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na zosplatnenie dlhu. Z obsahu tohto ustanovenia vyplýva, že jeho cieľom je chrániť spotrebiteľa, nie veriteľa. Nedodržanie podmienok nemôže mať za následok absolútnu neplatnosť zosplatnenia, na ktorú by mal súd hľadieť z úradnej povinnosti, ale len námietku dlžníka, že nenastala splatnosť jeho záväzku v súlade so zmluvou a so zákonom (v danom prípade žalovaný ako dlžník zosplatnenie dlhu žalobcom ako veriteľom nijak nerozporoval). Opačný postup by totiž favorizoval veriteľa práve z hľadiska plynutia premlčacej lehoty, keďže neplatnosť zosplatnenia by vlastne mala za následok, že dlh by bol splatný podľa pôvodne dohodnutých splátok, ktoré by sa však premlčiavali odo dňa svojej zročnosti. Tým by veriteľ ťažil z vlastného protiprávneho úkonu, čo je v rozpore s elementárnymi právnymi zásadami občianskeho práva.

(18) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(19) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

(20) Vzhľadom k tomu, že týmto rozsudkom sa konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto by mu patril nárok na náhradu trov konania. Keďže si však trovy konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.