Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-467-2015.pdf
PDF · 87.15 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/467/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: MV Real, s.r.o., Hlavná 11, Trnava, IČO: 46 524 959, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, proti žalovanej: E. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, G. H., zastúpená splnomocnencom: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o zaplatenie 2.000,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.000,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% z istiny od 8.9.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu nezaplatenej provízie za sprostredkovanie predaja bytu.
2. Súd vydal platobný rozkaz č. k. 27C/467/2015-34 zo dňa 11.5.2016, proti ktorému žalovaná podala včas odpor s odôvodením, že žalovaná mala uzatvorené zmluvy o sprostredkovaní predaja s viacerými sprostredkovateľmi. K uzatvoreniu zmluvy o predaji bytu nedošlo činnosťou žalobcu, ktorý síce sprostredkoval obhliadku bytu kupujúcim, avšak na základe tejto činnosti kupujúci neprejavil záujem o kúpu bytu a až keď sa sám kupujúci obrátil na iného sprostredkovateľa došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy.
3. Súd uznesením čl. 55 zo dňa 22.8.2016 zrušil platobný rozkaz.
4. Súd nariadil vo veci pojednávanie a vo vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu a to výsluch konateľa žalobcu, žalovanej, svedka Y. A., Sprostredkovateľskými zmluvami, faktúrou žalobcu, Listami vlastníctva č. XXXX, Kúpnou zmluvou ako i ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Žalobca je právnickou osobou s predmetom podnikania sprostredkovania predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť). Žalovaná bola vlastníčkou štvorizbového bytu č. XX na ulici I. XX, Y., zapísaného Správou katastra v Y. na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y. (ďalej len „byt“). Nakoľko mala záujem odpredať svoj byt, strany sporu uzatvorili sprostredkovateľskú zmluvu dňa 5.6.2015 za odmenu 2.000,- €. Inzerát s ponukou predaja bytu za cenu 82.000,- € žalobca po obhliadke zverejnil na internete. Žalobca zabezpečil obhliadku bytu záujemcovi Y.. A. a následne mu dňa 11.6.2015 zaslal e-mailom pôdorys bytu a pivnice. Dňa 18.8.2015 vystavil žalobca faktúru žalovanej
č. XXXXXXX za sprostredkovanie predaja bytu 2.000,- €, splatnú dňa 7.9.2015, nakoľko zistil, že novým spoluvlastníkom bytu je Y.. A.. Žalovaná fakturovanú odmenu 2.000,- € neuhradila.
6. Zo Sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 5.6.2015 súd zistil, že ju uzatvorili strany sporu, pričom žalobca sa zaviazal vykonať všetky činnosti, na základe ktorých vznikne žalovanej možnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu za kúpnu cenu 82.000,- € so záujemcom o kúpu bytu. Žalovaná sa zaviazala poskytnúť žalobcovi súčinnosť k uzatvoreniu zmluvy, ktorú na jej žiadosť sa žalobca zaviazal pripraviť spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra. V bode 2.3. sa dohodli, že ak pričinením žalobcu dôjde k sprostredkovaniu príležitosti žalovanej uzatvoriť Kúpnu zmluvu so záujemcom, je žalovaná povinná zaplatiť odmenu vo výške 2.000,- € z kúpnej ceny.
7. Z Listu vlastníctva č. XXXX k. ú. Y. súd zistil, že predmetný byt bol odpredaný na základe Kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený 11.8.2015 a jej vlastníkmi sú Y.. A. a S. H., každý v 1-ici.
8. Zmluvy o výhradnom sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo dňa 15.6.2015 súd zistil, že žalovaná ju uzatvorila so spoločnosťou 1000 Realít s.r.o. za účelom sprostredkovania predaja bytu za kúpnu cenu 81.000,- € vrátane provízie 2.500,- €.
9. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 14.7.2015 súd zistil, že byt žalovaná odpredala Y.. A. a S.. H., každému v 1-ici za kúpnu cenu 81.000,- €.
10. Konateľ žalobcu S. S. na pojednávaní uviedol, že bol oslovený p. E., ktorý sprostredkovával úver pre žalovanú či by nezabezpečil predaj jej bytu. S ním navštívil byt, vykonal jeho obhliadku, nafotil ho. So žalovanou uzatvoril sprostredkovateľskú zmluvu a začal byt ponúkať na predaj. Bol asi 2x alebo 3x na obhliadke. Potom bol na obhliadke s Y.. A., ktorý ho kontaktoval. Byt sa mu pozdával, rozprával sa priamo so žalovanou o vysťahovaní. Následne ho kontaktoval a chcel, aby mu zaslal pôdorys, rozmery bytu a izieb. Podklady si vyžiadal od žalovanej a zaslal ich záujemcovi 11.6.2015 na jeho e-mailovú adresu. Viac s ním záujemca nekomunikoval. Asi za 5 dní sa dozvedel od pána E., že pán A. byt od žalovanej kúpil, alebo kupuje, ale cez inú realitnú kanceláriu. Následne kontaktoval žalovanú, aby neuzatvárala obchod mimo ich realitnú kanceláriu. Y..A. z internetu vedel výšku kúpnej ceny, nemal voči nej žiadne výhrady. Podľa jeho názoru žalovaná mohla predať nehnuteľnosť aj cestou inej kancelárie, ale nie klientovi, ktorého jej priviedli. „Za prejav záujmu“ v zmysle Sprostredkovateľskej zmluvy považuje vyžiadanie ďalších dodatočných podkladov klientom a následne, že je potom uvedený ako nový majiteľ na LV.
11. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že p. E. povedal jej synovi, že príde niekto z realitnej kancelárie a má aj kupca. Prišiel konateľ žalobcu a vyfotil byt a vyžiadal si pôdorys bytu. Povedal, že „hodí“ byt na internet a príde s kupcom. Na obhliadku prišiel konateľ žalobcu a pán A.. Sama povodila pána A. po byte, ukázala mu ho. Nehovorili o uvoľnení bytu. Konateľ žalobcu zostal na chodbe, robil niečo s mobilom. Pán A. jej povedal, že byt chce kupovať s priateľkou a dohodol sa s ňou, že príde aj s priateľkou na obhliadku. Nevyjadril sa hneď pri obhliadke, že má záujem byt kúpiť. Neskôr prišiel pán A. aj s priateľkou, obhliadali si iný byt v ich vchode a zastavili sa aj u nej. Priateľka mala so sebou zástupcu z inej realitky. Byt sa jej páčil a spísali Výhradnú zmluvu o sprostredkovaní s druhou realitkou. Byt ponúkala na predaj cez štyri realitné kancelárie.
12. Svedok Y. A. uviedol, že sám kontaktoval žalobcu. S priateľkou si na internete našli inzerát na predaj bytu, bola v ňom uvedená aj cena. Dohodli sa na obhliadke bytu, ale nevyhovoval im termín, žalobca nesúhlasil so zmenou termínu, preto bol na obhliadke sám. Obhliadka nebola dlhá, žalobca mu dal len informácie o počte izieb, zostal v strednej časti bytu a svedok sám prechádzal byt. Po krátkej prehliadke sa rozišli s tým, že ak bude mať záujem o byt, mal sa ozvať. Potom kontaktoval konateľa žalobcu, aby mu poslal aspoň rozmery izieb e-mailom. Po obhliadke nechcel byt kupovať, lebo ho videl len sám a byt chcel kupovať s priateľkou. Pričom ani pri obhliadke a ani z fotiek sa im tento byt nepáčil, mal malú kuchyňu a neoslovil ich. O pár dní na podnet jeho priateľky boli spolu na obhliadke iného bytu na rovnakej adrese s inou realitnou kanceláriou. Obhliadaný byt bol na 4. poschodí a nepáčil sa im. Z realitky im ponúkli ešte druhý byt na predaj a to byt žalovanej. Pri obhliadke boli dvaja zástupcovia kancelárie, ktorí s nimi prešli byt, zmerali miestnosti, ponúkli pomoc s úverom, oznámili možnosti jeho stavebných úprav. Prehliadka trvala asi 35 minút, teda dvojnásobok prvej. Ponuka sa im páčila, keď byt videli spolu a boli im vysvetlené možnosti jeho prestavby, rozhodli sme sa pre tento byt. Na rozhodnutí, že kúpia tento byt s
priateľkou, sa žalobca žiadnym spôsobom nepodieľal. Po dohode o pár dní podpísali rezervačnú zmluvu. Následne ho kontaktoval žalobca s tým, že byt má kúpiť cez kanceláriu, ktorá mu ho prvá ukázala.
13. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca predmetnú nehnuteľnosti inzeroval s tým, že na inzeráte bola uvedená kúpna cena. Na základe tohto inzerátu následne pán A. oslovil žalobcu s tým, že inzerát si vybrali spoločne s priateľkou, zúčastnil sa na obhliadke, zoznámil sa s predmetnou nehnuteľnosťou a následne mu boli zaslané ďalšie listiny potrebné na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Žalovaná so žalobcom uzatvorili sprostredkovateľskú zmluvu. Dohodli sa na podmienkach a konaním žalobcu vznikla žalovanej možnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu. Skutočnosť, že pán A. bol na obhliadke následne s inou realitnou kanceláriou nie je pre posúdenie veci rozhodná. Rozhodnou je skutočnosť, že žalobca zoznámil za účelom predaja predmetnej nehnuteľnosti žalovanú a pána A. a že pán A. bol na predmetnej obhliadke s vedomím a spoločnou aktivitou so svojou priateľkou. Poukázal na účelové tvrdenie svedka A., ktorý na jednej strane uviedol, že spolu s priateľkou reagovali na inzerát žalobcu a následne boli po vykonanej obhliadke znovu na obhliadke s inou realitnou kanceláriou. Poukázal na finančný dôvod, ktorý ho viedol k obídeniu realitnej kancelária a to zníženie kúpnej ceny.
14. Právny zástupca žalovanej uviedol, že žalobca skutočne vykonal niektoré úkony, ku ktorým sa v sprostredkovateľskej zmluve zaviazal, ktoré však neviedli k tomu, aby žalovaná uzavrela sprostredkovanú kúpnu zmluvu. K tomu, aby táto kúpna zmluva bola uzavretá viedla až činnosť inej realitnej agentúry, ktorej bola odmena za sprostredkovanie aj uhradená. Žalovaná mala uzavreté 4 zmluvy s realitnými kanceláriami a každá z týchto kancelárií vykonala úkony v zmysle týchto zmlúv a preto je nevyhnutné prizerať len na tie úkony, ktoré pričítateľne viedli k uzavretiu konkrétnej zmluvy. Týmito úkonmi však nie sú úkony, ktoré realizoval žalobca.
15. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
16. Sprostredkovateľská zmluva podľa § 774 Občianskeho zákonníka zmluvou, ktorou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu príležitosť uzavrieť určitú zmluvu. Obsahom záväzku sprostredkovateľa je teda činnosť smerujúca k tomu, aby bola poskytnutá najmä príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou. Predmetom konania je odmena za sprostredkovanie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
17. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, nakoľko žalobca nepreukázal, že úkony ktoré vykonal na základe sprostredkovateľskej zmluvy viedli následne k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Je nesporné, že na základe obhliadky, ktorú sprostredkoval sa zoznámil jeden z kupujúcich a žalovaná a zároveň žalobca poskytol záujemcovi aj pôdorys bytu. Žalobca však nepreukázal, že jeho pričinením bola následne uzatvorená kúpna zmluva. Svedok uviedol rovnako ako žalovaná, a ich tvrdenie žiadnym spôsobom nevyvracal žalobca, že obhliadku bytu vykonal v podstate sám svedok spolu so žalovanou. Informácie o počte izieb a kúpnej cene vedel svedok už z inzerátu a iné informácie mu žalobca neposkytol, byt sa mu po obhliadke nepáčil. Názor na byt zmenil až po jeho druhej obhliadke, kedy im iná realitná kancelária kontaktovaná jeho priateľkou, poskytla podrobné informácie o možnostiach bytu, jeho prestavby i o spôsobe financovania kúpy. Svedok uviedol, že až poskytnutím týchto informácií zmenil s priateľkou názor na byt a rozhodol sa pre jeho kúpu. Súd mal za preukázané, že žalobca sa nepričinil o zmenu názoru svedka na kúpu bytu nakoľko, ak by im neboli poskytnuté informácie z inej realitnej kancelárie o možnostiach prerábky bytu, neuzatvorili by kúpnu zmluvu. Preto súd žalobu zamietol.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).