Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-20-2016.pdf
PDF · 93.72 KB
No categories available
14Csp/20/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: D. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, M., o zaplatenie sumy 4.454,31 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 7,20 € s príslušenstvom z a s t a v u j e .
V zastavujúcej časti žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.950,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.950,- € od 18.8.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 77,44 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 18.7.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 4.454,31 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 14.3.2013 zmluvu o pôžičke č. 6141770, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 7.485,- €, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť 60 mesačnými splátkami po 128,37 €. Žalovaný titulom pôžičky uhradil sumu 50,- €. Keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, listom zo dňa 7.8.2013 ho vyzval na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy naraz, pričom žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Tiež si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania z dlžnej sumy počnúc od 18.8.2013 do zaplatenia ako i náhradu trov konania.
2. Písomným podaním zo dňa 25.5.2017, doručeným súdu dňa 26.5.2017, vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 7,20 € titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky s príslušenstvom späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť.
3. Súd vo veci po zmene účastníka na strane žalobcu, o ktorej súd rozhodol uznesením č.k. 14Csp/20/2016-26 zo dňa 16.12.2016, vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.5.2017. Vec prejednal v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu i žalovaného, ktorí sa na pojednávanie
nedostavili, právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Vo veci po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis a to zmluvou o pôžičke zo dňa 14.3.2013, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, kópiou doručenky, prehľadom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.9.2016 spolu s poštovým podacím hárkom, uznesením č.k. 14Csp/20/2016-26 zo dňa 16.12.2016, čiastočným späťvzatím žaloby ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. dňa 19.9.2016, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy č. 6141770 zo dňa 14.3.2013, ktorá je predmetom tohto konania. Tunajší súd uznesením č.k. 14Csp/20/2016-26 zo dňa 16.12.2016 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu (spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) do konania vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o..
5. Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o pôžičke č. 4530569122 zo dňa 14.3.2013, predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 4.000,- €. V zmluve bolo určené splácanie poskytnutej pôžičky v mesačných splátkach po 128,37 € (s poistením) s dobou splácania 60 mesiacov. Ročná úroková sadzba bola v zmluve ustálená vo výške 32 %, RPMN vo výške 32 % pri priemernej RPMN vo výške 19,53 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené v sume 3.485,- € a teda žalovaný mal celkove titulom úveru uhradiť veriteľovi sumu 7.485,- €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Ako vyplynulo z podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 7.8.2013, tento pre neplnenie zmluvných podmienok zo strany žalovaného tohto vyzval na úhradu dlžnej sumy naraz vo výške 7.740,72 € do 3 dní od doručenia upomienky. Predmetnú upomienku žalovaný prevzal dňa 14.8.2013 (kópia doručenky na č.l. 6 spisu). Ako vyplynulo z predloženého prehľadu splátok a úhrad, žalovaný celkove titulom zmluvy s právnym predchodcom žalobcu uhradil sumu 50,- €.
6. Žalovaný sa v priebehu konania k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
8. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu realizovaného pred začatím pojednávania vo veci súd konanie v časti o zaplatenie sumy 7,20 € titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky spolu s príslušenstvom v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil.
9. Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel dňa 14.3.2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému za odplatu finančné prostriedky vo výške 4.000,- €. Poskytnuté finančné prostriedky spolu s odplatou sa žalovaný zaviazal splatiť 60 mesačnými splátkami po 128,37 €. I keď predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere (súd zmluvu o pôžičke zo dňa 14.3.2013 vyhodnotil vychádzajúc z poskytnutého plnenia ako zmluvu o úvere, keďže išlo o poskytnutie finančných prostriedkov za odplatu) a táto predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetnú zmluvu je potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú a na žalovaného hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Táto zmluva podlieha tiež režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaný ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ktorá je v zmluve uvedená v nesprávnej výške 32 %, pretože po prepočte bolo zistené, že RPMN mala byť správne uvedená vo výške 185,02 %. Zmluva tiež obsahuje nesprávny údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa, ktoré sú vyčíslené na sumu vo výške 3.485,- €, hoci správne mala byť uvedená suma 3.702,20 €. V zmluve tiež absentoval údaj o konečnej splatnosti úveru. Nakoľko je predmetnú zmluvu potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, kde právny predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom ide o formulárovú zmluvu (vrátane všeobecných obchodných podmienok), do ktorej textu nemôže dlžník žiadnym spôsobom zasahovať a táto obsahovala nesprávny údaj o RPMN a o celkových nákladoch spotrebiteľa a neobsahovala údaj o konečnej splatnosti úveru, súd aplikujúc ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd považoval hodnotu RPMN uvedenú v zmluve za údaj, ktorý bol uvedený v neprospech spotrebiteľa, pretože takýmto zavádzajúcim údajom (ktorý bol uvedený v nižšej hodnote, než bola skutočnosť) právny predchodca žalobcu mohol ovplyvniť správanie žalovaného a docieliť uzavretie úverovej zmluvy za podmienok, ktoré boli v skutočnosti nevýhodnejšie, než vyplývalo z uzavretej úverovej zmluvy. Keďže žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 4.000,- €, pričom žalovaný vychádzajúc z predloženého prehľadu splátok a úhrad titulom úveru už uhradil sumu 50,- €, súd ho zaviazal na zaplatenie sumy rozdielu medzi tým, čo žalovanému právny predchodca žalobcu poskytol a tým, čo
žalovaný titulom úveru už uhradil, teda na zaplatenie sumy 3.950,- € (4.000 -50 = 3.950). Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnenú sumu úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy 3.950,- € od 18.8.2013 do zaplatenia, ku ktorému dňu už žalovaný bol v omeškaní s úhradou dlhu. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10. O trovách konania v zastavujúcej časti súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď žalobca bol tou stranou sporu, ktorá zavinila zastavenie konania v tejto časti. Nakoľko však žalovanému v súvislosti s týmto konaním preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal. Ohľadne zvyšnej časti konania súd o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP, keď vypočítal pomer úspechu a neúspechu strán sporu a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší, priznal nárok na náhradu trov konania v percentuálnej hodnote rozdielu medzi jeho úspechom a neúspechom v konaní (žalobca mal úspech v rozsahu 88,82 % a neúspech v rozsahu 11,18 %). O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
11. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.