Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/6/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s. so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného splnomocnencom Bobák, Bollová a spol., s.r.o. so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10 v Bratislave, IČO: 35 855 673, proti žalovanej U. V., W. X.X.XXXX, F. W. Š. Č.. XXX/XX U. F., o zaplatenie 241,69 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie čiastočne a to o sumu 193,- eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 28.09.2012 do zaplatenia zastavuje.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 38,40 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 28.09.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

Súd žalobu o 10,29 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 28.09.2012 do zaplatenia zamieta.

Žalovanej súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania 68,24 %.

Združeniu na podporu práv spotrebiteľov, občianskemu združeniu súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca svojou žalobou, doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 16.12.2013, žiadal súd, aby uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 241,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 28.9.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania z titulu neuhradenia ceny za poskytnuté služby vo výške 48,69 eur a z nároku na zaplatenie škody vo výške 193,- eur. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanou Zmluvu č. E., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a Zmluvu č. E., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle týchto zmlúv vypožičal žalobca žalovanej 2 ks SIM karty, ktoré umožnili žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca sa domáhal nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá mu vznikla za odpredané telekomunikačné zariadenia/mobilné telefóny: ZTE WP650 vo výške 69 eur a Samsung Galaxy Mini White vo výške 124 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia/mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, t.z. škodu žalobcu, ktorú žalovaná žalobcovi spôsobila tým, že získala telekomunikačné zariadenia/mobilné telefóny za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatkov sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná tiež riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 148,69 eur vyfakturovaných v období 2012/05-2012/07. Žalobca pokusom

o pokonávku zo dňa 13.9.2012 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Po zaslaní Pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 100 eur žalovanou uhradená. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z celkovej sumy v súlade so všeobecnými podmienkami v článku 11, v bode 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 28.9.2012.

Súd vyzval žalobcu výzvou zo dňa 12.12.2013 na doplnenie žaloby, teda na preukázanie , že zmluvné dojednania o poplatku za poistenie faktúr a poplatku za upomienku boli individuálne so žalovanou dojednané, na predloženie dôkazov, že neprijateľná podmienka týkajúca sa poplatkov bola so žalovanou individuálne dojednaná, inak bude súd podmienku považovať za individuálne nedojednanú, ďalej na preukázanie zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, preukázanie skutočnej škody, skutočnej ceny mobilného telefónu, kedy došlo ku vzniku škody, na doloženie listinných dôkazov na preukázanie požadovanej dlžnej sumy. Žalobca na výzvu súdu nereagoval.

Súd vyzval žalobcu výzvou zo dňa 28.4.2017 na doplnenie žaloby v časti týkajúcej sa náhrady škody o skutkové tvrdenie, kedy škoda vznikla, ktorým dňom porušila žalovaná dobu viazanosti a v nadväznosti na dobu viazanosti ktorý z účastníkov, či žalobca alebo žalovaná a akým spôsobom dohodnutým v zmluve alebo iným zákonným spôsobom zmluvný vzťah ukončil a súčasne doručil k doplneným skutkovým tvrdeniam dôkazy, najmä ak bola zmluva uzavretá písomne súd žiada s poukazom na ustanovenie § 40 preukázať, že zmluvné strany písomne uzavretej zmluvy ukončili zmluvu tiež písomne. Na výzvu súdu žalobca odpovedal podaním z 4.5.2017, v ktorom uviedol, že nevie súdu preukázať písomné ukončenie zmluvy a vzhľadom na túto skutočnosť berie žalobu späť v časti istiny vo výške 193,- eur (náhrada škody) spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy.

Na základe späťvzatia žaloby v časti súd v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. rozhodol o zastavení konania v časti o sumu 193,- eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 28.09.2012 do zaplatenia.

Žalobca trval na svojej žalobe v sume 48,69 eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne od 28.9.2012 do zaplatenia a trval na náhrade trov konania vo výške stanovenej súdom.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Súd v zmysle § 297 C.s.p. nenariadil pojednávanie, nakoľko vo veci samej ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Súd oznámil v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 19.5.2017, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku vo veci strán.

Súd sa oboznámil so Zmluvou o pripojení na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby cez pevné pripojenie č. E. z 30.3.2012, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. E. z 30.3.2012 s Prílohou č.1, Dodatkami k týmto zmluvám, faktúrami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., pokusom o pokonávku, odpoveďou žalobcu na výzvu súdu a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvou o pripojení na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby cez pevné pripojenie č. E. z 30.3.2012 mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná sa dohodli, že žalobca poskytne žalovanej účastnícky program Mesto a Medzimesto 30.

K zmluve č. E. bol predložený Dodatok zo dňa 30.3.2012, ktorého predmetom bola dohoda strán na aktivácii účastníckeho programu Mesto a Medzimesto 30 a o predaji mobilného zariadenia ZTE WP650 za kúpnu cenu 1 eur.

Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. E. z 30.3.2012 súd zistil, že žalobca a žalovaná sa dohodli, že žalobca poskytne žalovanej účastnícky program Vol. do vš. sietí 100+ a Vol. s. Víkend+.

K zmluve č. E. bol predložený Dodatok zo dňa 30.3.2012, ktorého predmetom bola dohoda strán na aktivácii účastníckeho programu Vol. do vš. sietí 100+ a Vol. s. Večer a Víkend+ a o predaji mobilného zariadenia Samsung Galaxy Mini White za kúpnu cenu 1 eur.

V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. a) týchto dodatkov sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných jej žalobcom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. b) dodatku sa žalovaný zaviazal, že nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú resp. deaktivovanú SIM kartu. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. c) dodatku sa žalovaný taktiež zaviazal, že sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto dodatku alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. d) dodatku sa žalovaný zaviazal, že bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2 písmene b) uvedených kategórií služieb, že nedôjde k porušeniu záväzku Účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku. V článku 2 v bode 2.1 dodatku je uvedené, že účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu telefónu vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2 a poplatok vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.5, ďalej je povinný zaplatiť kúpnu cenu a poplatok na základe faktúry vystavenej podnikom v lehote uvedenej vo faktúre, inak do 15 dní od vystavenia faktúry. V prípade, že podnik o to účastníka požiada, je tento povinný zaplatiť celú kúpnu cenu telefónu s DPH a/alebo poplatok v hotovosti na predajnom mieste, na ktorom s podnikom účastník uzatvorí tento dodatok, a to vo forme preddavku.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.05.2012 mal súd preukázané, že ňou žalobca fakturoval žalovanej za poskytnuté služby sumu 78,96 eur, faktúra bola splatná dňa 30.5.2012.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.05.2012 súd zistil, že ňou žalobca fakturoval žalovanej za poskytnuté služby sumu 3,36 eur, faktúra bola splatná dňa 30.5.2012.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.6.2012 súd zistil, že ňou žalobca fakturoval žalovanej za poskytnuté služby sumu 52,20 eur, faktúra bola splatná dňa 30.6.2012.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.6.2012 súd zistil, že ňou žalobca fakturoval žalovanej poplatok za upomienku 1,33 eur a poplatok za poistenie faktúr 1 eur, spolu v sume 2,33 eur , faktúra bola splatná dňa 30.6.2012.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.6.2012 súd zistil, že ňou žalobca fakturoval žalovanej za poskytnuté služby sumu 3,36 eur, faktúra bola splatná dňa 30.6.2012.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.7.2012 súd zistil, že ňou žalobca fakturoval žalovanej poplatok za odpojenie v sume 3,98 eur, faktúra bola splatná dňa 30.7.2012.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.7.2012 súd zistil, že ňou žalobca fakturoval žalovanej za poskytnuté služby sumu 5,50 eur, v ktorej je zahrnutý aj poplatok za odpojenie v sume 3,98 eur, faktúra bola splatná dňa 30.7.2012.

Vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. účinných od 1.1.2012 sa v článku 17, bod 17.4 sa zmluvné strany dohodli, že vzťahy medzi stranami konania, ktoré nie sú upravené v zmluve alebo všeobecných podmienkach, sa riadia ustanoveniami zákona o elektronických komunikáciách, a ak v ňom nie sú upravené, riadia sa ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.

Z listu žalobcu zo dňa 13.9.2012 označeného ako pokus o pokonávku mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 148,69 eur za poskytnuté elektronické komunikačné služby, sumy 193 eur za zmluvnú pokutu/náhradu škody a poplatku za mimosúdne konanie 27,34 eur.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení do 31.8.2012 (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmlúv o pripojení (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinní platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.3.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne iba čiastočne, a to v časti priznanej rozsudkom za poskytnuté elektronické komunikačné služby a čiastočne u príslušenstva pohľadávky (úroku z omeškania). Súd mal zmluvami o pripojení a dodatkami k zmluvám preukázané, že tieto majú podstatné náležitosti, vyžadované zákonom o elektronických komunikáciách a zmluvy s dodatkami posúdil ako platne uzatvorené, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami, lebo z postavenia strán je zrejmé, že žalobca je v nich dodávateľom podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľských zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzavretých zmlúv a dodatkov má žalobca ako veriteľ voči žalovanej ako dlžníkovi pohľadávku, pretože v konaní bolo preukázané, že žalobca v prospech žalovanej plnil tým, že podľa predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytol žalovanej elektronické komunikačné služby, za ktoré sa žalovaná zaviazala v zmluvách a v dodatkoch zaplatiť odplatu. Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou strán tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní preukázať, mal za preukázané tvrdenia žalobcu, že zo zmlúv a dodatkov žalobca plnil, poskytol žalovanej SIM karty a umožnil jej využívať svoje elektronické komunikačné služby.

Nakoľko žalobca zobral späť žalobu v časti nároku na náhradu škody v sume 193 eur a súd v tejto časti konanie zastavil spolu s príslušným úrokom z omeškania, súd sa už ďalej týmto nárokom nezaoberal.

Žalobca si v žalobe uplatňoval nárok na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné služby vo výške 48,69 eur. Z predložených faktúr vyplýva, že žalovanej bola vyúčtovaná za služby celkom suma 149,69 eur, v nej je zahrnutý poplatok za poistenie faktúr v sume 1 eur, poplatok za upomienku 1,33 eur a 2 x poplatok za odpojenie á 3,98 eur. Žalobca uviedol, že žalovaná po pokuse o pokonávku zaplatila 100 eur a preto žiada zaplatiť 48,69 eur. Súd nepriznal žalobcovi poplatok za upomienku 1,33 eur a 2x poplatok za odpojenie á 3,98 eur, pretože výška týchto poplatkov za upomienku a za odpojenie nevyplýva zo žiadneho žalobcom predloženého dôkazu, súdu nebol predložený Cenník služieb žalobcu, v zmluvách podpísaných spotrebiteľom však tieto poplatky nie sú upravené, súd má na základe uvedeného za to, že poplatok za upomienku a poplatky za odpojenie neboli so žalovanou ako spotrebiteľom individuálne vyjednané, preto súd nárok žalobcu na tieto poplatky zamietol. Súd zamietol aj nárok žalobcu na poplatok za poistenie faktúr v sume 1 eur, nakoľko žalobca súdu nepredložil žiadny dôkaz o uzavretí poistnej zmluvy so žalovanou a výška poplatku za poistenie faktúr nevyplýva zo žiadneho z žalobcom predložených dôkazov.

Vzhľadom k tomu, že má súd v konaní preukázané, že žalovaná neplnil riadne a včas žalobcovi za ním poskytnuté telekomunikačné služby vyplývajúce z predložených faktúr v sume 38,40 eur (uplatnená suma faktúr 48,69 eur - poplatok za poistenie 1 eur - 2 x poplatok za odpojenie á 3,98 eur - poplatok za upomienku 1,33 eur ), pričom žalovaná v konaní nenamietala, že jej telekomunikačné služby boli dodané, preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi za neuhradené telekomunikačné služby pohľadávku celkom vo výške 38,40 eur.

Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z priznanej dlžnej sumy podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Pre nezistenie rozporu s ustanoveniami občianskeho práva (§ 517 a nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.) o výške požadovaného úroku z omeškania, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania zo súdom priznanej sumy 38,40 eur a zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 28.9.2012 do zaplatenia tak, ako žiadal žalobca, nakoľko faktúry, na základe ktorých bolo žalobcovi priznané plnenie, boli už splatné.

Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 C.s.p., pričom súd žalovanej, ktorá bola v konaní úspešnejšia, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,24% (úspech žalobcu 15,88% v priznanej sume 38,40 eur, úspech žalovanej 84,12% v nepriznanej sume 10,29 eur a v sume 193 eur, v ktorej žalobca vzal žalobu späť). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Súd nepriznal Združeniu na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, a Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA, ktoré mali v konaní do 30.6.2016 postavenie vedľajšieho účastníka, nárok na náhradu trov konania z nasledovných dôvodov: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, podaním zo dňa 18.3.2014, doručeným súdu elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom, súdu oznámilo jeho vstup ako vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej za účelom ochrany práv žalovanej ako spotrebiteľa, pričom navrhlo, aby sa súd zaoberal podmienkou upravenou v uzatvorenom dodatku k zmluve o pripojení týkajúcou sa zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca uplatňuje v prípade porušenia zmluvných povinností voči svojim zákazníkom - žalovanej a preskúmal ju z hľadiska jej prijateľnosti v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, podaním zo dňa 4.4.2014, doručeným súdu elektronickými prostriedkami, súdu oznámilo jeho vstup ako vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej za účelom ochrany práv žalovanej ako spotrebiteľa, pričom uviedlo, že žalobcovi nemohla vzniknúť škoda na telekomunikačných zariadeniach, nakoľko žalobca už nie je vlastníkom telekomunikačných zariadení, samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy, podľa ktorejsi účastníci platne dohodli akciovú cenu ako kúpnu cenu, nemôže spôsobiť žalobcovi žiadnu škodu, lebo takýto predaj a takto dohodnutá kúpna cena sa neprieči žiadnej norme a takýmto spôsobom nie je porušená žiadna povinnosť, ako prvý predpoklad náhrady škody. Súd zastáva názor, že Združeniu na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie a Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA, môže byť priznaná náhrada trov konania v tom prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tej strane, na ochranu ktorej v konaní vystupovalo, a len v tom prípade, ak trovy konania sa poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní vykonané účelne. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj to, že strana konania, ktorá v konaní uspela, má podľa § 255 ods. 1 C.s.p. zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku náležite odôvodniť. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania je podľa § 251 C.s.p. i účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou vynaloženia trov, pričom trovy konania sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva, sa pritom neposudzujú ako celok, ale každé plnenie trov je potrebné posudzovať samostatne. Hoci vo veci bol naplnený stav, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania, v súdenej veci strán trovy vynaložené Združením na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, ktoré ešte neboli vyčíslené, a trovy Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA nie je možné považovať za účelne vynaložené. Súd je povinný ex offo skúmať neprijateľné podmienky v zmluvách. Súd zastáva názor, že konanie Združenia na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA nemohlo prispieť k nepriznaniu nároku žalobcu uplatneného žalobou. Podľa názoru súdu konanie Združenia na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, a Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA nebolo účelným bránením práva žalovanej, na podporu ktorej vstúpili do konania, trovy, ktoré im v tejto súvislosti vznikli, neboli vynaložené účelne. Súdu je tiež z rozhodovacej činnosti známe, že Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, ako aj Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA si uplatňujú právo na náhradu trov konania za opakujúce sa, takmer identické podania, bez hlbšieho oboznámenia sa s predmetom konania, do ktorého vstupujú a bez kontaktovania sa so žalovanými ako spotrebiteľmi, z čoho tiež vyplýva neúčelnosť takto vynaložených trov, o ktorých prípad ide aj v konaní o danej veci.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .