Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-28-2004.pdf
PDF · 85.28 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/28/2004
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: D. F., E.. X.X.XXXX, I. Z. XX, F. S., pre uspokojenie pohľadávky vo výške 138,75 eur s prísl.
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Haburská 49/A za n e p r í p u s t n ú a súčasne túto exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom z a s t a v u j e.
II. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 22.12.2004 na Exekútorský úrad vyššie uvedeného exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie pohľadávky vo výške 138,75 eur s prísl., priznanej exekučným titulom - notárskou zápisnicou spísanou notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4 č. E. XXXX/XX, E. XXXXX/XX zo dňa 18.10.2003. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený túto notársku zápisnicu priložil.
2. Dňa 16.2.2004 tunajší súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
3. Exekučný súd je povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať, počas celého konania, nielen do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť a zároveň oprávnenie exekučného súdu bolo konštatované aj vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu SR (II. ÚS 404/10, II. ÚS 545/10, I. ÚS 456/2011). Vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 404/2010-16 (obdobne aj ďalšie), v ktorom sa ústavný súd zaoberal obdobnou právnou vecou a kde konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. hmotnoprávneho charakteru alebo procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže preskúmavať exekučný titul aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.
4. Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je aj spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí taký nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej povinnosti nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Vyplýva to aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.1997 pod sp. zn. 3Cdo 164/1996, ktoré hovorí, že "Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená."
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Súd preskúmal exekučný titul, vyššie uvedenú notársku zápisnicu. Neoddeliteľnou súčasťou tejto notárskej zápisnice je zmluva o úvere č. 7210165, ktorú povinná ako dlžník uzavrela s oprávneným ako veriteľom. Z tejto zmluvy okrem iného vyplynulo, že povinná v časti označenej ako "Splnomocnenie" splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, AK so sídlom Za Kasárňou 1, Bratislava na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal záväzok z vyššie uvedeného úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľný titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Zo samotnej notárskej zápisnice je zrejmé, že táto bola spísaná u vyššie menovaného notára s tým, že Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnenec konajúci na základe splnomocnenia uvedeného v úverovej zmluve požiadal v mene povinnej o spísanie tejto notárskej zápisnice, a to osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Mgr. Tomáš Kušnír za povinnú vyhlásil, že povinná uzavrela s oprávneným zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 5.000,-Sk, pričom Mgr. Tomáš Kušnír za povinnú uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 7 692,- Sk, z toho úver a poplatok predstavujú sumu 4 180,-Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania 0,25 % denne od 22.9.2003 do zaplatenia. Celý dlh pozostáva z istiny neplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Uvedený dlh uznal Mgr. Tomáš Kušnír za povinnú v plnom rozsahu čo do základu aj do výšky, za povinnú vyhlásil, že uvedený dlh spolu s úrokom z omeškania od 22.9.2003 do zaplatenia splatí do 27.10.2003. Zároveň vyhlásil za povinnú, že v prípade neuhradenia dlhu do 27.10.2003 súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku s tým, aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
8. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
9. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
10. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
11. Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
12. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. V tomto konkrétnom prípade je exekučným titulom notárska zápisnica, pričom jednou z podstatných náležitostí notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, práve tento súhlas robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu. Notárska zápisnica, ktorá neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, nie je spôsobilým exekučným titulom, a teda na jej základe nemôže byť nariadená exekúcia a ak už nariadená bola, musí byť zastavená aj bez návrhu.
Skutkovým a právnym základom notárskej zápisnice v tomto konaní je vyššie uvedená zmluva o úvere spísaná medzi oprávneným ako veriteľom a právnou predchodkyňou povinných ako dlžníkom, pričom táto zmluva bola spísaná na formulárovom tlačive, kde súčasťou predtlače bolo aj splnomocnenie už obsahujúce meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Toto splnomocnenie je podstatné pre posúdenie spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2010, sp. zn. 3Cdo 63/2009 sa aj pri posudzovaní notárskej zápisnice uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti a notárska zápisnica je exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa aj podmienky materiálnej vykonateľnosti, pričom jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou takejto notárskej zápisnice.
14. Z toho, že meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra ako zástupcu dlžníka bolo priamo zakomponované do predtlače zmluvy, a teda menovaný advokát bol vybratý priamo veriteľom - oprávneným je zrejmé, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade povinnej. Táto zjavnosť vyplýva zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval meno splnomocneného zástupcu vo formulárovej zmluve, čím došlo k situácii, že právneho zástupcu si nevyberala slobodne povinná, ale určil jej ho vopred oprávnený. Súd tu poukazuje aj na fakt známy z praxe súdov, že menovaný Mgr. Tomáš Kušnír pôsobil ako právny zástupca oprávneného v mnohých iných súdnych konaniach. Zástupca teda konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú. Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinná nemohla toto plnomocenstvo kedykoľvek odvolať, keďže neplatný právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.
15. Súd teda na podklade vyššie uvedených skutočností konštatuje, že notárska zápisnica neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorá robí z notárskej zápisnice spôsobilý exekučný titul, a to prejav vôle dlžníka
- súhlas povinnej s jej vykonateľnosťou, keďže splnomocnenie, ktoré udelila povinná Mgr. Tomášovi Kušnírovi je neplatným právnym úkonom, z čoho vyplýva, že samotné uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva je absolútne neplatným právnym úkonom. Povinná sa v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a ani neskôr nedozvedela, či označená osoba splnomocnenie prijala. Za povinnú konal advokát, ktorý o povinnej osobe v čase prijatia splnomocnenia mohol vedieť len to, že je v omeškaní s plnením peňažného dlhu a že si menovaného advokáta nevybrala. Takýto stav naznačuje, že prijatím splnomocnenia sa Mgr. Kušnír zaviazal konať podľa pokynov a v prospech navrhovateľa, ktorý z predložených listín nevyplýva priamo, ale existencia právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a navrhovateľom sa dá nepochybne vyvodiť zo splnomocnenia, ktoré dal oprávnený Mgr. Kušnírovi pre spísanie notárskej zápisnice. Navyše, splnomocnený zástupca Mgr. Kušnír konal nad rámec splnomocnenia, kedy nielenže uznal záväzok za povinnú, ale určil povinnej aj lehotu na jeho splnenie, čím konal bez splnomocnenia a v rozpore so záujmami povinnej.
16. Súd pri tomto rozhodnutí vychádzal aj z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.10.2013 sp. zn. 7CoE 151/2013, ktorý potvrdil zastavenie exekúcie v obdobnom prípade, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 12.05.2011 č.k. IV. US 183/11-16. V obdobných právnych veciach týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice ako exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa záverov Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonávať a preto je podľa názoru Ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih, kedy tak má alebo môže učiniť nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
17. Keďže teda súd vyhodnotil predmetnú notársku zápisnicu ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jej podklade, danú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju týmto rozhodnutím zastavil.
18. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
19. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
20. Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
21. Keďže súd rozhodoval o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti, súdnemu exekútorovi by patrila aj odmena a náhrada hotových výdavkov za úkony exekučnej činnosti. Súd však vzhľadom na stanovisko súdneho exekútora, v ktorom nežiadal rozhodnúť o trovách exekúcie, rozhodol tak, že mu trovy exekúcie nepriznal.
22. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
23. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. a to z dôvodu zavinenia zastavenia konania zo strany oprávneného. Súd konanie zastavil z dôvodu, že exekúcia bola vykonávaná na základe nespôsobilého exekučného titulu, notárskej zápisnice, ktorá neobsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, keďže neobsahovala jednu z požiadaviek materiálnej vykonateľnosti a to súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Napriek tomuto nedostatku oprávnený na podklade takéhoto exekučného titulu žiadal vykonať exekúciu, čím zavinil, že súd po zistení nespôsobilého exekučného titulu z úradnej povinnosti vyhlásil takto vedenú exekúciu za neprípustnú a zároveň túto exekúciu zastavil. Keďže si však povinný žiadne trovy konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. /§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku/
Proti výrokom II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.