Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/106/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného advokátom JUDr. Ľudovítom Surmom, so sídlom Pavlice 183, 919 42 Pavlice, IČO: 50 120 671 proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ obec Suchá nad Parnou, Suchá nad Parnou 68, 919 01 Suchá nad Parnou, 2/ E. F., G. H. I. XXX, XXX XX G. H. I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OSZP3-2021/016885-015 zo dňa 12.07.2021, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OSZP3-2021/016885-015 zo dňa 12.07.2021 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Priebeh administratívneho konania

Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej správy podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“, príp. „“, „zákon o EIA“) vydal podľa zákona o EIA rozhodnutie č. OU-TT-OSZP3-2021/016885-015 zo dňa 12.07.2021 na základe oznámenia o strategickom dokumente „ZMENA 04/2021 Územného plánu obce Suchá nad Parnou“, predloženého obstarávateľom obcou Suchá nad Parnou dňa 28.05.2021, ktorým rozhodol po ukončení zisťovacieho konania, že navrhovaný strategický dokument sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA a navrhovanú zmenu územnoplánovacej dokumentácie je možné prerokovať a schváliť podľa osobitných predpisov. Vo výroku zároveň žalovaný uviedol požiadavky vyplývajúce z doručených stanovísk a opatrení, ktoré bude potrebné zohľadniť pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavieb.

Žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol stanoviská a pripomienky dotknutých orgánov, dotknutých obcí a dotknutej verejnosti, konštatujúc, že na základe výsledkov zisťovacieho konania podľa § 7 ods. 4 zákona o EIA zvážil súhrn všetkých v rozhodnutí uvedených skutočností a ďalšie informácie obsiahnuté v oznámení, s prihliadnutím na význam predpokladaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, ako aj na stanoviská zainteresovaných orgánov a rozhodol tak, ako

je uvedené vo výroku rozhodnutia. Zároveň uviedol, že pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie požaduje dodržať všetky doručené stanoviská dotknutých orgánov. K stanovisku dotknutej verejnosti zo dňa 22.06.2020, ktorým namietala rozpor umiestnenia cyklotrasy so starostlivosťou o životné prostredie a jej zásah do vlastníckych práv k dotknutým pozemkom, žalovaný s poukazom na stanovisko orgánu štátnej správy ochrany prírody uviedol, že navrhované cyklotrasy sa napoja na existujúce cyklotrasy v susedných obciach a zhoršenie kvality životného prostredia počas výstavby nie je trvalé, ale krátkodobé. Po dokončení stavebných prác sa nepredpokladá zhoršenie životného prostredia v uvedených lokalitách. Záverom dodal, že uvedené pripomienky je možné uplatniť v rámci procesu spracovávania a prerokovávania územnoplánovacej dokumentácie v zmysle o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Rozsah a dôvody žaloby

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného z dôvodov podľa , , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili právo na náhradu trov konania.

Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a v neposlednom rade, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

S poukazom na ustanovenie a žalobca uviedol, že má v predmetnom zisťovacom konaní status dotknutej verejnosti, pretože má záujem na príprave strategického dokumentu, ktorý navrhuje zmenu využitia územia v jeho bezprostrednom susedstve.

Zo sféry svojho záujmu o návrh zmeny strategického dokumentu dal do pozornosti, že podľa posudzovaného návrhu je predmetom navrhovanej zmeny aj areál zberného dvora odpadov situovaný v juhozápadnej okrajovej časti katastrálneho územia pri vstupe do časti Vlčia dolina na pozemkoch parcela č. 1778/47 a č. 1778/46, ktoré sú vo vlastníctve obce. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že podľa platného územného plánu obce predstavuje toto územie časť plôch bývania v rodinných domoch v lokalite A1-2 a časť funkčných plôch, ktoré sú určené na rekreáciu D1-2/D2- 1. Argumentoval, že navrhovanou zmenou strategického dokumentu tu dochádza k zmene funkčného využitia a k návrhu nových funkčných plôch služieb s označením B2-3 Zberný dvor odpadu a kompostovisko a polyfunkčného areálu služieb a výroby B2-4/C1-1 Vlčia dolina.

V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že je spoluvlastníkom nehnuteľností pozemkov, par. č. 1778/54 a č. 1778/56 a rodinného domu súp. č. XXX v k. ú. G. H. J. I., ktoré priamo hraničia s územím s navrhovanou zmenou nových funkčných plôch služieb s označením B2-3 Zberný dvor odpadu a kompostovisko (pôvodne určených na bývanie a rekreáciu).

Mal za to, že možnosť umiestnenia zariadenia na zber komunálnych odpadov a kompostovania v priamom dotyku obydlia žalobcu sa týka priamo jeho životného prostredia.

S poukazom na znenie ustanovení , , a žalobca uviedol, že okrem uvedenej zákonnej úpravy práv dotknutej verejnosti, v mnohých sekundárnych environmentálnych právnych predpisoch Európskej únie sa vyžaduje verejná konzultácia počas rozhodovacieho procesu a povinnou konzultáciou sa priznávajú práva na účasť tých členov

verejnosti, ktorí sú na účasť oprávnení. V tejto súvislosti dal do pozornosti obsah oznámenia vydaného žalovaným, v ktorom uviedol, že podľa § 63 zákona o EIA je možné v prípade potreby vykonať konzultácie počas celého procesu posudzovania vplyvov strategického dokumentu na základe vopred dohodnutého termínu; s uvedením miesta konania konzultácie v sídle žalovaného.

Žalobca zastal názor, že žalovaný mal v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o EIA vykonať konzultácie, ktoré nie sú možnosťou ale povinnosťou, s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, a uviesť ich výsledky do napadnutého rozhodnutia s tým, že žalobca mal právo byť informovaný o mieste a aj o presnom čase konania konzultácií (nie o možnosti dohodnúť si čas konzultácie) a mal právo sa konzultácií zúčastniť. Konzultácia s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou je povinnou zložkou postupu žalovaného v rámci jeho činnosti.

Žalobca namietal, že nebola zverejnená informácia o presnom čase konzultácií s tým, že konzultácie sa nevykonali a žalobca nemal možnosť aktívne sa týchto konzultácií zúčastniť a oboznámiť sa s výsledkami týchto konzultácií, prípadne na tieto reagovať. Zároveň namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia taktiež neobsahuje výsledky vykonaných konzultácií.

K obsahovej stránke napadnutého rozhodnutia žalobca, s poukazom na zákonom vymedzené podklady a náležitosti rozhodnutia vydaného v rámci zisťovacieho konania o posudzovaní strategického dokumentu podľa ustanovení § 7 ods. 4 a 5 zákona o EIA, dôvodil, že toto je kvalitatívne rámcované skutočnosťami, na ktoré je príslušný orgán (žalovaný) povinný prihliadať a musí byť z neho zrejmé, ako na tieto skutočnosti príslušný orgán prihliadal a ako ich vyhodnotil. Podľa názoru žalobcu, z napadnutého rozhodnutia by malo byť teda zrejmé, čo žalovaný zistil, t. j. jeho zistenia plynúce zo strategického dokumentu, konzultácií, vyjadrení a stanovísk najmä vo vzťahu ku kritériám ako relevantnosť strategického dokumentu pre integráciu environmentálnych vrátane zdravotných otázok, predovšetkým z hľadiska podpory udržateľného rozvoja, ďalej rozsah, v rámci ktorého strategický dokument ovplyvňuje iné strategické materiály, vrátane hierarchicky zostavených strategických materiálov, ako aj environmentálne problémy vrátane zdravotných problémov, ktoré sú relevantné z hľadiska strategického materiálu a v neposlednom rade povaha environmentálnych vplyvov vrátane vplyvov na zdravie, ako sú pravdepodobnosť, trvanie, frekvencia, kumulatívny charakter vplyvov, možnosť vrátenia do pôvodného stavu, veľkosť a rozsah (napr. geografická oblasť alebo počet obyvateľov, ktoré budú pravdepodobne ovplyvnené), hodnota a zraniteľnosť pravdepodobne dotknutého územia z hľadiska zvláštnych prírodných charakteristík alebo kultúrneho dedičstva, prekročených noriem kvality životného prostredia alebo hraničných hodnôt, alebo intenzívneho využívania územia a environmentálne riziká vrátane zdravotných rizík.

V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne zistenia žalovaného ohľadom vplyvov „posudzovaného“ strategického dokumentu (úlohou žalovaného bolo zistiť možné vplyvy a tieto posúdiť), napr. v časti zberného dvora a kompostoviska na zdravie obyvateľov danej oblasti a posúdenia týchto vplyvov z hľadiska kritérií podľa prílohy 3, najmä noriem kvality a intenzity využívaného územia ani význam očakávaných vplyv uvedenej zmeny na životné prostredie.

V tejto súvislosti žalobca argumentoval, že prevádzka zberného dvora zahŕňa zber, zhromažďovanie a predbežné triedenie odpadu a jeho dočasné uloženie (avšak vzhľadom na prevádzku bude na danom území stále uložený nejaký odpad) s tým, že uvedená činnosť sa má realizovať menej ako 15 metrov od rodinného domu žalobcu, ktorý sa nachádza v území určenom pre bývanie v rodinných domoch a spoliehal sa na to, že na okolitom území budú povoľované iba rodinné domy alebo rekreačné objekty (podľa pôvodného územného plánu). Aké vplyvy môže mať predmetná zmena na životné prostredie a zdravie jeho rodiny, nie je z napadnutého rozhodnutia vôbec zrejmé.

Preto žalobca namietal, že v tejto časti je zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy nedostačujúce na riadne posúdenie veci, dodajúc, že z textu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné abstrahovať dôvody na strane žalovaného, prečo sa strategický dokument vlastne nebude posudzovať podľa mal za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje iba prepis stanovísk podľa a ohľadom vyhodnotenia zákonom stanovených kritérií, významu očakávaných vplyvov na životné a výsledkov vykonaných konzultácií je nepreskúmateľné.

Pripustil, že nie každý strategický dokument podlieha posudzovaniu podľa , avšak v prípade, kedy strategický dokument nepodlieha tomto posudzovaniu, malo by byť pre každého priemerného čitateľa takéhoto rozhodnutia možné zistiť, prečo sa tak príslušný orgán rozhodol. Ak toto rozhodnutie neobsahuje preskúmateľné dôvody, je takéto rozhodnutie nezákonné a zasahuje do práva na informácie o životnom prostredí.

Žalobca mal za to, že postup žalovaného predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia je v rozpore so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, s Aarhuským dohovorom, pričom zároveň ním došlo k zásahu do základného práva žalobcu ustanoveného v článku 44 a 45 (ďalej len „“), v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonné.

Vyjadrenia žalovaného, žalobcu a ďalších účastníkov konania

Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zopakoval priebeh administratívneho konania dodajúc, že oznámenie o strategickom dokumente zverejnil podľa § 6 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov na internetovej stránke Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP SR“; K.), kde oznámil kedy a kde je možné vykonať konzultácie k predloženému oznámeniu a zároveň vyzval obstarávateľa, aby zverejnil oznámenie a upovedomil o ňom verejnosť spôsobom v mieste obvyklým.

V súvislosti s námietkami napádajúcimi postup konajúceho správneho orgánu žalovaný uviedol, že počas celého procesu zisťovacieho konania má verejnosť právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov, vrátane podania písomného stanoviska alebo vykonania konzultácií. Poukázal na skutočnosť, že toto právo žalobca nevyužil. Dôvodil, že konkrétny termín konzultácie bolo možné si dohodnúť, aby tento vyhovoval všetkým zúčastneným, pričom konzultácie je možné vykonať počas celého procesu, a nie iba v jeden konkrétny deň. Ďalej žalovaný argumentoval, že predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie strategického dokumentu nie je povolenie konkrétnej činnosti (umiestnenie zberného dvora alebo kompostoviska). Konkrétne umiestnenie zberného dvora a kompostoviska bude predmetom samostatného povoľovacieho konania podľa platných právnych predpisov. Dal do pozornosti, že žalobca mal možnosť svoje nesúhlasné stanovisko zaslať na adresu príslušného orgánu alebo dotknutej obce. V tejto súvislosti dodal, že k strategickému dokumentu doručila stanovisko dotknutá verejnosť - obyvatelia obce Suchá nad Parnou. Ich stanovisko sa týkalo lokality č. 04/2021-d - návrh situovania nemotoristických komunikácii - cyklochodníkov, trasovaných v rámci katastrálneho územia obce. S pripomienkami verejnosti sa príslušný orgán vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia. Správny orgán rozhodol, že predložený strategický dokument sa nebude ďalej posudzovať podľa zákona na základe doručených stanovísk dotknutých orgánov a verejnosti. Argumentoval, že žiadny z dotknutých orgánov nepožadoval posudzovať oznámenie o strategickom dokumente, pričom konajúci správny orgán určil podmienky, ktoré treba zapracovať do územnoplánovacej dokumentácie v ďalšom stupni konania podľa , v rámci ktorého prebieha aj prerokovanie navrhovanej zmeny. Záverom žalovaný konštatoval, že predmetom v štádiu posudzovania vplyvov na životné prostredie strategického dokumentu, ktorým je územnoplánovacia dokumentácia, nie je povoľovanie konkrétnych činností, ale vplyvy na životné prostredie na zmenu funkcie využitia daného územia. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby. Zopakoval upriamenie pozornosti na obsah informácie o oznámení zmeny strategického dokumentu zverejneného žalovaným,

v zmysle ktorého verejnosť môže doručiť písomné stanovisko k oznámeniu o predmetnom strategickom dokumente do 15 dní odo dňa, keď bolo oznámenie zverejnené, najneskôr do 18.06.2021 (s uvedením adresy konajúceho správneho orgánu) a zároveň informujúceho, že podľa § 63 zákona o EIA je možné v prípade potreby vykonať konzultácie počas celého procesu posudzovania vplyvov strategického dokumentu na základe vopred dohodnutého termínu; s uvedením miesta konania konzultácie v sídle žalovaného a s uvedením internetovej stránky, na ktorej je predmetný návrh zmeny strategického dokumentu zverejnený. S poukazom na predmetné oznámenie uviedol, že z jeho obsahu vyplýva, že nebol oznámený čas konania konzultácie. Podľa oznámenia nebol čas konania konzultácie obmedzený v čase vôbec, t. j. ešte aj dnes je možné dohodnúť si na príslušnom orgáne konzultáciu (nie je definovaný koniec možnosti konzultácie). Žalobca namietal, že oznámenie je v tomto smere účelovo formulované vágne a zavádzajúco, keďže práve vytvorenie časového rámca motivuje účastníkov procesu k uplatneniu ich práv. V tejto súvislosti mal za to, že povinnosťou príslušného orgánu je zabezpečiť vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, žalovaný však žiadne konzultácie so žiadnym z označených subjektov nevykonal s tým, že žalobca mal záujem zúčastniť sa konzultácie za účasti zástupcu obce. Na odporu svojej argumentácie dal žalobca do pozornosti čl. 6 ods. 2 smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie, podľa ktorého orgány uvedené v odseku 3 a verejnosť uvedená v odseku 4 dostanú včasnú a účinnú príležitosť vyjadriť svoje stanovisko k návrhu plánu alebo programu a k sprievodnej environmentálnej správe vo vhodnom čase pred schválením plánu alebo programu alebo ich postúpeniu na legislatívne konanie. Vo vzťahu k namietanému postupu žalovaného žalobca dôvodil, že spôsob uplatňovania kompetencií žalovaným je však taký, aby reálne k žiadnej konzultácii nedošlo, resp. len formálne deklaruje svoju pripravenosť bez toho, aby fakticky účinne zabezpečil ich realizovanie. Rovnako tak zotrval na námietke napádajúcej nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, pretože žalovaný na napadnuté rozhodnutie aplikoval iba poslednú vetu § 7 ods. 5 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, t. j. iba opísal doručené vyjadrenia, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje žiadne odôvodnenia ohľadom nesplnenia kritérií predpokladaných zákonom pre možnosť upustenia od ďalšieho posudzovania. Žalovaný teda nevykonal žiadne zákonom predpokladané hodnotenie. Žalovaný v duplike na vyjadrenie žalobcu uviedol, že dal možnosť všetkým obyvateľom (celej SR, nielen obyvateľom obce Suchá nad Parnou) zapojiť sa do procesu posudzovania strategického dokumentu tým, že daný strategický dokument zverejnil na stránke MŽP SR (L.) a prostredníctvom obstarávateľa (obce Suchá nad Parnou) spôsobom v mieste obvyklým. V tejto súvislosti dôvodil, že nie je možné oslovovať jednotlivých občanom. Občan prejaví záujem zúčastniť sa na procese posudzovania strategického dokumentu podaním písomného stanoviska, čo ale žalobca neurobil. Príslušný orgán umožnil občanom zaslať stanovisko, nahliadnuť do spisového materiálu, resp. vykonať konzultácie počas celého procesu posudzovania, čiže od zverejnenia oznámenia o strategickom dokumente až do vydania rozhodnutia. V súvislosti so zabezpečovaním realizácie konzultácií žalobca uviedol vysvetlenie, že konajúci správny orgán neurčuje konkrétny dátum a čas na vykonanie konzultácií, aby umožnil čo najväčšiemu počtu obyvateľov sa k danému strategickému dokumentu vyjadriť. Vo vzťahu k právu žalobcu zúčastniť sa konzultácií žalovaný argumentoval, že žalobcovi dal možnosť sa k danej zmene územného plánu vyjadriť počas posudzovania vplyvov na životné prostredie ako aj počas prerokovania územného plánu podľa , čo ale neurobil. Ďalší účastníci konania v 1/ a 2/ rade replikami ani inými vyjadreniami na obsah žaloby a vyjadrenia účastníkov konania v lehote stanovenej správnym súdom nereagovali.

Relevantná právna úprava

Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa účastníci podľa odseku 3 písm. a) a b) sa môžu svojho účastníctva v konaní pred správnym súdom výslovne vzdať ústne do zápisnice na pojednávaní alebo písomne s osvedčením pravosti podpisu alebo zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa čl. 1 ods. 1 vety prvej ( ďalej len „Ústava SR“ ) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa SR každý má právo na priaznivé životné prostredie.

Podľa SR nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

Podľa SR štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.

Podľa SR podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.

Podľa SR každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

Podľa SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Podľa článku 2 bod 5 Aarhuského dohovoru „zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces.

Podľa článku 9 bod 3 Aarhuského dohovoru navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

Podľa o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) obec pri výkone samosprávy najmä utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport. Podľa územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.

Podľa podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa a ostatné existujúce podklady podľa ; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Podľa stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.

Podľa a v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Podľa účelom zákona je najmä

a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

Podľa na účely tohto zákona vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.

Podľa vety pred bodkočiarkou na účely tohto zákona posudzovanie vplyvov strategického dokumentu je postup uvedený v druhej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy strategického dokumentu na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí

Podľa strategický dokument je návrh plánu alebo programu vrátane takého, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou, ako aj akákoľvek jeho zmena, ktorý sa pripravuje, schvaľuje alebo pripravuje a schvaľuje na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni alebo ktorý je pripravovaný na schválenie Národnou radou Slovenskej republiky, obecným zastupiteľstvom, zastupiteľstvom vyššieho územného celku alebo vládou Slovenskej republiky a ich prípravu vyžaduje všeobecne záväzný právny predpis, rozhodnutie alebo uznesenie orgánu, pre ktorý sa pripravuje na schválenie.

Podľa na účely tohto zákona dotknutá obec je obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, alebo ktorej územia sa týka navrhovaný strategický dokument, alebo ktorej územie môže byť zasiahnuté vplyvom navrhovanej činnosti, jej zmeny alebo prijatím navrhovaného strategického dokumentu.

Podľa na účely tohto zákona dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.

Podľa predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov je strategický dokument pripravovaný pre oblasť poľnohospodárstva, lesníctva, rybárstva, priemyslu, energetiky, dopravy, odpadového hospodárstva, vodného hospodárstva, telekomunikácií, cestovného ruchu, územného plánovania alebo využívania územia, regionálneho rozvoja a životného prostredia,

ako aj strategický dokument spolufinancovaný Európskou úniou, ktoré majú pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie a zároveň vytvárajú rámec na schválenie niektorej z navrhovaných činností uvedených v prílohe č. 8 okrem strategických dokumentov, ktoré určujú využívanie malých území na miestnej úrovni.

Podľa , ak príslušný orgán rozhodne na základe výsledkov zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov strategického dokumentu podľa a , že strategický dokument alebo jeho zmena sa bude posudzovať, pretože má pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie, predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov je

a) strategický dokument, neuvedený v odseku 1, ktorý stanovuje rámec na schválenie niektorej z navrhovaných činností uvedených v prílohe č. 8 vrátane jeho zmeny, b) strategický dokument uvedený v odseku 1, ktorý určuje využitie malých území na miestnej úrovni, c) malá zmena strategického dokumentu uvedeného v odseku 1.

Podľa posudzovanie vplyvov strategického dokumentu nenahrádza posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti uvedenej v tretej časti zákona.

Podľa medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí fyzická osoba staršia ako 18 rokov.

Podľa , ak ide o strategické dokumenty uvedené v a , vykoná príslušný orgán na základe oznámenia predloženého obstarávateľom zisťovacie konanie, či sa strategický dokument bude posudzovať podľa tohto zákona.

Podľa , ak ide o rozhodovanie, či sa návrh strategického dokumentu bude posudzovať podľa tohto zákona, príslušný orgán prihliada najmä na

a) kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 3, b) význam očakávaných vplyvov na životné prostredie, c) stanoviská podľa § 6 ods. 6, d) výsledky konzultácií vykonaných podľa § 63.

Podľa príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.

Podľa obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä

a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.

Podľa príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa a 29 a v záverečnom stanovisku podľa a 37.

Podľa na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem

a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal v rozsahu uplatnených podstatných žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia žalovaného ( ), v súlade s ustanovením prejednal vec na verejnom pojednávaní a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na rozsahu a dôvodoch správnej žaloby. Dodal, že napadnuté rozhodnutie bolo zverejnené na stránke Ministerstve životného prostredia SR ako neúplné, zverejnených bolo len 5 strán zo 7 strán rozhodnutia. Zároveň namietal, že z týchto zverejnených strán nevyplýva, že by v rámci preskúmavaného administratívneho konania prebehli konzultácie podľa zákona o EIA, podľa ktorého správny orgán má povinnosť zvolať konzultácie medzi konajúcim správnym orgánom, dotknutými orgánmi, rezortným orgánom, dotknutými obcami a zainteresovanou verejnosťou, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa dotknutá verejnosť k zmene strategického dokumentu v zisťovacom konaní vyjadrila. Taktiež z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný vyhodnotil zistený skutkový stav determinovanými stanoviskami dotknutých príslušných orgánov a obsahom strategického dokumentu vo vzťahu k splneniu podmienok podľa prílohy č. 3 k zákonu o EIA. Z uvedených dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, nedostatočne odôvodnené a vo vzťahu k verejnému záujmu na ochranu životného prostredia, ktoré má konajúci správny orgán chrániť, nedostatočné. Za žalovaného sa na pojendávaní prezentoval pán M. M. F. (totožnosť overená podľa predloženého dokladu totožnosti), ktorý sa predstavil ako zamestnanec Okresného úradu Trnava, obor starostlivosti o životné prostredie, pričom zo strany štátneho zamestnanca nebolo súdu predložené poverenie udelené mu žalovaným na jeho zastupovanie v konaní pred súdom, ani iný dokument, napr. náplň práce štátneho zamestnanca, z ktorého by vyplývalo jeho právo, resp. poverenie na zastupovanie žalovaného v súdnom konaní. Na to bol zamestnanec žalovaného poučený, že súd ho môže vypočuť v postavení svedka, ak to bude potrebné. Po prednese právneho zástupcu žalobcu súd konštatoval, že nepovažuje za potrebné vypočuť uvedeného zamestnanca žalovaného ako svedka z dôvodu, že všetky podstatné dôkazy a okolnosti potrebné pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia vyplývajú z obsahu administratívneho spisu a vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie žalovaného, ktoré vydal podľa zákona o posudzovaní vplyvov v rámci zisťovacieho konania vedeného na základe oznámenia obce Suchá nad Parnou ako predkladateľa strategického dokumentu „ZMENA 04/2021 Územného plánu obce Suchá nad Parnou“.

Jeho predmetom je zmena platného územného plánu obce Suchá nad Parnou, spočívajúca okrem iného aj v zmene funkčného využitia časti územia v lokalite A1-2 pôvodne určenej na bývanie v rodinných domoch ako aj v zmene funkčných plôch určených na rekreáciu D1-2/D2- 1 na nové plochy so zmeneným funkčným využitím predmetných lokalít obce s označením B2-3 Zberný dvor odpadu a kompostovisko a polyfunkčný areál služieb a výroby B2-4/C1-1 Vlčia dolina (str. 3 oznámenia o strategickom dokumente). Podľa oznámenia o strategickom dokumente navrhovaný polyfunkčný areál je situovaný v dotyku s areálom zberného dvora a má slúžiť pre potreby obce, resp. na realizáciu zámerov podnikateľov z blízkeho okolia, na vytvorenie drobných prevádzok výrobných a nevýrobných služieb, skladov, príp. iných podnikateľských aktivít, pričom jeho vybudovaním nesmie dôjsť k narušeniu životného prostredia v tejto časti územia obce.

Uvedená zmena funkčného využitia dotknutého územia obce, predovšetkým plánované umiestnenie Zberného dvora odpadu a kompostoviska (označenie zmeny funkčných plôch služieb B2-3), sa priamo dotýka záujmov žalobcu, s ktorého nehnuteľnosťami (pozemky par. č. 1778/54 a č. 1778/56 a rodinný dom súp. č. XXX v k. ú. G. H. I.) v jeho spoluvlastníctve priamo hraničia s územím dotknutým navrhovanou zmenou nových funkčných plôch služieb s označením B2-3 Zberný dvor odpadu a kompostovisko, ktoré boli v pôvodnom územnom pláne obce určené na bývanie a rekreáciu. Je nepochybné, že plánované umiestnenia zariadenia na zber komunálnych odpadov a kompostovania sú v bezprostrednom dotyku s obydlím žalobcu a ako také by mohli mať v určitej miere priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie žalobcu, vrátane vplyvu na jeho zdravie a zdravie členov jeho rodiny. Napadnuté administratívne rozhodnutie je výsledkom zisťovacieho konania podľa druhej časti zákona o posudzovaní vplyvov, na ktoré sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ( a contrario). V tomto type zisťovacieho konania taktiež zákon explicitne neupravuje (na rozdiel od procesu posudzovania navrhovaných činností podľa tretej časti zákona o posudzovaní vplyvov podľa a citovaného zákona) spôsoby prejavu záujmu verejnosťou a dotknutou verejnosťou na posudzovaní návrhu zmeny strategického dokumentu, ktorý spôsob prejavu záujmu by zakladal vznik ich postavenia účastníka konania v predmetnom konaní. Rovnako tak je bezpredmetná zákonná úprava práva na podanie riadneho opravného prostriedku (odvolania) verejnosťou a dotknutou verejnosťou proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní aj situácii, ak táto verejnosť nebola účastníkom predchádzajúcich štádií zisťovacieho konania, keďže pri zisťovacom konaní podľa druhej časti zákona o posudzovaní vplyvov ide o jednostupňové administratívne konanie bez možnosti napadnutia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa zákona o posudzovaní vplyvov odvolaním. S prihliadnutím na okolnosti prípadu a na ciele Aarhuského dohovoru ako aj na jeho osobitnú úpravu práva príslušníkov verejnosti na prístup k súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy vo veciach týkajúcich sa životného prostredia podľa čl. 9 bodu 3 Aarhuského dohovoru, v spojení s úpravou účasti dotknutej verejnosti pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov podľa , a zákona o EIA, správny súd skúmajúc podmienky konania vyhodnotil, že žalobcovi svedčí aktívna procesná legitimácia na podanie správnej žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že hoci cieľom zisťovacieho konania nie je samotné posúdenie vplyvov strategického dokumentu, ale určenie či daný strategický dokument alebo jeho zmena bude predmetom ďalšieho konania - posudzovania vplyvov strategického dokumentu, končiaceho vydaním záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu, napriek tomu je v rámci zisťovacieho konania dôležité preskúmať rozsah a mieru možných environmentálnych vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie, príp. na zdravotné riziká a vplyv na zdravie dotknutého obyvateľstva. Dôležitou súčasťou tohto skúmania je posúdenie kumulatívnych vplyvov v projekte navrhovaných činností. Vo všeobecnosti môže ísť o činnosti (v nadväznosti na plánované zmeny funkčného využitia dotknutého územia obce), ktoré sami osebe nemusia mať významný vplyv na životné prostredie, ale plánovaná zmena funkčného využitia dotknutého územia s ohľadom na jej vplyv na doterajšie funkčné využitie územia, obzvlášť územia určeného a využívaného na bývanie, môže byť takého charakteru, že napríklad celková úroveň znečistenia na danom území by prípadnou realizáciou činnosti, ktorá je v zmysle strategického dokumentu plánovaná, prekročila osobitnými zákonmi stanovené limity, prípadne by mohla zasiahnuť alebo ohroziť citlivé oblasti alebo hodnotné oblasti dotknutého územia s priamym vplyvom na kvalitu životného prostredia a kvalitu zdravia a bývania jej obyvateľov. Ústavné právo na ochranu životného prostredia, zahŕňajúce ústavné právo každého na priaznivé životné prostredie ( SR), ďalej povinnosť každého chrániť a zveľaďovať životné prostredie ( SR), ako aj právo každého na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu ( SR), prostredníctvom medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika ako demokratický a právny štát viazaná, ako aj prostredníctvom zákonov ( SR) a podzákonných všeobecne záväzných právnych noriem, je napĺňané a uvádzané do života, okrem povinností a úloh príslušných orgánov verejnej správy na úseku ochrany životného prostredia, aj prostredníctvom účinnej kontroly verejnosti a dotknutej verejnosti v procesoch upravujúcich reguláciu a povoľovanie realizácie rôznych činností, pri ktorých je predpoklad ich zásahu do životného prostredia, resp. ich možného vplyvu na životné prostredie a na ďalšie dôležité verejné záujmy (vplyvy na zdravie a zdravotné riziká), a to s ohľadom na osobitosti dotknutého územia podľa druhu plánovanej, povoľovanej alebo posudzovanej navrhovanej zmeny činnosti, resp. zmeny strategického dokumentu, z ktorého takéto činnosti vyplývajú.

V predmetnej veci základný právny rámec realizácie ústavného práva na ochranu životného prostredia, príp. práva na priaznivé životné prostredie a na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia je vo vzťahu k predkladanému strategickému dokumentu daný predovšetkým zákonnou úpravou účasti dotknutých obcí a verejnosti na postupoch odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie zmien územnoplánovacej dokumentácie a s tým spojené funkčné využitie dotknutého územia, determinujúce budúce povolenie navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov, podľa Uvedený zákon o posudzovaní vplyvov (zákon o EIA) je transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej aj „smernica EIA“), ktorej hodnotový a účelový základ vychádza zo záväzkov Európskej únie v oblasti ochrany životného prostredia v zmysle článku 191 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie (úvodný bod 2 smernice EIA), vrátane prihlásenia sa k cieľom Aarhuského dohovoru (v slovenskom právnom systéme ide o dohovor oznámený Ministerstvom zahraničných vecí SR, zverejneným pod č. ). Článok 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie okrem iného pre politiku Únie zakotvuje zásadu predchádzania škodám a prevencie ako aj zásadu nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji. Svojím účelom smernica EIA rovnako tak berie zreteľ aj na skutočnosť, že Európske spoločenstvo podpísalo Dohovor EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) 25. júna 1998 a ratifikovalo 17. februára 2005. Medzi cieľmi Aarhuského dohovoru je zaručiť práva účasti verejnosti v rozhodovaní o záležitostiach životného prostredia, aby sa prispelo k ochrane práva žiť v prostredí, ktoré je primerané osobnému zdraviu a blahobytu (bod 19 úvodných ustanovení smernice o EIA), pričom článok 6 Aarhuského dohovoru stanovuje účasť verejnosti pri rozhodnutiach o vymedzených činnostiach uvedených v jeho prílohe I a o činnostiach tam neuvedených, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Podľa článku 6 bodu 4 Aarhuského dohovoru každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne. Pri výklade jednotlivých inštitútov zákona o posudzovaní vplyvov, práv a povinností jednak príslušných orgánov verejnej správy, tak aj obstarávateľov strategických dokumentov a navrhovateľov činností nesúcich v sebe predpoklad ich vplyvu na životné prostredie, ako aj práv a povinností verejnosti, dotknutej verejnosti a dotknutých entít (napr. obcí), je potrebné vychádzať z kontextu vyššie uvedených záväzkov Slovenskej republiky (Národná rada Slovenskej republiky s Aarhuským dohovorom vyslovila súhlas svojim uznesením č. 1840 z 23. septembra 2005 a rozhodla, že Dohovor je medzinárodná zmluva podľa SR, ktorá má prednosť pred zákonmi; vo vzťahu k Slovenskej republike Dohovor nadobudol platnosť 5. marca 2006 podľa čl. 20 ods. 3), vyplývajúcich z jej postavenia signatára Aarhuského dohovoru ako aj z jej členstva v Európskej únii, čo zaväzuje vnútroštátne orgány verejnej správy a orgány štátnej moci k rešpektovaniu priamej záväznosti smerníc prijatých Európskym parlamentom a Radou, v danom prípade smernice EIA, ako aj k rešpektovaniu záväznosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie v prejudiciálnych veciach k výkladu relevantných inštitútov právnej úpravy v danej oblasti. S použitím jazykového, systematického a teleologického výkladu preto nemožno dospieť k záveru tvrdenému žalovaným o nedôvodnosti správnej žaloby, resp. o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, vychádzajúceho len zo skutočnosti, že žalobca a ani žiaden iný dotknutý orgán a dotknutá verejnosť v priebehu zisťovacieho konania nenavrhli posudzovanie predmetného strategického dokumentu, t. j. oznámenej zmeny územného plánu obce. S prihliadnutím na celkovú koncepciu jednotlivých štádií (príp. fáz) postupov upravených v zákone o EIA možno konštatovať, že účasť verejnosti v jednotlivých štádiách postupov pre účely skúmania podmienok na posudzovanie navrhovanej činnosti (počnúc jej zakomponovaním do strategického dokumentu vo forme účelového určenia využitia toho ktorého územia), relatívne sa javiacich ako samostatných, nie je explicitne podmienená uplatnením koncentračnej zásady, t. j. povinnosťou v predchádzajúcom štádiu konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov aktívne využiť možnosť podávania stanovísk, pripomienok alebo opravných prostriedkov zo strany verejnosti alebo dotknutej verejnosti, a to ani čo do obsahu uplatnených otázok smerujúcich na zistenie východiskového stavu a predpokladaného vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Zákonnú úpravu spôsobu prejavenia záujmu dotknutých obcí a verejnosti na zmene strategického dokumentu (a v podstate tým aj na navrhovanej činnosti) v zákone o posudzovaní vplyvov ( citovaného zákona) nie je možné vykladať ako imperatív na ich povinné využitie, aby verejnosť a dotknutá verejnosť sa mohli zapojiť do procesu nasledujúcich štádií skúmania podmienok na posudzovanie navrhovanej činnosti alebo pri samotnom posudzovaní navrhovanej činnosti podľa

citovaného zákona. Presadzovanie opačného a rigorózneho, čisto formalistického prístupu vo vzťahu k účinnej účasti verejnosti a dotknutej verejnosti v zisťovacom konaní by bol v rozpore s účelom sledovaným zákonom o posudzovaní vplyvov, ako aj s požiadavkou efektívnej účasti verejnosti a dotknutej verejnosti na posudzovaní vplyvov, garantovanou ústavným právom na ochranu životného prostredia, na včasné a úplné informácie o jeho stave a v neposlednom rade garantovanou aj článkom 6 bodom 4 Aarhuského dohovoru ako aj s kompatibilnou smernicou EIA. Predmetom preskúmavaného zisťovacieho konania bola zmena územného plánu obce, ktorá v tomto konaní mala postavenie obstarávateľa a oznamovateľa dokumentu, ktorý v podobe všeobecne záväzného nariadenia obce, schvaľovaného obecným zastupiteľstvom, tvorí základný rámec a základný podklad jednak pre povoľovacie konania pre činnosti spojené s realizáciou zmeny územného plánu obce a jednak tvorí základný podklad pre ďalší rozvoj príslušnej obce, ktorý sa bude v nasledovnom období realizovať v územných konaniach a stavebných konaniach podľa príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov (ustanovenia podľa zákona o posudzovaní vplyvov, územné a stavebné konania podľa ; , a a a ). Pre územné konanie, ktorého predmetom je rozhodnutie o umiestnení stavby v intenciách záväzných regulatívov vo vzťahu k funkčnému využitiu daného územia, je územný plán obce, prípadne jej zóny, či už v jej zastavanom alebo nezastavanom území, najpodstatnejším podkladom, z ktorého sa pri rozhodovaní o umiestnení a následne pri povoľovaní stavby vychádza. S prihliadnutím na záväzné regulatívy plánovanej výstavby začlenenej do koncepcie rozvoja tej ktorej obce a na potreby ochrany životného prostredia a udržateľnosti trvalého rozvoja je nepochybné, že úprava funkčného využitia územia v nadväznosti na plánovanú činnosť je významným faktorom ovplyvňujúcim podmienky životného prostredia v dotknutom území. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania je predovšetkým záver o neposudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa vo vzťahu k zmene funkčného využitia predmetného územia z obytnej a rekreačnej na funkčné územie služieb s plánovaným zriadením zberného dvora a kompostoviska na komunálny odpad (lokalita B2-3) podľa návrhu zmeny územného plánu obce. Argumentácia žalovaného vychádza jednak z tvrdenia o absencii návrhu v zisťovacom konaní na uskutočnenie posudzovania vplyvov strategického dokumentu podľa zákona o EIA zo strany dotknutých orgánov, dotknutých obcí a verejnosti a jednak z poukazu na skutočnosť, že plánované činnosti v spojení s navrhovanou zmenou územného plánu budú samostatným predmetom povoľovacích konaní podľa . S prihliadnutím na účel sledovaný medzinárodnoprávnou, ústavnou a zákonnou úpravou environmentálnych práv v európskom a slovenskom právnom priestore, nemožno prisvedčiť vyššie uvedenej argumentácii žalovaného a jeho chápaniu výkonu kompetencií príslušného orgánu pri plnení povinností na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie. Základnou úlohou príslušného správneho orgánu v rámci zisťovacieho konania je vyhodnotiť, či otázky, pripomienky a výhrady nastolené dotknutými orgánmi, obcami a verejnosťou vo vzťahu k návrhu zmeny strategického dokumentu, smerujúce k predpokladaným vplyvom realizácie strategického dokumentu na životné prostredie dotknutého a okolitého územia, sú dôvodom na podrobenie zmeny strategického dokumentu posudzovaniu jeho vplyvov na životné prostredie. Pritom konajúci príslušný orgán nie je viazaný len explicitne vyjadrenými návrhmi dotknutých orgánov, dotknutých obcí a verejnosti na realizáciu posudzovania vplyvov strategického dokumentu podľa zákona o EIA, ale príslušný orgán sám musí podrobiť vlastnému kritickému úsudku a vyhodnoteniu stanoviská zaslané k oznámeniu o strategickom dokumente a na základe vlastnej úvahy a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, dospieť k záveru o existencii, resp. neexistencii potreby posudzovania vplyvu strategického dokumentu na životné prostredie. Napriek poukazu žalovaného v napadnutom rozhodnutí na súhlasné stanoviská dotknutých orgánov s navrhovanou zmenou strategického dokumentu a napriek jeho konštatovaniu, že podmienky realizácie navrhovanej zmeny zapracuje príslušný správny orgán do územnoplánovacej dokumentácie v ďalšom stupni konania podľa , v rámci ktorého prebieha aj prerokovanie navrhovanej zmeny, správny súd vyhodnotil rozhodnutie žalovaného ako nedostatočne odôvodnené a nepresvedčivé. Vzhľadom k tomu, že prostredníctvom návrhu zmeny územného plánu obce ide o zmenu funkčného a priestorového využitia územia (v lokalitách pôvodne určených na bývanie a rekreáciu), bolo potrebné, aby konajúci správny orgán v prvom rade vyhodnotil predmet posudzovania, resp. zisťovacieho konania, či strategický dokument svojím dosahom vytvára rámec na schválenie spornej činnosti v zmysle in fine zákona o posudzovaní vplyvov alebo či ide o dokument, u ktorého determinujú skúmanie podmienok na jeho posudzovanie čo i len jedno alebo viaceré z kritérií podľa až c) zákona o posudzovaní vplyvov.

V podstate ide o strategický dokument, resp. jeho zmenu v oblasti územného plánovania, determinujúci využitie územia aj v oblasti odpadového hospodárstva, pričom územný plán a jeho zmeny sú bezpochyby základným podkladom pre funkčné využitie územia, pre následné rozhodovanie v územných konaniach podľa pre vydanie rozhodnutí o umiestnení stavieb ako i následného povolenia stavieb; podľa , a a a a rovnako tak ide o strategický dokument, ktorý určuje využitie malých území na miestnej úrovni, pričom ako taký a priori nie je vylúčený z posudzovania v nadväznosti na výnimku uvedenú v závere ustanovenia zákona o posudzovaní vplyvov, pretože aj pre strategické dokumenty spĺňajúce kritériá podľa ustanovenia až c) zákona o posudzovaní vplyvov je potrebné vyhodnotiť rozsah pravdepodobne významných vplyvov na životné prostredie. Napriek tomu, že podľa zákona o posudzovaní vplyvov sa na zisťovacie konanie podľa druhej časti citovaného zákona všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje, nemožno v preskúmavanom administratívnom konaní upustiť od vyžadovania aspoň minimálnych požiadaviek kladených na konania a rozhodnutia správnych orgánov vyplývajúcich napr. z Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy (77) 31 zo dňa 28.09.1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov resp. z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007)7 zo dňa 20.06.2007 o dobrej verejnej správe čl. 17, v zmysle ktorého musia byť správne rozhodnutia formulované v jednoduchej, jasnej a zrozumiteľnej podobe a musia obsahovať primerané zdôvodnenie obsahujúce skutkové a právne dôvody, pre ktoré boli vydané. Rovnako, s prihliadnutím na vývoj judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a medzinárodné záväzky vyplývajúce Slovenskej republike z vyššie uvádzaných signovaných rezolúcií ( SR v spojení s čl. 154c SR) možno konštatovať, že pre orgány verejnej správy platí povinnosť v procese administratívnych konaní priamo aplikovať zásady správneho konania bez ohľadu na to, či sa na tieto vzťahuje použitie správneho poriadku, alebo je aplikácia tohto základného procesného kódexu explicitne osobitným právnym predpisom vylúčená. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa správny poriadok nevzťahuje. Preto nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, že pre naplnenie zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia ( a zákona o EIA) s cieľom informovať verejnosť o očakávaných vplyvoch navrhovaných zmien využitia územia obce na životné prostredie, postačuje výpočet doručených stanovísk, súhlasných, či nesúhlasných, poukaz na stanoviská dotknutých orgánov k oznámeniu o strategickom dokumente, ich citácia v odôvodnení rozhodnutia a poukaz na možnosť uplatnenia námietok v konaní pri povoľovaní zmeny predmetnej činnosti v dotknutom území v ďalšom štádiu konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov alebo prípadne v rámci územného konania podľa . Práve schválená zmena územného plánu obce a výsledné konštatovanie konajúceho správneho orgánu v zisťovacom konaní o neposudzovaní vplyvov predmetnej zmeny územného plánu obce z dôvodu neexistencie predpokladu, resp. predpokladaných negatívnych vplyvov na životné prostredie, bude základným podkladom pre následné posudzovanie navrhovanej činnosti, ktorá je naviazaná na záväznú časť funkčného využitia územia podľa zmeny územného plánu obce, ako aj základným podkladom v následnom územnom a stavebnom povoľovacom konaní podľa (, a a a ). Rovnako tak nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného akcentujúcej na skutočnosť, že žiaden z dotknutých orgánov, z dotknutých obcí a ani verejnosť či sám žalobca, ktorý nevyužil možnosť podať stanovisko k oznámeniu navrhovanej zmeny strategického dokumentu, nenavrhli v predmetnom zisťovacom konaní posudzovanie vplyvov strategického dokumentu podľa zákona o EIA. Ako už správny súd vyššie uviedol, konajúci príslušný orgán zastupuje verejný záujem spoločnosti na predchádzaní a včasnom odhalení takej ľudskej činnosti, ktorá by mohla mať pravdepodobne nepriaznivý vplyv na životné prostredie, a to aj na lokálnej úrovni. Pri skúmaní pravdepodobnosti významného alebo negatívneho vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie, resp. zmeny činnosti vyplývajúcej zo strategického dokumentu, je povinnosťou príslušného orgánu aktívne vyhodnotiť doručené stanoviská v ich vzájomných súvislostiach a v súvislostiach s osobitosťami a danosťami dotknutého územia, ako aj v súvislostiach s dostupnými štatistickými údajmi, reáliami územia, v nadväznosti na existujúcu legislatívu v oblasti životného prostredia, ochrany zdravia obyvateľstva, relevantné všeobecne záväzné právne predpisy z oblasti ochrany poľnohospodárskej pôdy a podobne, všetko pri využití existujúcich databáz o stave životného prostredia na konkrétnom území a miestnej znalosti územia, spolu s využitím stanovísk dotknutých orgánov, uplatňujúcich verejné záujmy z hľadiska ich odborného zamerania.

Žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie len formalistickým opísaním alebo abstrahovaním stanovísk dotknutých orgánov zaslaných podľa § 6 ods. 6 zákona o EIA. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nemožno zistiť, či a ako žalovaný prihliadol na význam očakávaných vplyvov na životné prostredie (§ 7 ods. 4 písm. a/ až d/ zákona o EIA) a ani ako sa zaoberal inými kritériami pre zisťovacie konanie uvedenými v prílohe č. 3 k citovanému zákonu, a to v kontexte s podmienkami dotknutého územia obce a jej existujúce funkčné využitie v nadväznosti na plánované zriadenie zberného dvora a kompostoviska či na umiestnenie plôch polyfunkčného areálu služieb a výroby vo Vlčej doline. Taktiež možno preskúmavanému rozhodnutiu vytknúť, že žalovaný v jeho odôvodnení nijako nevyhodnotil strategický dokument z pohľadu plánovaných limitov v oblasti odpadového hospodárstva, či zriadením zberného dvora a kompostoviska v blízkosti ľudských obydlí, obzvlášť, ak nepristúpil k realizácii inštitútu konzultácií podľa § 63 zákona o EIA, najmä za účelom predpokladaným v § 63 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, a vynechanie tejto možnosti na zabezpečenia informovanosti verejnosti v napadnutom rozhodnutí nijako nevysvetlil, nebude naplnená požiadavka povinného posudzovania predmetného strategického dokumentu alebo či môže mať sporná časť návrhu zmeny územného plánu priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie, vrátane vplyvu na zdravie, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, ovzdušie, vodu, krajinu, pričom môže ísť o prípad, kedy sa vplyvom vetra môže významne zmeniť čistota ovzdušia na susedných pozemkoch, ich zamorenie exhalátmi, zvýšiť hlučnosť, prípadne prašnosť atď. Na žiadne relevantné vplyvy na životné prostredie v zmysle požiadaviek prílohy č. 3 k zákonu o EIA žalovaný v napadnutom rozhodnutí nereflektoval vlastným vyhodnotením a úvahou vo vzťahu k zrozumiteľnému vyhodnoteniu kritérií podľa § 7 ods. 4 zákona o EIA, ktorou by presvedčivo dospel k záveru o neexistencii významných očakávaných vplyvov na životné prostredie plánovanou zmenou územného plánu obce, obzvlášť vo vzťahu k zmene funkčného využitia územia pôvodne určeného na bývanie a rekreáciu na územie služieb s plánovaným zriadením zberného dvora a kompostoviska či umiestnením plôch polyfunkčného areálu služieb a výroby. Formalistický prístup pri výklade zákona a pri hodnotení skutkových okolností prípadu nie je preto žiadúci a odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu vo vzťahu k otázke posudzovania, resp. neposudzovania vplyvov plánovanej činnosti v zmysle strategického dokumentu na životné prostredie musí byť presvedčivé, za použitia vlastnej správnej úvahy, pretože zákon zveril orgánu verejnej správy povinnosť vo verejnom záujme vyhodnotiť splnenie podmienok na posudzovanie vplyvov podľa zákona, keďže v tejto otázke správny orgán môže rozhodnúť viacerými spôsobmi.

Je potrebné mať na zreteli, že odôvodnenie predstavuje podstatnú obsahovú náležitosť rozhodnutia správneho orgánu, ktorá plní viacero funkcií. Jednou z hlavných úloh je presvedčiť účastníkov konania (v oblasti životného prostredia aj širokú ako aj dotknutú verejnosť) o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania, a to posilňovať dôveru účastníkov správneho konania v správnosť rozhodovania. Ďalšou významnou funkciou je funkcia kontrolná, predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie následne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov, v danom prípade mimoriadnych opravných prostriedkov, resp. subsidiárnej súdnej ochrany práv a právom chránených záujmov dotknutých obcí.

Vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správny súd konštatuje, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia venoval pozornosť výlučne chronologickému zosumarizovaniu procesných úkonov a jedného podania dotknutej verejnosti (petície vo vzťahu k plánovanej cyklotrase), spolu s konštatovaním záverov stanovísk jednotlivých dotknutých orgánov a dotknutých obcí, bez bližšej špecifikácie myšlienkových pochodov a bez správnej úvahy, na základe ktorej dospel k samotnému výroku daného rozhodnutia, čo sa v kontexte prejednávanej veci prejavilo najmä tak, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí len odcitoval vznesené pripomienky dotknutých obcí a požiadavky dotknutých orgánov.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preto jednoznačne absentuje vlastná správna úvaha, v rámci ktorej by konkretizoval spôsob, akým boli z jeho strany vyhodnotené pripomienky dotknutých obcí a dotknutých orgánov a ako ich pri svojom rozhodovaní žalovaný zohľadnil. Z uvedeného dôvodu sa správny súd stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je potrebné považovať za nepreskúmateľné z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia.

S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že v danom prípade je rozhodnutie žalovaného z pohľadu namietaných pochybení vecného a skutkového charakteru nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto postupom podľa napadnuté rozhodnutie zrušil a podľa vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní žalovaný vo veci opätovne rozhodne s tým, že nové rozhodnutie bude vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu vo vzťahu k podstatným právnym a skutkovým otázkam vzneseným v priebehu konania. Pokiaľ by žalovaný považoval za postačujúce do svojich záverov prevziať len tvrdenia a závery obsiahnuté v strategickom dokumente a v tvrdeniach predkladateľa strategického dokumentu alebo by považoval za postačujúce pre účely odôvodnenia rozhodnutia vo veci prevziať skutočnosti a argumentáciu uvádzanú prevádzkovateľom plánovanej činnosti, je potrebné, aby z rozhodnutí bolo zrejmé, s ktorými vyjadreniami, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa v zisťovacom konaní s týmito vyjadreniami navrhovateľa predmetnej činnosti stotožnil. V ďalšom konaní žalovaný zohľadní taktiež skutočnosti, ktoré vyplynuli z vyjadrení žalobcu v rámci súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého administratívneho rozhodnutia. O trovách konania rozhodol súd podľa , keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ). Ďalším účastníkom konania v 1/ a 2/ rade právo na náhradu trov konania nepriznal podľa , v zmysle ktorého títo účastníci majú právo na náhradu trov konania len v prípade, ak si uplatňujú trovy, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených správnym súdom, avšak v predmetnej veci správny súd ďalším účastníkom žiadne povinnosti neukladal.

V súvislosti s účasťou, resp. neúčasťou ďalších účastníkov konania v 1/ a 2/ rade na verejnom prejednaní v tejto veci správny súd pre informáciu dodáva, že pred začatím pojednávania po riadnom vyvolaní veci asistentkou senátu, do pojednávacej miestnosti vstúpil len právny zástupca žalobcu a zamestnanec žalovaného, ktorých totožnosť bola pred začatím pojednávania overená predsedníčkou senátu. Počas celého pojednávania a ani po porade senátu a pri verejnom vyhlasovaní rozhodnutia vo veci samej do pojednávacej miestnosti nevstúpili iné osoby, ktoré by preukazovali predvolanie na pojednávanie alebo svoju účasť v tomto konaní. Až následne po ukončení pojednávania sa členom senátu vo vestibule pred pojednávacou miestnosťou prezentovali účastníci v 1/ a 2/ rade s tým, že boli predvolaní na pojednávanie, ale nikto ich menovite nevyvolal na vstup do pojednávacej miestnosti. Na to ich predsedníčka senátu poučila, že pojednávanie sa skončilo a do pojednávacej miestnosti je potrebné vstúpiť hneď po vyvolaní veci asistentom senátu, bez osobitného alebo menovitého vyvolávania jednotlivých účastníkov konania, pričom asistentka vyvolávajúca predmetnú vec nemohla vedieť, že ide o ďalších účastníkov konania, keďže mohlo ísť o akékoľvek osoby, čakajúce na konanie v iných veciach a podobne. Z uvedeného dôvodu neboli na pojednávaní prítomní ďalší účastníci konania v 1/ a 2/ rade, hoc sa paradoxne na predvolanie súdu dostavili do budovy súdu, avšak už nie do pojednávacej miestnosti po vyvolaní veci pred začiatkom verejného pojednávania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( )

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).