Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19P/386/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci mal. N. H., nar. XX.XX.XXXX a mal. E. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, za účasti rodičov N. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, L. a C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. F. Y. W.. XX, T., V., právne zastúpeného JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou, Hlavná 27, Prešov, o úpravu styku takto

rozhodol:

I. Súd upravuje styk otca s maloletými deťmi N. H., nar. XX.XX.XXXX a E. H., nar. XX.XX.XXXX takto: Otec je oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať každý tretí týždeň v mesiaci v piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky po dobu prvým 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, potom každý tretí týždeň v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky tak, že si otec maloleté deti u matky prevezme a po skončení styku maloleté deti matke aj odovzdá.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné rozsudkom č.k. 19P/386/2014-109 zo dňa 30.11.2015 zveril mal. N. H., nar. XX.XX.XXXX a mal. E. H., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na výživu mal. N. po 27,13 eur mesačne a na výživu mal. E. po 27,13 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2016 tak, že výživné je otec povinný zasielať vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Súd konanie o určenie výživného zo strany otca za obdobie od 22.01.2015 do 31.12.2015 zastavil. Súd návrh otca na úpravu styku s mal. N. H. a mal. E. H. zamietol. Súd nepriznal štátu náhradu trov konania a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

2. Krajský súd Prešov uznesením č.k. 20CoP/2/2016-128 zo dňa 30.06.2016 zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu otca na úpravu styku s mal. N. a mal. E. a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

3. Odvolací súd sa nestotožnil so závermi prvostupňového súdu o nemožnosti upraviť styk otca s maloletými deťmi na území Slovenska s uvedením, že samotná matka vyjadrila na pojednávaní dňa 06.08.2015 svoj súhlas s tým, aby mal otec upravený styk s maloletými deťmi v jej bydlisku a v bydlisku maloletých detí na území SR. Deklarovaný zákaz vstupu otca na územie Schengenského priestoru je zákazom administratívnoprávnym, ktorý nemôže byť prekážkou pre úpravu styku otca s deťmi v rámci rodinnoprávnych vzťahov, lebo by tak došlo k závažnému porušeniu čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, o neoprávnený zásah do súkromného a rodinného života nielen otca, ale aj samotných maloletých detí. Súdna úprava styku rodiča, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, predstavuje určitý zákonný rámec pre stretávanie sa takéhoto rodiča so svojimi deťmi, pričom bude len na samotnom otcovi, akým spôsobom sa mu podarí takto súdom upravený rámec styku realizovať. Napokon otec sám

namieta zákaz jeho vstupu na územie Schengenského priestoru s tým, že prvostupňový súd vychádzal z nesprávneho prekladu súdnej tlmočníčky relevantných listín v tejto veci a zákaz jeho vstupu sa má týkať iba územia Švajčiarska a Lichtenštajnska.

4. Keďže v konaní bolo preukázané, že otec o styk s deťmi záujem javí a to či už telefonicky alebo prostredníctvom internetových telekomunikačných sietí (napr. Skype a pod.). Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu vykonať dôkazy, zhodnotiť ich a rozhodnúť o styku otca s mal. N. a mal. E. tak, aby boli zohľadnené práva maloletých detí ako aj práva ich rodičov na plnohodnotný rodinný život s prihliadnutím na možnosť úpravy styku otca s maloletými deťmi v bydlisku matky a prípadnej prítomnosti matky pri realizácii styku zo strany otca.

5. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

6. V danom prípade je otec právne zastúpený advokátom. Teda účastník konania si zvolil právneho zástupcu a udelil mu plnomocenstvo na celé konanie.

7. Existencia zastúpenia má zásadný význam a dopad na výkon konkrétnych procesných práv a povinností, pričom advokát je oprávnený uskutočňovať v mene zastúpeného všetko, na čo je oprávnený samotný zastúpený.

8. Ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

9. V danom prípade súd na pojednávanie predvolal právneho zástupcu, ktorý dňa 22.05.2017 súdu oznámil, že nakoľko predvolanie na pojednávanie bolo doručované len právnemu zástupcovi otca, preto navrhuje, aby súd pojednávanie odročil tak, aby otec obdržal nový termín pojednávania v dlhšom časovom rozpätí v lehote 2 až 3 mesiacov.

10. Súd obratom upovedomil právneho zástupcu otca o tom, že žiadosť o odročenie pojednávania súd nepovažuje za vážny dôvod a naviac poukazuje na skutočnosť, že dňa 22.02.2017 právny zástupca urgoval vytýčenie termínu pojednávania.

11. Súd doplnil dokazovanie výsluchom matky na pojednávaní konanom dňa 29.05.2017 a právny zástupca otca sa pojednávania nezúčastnil, preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu otca.

12. Pri rozhodovaní súd vychádzal z návrhu otca doručeného súdu dňa 15.12.2014, vyjadrenia matky doručeného súdu dňa 22.1.2015 (č.l. 23), vyjadrenia právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 06.08.2015 (č.l. 73), vyjadrenia matky na pojednávaní konanom dňa 29.05.2017 a aj správy o prešetrení pomerov zo dňa 25.05.2017 (č.l. 159).

13. Otec maloletých detí bol s deťmi v kontakte naposledy v roku 2009, s maloletými deťmi je v kontakte cez Skype. Matka na pojednávaní uviedla, že v čase, keď sa s otcom maloletých detí rozišli, mladšia z dcér mala 1 mesiac a staršia v čase rozchodu rodičov mala 2 roky. Ďalej uviedla, že nakoľko uplynula dlhá doba, odkedy maloleté deti boli s otcom, preto matka uviedla, že chce otcovi umožniť kontakt s maloletými deťmi, avšak želanie matky bolo, aby pri stretávaní bola prítomná aj matka, nakoľko je potrebné, aby si maloleté na otca najprv zvykli s uvedením, že matka trvala na prítomnosti počas styku otca s maloletými deťmi, avšak uviedla, že po uplynutí doby, keď si maloleté deti na otca zvyknú, aby stretávanie sa uskutočňovalo aj bez matkinej prítomnosti.

14. Zo správy doručenej súdu dňa 25.05.2017 vyplynulo, že kolízny opatrovník v súlade s čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa a s ust. § 43 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z., podľa ktorého má dieťa právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo veciach, ktorých sa týkajú, pričom pri pohovore obe maloleté deti uviedli, že vedia o tom, kto je ich otcom, vedia kde žije a že sa s nimi chce stretávať. O tom, že sa otec chce s maloletými deťmi stretávať, vedia od svojej matky. Mladšia E. uviedla, že ona sa s otcom nechce rozprávať, nikdy ho nevidela a ani nechce. Staršia N. pred kolíznym opatrovníkom

uviedla, že ona s otcom komunikovala, ale už to odmieta, lebo jej otec sľuboval mobil a nikdy jej ho neposlal. Na otázku kolízneho opatrovníka, či by si vedeli predstaviť stretnutie s otcom, obe dievčatá odmietavo krútili hlavou.

15. Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z., ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z.z. súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodičova dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Podľa § 26 zák. č. 36/2005 Z.z., ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Dohovor o právach dieťaťa ako najvýznamnejší dokument medzinárodnoprávnej ochrany detí v čl. 18 ods. 1 ukladá štátom, ktoré sú jeho signatármi, aby vynaložili maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa.

Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že v zmysle § 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd byť spoločne je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života.

Podľa č.l. 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

16. V danom prípade vychádzajúc zo správy kolízneho opatrovníka a aj z tvrdenia matky maloletých detí, že deti v súčasnej dobe odmietajú stretávanie sa s otcom, avšak vzhľadom na skutočnosť, že aj druhý rodič má právo podieľať sa na výchove svojich maloletých detí, súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako to navrhla matka maloletých detí, lebo jej prítomnosť pri prvých stretnutiach s otcom je potrebná a vhodná na to, aby maloleté deti si na otca postupne zvykli tak, aby neskôr stretávanie mohlo prebiehať bez prítomnosti matky, iba v prítomnosti otca a jeho maloletých detí.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.