Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-453-2016.pdf
PDF · 130.28 KB
Case nature
Subarea
6Co/453/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobkyne H. R., nar. XX.X.XXXX, bytom T., L. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Luciou Anovčinovou, advokátkou v Bratislave, Štefánikova 5 proti žalovaným v 1. rade Tatra credit a.s., Piešťany, Námestie slobody 10/1718, IČO: 44 975 775, zastúpenému L.I.B. legal s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 237 546, v 2. rade J & M PROPERTY s.r.o., Prievidza, Jégeho 6/10, IČO: 45 705 011, o určenie neplatnosti zmlúv a o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 31. marca 2016, č. k. 4C/42/2015-157, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd ako súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti úverovej zmluvy zo dňa 30.04.2010 a jej ďalších dodatkov, určenia neplatnosti zmluvy o záložnom práve zo dňa 30.04.1010, ktoré uzatvorila so žalovaným v 1. rade a určenia vlastníckeho práva k bytu č. 29, nachádzajúceho sa na 1.p., vchodu XX bytového domu súp. č. XXX, k. ú. T., stojaceho na pozemku parc. č. XXXX s výmerou XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX Okresným úradom Partizánske, katastrálny odbor z príslušných podielov na spoločných častiach a zariadeniach uvedeného bytového domu a príslušného podielu na predmetnom pozemku. Žalobcovi uložil zaplatiť trovy konania štátu vo výške 8,60 eur a trovy konania žalovanému v 1. rade vo výške 668,21 eur, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozsudok odôvodnil skutkovým zistením, že žalovaný v 1. rade ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli dňa 30.4.2010 úverovú zmluvu č. 142/10. Predmetom zmluvy bol úver vo výške 7000 € splatný v 6 mesačných splátkach po 210 € a v jednej splátke 7000 €. Ročná percentuálna miera nákladov bola podľa zmluvy 37,43%, priemerná ročná percentuálna miera nákladov 30,58%, ročná úroková sadzba 36%. Výška úveru s navýšením bola 8 260,- €. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá do 30.10.2010 a celkové náklady s úverom boli 1 360,- €. Poplatok za poskytnutie úveru bol dohodnutý na 100,- €. Plnenie zo zmluvy bolo zabezpečené zriadením záložného práva k nehnuteľnosti podľa Zmluvy o záložnom práve zo dňa 30.04.2010. Bolo dohodnuté poistenie zálohu na poistnú sumu 26.400,- €. Žalobkyňa opakovane požiadala žalovaného v 1. rade o predĺženie lehoty splatnosti úveru. Dňa 28.9.2010 uzavreli dodatok č. 1 k zmluve, v zmysle ktorého sa splatnosť dlhu predĺžila do 30.4.2011, dňa 30.4.2011 uzavreli dodatok č. 2 k zmluve, v zmysle ktorého sa splatnosť dlhu predĺžila do 30.10.2011. Okrem toho uzavreli aj dodatok č. 3 k zmluve (z vyhotovenia predloženého žalobkyňou nevyplýva dátum, kedy bol dodatok uzavretý), v zmysle ktorého sa splatnosť dlhu predĺžila do 30.4.2012. Žalovaný v 1. rade vyzval žalobkyňu výzvou zo dňa 1.10.2010 na úhradu poslednej splátky a príslušenstva úveru, ktoré vyčíslil na 7 010,- €. Upomienkou zo dňa 5.10.2010 ju vyzval na zaplatenie nedoplatkov, ktoré vyčíslil na 200,- €. Listom zo dňa 26.4.2012 vyčíslil žalovaný v 1. rade pohľadávku voči žalobkyni na 18 276,14 € a vyzval ju na jej úhradu. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 30.4.2010 vyplýva, že žalobkyňa
zaplatila žalovanému sumu 210,- €. Z potvrdení o vkladoch hotovosti vyplýva, že žalobkyňa zaplatila na účet žalovaného v 1. rade dňa 26.5.2010 sumu 210,- €, dňa 29.6.2010 sumu 210,- €, dňa 29.7.2010 sumu 210,- €, dňa 30.8.2010 sumu 210,- €, dňa 30.9.2010 sumu 210,- €, dňa 29.10.2010 sumu 210,- €, dňa 7.12.2010 sumu 210,- €, dňa 31.12.2010 sumu 210,- €, dňa 28.1.2011 sumu 210,- €, dňa 31.3.2011 sumu 210,- €, dňa 9.5.2011 sumu 210,- €, dňa 31.5.2011 sumu 210,- €, dňa 30.6.2011 sumu 210,- €, dňa 29.7.2011 sumu 210,- €, dňa 30.8.2011 sumu 210,- €. Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe vyplýva, že žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ dražby navrhol dobrovoľnú dražbu bytu č. 29 na 1. p. vo vchode č. 21 v dome súp. č. 198 na parc. č. 3128 v kat. úz. Partizánske a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu vo výške 5818/212550 na pozemku parc. č. 3128 vo výmere 792 m2 zastavané plochy a nádvoria. Dražobníkom bola spoločnosť Public auction s.r.o. a dražba sa uskutočnila 4.10.2012 v notárskom úrade JUDr. Evy Vyskokovej v Prievidzi. Z oznámenia o výsledku dražby vyplýva, že vydražiteľom sa stal žalovaný v 2. rade. Vydražením bola dosiahnutá cena 12 525,- €. Zo zápisnice o rozvrhu výťažku dobrovoľnej dražby vyplýva, že výťažok z dražby bol rozvrhnutý tak, že pohľadávka Správy majetku mesta, n.o. Partizánske bola uspokojená vo výške 2 440,88 € a pohľadávka žalovaného v 1. rade bola uspokojená do výšky 8 187,07 €. Z výpisu z listu vlastníctva č. 3357 pre kat. úz. Partizánske vyplýva, že v súčasnosti je vlastníkom predmetného bytu žalovaný v 2. rade. Z notárskej zápisnice zo dňa 4.10.2012 spísanej Mgr. Martinom Výskokom, notárom so sídlom v Partizánskom pod č. N 463/2012, Nz 35846/2012, NCRls 36578/2012, ktorej obsahom je osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby vyplýva, že do začatia dražby neboli dražobníkovi doručené žiadne námietky proti dražbe. Nikto z prítomných na dražbe nevzniesol proti priebehu dražby námietky. Z potvrdenia o zaplatení zo dňa 18.10.2012, z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 4.10.2012 a z výpisu z účtu vyplýva, že žalovaný v 2. rade zaplatil najvyššie podanie tým, že dňa 4.10.2012 uhradil dražobnú zábezpeku 3 000,- € a dňa 18.10.2012 uhradil doplatok do najvyššieho podania 9 525,- €. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 30.4.2010 vyplýva, že žalobkyni bola žalovaným v 1. rade vyplatená dňa 30.4.2010 suma 7 000,- €. Zo zoznamu platieb vyplýva, že žalobkyňa zaplatila na dlh zo zmluvy o úvere žalovanému v 1. rade spolu sumu 11 647,07 €, z toho suma 8 178,07 € bola výťažkom z dražby. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Miroslava Tokára č. 49/2012 vyplýva, že všeobecná hodnota bytu žalobkyne bola ku dňu 17.6.2012 vo výške 16 300,- €. Z výpovede žalobkyne vyplýva, že sa s ňou dohodol jeden pán od žalovaného v 1. rade, že sa stretnú na mestskom úrade v Partizánskom. Povedal jej, že jej vyplatí 7 000,- € pod podmienkou, že založí byt. Súhlasila s tým, že bude splácať mesačne 210 € pol roka, potom môže úver o pol roka predĺžiť. Myslela si, že 7 000,- € bude splácať mesačnou splátkou po 210 €, nevedela, že nakoniec má zaplatiť aj sumu 7 000,- € okrem týchto splátok. O tom, že posledná splátka bude vo výške celého poskytnutého úveru jej ten pán nehovoril. Ona išla na kataster, vybrala na svoj byt výpis, ktorý tomuto pánovi odovzdala a potom jej vyplatil 6 500,- €, 210 € si stiahol za ten mesiac a 100,- € bol poplatok za to, že prišiel do Partizánskeho a 170 € ona mala dlh voči Pohotovosti s.r.o., ktorý z tejto sumy vyplatil ten pán. Podpisovala zmluvu. Ten pán od žalovaného v 1. rade prišiel a už mal text zmluvy a samotnú zmluvu napísanú. Ona si zmluvu prečítala tak narýchlo. Išlo o zmluvu o úvere. Toto bolo všetko čo uzavrela. Potom už len mesačne splácala dohodnuté splátky. Žalovanému v 1. rade zaplatila na vrátenie úveru čiastku 3 600,- €. Ona dohodnuté splátky v nasledujúcich mesiacoch platila. Zaplatila všetkých 6 splátok po 210 € tak, ako bolo dohodnuté. Nevedela, že má dať naraz 7 000,- € po zaplatení 6 splátok požiadala o predĺženie a myslela si, že tým predĺžením sa dostane postupne k čiastke 7 000,- €. Poslali jej žiadosť o predĺženie splácania úveru, ktorú podpísala a dala overiť notárovi a splatenie úveru jej predĺžili. Potom úver splácala ďalej. Keď pol roka splatila, zase požiadala o predĺženie úveru. Úver predlžovala celkom trikrát. Potom bola v sídle žalovaného v 1. rade v Piešťanoch, kde jej povedali, že jej splácanie úveru nepredĺžia, navrhli jej poskytnutie ďalšieho úveru v sume 18 000,- € s tým, že sumu 7 000,- € nebude musieť vrátiť, s čím nesúhlasila. Potom ju už dali na dražbu, prišili papiere, že bude dražba. Poslali jej znalca a na základe toho ju dali na dražbu. K dražbe došlo na základe toho, že im úver 7 000,- € nesplatila. Bola uzavretá aj zmluva o záložnom práve a bola uzatváraná v ten istý deň 4.10.2010. Ona si zmluvu o záložnom práve neprečítala. Konala sa dražba, potom prišiel p. Y., že ten byt on odkúpil. To bolo v roku 2012, Pán Y. prišiel, ona mu povedala, že to dá k súdu a on jej povedal, že keď to prehrá, tak pôjde odtiaľ s dvomi kuframi. Ona musela byt vypratať, lebo jej povedal, že ako ho nevyprace, tak jej vymenia fabku. V byte nebýva od roku 2012. Ona keď byt vypratala, tak začala kvôli tomu písať, obrátila sa na ministerku spravodlivosti, ktorá jej takto poradila, úver jej už nikto nechcel dať, aby si mohla dlh vyplatiť. Ona skúšala situáciu vyriešiť, že bude dlh naďalej splácať, hoci nie v splátke 210 € mesačne, ale jej príjem bol 400 €, takže k nejakej dohode nedošlo. Ona nemala kde vziať peniaze na to. Byt si kúpila za vlastné peniaze, v dražbe bol predaný za 12 500,- €. V apríli 2010 mala príjem 280 €. Žalovaný v 1. rade nežiadal od nej dokladovanie príjmu. Po zrealizovaní dražby neplatila žalovanému v 1. rade už nič. Po zrealizovaní dražby ju už na zaplatenie žiadnej čiastky
nežiadali. V čase uzavretia zmluvy jej boli peniaze vyplatené v hotovosti. Žalobu podala v roku 2012 v Partizánskom, kde jej prišlo z Banskej Bystrice, že to má všetko vydokladovať, čo zaplatila. Po tej dražbe to urobila. Vie, že to došlo z Banskej Bystrice, kde od nej žiadali nejaké vydokladovanie. Potom to nechala tak, pretože mala zdravotné problémy a prišiel aj konateľ žalovaného v 2. rade, tak sa to zamiešalo. Žalobu, že prišla o byt, podávala na súde v Partizánskom, doklady o tom nemá. Pred dražbou bola za advokátom p. L., chcel vedieť, akú čiastku je dlžná. Odpoveď prišla, že je dlžná 18 000,- €. Z výpovede zástupcu žalovaného v 1. rade vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver 7 000,- €. Zaplatila sumu 3 360,- € mimo výťažku z dražby. V auguste 2011 úver prestala splácať, dodatok č. 3 im naspäť neposlala, čo považovali za nezáujem o predĺženie zmluvy. V marci 2012 začali výkon záložného práva, uzavreli zmluvu s Public Auction o vykonaní dobrovoľnej dražby s tým, že spoločnosť dražbu vykonala. Dražba prebehla 4.10.2012, dňa 23.10.2012 im boli pripísané finančné prostriedky vo výške 8 187,07 €. Pred vykonaním dražby bola ich pohľadávka už po zohľadnení zaplatenej sumy vo výške 12 900,- €. Pripísaním sumy 8 187,07 € na účet považujú svoju pohľadávku za uhradenú. Žiaden dlh žalobkyne neexistuje. Schopnosť žalobkyne splácať neskúmali, ale zákon im to v čase uzavretia zmluvy neukladal. Z výpovede konateľa žalovaného v 2. rade vyplýva, že žalobkyňa mala 4 mesiace na vypratanie bytu, počas tejto doby mohla dať žalobu. Vie, že mala dlžobu na bytovom družstve asi 2 000,- €. On jej ponúkal byt na predaj, aj spísali dohodu, ale nezohnala peniaze. On kupuje a predáva a prenajíma byty, je to predmetom činnosti jeho spoločnosti. O dražbe bytu sa dozvedel v notárskom registri. Byt vydražil za 12 500,- €, žalobkyni ho ponúkal za 15 000,- €. Bola aj uzavretá dohoda, ktorú on zatiaľ nepodpísal. Byt bol v stave, že keď ho ponúkal za 14 000,- €, tak sa ho nemohol zbaviť. Dal ho prerobiť, našiel kupca a teraz čaká, čo sa bude diať, pretože záujemca v byte býva asi 2 - 3 mesiace. V byte sa robili omietky, kuchynská linka, podlahy. Znalecký posudok bol vypracovaný pred dražbou 27.6.2012. Z potvrdenia ÚPSVaR Partizánske vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy (30.4.2010) bola žalobkyňa nezamestnaná, evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Žalobkyňa žiadala o úver dňa 22.4.2010, pričom v žiadosti uviedla, že je schopná mesačne splácať sumu 500,- €.
3. Konštatoval, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti 2 zmlúv ( úverovej a záložnej) a určenia vlastníckeho práva. Podanou žalobou sa domáha určenia, že úverová zmluva uzavretá medzi ňou a žalovaným v 1. rade zo dňa 30.4.2010 v znení neskorších dodatkov je neplatná. Ďalej sa ňou domáha určenia, že zmluva o záložnom práve zo dňa 30.4.2010 uzavretá medzi ňou a žalovaným v 1. rade je neplatná, a tiež určenia, že je vlastníčkou sporného bytu. Súd skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu vo vzťahu ku každému predmetu konania samostatne.
4. Súd vo vzťahu k predmetu konania - o určenie neplatnosti úverovej zmluvy dospel k záveru, že nie je daný naliehavý právny záujem. Súd vychádzal z toho, že určením, že uvedená zmluva je neplatná, nedôjde k definitívnej úprave právnych vzťahov účastníkov konania. Na postavení žalobkyne sa v konečnom dôsledku nič nezmení. Po rozhodnutí súdu v súlade s prvým bodom petitu žaloby by sa na podklade rozsudku nedomohla vyplateného plnenia zo zmluvy alebo vydania prípadného preplatku. Ak by súd určil, že zmluva je neplatná, žalobkyňa by sa mohla domáhať vrátenia plnenia prijatého žalovaným v 1. rade len v ďalšom konaní (o vydanie bezdôvodného obohatenia). Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy by tak viedla k ďalšiemu sporu. Žalobkyni nič nebránilo domáhať sa proti žalovanému v 1. rade vydania bezdôvodného obohatenia, v takom konaní by súd platnosť zmluvy o úvere posudzoval ako predbežnú otázku a právne postavenie účastníkov predmetnej zmluvy by sa definitívne vyriešilo. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že k zániku záväzku žalobkyne voči žalovanému v 1. rade z predmetnej zmluvy došlo splnením. Zástupca žalovaného v 1. rade jednoznačne potvrdil, že vo vzťahu k žalobkyni neevidujú z titulu poskytnutého úveru žiadnu pohľadávku a celý svoj nárok považujú za uspokojený.
5. Ak by aj niektoré z ustanovení zmluvy, na ktoré žalobkyňa v žalobe poukazuje (týkajúce sa poplatkov, sankcií, spôsobu započítania, predĺženia premlčacej doby, rozhodcovská doložka, dohoda o zrážkach zo mzdy a ďalšie vedľajšie dojednania) boli neplatné, nespôsobuje to neplatnosť zmluvy ako celku, pretože tieto časti sú oddeliteľné od zvyšku zmluvy. Neplatnosť celej zmluvy nie je možné určiť ani podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dohodu o tom, že žalovaný v 1. rade poskytne žalobkyni sumu 7 000,- € a žalobkyňa je povinná túto sumu v dohodnutej lehote vrátiť nie je možné považovať za dohodu uzavretú v rozpore s dobrými mravmi.
6. Určovacia žaloba má preventívny charakter. Žalovať o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, je možné vtedy, ak možno určením odstrániť ohrozenie práva alebo neistotu v právnom
vzťahu a k náprave nie je možné dôjsť iným spôsobom, napríklad žalobou na plnenie. V právnom vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade však k náprave môže dôjsť podaním žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Určovacia žaloba preto nepredíde prípadným budúcim sporom účastníkov konania. Žalobkyňa preto nepreukázala naliehavý právny záujem na podanie žaloby v tejto časti. Určením neplatnosti zmluvy sa v konaní nevyrieši otázka, aký je skutočný dlh žalobkyne nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov (predmetom konania nie je určenie výšky dlhu, ale určenie neplatnosti zmluvy) ani sa nezabráni vystaveniu žalobkyne ďalším sankciám zo strany žalovaného v 1. rade, pretože v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v1. rade akékoľvek sankcie vo vzťahu k žalobkyni uplatňoval a z výpovede jeho zástupcu vyplýva, že celý dlh žalobkyne považujú za splatený.
7. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd žalobu o určenie neplatnosti úverovej zmluvy zamietol z toho dôvodu, že žalovaný v 2. rade nie je vo veci neplatnosti tejto zmluvy pasívne vecne legitimovaný. Zmluva, určenia neplatnosti ktorej sa žalobkyňa domáha, bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a žalovaný v 2. rade nebol jej účastníkom.
8. Vo vzťahu k predmetu konania - o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve žalobkyňa takisto nepreukázala naliehavý právny záujem na takomto určení. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že záložné právo bolo na podklade napadnutej záložnej zmluvy zrealizované na dobrovoľnej dražbe. Vykonaním záložného práva zabezpečenie zaniklo (§ 151md ods. 1 písm. i) Občianskeho zákonníka), preto už nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto zmluvy. Určenie neplatnosti záložnej zmluvy by nemohlo zvrátiť ani výsledok dobrovoľnej dražby, pretože v zmysle ustálenej judikatúry otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nie je možné posudzovať ako predbežnú otázku (uznesenie NS SR z 16.12.2010, sp. zn. 3Cdo 186/2010). Tým, že by bola určená neplatnosť zmluvy o záložnom práve by sa právne postavenie účastníkov konania nezmenilo.
9. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu, že žalovaný v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný. Žalovaný v 2. rade nebol účastníkom zmluvy o záložnom práve k predmetnej nehnuteľnosti, preto mu v konaní o určenie jej neplatnosti nesvedčí pasívna vecná legitimácia.
10. Vo vzťahu k predmetu konania - o určenie vlastníckeho práva súd dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Spočíva v tom, že žalobkyňa aj žalovaný v 2. rade sa cítia byť vlastníkmi sporného bytu. Neistotu ohľadom toho, kto je skutočným vlastníkom bytu nie je možné odstrániť inak ako rozhodnutím súdu. Žalobkyňa je pôvodnou vlastníčkou bytu a žalovaný v 2. rade je podľa zápisu v katastri nehnuteľností jeho súčasným vlastníkom, pričom žalobkyňa spochybňuje titul nadobudnutia bytu žalovaným v 2. rade. V tejto časti žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2. rade je daný naliehavý právny záujem na určení, či žalobkyňa je vlastníkom predmetného bytu.
11. Žalobkyňa v časti o určenie vlastníckeho práva tvrdí, že zásada nemo plus iuris nemôže byť spochybnená ani dražbou. Podľa nej k platnému prechodu vlastníckeho práva v dôsledku vydraženia nedošlo, pretože dražba bola vykonaná na podklade neplatnej zmluvy o záložnom práve. Súd ako predbežnú otázku skúmal otázku platnosti zmluvy o záložnom práve. Účelom zmluvy bolo zabezpečiť záväzok žalobkyne zo zmluvy o úvere. Súd dospel k záveru, že zmluva o úvere nebola v časti týkajúcej sa istiny 7 000,- € neplatná. Z dôvodu absencie niektorých základných náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. je síce poskytnutý úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, ale zmluva je vo zvyšnej časti (týkajúcej sa istiny) platná. Nemožno preto Zmluvu o záložnom práve, ktorá má zabezpečovať plnenie zo zmluvy o úvere považovať za neplatnú. Zo znaleckého posudku Ing. Tokára vyplýva, že cena zálohu (bytu) bola 16 300 €. Cena je síce vyššia ako výška záväzku žalobkyne, ale z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by mala žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy iný majetok, ktorý by mohol slúžiť na zabezpečenie jej záväzku, preto nie je možné hodnotu zálohu považovať za neprimeranú vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Z jej výpovede vyplýva, že si bola vedomá toho, že zriaďuje na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere záložné právo k bytu a že zriadenie záložného práva je podmienkou poskytnutia úveru. Žalobkyňa v čase uskutočnenia dražby nepochybne bola dlžníčkou žalovaného v 1. rade a svoj dlh riadne a včas neplatila. Žalobca v 1. rade preto mohol realizovať svoje záložné právo, a to podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka predajom na dobrovoľnej dražbe. Žalovaný v 2. rade nadobudol vlastnícke právo príklepom draženej veci ( bytu žalobkyne) v dražbe. Otázku prípadnej neplatnosti dobrovoľnej dražby súd nemôže posudzovať v inom konaní než v konaní
podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2007 Z.z., a to ani ako otázku predbežnú. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa vedela o tom, že sa vykoná dražba bytu, vedela o termíne dražby a vedela aj o jej výsledku. Napriek tomu proti dražbe nenamietala a najmä nepodala žalobu o určenie neplatnosti dražby. Právo na určenie neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby, preto sa v súčasnosti už určenia neplatnosti dražby domáhať nemôže.
12. Žalovaný v 2. rade urobil na dražbe najvyššie podanie. Cenu dosiahnutú vydražením uhradil dňa 18.10.2012. Príklepom licitátora teda nadobudol vlastnícke právo k draženej veci v zmysle § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. a žalobkyňa vlastnícke právo stratila. Z uvedených dôvodov súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
13. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd žalobu v časti o určenie vlastníckeho práva zamietol z dôvodu, že žalovaný v 1. rade nie je pasívne vecne legitimovaný. Žalovaný v 1. rade nie je a ani nikdy nebol vlastníkom sporného bytu a do prípadného vlastníckeho práva žalobkyne nezasahuje. Nie je preto vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva pasívne vecne legitimovaný.
14. O náhrade trov konania, ktoré platil štát, okresný súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu vo výške 668,21 eur, ktorú špecifikoval podľa príslušných ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z. z.
15. Proti tomuto rozsudku žalobkyňa podala včas odvolanie. Navrhla zmeniť rozsudok okresného súdu a určiť, že Úverová zmluva č. 142/10 zo dňa 30.04.2010 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 28.09.2010, v znení Dodatku č. 2 zo dňa 30.04.2011, v znení Dodatku č. 3 zo dňa 30.10.2011, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je neplatná, určiť, že Zmluva o záložnom práve zo dňa 30.04.2010 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je neplatná a ďalej určiť, že žalobkyňa H. R., narodená XX.XX.XXXX je výlučnou vlastníčkou špecifikovaných nehnuteľností. Žiadala priznať nárok na náhradu trov konania.
16. Uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
17. V odôvodnení odvolacích dôvodov uviedla, že podľa jej názoru, úverová zmluva, uzavretá medzi stranami sporu je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ako celok pre rozpor s dobrými mravmi. Namietala 18 neprijateľných podmienok v zmluve, ktoré vytvorili nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a podstatne zhoršili jeho postavenie. Vytýkala okresnému súdu jeho záver, že nemožno vysloviť neplatnosť celej úverovej zmluvy, aj keď by boli niektoré jej ustanovenia neplatné a nemožno vysloviť jej neplatnosť ani pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Okresný súd sa nezaoberal tým, že ročná úroková sadzba bola reálne vo výške 39,23% a teda jej výška bola v zmluve uvedená nesprávne, hoci aj výška 36% je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na podporu svojho názoru poukázala na viaceré rozhodnutia súdov, ktoré vyhodnotili úroky v sadzbe 24% až 28,97% ako odporujúce dobrým mravom (Krajský súd v Prešove - sp. zn. 3Co/67/2008, sp. zn. 3Co/151/2013, Krajský súd v Trenčíne - sp. zn. 3Co/151/2013).
18. Zmluva o záložnom práve k predmetnej nehnuteľnosti má akcesorickú povahu a vyslovením absolútnej neplatnosti hlavnej zmluvy je absolútne neplatná aj záložná zmluva. Zásada „memo plus iuris“ svedčí v prospech žalobkyne a nemôže byť spochybnená ani dražbou. Žiadala preto určiť, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, pretože bez tohto určenia je jej právne postavenie neisté, nakoľko ako vlastník nehnuteľností je zapísaný žalovaný v 2. rade.
19. Napokon namietala správnosť postupu okresného súdu pri určení výšky náhrady trov konania za právnu službu. Podľa jej názoru, odmena za právne služby mala byť určená podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. t.j. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak je klientom fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži na bývanie.
20. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že doktrína i pomerne konštantná judikatúra sa zhodli na tom, že naliehavý právny záujem je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. V zásade však platí, že v prípadoch, keby požadované určenie existencie či neexistencie práva či právneho vzťahu medzi účastníkmi konania malo charakter len prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi, nebude daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak si totižto môže súd otázku platnosti či neplatnosti zmluvy posúdiť prejudiciálne, nemôže túto otázku pojať do výroku svojho rozhodnutia. Inak povedané, žaloba na plnenie v zásade konzumuje žalobu určovaciu. Plne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k všetkým navrhovaným petitom, t. j. vo vzťahu k určeniu neplatnosti úverovej zmluvy, záložnej zmluvy, ako aj vo vzťahu k výroku časti určenia vlastníckeho práva. Úverová zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, aké zákon požaduje pre jej platnosť, určenie sumy limitu peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Má za to, že pokiaľ by aj niektoré ustanovenia úverovej zmluvy boli teoreticky neplatné, je potrebné postupovať v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka. Stotožňuje sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k výroku určenia vlastníckeho práva, nie je pasívne legitimovaný, nakoľko nie je a ani nikdy nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností.
21. Žalobkyňa v duplike k vyjadreniu žalovaného v 1. rade k jej odvolaniu sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného 1/ uvedeného vo vyjadrení. Trvá na tom, že predmetná úverová zmluva je absolútne neplatná, a to najmenej s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, teda pre rozpor úverovej zmluvy s dobrými mravmi aj s poukazom na úrokovú sadzbu. Rovnako ustanovenia úverovej zmluvy, ktoré sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a sú dojednané výlučne v prospech dodávateľa, a teda spôsobujú, že zmluva ako celok je nevyvážená a je výrazne v neprospech spotrebiteľa, napriek tomu, že spotrebiteľovi sa slovenským právnym poriadkom priznáva väčšia miera ochrany jeho práv, a teda v tomto prípade princíp ochrany spotrebiteľa bol úplne popretý. Zotrváva na podanom odvolaní aj vo vzťahu k neplatnosti zmluvy o záložnom práve k predmetnej nehnuteľnosti, teda takéto neplatné právne úkony nemohli vyvolať následky ani účinky na zmenu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, teda žalobkyňa nikdy neprestala byť vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti.
22. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k duplike žalobkyne uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 27.06.2016 a má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a je vo výroku vecne správne, a preto navrhuje, aby ho Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací v súlade s § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil. Úverová zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a ním obsahuje všetky podstatné náležitosti, aké zákon požaduje pre jej platnosť, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Pokiaľ by aj niektoré ustanovenia úverovej zmluvy boli teoreticky neplatné, je potrebné postupovať v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s namietanou výškou úrokovej sadzby, poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.12.2004, sp. zn. 21Cdo/1484/2004, kde súd okrem iného konštatoval, že ak je neplatné dojednanie o výške úrokov obsiahnuté v zmluve o pôžičke, z povahy právneho úkonu a ani z jeho obsahu nevyplýva, že by túto časť nebolo možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Zmluva o pôžičke je neplatná iba v dojednaní o výške úrokov len vtedy, ak oddeleniu tejto časti od ostatného obsahu zmluvy nebránia ani okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy. V prípade spotrebiteľských úverov poskytovaných nebankovými subjektmi je všeobecne akceptované, že výška úrokov, ako aj ďalších nákladov spojených s úverom je v porovnaní s priemernými úrokovými sadzbami poskytovaných bankami vyššia, predovšetkým s ohľadom na vyššiu mieru rizika. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období.
23. Od 1. júla 2016 je účinný rekodifikačný procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).
24. V zmysle intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia tohto zákona aplikujú aj na konania začaté pred jeho účinnosťou.
25. Ustanovenie § 470 ods. 2 prvá veta CSP ustanovuje, že právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
26. Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379, 380 CSP a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. O odvolaní žalobkyne rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP.
27. V prejednávanej veci žalobkyňa podala odvolanie za účinnosti predošlej procesnej právnej úpravy
- O.s.p., preto uplatnené odvolacie dôvody bolo potrebné posudzovať v zmysle predošlej právnej úpravy (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
28. Účelom žaloby žalobkyne je súdnym rozhodnutím dosiahnuť ochranu svojho vlastníckeho práva k bytu, ktorý bol predmetom záložnej zmluvy, zabezpečujúcom pohľadávku veriteľa zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy.
29. Ústavou SR vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať, je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia.
30. Aj podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, v spojení s čl. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR sa musia uplatniť obdobné zásahy ako v prípade čl. 21 ods. 3 Ústavy SR, pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch.
31. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, musí byť vykladané a uplatňované v súlade s Ústavou SR (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). Prostredníctvom tohto zákonného ustanovenia a pri prerokovaní a rozhodovaní občianskoprávnej veci, ktorá sa dotýka základných práv a slobôd, sa umožňuje dosiahnuť s ohľadom na jej konkrétne okolnosti rovnaký cieľ a účel, aký sleduje Ústava SR, t. j. spravodlivú rovnováhu medzi ochranou legitímneho cieľa a zaručenými základnými právami a slobodami jednotlivca.
32. Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez Morcillo a Abril Garcia, EU:C:2014:1388, bod 11). V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137). V práve únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko.
33. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
34. V zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
35. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 106/2014 Z. z., účinným od 1. júna 2014, zavádza v § 39a ďalší prípad absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Ide o neplatnosť právnych úkonov, ktoré urobí fyzická osoba ako nepodnikateľ. Presnejšie by to bolo vyjadrené, ak by sa uviedlo, že ide o fyzickú osobu, ktorá právny úkon nerobí v rámci svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj podnikateľ môže robiť také právne úkony, ktoré sa netýkajú jeho podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon nevymedzuje subjekty, ktoré môžu byť účastníkmi zmluvy na strane druhej, a ďalej vzhľadom na skutočnosť, že ide o úpravu v § 39a, ktorý nie je zaradený v rámci spotrebiteľských zmlúv, možno uzavrieť, že druhou zmluvnou stranou môže byť akýkoľvek subjekt občianskeho (súkromného) práva. To znamená, že neplatnosť právnych úkonov, upravená v § 39a, sa bude vzťahovať na akékoľvek zmluvy, a nie iba na spotrebiteľské.
36. Nadpis § 36a znie „Úžera“. Sú tam však uvedené aj iné okolnosti, za splnenia ktorých dochádza k neplatnosti právneho úkonu. Úžera je v zmysle Synonymického slovníka slovenčiny (Veda SAV, 1995, s. 797), ako aj podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka (Veda, SAV, 1997, s. 783) požičiavanie peňazí na vysoké úroky. Zákon v § 39a kumuluje jednak objektívnu stránku úžery a jednak subjektívnu stránku. Tou objektívnou, vždy jednoznačne zistiteľnou je to, čo je uvedené v závere vety. Slová „dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere“ sú vyjadrením tejto objektívnej stránky úžery. Táto objektívna stránka ale môže byť (a často aj je) naplnená bez toho, aby sa naplnili subjektívne podmienky, ktoré sú uvedené v prvej časti vety. To s tým nemusí mať nič spoločné.
37. Nakoniec to potvrdzuje aj dôvodová správa, ktorá to považuje za jediné objektívne kritérium. Dôvodová správa k zákonu č. 106/2014 Z. z. to uvádza takto: „Objektívne - vyžadovalo sa, aby si jedna strana dala sľúbiť plnenie určitej majetkovej hodnoty, ktoré cenu plnenia v čase uzavretia zmluvy prevyšovalo do tej miery, že existoval podľa okolností hrubý nepomer medzi vzájomnými plneniami. Nápadný nepomer hodnôt je daný vždy tam, kde rozdiel vzájomných protiplnení je v značnom nepomere k obyčajnej, konkrétnymi pomermi odôvodnenej hodnote. Napríklad pri pôžičke pôjde o úroky, ktoré presahujú úroky obvyklé“.
38. V zmysle intertemporálnej úpravy v ust. § 879r Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2016. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1. júnom 2016, sa použijú ustanovenia tohto zákona.
39. Podľa § 53 ods. 1 písm. s) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú, ak požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.
40. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
41. Je to prípad, ak sa na zabezpečenie záväzku v prospech dodávateľa dohodne napríklad záložné právo alebo iná zábezpeka v hodnote neprimeranej, ako je výška zabezpečovaného záväzku. Neprimeranosť bude potrebné posúdiť aj vo vzťahu k zásahom do práv spotrebiteľa. Dôvodov správa uvádza, že cieľom je obmedziť zneužívanie zabezpečovacích prostriedkov v neprospech spotrebiteľa. Často je práve dodávateľ v rizikovejšej pozícii zmluvnej strany, ktorá sa chráni pre prípad, že spotrebiteľ nebude schopný svoj dlh splniť. Právna úprava napríklad záložného práva vylučuje takéto zneužitie. V prípade, ak predmetom záložného práva bude napríklad nehnuteľnosť oveľa vyššej ceny, ako je zabezpečovaná pohľadávka, ale na tejto nehnuteľnosti bude viaznuť aj ďalšie záložné právo, potom takúto skutočnosť bude potrebné zohľadniť.
42. V prejednávanej veci sa okresný súd nezaoberal žalobou žalobkyne z uvedených aspektov, najmä sa dôsledne nezaoberal otázkou, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy, za situácie, že žalobkyňa prišla o svoj byt, ktorý bol predmetom záložnej zmluvy, pričom výška úveru bola iba 7.000 eur a dojednaná RPMN nesprávne a byt žalobkyne, kde mala bydlisko, má nepochybne značne vyššiu hodnotu, než prijatý úver.
43. Na rozdiel od okresného súdu, odvolací súd zastáva názor, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na žiadanom určení neplatnosti úverovej zmluvy a následnej aj akcesorickej záložnej zmluvy najmä z hľadiska § 39a Občianskeho zákonníka, a to aj v tom prípade, keď veriteľ uvádza, že svoju pohľadávku má „uspokojenú“. V prípade absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy podľa § 39a Občianskeho zákonníka a súčasne aj záložnej zmluvy, bude ex lege neplatná aj dražba. Treba zdôrazniť, že v danej veci nemožno odmietnuť spravodlivosť, keďže sa javí, že žalobkyňa prišla o svoje obydlie v dôsledku zabezpečenia úveru, pričom išlo zrejme o hrubý nepomer medzi vzájomnými plneniami.
44. Úlohou okresného súdu bude podrobiť testu zákonnosti predmetnú úverovú zmluvu, ako aj záložnú zmluvu a posúdiť, či na ňu nedopadajú dôsledky podľa § 39a Občianskeho zákonníka, bude pritom vychádzať aj z vyššie uvedených predpisov spotrebiteľského práva a ich interpretačných pravidiel a vo veci znovu rozhodne o žalobe, ako aj o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Toto uznesenie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).