Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/52/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu GAS - MG, spol. s r.o., so sídlom Komenského 315, Svidník, IČO: 35 911 671, právne zastúpeného JUDr. Michalom Harvišom, advokátom so sídlom Svidník, Stropkovská 633/3 proti žalovanému Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Prešove, so sídlom Požiarnicka 1, Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.08.2019 Č.p.: M.-PO-XXXX/XXXXXX-XXX v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru vo Svidníku zo dňa 02.07.2019 Č.p.: D.-F na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26.08.2019 rozhodol žalovaný ako odvolací orgán podľa a o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v nadväznosti na ust. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tak, že potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru vo Svidníku (rozhodnutie OR HaZZ), ktorým uložil spoločnosti GAS - MG, spol. s r.o., Komenského 315, Svidník (účastník konania, kontrolovaný subjekt, žalobca) pokutu v sume 1 000,- eur za porušenie povinnosti, ktorá jej vyplýva z ustanovenia o ochrane pred požiarmi, a ktorú účastník konania porušil tým, že neumožnil orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor vstup do objektov a priestorov na účely vykonania kontroly plnenia povinností na úseku ochrany pred požiarmi, neposkytol mu požadované doklady, dokumentáciu ochrany pred požiarmi a súvisiace podklady a informácie a odvolanie účastníka konania zamietol.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia (v spojení s opravou chýb zo dňa 29.11.2019 v písomnom vyhotovení rozhodnutia žalovaného zo dňa 26.08.2019) odvolací orgán konštatoval, že ORHaZZ vo Svidníku mal vykonať na základe Poverenia na vykonanie protipožiarnej kontroly zo dňa 05.09.2018 pod Č.p.: D.-F u účastníka konania dňa 05.09.2019 následnú protipožiarnu kontrolu, ktorej účelom bolo preverenie splnenia uložených opatrení pri predchádzajúcej protipožiarnej kontrole u účastníka konania, t.j. preverenie splnenia opatrení uložených pri komplexnej protipožiarnej kontrole, ktorá bola u účastníka konania vykonaná dňa 08.09.2017.

3. Kontrolovaný subjekt po preukázaní sa vyššie uvedeným poverením na vykonanie protipožiarnej kontroly neumožnil dňa 05.09.2018 orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor vstup do objektov a priestorov na účely vykonania kontroly plnenia povinností na úseku ochrany pred požiarmi a neposkytol mu požadované doklady, dokumentáciu ochrany pred požiarmi a súvisiace podklady a informácie. Štatutárny orgán účastníka konania neumožnenie vykonania protipožiarnej kontroly zdôvodnil pracovnou zaneprázdnenosťou a kontrolnej skupine navrhol, aby kontrolu vykonali v náhradnom termíne. Prvostupňový správny orgán vyššie uvedené vyhodnotil ako porušenie povinnosti uvedenej v ustanovení , čím došlo zo strany účastníka konania k naplneniu skutkovej podstaty . Zápisnica z následnej protipožiarnej kontroly zo dňa 05.09.2018 pod Č.p. : D.-F bola zaslaná na prerokovanie štatutárnemu orgánu účastníka konania (Ing. U. T. - konateľ spoločnosti), pričom tento následne zaslal svoje vyjadrenie k zápisnici na prvostupňový orgán (doručené dňa 01.10.2018).

4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo prvostupňovým orgánom štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi voči účastníkovi konania začaté správne konanie vo veci uložení pokuty, o čom bol tento informovaný písomne dňa 25.10.2018, kedy mu bolo doručené oznámenie o začatí správneho konania pod Č.p. : D.-F -XXX-XXX/XXXX zo dňa 18.10.2018.

5. Účastník konania sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia vyjadril písomne 1deň po lehote určenej správnym orgánom. Prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia napriek tomu posúdil vyjadrenie účastníka konania a s jeho obsahom sa vyrovnal v odôvodnení rozhodnutia o uložení pokuty. Odvolanie účastníka konania proti vydanému rozhodnutiu o uložení pokuty zo dňa 17.04.2019 bolo podané na prvostupňový správny orgán v zákonnej lehote. Prvostupňový správny orgán odvolanie účastníka konania spolu so spisovým materiálom predložil na odvolací orgán v zmysle § 57 ods. 2 Správneho poriadku dňa 02.05.2019.

6. Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Prešove, ako odvolací orgán vo veci, svojim rozhodnutím pod Č.p.: M.-PO-D.-XXX-XXX/XXXX zo dňa 10.06.2019 rozhodnutie OR HaZZ vo Svidníku o uložení pokuty pod Č.p.: D.-F zo dňa 09.04.2019 zrušilo a vec podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom bolo to, že prvostupňový orgán nedodržal lehotu pre rozhodnutie, ktorá je ustanovená v § 49 ods. 2 Správneho poriadku.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, bola prvostupňovým správnym orgánom na úseku ochrany pred požiarmi účastníkovi konania zaslaná výzva na vyjadrenie k podkladom konania v intenciách rozhodnutia odvolacieho orgánu pod Č.p. : M.-PO-D.-XXX-XXX/XXXX zo dňa 10.06.2019. Výzva na vyjadrenie pod Č.p.: D.-F -XXX-XXX/XXXX zo dňa 14. júna 2019 bola účastníkovi konania doručená dňa 17.06.2019. Účastník konania sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia vyjadril písomne v lehote určenej správnym orgánom. Prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia posúdil vyjadrenie účastníka konania a s jeho námietkami sa vyrovnal v odôvodnení rozhodnutia o uložení pokuty.

8. Odvolanie účastníka konania proti vydanému rozhodnutiu o uložení pokuty zo dňa 17.07.2019 bolo podané na prvostupňový orgán v zákonnej lehote. Prvostupňový správny orgán odvolanie účastníka konania spolu so spisovým materiálom predložil na odvolací orgán v zmysle § 57 ods. 2 právneho poriadku dňa 29.07.2019.

9. Účastník konania vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uviedol nasledovné: Cit. „ Obdŕžali sme rozhodnutie Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru vo Svidníku, č.p.: D.-F zo dňa 02.07.2019, ktorým nám bola opätovne uložená pokuta v sume 1 000,00 € za porušenie povinnosti o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, ktorú sme porušili tým, že sme neumožnili orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor vstup do objektov a priestorov na účely vykonania kontroly plnenia povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi, neposkytli mu požadované doklady, dokumentáciu ochrany pred požiarmi a súvisiace podklady a informácie. V zákonnej lehote podávame proti doručenému rozhodnutiu odvolanie, ktoré odôvodňujeme následovne: ORHaZZ vo Svidníku svojim rozhodnutím opätovne uložilo spoločnosti GAS -MG, spol. s r.o. Svidník pokutu vo výške 1.000,00 € aj napriek tomu, že KRHaZZ v Prešove svojím

rozhodnutím z 10.06.2019 zrušilo predchádzajúce rozhodnutie a vrátilo 1. stupňovému orgánu na nové prejednanle a rozhodnutie. Dôvodom zrušenia okrem iného bolo aj nedodržanie lehoty pre vydanie rozhodnutia zo strany 1. stupňového orgánu, stanovenú v § 49 ods. 2 zák. č. 71/67 Zb. o správnom konaní, keď samotné rozhodnutie doručil správny orgán kontrolovanému subjektu až 167. deň od začatia konania. Teda 1. stupňový orgán pochybil, keď bez upovedomenia účastníkov konania nerozhodol v čase, ktorý mu ustanovuje zákon. Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie lehoty ORHaZZ pre vydanie rozhodnutia, došlo k nečinnosti správneho orgánu, že v konaní riadne nepokračoval a v stanovenej lehote nerozhodol. Použitím opatrenia proti nečinnosti dochádza k posunutiu príslušnosti na odvolací orgán. Svojou povahou ide o opatrenie sankčné, ktoré má chrániť fyzické ako aj právnické osoby pred nečinnosťou správnych orgánov. V rámci podaného odvolania zotrvávame na svojich doterajších podaniach, obsiahnutých v zaslaných písomnostiach. Máme za to, že ORHaZZ vo Svidníku pri svojom aj opätovnom rozhodovaní o uložení pokuty vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Nie sú pravdivé tvrdenia, že zo strany kontrolovaného subjektu nebol umožnený výkon protipožiarnej kontroly, ako aj bránenie vstupu do objektov a priestorov na účely kontroly plnenia povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi, Spoločnosť GAS - MG, spol. s r.o. Svidník má na základe „Dohody...“ zamestnaného školeného pracovníka, takže uvedenú agendu má vedenú v súlade s predpísanou legislatívou. Preto je tvrdenie správneho orgánu o zamedzení výkonu kontroly len ťažko pochopiteľné a nedôvodné. Taktiež je zavádzajúce tvrdenie zo strany štátneho požiarneho dozoru, že zo strany konateľa spoločnosti došlo k neprimeranému slovnému útoku voči členom kontrolnej skupiny, keď túto skupinu tvoril riaditeľ s jednou pracovníčkou (chceme len veriť, že sankcie zo strany štátneho dozoru sa v danom prípade neukladajú za „údajné správanie sa konateľa“, aj keď je to tvrdenie zavádzajúce). Je preto spochybniteľné subjektívne tvrdenie zástupcu orgánu, že kontrolovaný subjekt mu neumožnil vstup do objektov na výkon kontroly. Ide totiž o tvrdenie proti tvrdeniu a konateľ spoločnosti opätovne konštatuje, že z dôvodu časovej tiesne chcel „vzájomný konsenzus“ formou náhradného termínu, čo zo strany ORHaZZ Svidník nebolo akceptované. Preto by malo platiť aj prenesené do správneho konania staré rímske: „ in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného) a je logické, že tak fyzické ako aj právnické osoby v podnikaní, na ktoré sa vzťahuje ust. o ochrane pred požiarmi tu nie sú pre kontrolné orgány, ale mala by platiť opačná zásada. Preto neobstojí argument štátneho požiarneho dozoru, že nemohol akceptovať náhradný termín kontroly z dôvodu čerpania dovolenky jeho zamestnancov zvlášť, keď rozhodnutie bolo účastníkovi doručené až 167. deň od začatia kontroly, čo hraničí s nečinnosťou 1. stupňového orgánu a preto sa jeví také odôvodnenie nepochopiteľným. Z konštatovaného je zrejmé, že orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor pri svojom opätovnom rozhodovaní o uložení pokuty nevychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, jeho rozhodnutie je tendenčné až zaujaté, kde jeho odôvodnenie rozhodnutia interpretoval nie do roviny odbornej, ale konfrontačnej. Z uvedeného dôvodu preto navrhujeme odvolaciemu orgánu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a rozhodnúť vo veci samej a to v súlade s požiadavkou zákonnosti a materiálnej pravdy a rešpektovať pritom všetky procesné zásady.“, koniec cit..

10. KR HaZZ v Prešove, ako odvolací orgán vo veci uloženia pokuty, po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia, podkladov na základe ktorých bolo vydané, ako aj samotného odvolania účastníka konania v odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenia , a a dospel k záveru, že , že účastník konania neumožnil výkon následnej protipožiarnej kontroly kontrolnou skupinou OR HaZZ vo Svidníku dňa 05.09.2018, hoci táto sa riadne preukázala poverením na vykonanie protipožiarnej kontroly zo dňa 05.09.2019 pod Č.p.: D.-F v zmysle ustanovenia . Účastník konania neumožnením výkonu protipožiarnej kontroly nesplnil povinnosť uvedenú v a tým naplnil skutkovú podstatu tak, ako je to uvedené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu.

11. Účastník konania vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu síce uvádza, že cit. „Nie sú pravdivé tvrdenia, že zo strany kontrolovaného subjektu nebol umožnený výkon protipožiarnej kontroly, ako aj bránenie vstupu do objektov a priestorov na účely výkonu kontroly plnenia povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi.“, faktom je však to, že kontrolná skupina OR HaZZ vo Svidníku nevykonala dňa 05.septembra 2018 v kontrolovanom subjekte predmetnú protipožiarnu kontrolu, keďže jej to nebolo zo strany účastníka konania umožnené.

12. Odvolací orgán sa po preskúmaní predmetnej veci nestotožnil s názorom účastníka konania, ktorý je uvedený v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, kde uvádza, cit. „Máme za to, že ORHaZZ vo

Svidníku pri svojom aj opätovnom rozhodovaní o uložení pokuty vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.“.

13. Výška uloženej sankcie bola prvostupňovým orgánom v rozhodnutí odôvodnená s prihliadnutím na závažnosť zisteného protiprávneho stavu. Odvolací orgán nepovažuje uloženú sankciu za neprimerane vysokú, a ani nevidí dôvod na jej zrušenie, resp. zníženie. Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Prešove nedospelo v odvolacom konaní k dôvodom, ktoré by ho viedli k tomu, aby prvostupňové rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo, a preto rozhodlo tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

II.

Argumenty žalobcu v žalobe

14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že sa boli vydané v rozpore so zákonom, zakladajú na nedostatočne zistenom skutkovom stave, na nesprávnom právnom posúdení veci a v podaní boli zistené vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a týmito rozhodnutiami bol žalobca ukrátený na svojich právach a naviac aj finančne sankcionovaný.

15. Žalobca argumentoval, že odvolací orgán vo svojom prvom rozhodnutí v danej veci zo dňa 10.06.2019 Č.p.: M.-PO-D.-XXX-XXX/XXXX skoršie rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil, čím vyhovel prvému odvolaniu žalobcu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Skorším rozhodnutím prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 1 000,- eur za porušenie povinnosti, ktorá vyplýva z ust. o ochrane pred požiarmi a ktorú žalobca porušil tým, že neumožnil orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor vstup do objektov a priestorov na účely vykonávania kontroly plnenia povinnosti na účely ochrany pred požiarmi, neposkytol mu požadované podklady, dokumentácie a súvisiace podklady a informácie. Odvolací orgán tak učinil z dôvodu nedodržania lehoty pre rozhodnutie, ktorá je ustanovená v Správneho poriadku a uložil prvostupňovému správnemu orgánu povinnosť opätovne konať a rozhodnúť. Prvostupňový orgán vo svojom novom rozhodnutí opakovane rozhodol a stotožnil sa tak so svojim prvým skorším rozhodnutím, aj čo do výšky uloženej pokuty a odôvodnil to tými istými (aj keď nepravdivými) tvrdeniami a argumentmi. Po opätovnom odvolaní žalobcu sa však odvolací orgán stotožnil s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu .

16. Žalobca namietal, že odvolací orgán sa nevysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, keď opätovne tvrdí, že žalobca neumožnil výkon následnej protipožiarnej kontroly kontrolnou skupinou ORHaZZ vo Svidníku a neumožnením výkonu protipožiarnej kontroly nesplnil povinnosť uvedenú v . Žalobca opakovane uvádza a tvrdí, že ako účastník konania požiadal kontrolnú skupinu ORHaZZ vo Svidníku o iný termín kontroly, keďže konateľ spoločnosti ako štatutárny zástupca mal v uvedený deň neodkladné rokovanie so zahraničným partnerom a nežiadal nič iné, iba preloženie termínu kontroly na iný najbližší možný termín. Stanovisko kontrolnej skupiny, že jeho pracovníci budúci týždeň čerpajú dovolenky považuje žalobca za výsmech z titulu nadradenosti a zároveň aroganciu moci štátneho orgánu. Už samotná skutočnosť, že odvolací orgán sa musí vysporiadať so všetkými námietkami je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže táto vada v konaní správneho orgánu (overenie si pravdivosti tvrdenia účastníkov konania), ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia nebola prejednaná resp. sa s ňou odvolací orgán nevysporiadal, iba konštatoval, že kontrolnej skupine nebol umožnený vstup do objektu, aj keď opak je pravdou, nakoľko sa toto všetko odohralo v objekte kontrolovaného subjektu.

17. Navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie OR HaZZ vo Svidníku a vrátil vec na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

18. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.12.2019 k správnej žalobe poukázal na ust. , z ktorého vyplýva, že pre účely výkonu štátneho požiarneho dozoru nie je absolútne nevyhnutná osobná prítomnosť štatutárneho orgánu, v tomto prípade konateľa žalobcu,

ale ním poverenej osoby, pričom ako sám uvádza vo svojom prvotnom písomnom vyjadrení zo dňa 29.10.2018, zamestnáva 31 zamestnancov a navyše z činnosti uvedenému správnemu orgánu je známe, že svoje povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi si zabezpečuje externou formou technikom požiarnej ochrany, napriek tomu konateľ žalobcu žiadneho zamestnanca, ani technika požiarnej ochrany v uvedený deň následnej protipožiarnej kontroly 05.09.2018 nepoveril podľa .

19. Navrhol vypočuť konateľa žalobcu, ako aj vedúceho a člena kontrolnej skupiny podľa poverenia na vykonanie protipožiarnej kontroly ORHaZZ vo Svidníku, a to pplk. E. B. a mjr. T. M., ktorých účasť na prípadnom vytýčenom ústnom pojednávaní zabezpečení žalovaný. Z týchto dôvodov žalovaný žiadal vo veci nariadiť ústne pojednávanie.

20. Žalovaný zaslal súdu ďalšie písomné vyjadrenie zo dňa 06.05.2022 k správnej žalobe, v ktorom zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Zdôraznil účel a podrobnejšie špecifikoval svoj procesný postup.

IV.

Replika žalobcu

21. Žalobca svoje právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného nevyužil.

V.

Skutkové a právne závery správneho súdu

22. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len ).

23. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

26. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

27. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

28. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

29. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje z záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

30. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul povereného zástupcu žalovaného, konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

31. Predmetom preskúmania je rozhodnutie o uložení pokuty 1 000,- eur žalobcovi za porušenie povinnosti, ktorá jej vyplýva z o ochrane pred požiarmi a ktorú žalobca porušil tým, že neumožnil orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor vstup do objektov a priestorov na účely vykonania kontroly plnenia povinností na úseku ochrany pred požiarmi, neposkytol mu požadované doklady, dokumentáciu ochrany pred požiarmi a súvisiace podklady a informácie.

32. Podľa , tento zákon upravuje podmienky na ochranu života a zdravia fyzických osôb, majetku a životného prostredia pred požiarmi a ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku ochrany pred požiarmi a hasičských jednotiek pri vykonávaní záchranných prác pri nežiaducich udalostiach.

33. Podľa , tento zákon ďalej upravuje sankcie za porušovanie povinností vyplývajúcich z predpisov o ochrane pred požiarmi.

34. Podľa , právnická osoba a fyzická osoba -podnikateľ na účely predchádzania vzniku požiarov je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, umožniť orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor a obci vstup do objektov a priestorov na účely vykonania kontroly plnenia povinností na úseku ochrany pred požiarmi, poskytovať mu požadované doklady, dokumentáciu ochrany pred požiarmi a súvisiace podklady a informácie.

35. Podľa , štátny požiarny dozor sa vykonáva ukladaním opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a kontrolou plnenia týchto opatrení.

36. Podľa , orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor je oprávnený vstupovať do objektov a zariadení právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa na účely vykonania protipožiarnej kontroly alebo zisťovania príčin vzniku požiarov v sprievode poverenej osoby a požadovať potrebnú súčinnosť od vedúcich a ostatných zamestnancov právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa. Pri vykonávaní štátneho požiarneho dozoru môže byť vyhotovovaný obrazový záznam o skutočnostiach, ktoré súvisia s nedostatkami zistenými protipožiarnou kontrolou, alebo o skutočnostiach súvisiacich so zisťovaním príčin vzniku požiaru, vrátane vyhotovovania kópií dokumentácie na úseku ochrany pred požiarmi. Orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor je povinný pred začiatkom protipožiarnej kontroly preukázať sa poverením na jej vykonanie.

37. Podľa , o vykonanej protipožiarnej kontrole podľa odseku 1 písm. a), d), f) až h) vyhotoví orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor zápisnicu, v ktorej uvedie označenie kontrolovaného subjektu, miesto a čas vykonania kontroly, kto kontrolu vykonal, preukázané kontrolné zistenia vrátane zistených nedostatkov. V zápisnici sa uvedú uložené opatrenia a lehoty na odstránenie zistených nedostatkov, dátum prerokovania zápisnice, vyjadrenie a podpis štatutárneho zástupcu právnickej osoby alebo zodpovedného zástupcu fyzickej osoby - podnikateľa. Prílohou zápisnice je obrazový záznam podľa odseku 2 druhej vety.

38. Podľa , podrobnosti o vykonávaní štátneho požiarneho dozoru ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo ( o požiarne prevencii).

39. Podľa , krajské riaditeľstvo alebo okresné riaditeľstvo môže uložiť pokutu do 8 298,- eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto zákone tým, že neumožní alebo sťaží výkon štátneho požiarneho dozoru.

40. Podľa , pokutu podľa možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedel orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

41. Podľa (vzťah zákona k všeobecným predpisom o správnom konaní), na registráciu požiarnotechnického zariadenia podľa a rozhodovanie podľa a , , , a tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

42. Podľa vyhlášky č. o požiarnej prevencii, protipožiarne kontroly sú:

a) komplexná protipožiarna kontrola, b) tematická protipožiarna kontrola, c) následná protipožiarna kontrola.

43. Podľa vyhlášky č. o požiarnej prevencii, následnou protipožiarnou kontrolou sa preveruje splnenie opatrení uložených pri protipožiarnych kontrolách najneskôr do jedného roka. V prípade zistenia nových nedostatkov sa tieto nedostatky uvedú v zápisnici o následnej protipožiarnej kontrole.

44. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či prípadné procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

45. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že správne delikty právnických osôb sú postihované bez ohľadu na zavinenie (zodpovednosť za výsledok), nakoľko zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Podstatné je iba to, či k porušenia zákona objektívne došlo alebo nie (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25.01.2017). Subjektom deliktu je právnická osoba spôsobilá na protiprávne konanie (tzv. deliktuálna spôsobilosť, ktorá je spojená s jej vznikom a existenciou). Z toho vyplýva záver, že žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti za správny delikt.

46. Správny súd považuje za potrebné opätovne zdôrazniť, že správny súd preskúmava zákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí, tzn. že súdne konanie nepredstavuje „predĺženie“, resp. „pokračovanie“ správneho konania. Aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce z postavenia a právomoci všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi do právomoci ktorých patrí predovšetkým preskúmavanie právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu ().

47. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru vo Svidníku ako správny orgán prvého stupňa vykonalo u žalobcu následnú protipožiarnu kontrolu dňa 05.09.2018, účelom ktorej bolo v súlade s vyhlášky č. o požiarnej prevencii preveriť splnenie opatrení uložených pri komplexnej protipožiarnej kontrole vykonanej u žalobcu dňa 08.09.2017.

48. OR HaZZ vo Svidníku na základe zisteného nedostatku vyplývajúceho z následnej protipožiarnej kontroly vydalo skoršie rozhodnutie Č.p.: D.-F zo dňa 09.04.2019, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 1 000,- eur. Žalobca podal odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 10.06.2019 Č.p.: M.-PO-D.-XXX-XXX/XXXX rozhodnutie OR HaZZ vo Svidníku zo dňa 09.04.2019 zrušil a vec vrátil ORHaZ vo Svidníku ako správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

49. Správny orgán prvého stupňa vyzval žalobcu písomnou výzvou zo dňa 14.06.2019 na vyjadrenie sa k veci a k prípadnému návrhu na vykonanie ďalších dôkazov. Žalobca sa v určenej lehote k výzve vyjadril tak, že zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a argumentáciách, že správny orgán prvého stupňa pochybil, keď neakceptoval jeho návrh riešenia náhradného termínu vykonania kontroly ako spoločného riešenia veci, ale použil represívny postup uložením pokuty pre neho z nepochopiteľného

dôvodu neprítomnosti pracovníkov správneho orgánu z dôvodu čerpania dovolenky. Naviac, správny orgán prvého stupňa nerozhodol v lehote stanovenej v súlade s § 49 ods. 2 Správneho poriadku. Navrhol správnemu orgánu prvého stupňa vykonať protipožiarnu kontrolu za účelom splnenia uložených opatrení pri predchádzajúcej protipožiarnej kontrole u žalobcu a vyhodnotiť tak jej splnenie a až po vykonanej kontrole rozhodnúť.

50. Na základe toho správny orgán prvého stupňa vydal nové rozhodnutie, kde porušenie povinnosti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia odôvodnil tým, že kontrolovaný subjekt neumožnil v čase vykonania následnej protipožiarnej kontroly dňa 05.09.2018 orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor na základe predloženého poverenia na vykonanie kontroly, vstup do objektov a priestorov na účely konania kontroly plnenia povinností na úseku ochrany pred požiarmi, neposkytol požadované doklady, dokumentáciu ochrany pred požiarmi a súvisiace podklady a informácie. Uvedený stav je v rozpore s , čo napĺňa skutkovú podstatu . Žalobca sa k zistenému nedostatku uvedenému v zápisnici vyjadril, že nie je pravdou, že zamestnancom správneho orgánu prvého stupňa nebola umožnená kontrola, ako je to uvedené v zápisnici. Žalobca realizuje ukončenie stavby - revitalizácia centra mesta Svidník v skrátenom termíne k 05.10.2018 na požiadavku objednávateľa stavby mesta Svidník a s tým súvisiace pracovné vyťaženie, preto sa konateľ žalobcu nemohol venovať kontrole v deň ich návštevy. Mal rozplánované ďalšie dôležité a vopred dohodnuté stretnutia, navrhol kompromisné riešenie a náhradný termín, čo kontrolóri nekompromisne odmietli. Žalobca konateľa vyhlásil, že bude akceptovať vopred dohodnutý termín kontroly opatrení. Orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor pred začiatkom protipožiarnej kontroly sa preukázal poverením Č.p.: ORHZ-F zo dňa 05.09.2018. Po predložení poverenia k vykonaniu následnej protipožiarnej kontroly konateľovi žalobcu došlo zo strany konateľa k neprimeranému slovnému útoku voči členom kontrolnej skupiny. Správanie konateľa, žalobcu a jeho prístup k orgánu vykonávajúcemu štátnym požiarny dozor nevykazoval žiadne známky ústretovosti a hľadania vzájomného konsenzu, tak ako to uviedol vo svojom vyjadrení.

51. Správny orgán prvého stupňa argumentoval, že zo strany orgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor nebol poskytnutý náhradný termín vykonania kontroly, nakoľko sa jednalo o následnú protipožiarnu kontrolu, ktorej cieľom bolo preverenie splnenia opatrení uložených pri komplexnej protipožiarnej kontrole vykonanej v kontrolovanom subjekte dňa 08.09.2017.

52. Podklady na vydanie rozhodnutie tvorila zápisnica z následnej protipožiarnej kontroly vykonanej dňa 05.09.2018, ktorá bola prerokovaná a podpísaná dňa 01.10.2018 konateľom žalobcu. Zistený požiarny nedostatok konateľ žalobcu vzal na vedomie a pri prejednávaní zápisnice v bode IV. uviedol aj svoje vyjadrenie.

53. Správny orgán prvého stupňa zaslal účastníkovi konania oznámenie o začatí správneho konania Č.p.: ORHZ-F zo dňa 18.10.2018 a účastník konania sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia v lehote určenej správny orgánom vyjadril následovne: „V zápisnici zo dňa 05.09.2018, ktorú som ako štatutárny orgán, konateľ spoločnosti GAS - MG, spol. s r.o., Komenského 315, 089 01 Svidník, IČO: 35 911 671 podpísal a ktorá má byť dôvodom začatého správneho konania uviedol, že tvrdenie uvedené v bode I. a II. - zápisnice zo strany ORHaZZ nie sú pravdivé a sú zavádzajúce. Argumentoval, že „ Nie je pravdou, že kontrolnému orgánu nebolo možné vykonávanie protipožiarnej kontroly dňa 05.09.2018, ako aj vstup do objektov a priestorov na účely vykonania kontroly plnenia povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi. Tak, ako som už uviedol v zápisnici, nebolo možné sa im zo strany konateľa spoločnosti v deň ich návštevy. Preto som navrhol kompromisné riešenie na náhradný termín (aj v popoludňajších hodinách), čo kontrolóri nekompromisne odmietli. Uvedomujem si, že plnenie povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi tak, ako to ukladá v znení neskorších zmien a doplnkov je dôležitou súčasťou každej organizácie, firmy, resp. spoločnosti, zvlášť keď sa jedná o výrobnú podnikateľskú sféru. Avšak aj zo strany kontrolórov protipožiarnej ochrany je potrebné pochopenie a konsenzus na to, aby sa našiel vhodný spôsob a čas, kedy sa kontrola prevedie. Nie je to však možné direktívne a len v čase, kedy to vyhovuje kontrolórom. Naša spoločnosť zamestnáva 31 ľudí a zosúladenie plnenia výrobných úloh v súvislosti so všetkými ostatnými zložkami nie je jednoduché a vyžaduje si plánovanú koordináciu aj za cenu určitých kompromisov a dohôd. Mám za to, že stále je dobrá vôľa aj priestor na to, aby sme predišli pokutám a iným sankciám v záujme splnenia uložených opatrení v protipožiarnej oblasti k obojstrannej spokojnosti“.

54. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred správnym súdom dňa 09.06.2022 uviedla, že príslušníci hasičského zboru boli poverení, aby dňa 05.09.2018 vykonali následnú protipožiarnu kontrolu u žalobcu. Po preukázaní sa oprávnením na výkon kontroly žalobca neakceptoval jej vykonanie, čo ospravedlňoval tým, že v daný deň mal štatutárny zástupca žalobu iné, podľa neho neodkladné povinnosti. Následne konal s cieľom presunúť vykonanie tejto kontroly v iný termín, čo potvrdzuje aj jeho vyjadrenie v podanej žalobe, aj v odvolaní. Poverená zástupkyňa žalovaného zdôraznila, že pre účely výkonu štátneho požiarneho dozoru nie je absolútne nevyhnutná osobná prítomnosť žalobcu, v tomto prípade konateľa žalobcu, no napriek tomu žalobca v daný deň kontroly nebol ochotný ani poveriť iného zamestnanca, či zabezpečiť prítomnosť technika požiarnej ochrany, pričom sám uviedol, že v danom čase zamestnával 31 ľudí. Nakoľko konanie žalobcu nevykazovalo znaky ústretovosti, poverení príslušníci tak opustili priestory žalobcu a v daný deň 05.09.2018 nevykonali následnú protipožiarnu kontrolu. Týmto konaním žalobcu spočívajúcim v neumožnení vstupu do priestorov a jeho objektov a neposkytnutie potrebných podkladov a súčinnosti pri kontrole boli naplnené znaky správneho deliktu uvedené v . Poverená zástupkyňa žalovaného argumentovala, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo spĺňa zákonom predpísané náležitosti podľa Správneho poriadku; bolo vydané na základe správne zisteného skutkového stavu, pričom správny orgán správne práve vec posúdil a rozhodnutia nevykazujú žiadne iné vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť. Rovnako aj výška uloženej pokuty bola uložená v medziach zákona a v adekvátnej výške na spodnej hranici vzhľadom na charakter a závažnosť spáchaného správneho deliktu.

55. Správny súd konštatuje, že zabezpečovanie jednotlivých povinností na úseku ochrany pred požiarmi zo strany právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, je niekedy nedostatočné, resp. neadekvátne podmienkam protipožiarnej bezpečnosti v objektoch daného subjektu. Orgány štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi majú za úlohu v rámci svojej kompetencie odhaľovať uvedený negatívny stav v zabezpečovaní a plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi. Realizácia uvedenej podmienky je niekedy možná len prostredníctvom sankcií, ktoré sú orgány štátnej správy, ale aj obec, oprávnené ukladať.

56. Sankcie na úseku ochrany pred požiarmi možno rozdeliť podľa toho či ide o sankcie:

- ktoré majú za cieľ obnovenie právneho stavu,

- ktoré majú charakter správneho trestu.

57. V oboch prípadoch budú orgány štátnej správy pri ich realizácii dodržiavať zákonom stanovený postup a využívať zákonom ustanovené prostriedky. , ako hmotnoprávny predpis na úseku ochrany pred požiarmi, definuje na jednej strane jednotlivé povinnosti pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov a na strane druhej k týmto povinnostiam priraďuje jednotlivé skutkové podstaty, naplnením ktorých môže začať smerom k právnickej osobe konanie vo veci uloženia sankcie ( <aspi://module='ASPI'&link='XXX/XXXX%XXZ.z.%XXXXXX'&ucin-k- dni='%XXX.%XXX.XXXX'> ).

58. Jednotlivé procesné úkony, ako presný postup s určením povinností a oprávnení pre orgán štátnej správy ako správny orgán (§ 1 ods. 2 Správneho poriadku <aspi://module='ASPI'&link='71/1967%20Zb. %25231'&ucin-k-dni='%202.%207.2019'>) na strane jednej a právnickú osobu už ako účastníka konania ( Správneho poriadku <aspi://module='ASPI'&link='71/1967%20Zb.%252314'&ucin-k-dni='%202. %207.2019'>), na strane druhej, upravuje .

59. Orgány štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi realizujú jednotlivé druhy sankcií voči právnickým osobám najčastejšie na základe vlastného podnetu, to znamená na základe tzv. "zásady oficiality". Začatie konania vo veci napr. uloženia sankcie je ovládané dvoma zásadami - dispozičnou zásadou a zásadou oficiality. Dispozičná zásada sa uplatňuje ak sa konanie začína na návrh účastníka konania. Vo veci ukladania sankcií právnickým osobám na úseku ochrany pred požiarmi je uplatnenie tejto zásady realizované dosť výnimočne, pretože toto konanie sa môže začať len na základe podnetu zo strany právnickej resp. fyzickej osoby.

60. V súvislosti s ukladaním sankcií na úseku ochrany pred požiarmi došlo prijatím tohto zákona k niektorým zmenám, oproti právnemu stavu pred rokom 2002. Jednou so zmien je upustenie od podmienky, že ukladania sankcií je možné len pri výkone štátneho požiarneho dozoru. Druhou

zásadnejšou zmenou je zmena princípu ukladania pokút v tom smere, že sa táto zmenila z obligatórneho princípu (uloží) na fakultatívny (môže uložiť). To však neznamená bezhraničnú ľubovôľu orgánu štátneho požiarneho dozoru pri ukladaní pokút za porušovanie povinností vyplývajúcich z predpisov o ochrane pred požiarmi. Aj naďalej platí princíp "legality", čo znamená, že uloženie pokuty je právom aj povinnosťou zároveň. Príslušný orgán vykonávajúci štátny požiarny dozor začne konanie vo veci uloženia pokuty, hneď ako zistí, že sú splnené podmienky pre jej uloženie. Administratívnosprávna zodpovednosť sa neuplatňuje automaticky, ale predpokladá určitú činnosť správneho orgánu. Vzniká až okamihom vydania rozhodnutia o uložení pokuty príslušného orgánu štátnej správy. Tento orgán v rozhodnutí potvrdzuje existenciu protiprávneho stavu a ustanoví aj obsah a rozsah právnych dôsledkov, ktoré je subjekt zodpovedný znášať. Pokuty sa právnickým osobám ukladajú diferencovane v závislosti od závažnosti porušenej povinnosti. Ak právnická osoba poruší povinnosť opätovne, možno jej uložiť pokutu až do dvojnásobku sumy ustanovenej v zákone.

61. Pokuty sa ukladajú formou individuálnych správnych aktov - správnych rozhodnutí. v tejto súvislosti nemá žiadne procesné odchýlky od Správneho poriadku. To znamená, že na celý procesný postup vrátane odvolania a výkonu rozhodnutia, sa vzťahuje . Rozhodnutie o uložení pokuty musí mať všetky náležitosti ktoré vyžaduje Správneho poriadku.

62. Ustanovenie v upravuje celkovo 19 skutkových podstát, po naplnení ktorých môže krajské riaditeľstvo alebo okresné riaditeľstvo uložiť právnickej osobe, resp. fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu až do výšky 8 298 eur.

63. Orgány štátneho požiarneho dozoru sú pri ukladaní pokút viazané hmotno-právnymi lehotami uvedenými v . Tieto lehoty majú prekluzívny charakter. To znamená, že po ich uplynutí právo na uloženie pokuty zaniká. Pritom sa rozlišuje medzi subjektívnou a objektívnou lehotou. Subjektívna lehota začína plynúť od okamihu zistenia porušenej povinnosti orgánom vykonávajúcim štátny požiarny dozor. Začiatok objektívnej lehoty je daný okamihom porušenia povinnosti a končí uplynutím troch rokov od tohto okamihu.

64. Správny súd dospel z záveru, že všetky žalobné námietky žalobcu sú nedôvodné.

65. K námietke žalobcu, že správne orgány vydali rozhodnutia na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, správny súd uvádza, že správny orgán prvého stupňa pri vydaní svojho rozhodnutia a pri konaní vychádzal z listinných dôkazov, ktoré tvoria spisovú zložku a jednoznačne potvrdzujú spáchaný správny delikt, ktorý je uvedený vo výroku rozhodnutia zo strany žalobcu. Vo výroku rozhodnutia je uvedené sankcionované konanie žalobcu tak, aby nebolo zameniteľné s iným konaním a aby bolo žalobcovi hneď z výroku jasné akého správneho deliktu sa dopustil. Rozhodnutie spĺňa náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, v zmysle ktorého v odôvodnení správne orgány uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený správny orgán pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právny predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal a návrhmi a námietkami účastníka konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

66. Podľa názoru správneho súdu správne orgány v odôvodneniach svojich rozhodnutí dostatočným spôsobom odôvodnili uloženie pokuty vo výške 1 000,- eur. Správny orgán má zo zákona vyplývajúcu tzv. diskrečnú právomoc, kedy zákon pripúšťa uplatnenie správneho uváženia správneho orgánu. V tomto prípade je správny orgán oprávnený rozhodnúť v rámci rozpätia určeného právnou normou. V danom prípade § zmysle § 59 ods. 1zákona o protipožiarnej ochrane je správny orgán oprávnený uložiť pokutu žalobcovi za porušenie povinnosti povinností vyplývajúcich z tohto zákona do výšky 8 298,- eur. Uloženie pokuty za zistené porušenie, je v tomto prípade len oprávnením správneho orgánu, nie je povinnosťou, ale vzhľadom na závažnosť porušenia správny orgán zvážil, že žalobcovi bolo potrebné uložiť pokutu vo výške 1 000,- eur.

67. Správny súd zastáva názor, že žalobca námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci je nedôvodná. V tejto súvislosti dáva do pozornosti účel . Povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi sú v členené v dvoch oblastiach. V prvom rade ide o povinnosti, ktorými právnická osoba účinne predchádza vzniku požiaru. V tejto súvislosti treba povedať, že otázka aktívnej prevencie aj na úseku ochrany pred požiarmi je základnou úlohou

právnickej osoby. Základnou, aj keď nie zákonom definovanou podmienkou každého právneho subjektu je povinnosť konať a a realizovať činnosť tak, aby nedošlo k vzniku požiaru. Táto definícia je platná jednak pre právnickú osobu, ale možno ju aplikovať aj ako základnú preventívnu podmienku správania sa aj pre fyzické osoby. v upravuje okruh povinností, ktorými právnická osoba predchádza vzniku požiaru. Ide skupinu povinností, ktoré ak sú zo strany právnickej osoby zabezpečované, dochádza k aktívnemu predchádzaniu vzniku požiarov. Právnická osoba neplnením jednotlivých povinností naplňuje niektorú zo skutkových podstát, na základe ktorej je možné voči danej právnickej osobe začať konanie vo veci uloženia sankcie. Nie všetky povinnosti uložené v ust. , resp. však majú svoju oporu aj v skutkových podstatách uvedených v citovaných ustanoveniach . Vzhľadom na uvedené nie je potom možné za nesplnenie určitej povinnosti uložiť sankciu hneď po zistení skutočného stavu veci (napr. pri vykonávaní tzv. komplexnej protipožiarnej kontroly), avšak až po vykonaní tzv. následnej protipožiarnej kontroly. Plnenie jednotlivých povinností sa v právnickej osobe realizuje prostredníctvom určených osôb, zamestnancov resp. dodávateľským spôsobom. Jednotlivé povinnosti a zodpovednosť za ich realizáciu sa tak následne môže v plnom rozsahu preniesť na zamestnanca.

68. Aj správnemu orgánu prvého stupňa z jeho činnosti je známe, že žalobca má pre účely výkonu štátneho dozoru zabezpečeného technika požiarnej ochrany. V danom čase zamestnával 31 ľudí. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že pre vykonanie následnej protipožiarnej kontroly nebola potrebná prítomnosť konateľa, ktorý mal v tom čase iné pracovné povinnosti. Konateľ žalobcu nevyvinul žiadnu súčinnosť, iniciatívu, aby sa kontrola uskutočnila v daný deň. Mohol poveriť svojho zamestnanca resp. prizvať povereného technika požiarnej ochrany, čo však nevykonal.

69. Účelom následnej protipožiarnej kontroly je preverenie splnenia opatrení uložených pri protipožiarnych kontrolách, v tomto prípade pri komplexnej protipožiarnej kontrole. Termín tejto následnej protipožiarnej kontroly nemá správny orgán povinnosť ohlásiť kontrolovanému subjektu vopred. Právnická osoba- žalobca , u ktorej boli zistené nedostatky pri komplexnej protipožiarnej ochrane, aj s poukazom na to, že má zabezpečeného technika protipožiarnej ochrany, by mal mať vedomosť, že kontrola nedostatkov sa vykoná najneskôr do 1 roka.

70. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov, posudzujúc či v konaní nie sú vady uvedené v až e/ . Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa . Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov.

71. Správny súd považuje za potrebné vyjadriť sa ku skutočnosti, že žalovaný navrhol vypočuť svedkov na pojednávaní, čo uviedol vo svojom vyjadrení k správnej žalobe. Úlohou správneho súdu nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí. Konkrétne toto zisťovanie znamená, či orgány verejnej správy pri riešení otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Podstatou dokazovania v správnom súdnictve je tiež overenie, či orgánom verejnej správy zistený a ustálený skutkový stav v administratívnom konaní bol dostatočným podkladom na vydanie rozhodnutia. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom rozsahu. Správny súd nie súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. V zmysle vyššie uvedených skutočností správny súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu a mal za to, že skutkový stav zistil náležitým spôsobom a dostatočne správny orgán prvého stupňa. Z uvedených dôvodov nepovažoval za potrebné vypočuť svedkov, ktorých vypočutie navrhol žalovaný správny orgán.

72. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, alebo opatrenia, alebo na rozhodnutie vo veci. V zmysle uvedeného ustanovenia správny súd v zásade vykonáva dokazovanie oboznámením sa s obsahom

administratívneho spisu, ktorý konfrontuje s dôkazmi označenými žalobcom. V súdnej praxi spravidla nebýva sporná otázka právnej povahy a kvality dôkazov, ale otázka ich správneho vyhodnotenia, t.j. či správny orgán verejnej správy dôkazy vyhodnotil v súlade s administratívnymi procesnými pravidlami.

73. Správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutia správnych orgánov oboch inštancií tvoria jeden celok (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27.03.2019).

74. Pre súd je potom v súlade s a rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia správneho orgánu. Na podporu tejto argumentácie správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení sp. zn. zo dňa 26.10.2011... „ Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa zhodnotili vykonané dôkazy ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je potom v súlade s ustanovením rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia... Nie je nevyhnutné, aby sa správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou, avšak musí byť z neho zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí“.

75. Správny orgán dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil. Nepochybil ani žalovaný, ak po náležitom vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

76. Správny súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria bdelým“(pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým)teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.

77. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , ), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.

78. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

79. O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal; žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v .

80. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).