Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-117-2013.pdf
PDF · 103.28 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/117/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: Fittich SA, Via Industria 17, CH-6933, Muzzano, Švajčiarska konfederácia, reg. číslo CH-514.3.002.757-3, zastúpený: JUDr. Emil Molnár, Záhradnícka 9, Bratislava, proti žalovanému: FITTICH SLOVAKIA, a.s., Ráztočná 81, Bratislava, IČO: 36 823 503, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia jediného spoločníka, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že uznesenia prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného dňa 30.04.2013, ktoré sa konalo o 13,00 hod. v zasadacej miestnosti na S. P. XX v D. D. o zvolení orgánov mimoriadneho valného zhromaždenia a o zvolení predsedu dozornej rady žalovaného - S. D., trvale bytom N. I. X, XXX XX D. D. s ú n e p l a t n é .
II. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.06.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že uznesenia prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného dňa 30.04.2013, ktoré sa konalo o 13,00 hod. v zasadacej miestnosti na S. P. XX v D. D. o zvolení orgánov mimoriadneho valného zhromaždenia a o zvolení predsedu dozornej rady žalovaného - S. D., trvale bytom N. I. X, XXX XX D. D. sú neplatné.
2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 22.04.2013 bola žalobcovi ako 50% akcionárovi žalovaného doručená pozvánka na valné zhromaždenie žalovaného, ktoré sa malo konať dňa 30.04.2013 o 13:00 hod, na S. P. XX v D. D.. Vzhľadom na závažnosť jednotlivých bodov programu mal žalobca záujem zúčastniť sa tohto valného zhromaždenia. Za účelom účasti na valnom zhromaždení žalobca splnomocnil na svoje zastupovanie na valnom zhromaždení advokáta JUDr. Ivana Kotlebu, so sídlom advokátskej kancelárie na Kukučínovej ulici č. 18, v Banskej Bystrici.
3. JUDr. Ivan Kotleba sa dňa 30.04.2013 v čase určenom na prezentáciu akcionárov žalovaného dostavil pred budovu, v ktorej sa valné zhromaždenie malo konať. Budova však bola zamknutá a nedalo sa do nej vstúpiť. Vzhľadom na to, že JUDr. Ivanovi Kotlebovi nebolo umožnené vstúpiť do budovy, v ktorej sa malo valné zhromaždenie konať a s členom predstavenstva žalovaného W. N. a druhým akcionárom žalovaného S. J. sa nebolo možné spojiť, po čase určenom pre začatie valného zhromaždenia spred budovy odišiel. Žalobcovi bola následne dňa 04.06.2013 prostredníctvom W. N. doručená zápisnica o údajnom rokovaní valného zhromaždenia, na ktorom mali byť, aj napriek neúčasti žalobcu, prijaté uznesenia o zvolení orgánov valného zhromaždenia a zvolení S. D., trvale bytom: N. I. X, D. D., za predsedu dozornej rady žalovaného.
4. Na základe týchto skutkových okolností mal žalobca za to, že k riadnemu rokovaniu valného zhromaždenia žalovaného nikdy nedošlo a ani nemohlo dôjsť, keďže valné zhromaždenie bolo zvolené v rozpore s ust. § 184 ods. 3 Občianskeho zákonníka a článku VIII. odsek 6. stanov žalovaného, žalobcovi nebolo umožnené zúčastniť sa valného zhromaždenia, pričom žalobca disponuje 50% podielom akcií žalovaného a bez jeho prítomnosti nie je valné zhromaždenie žalovaného uznášaniaschopné, čo konštatoval aj W. N., člen predstavenstva žalovaného v samotnej zápisnici z valného zhromaždenia.
5. Uznesenia prijaté na predmetnom valnom zhromaždení sú podľa názoru žalobcu neplatné z dôvodu ich rozporu so zákonom, ako aj so stanovami žalovaného nakoľko pozvánka na valné zhromaždenie bola doručená žalobcovi iba 8 dní pred konaním valného zhromaždenia, za miesto konania valného zhromaždenia bola určená zasadacia miestnosť na S. P. XX v D. D., hoci podľa ustanovenia § 184 ods. 5 Obchodného zákonníka a článku IX ods. 4 stanov žalovaného sa valné zhromaždenie malo konať v mieste sídla žalovaného, resp. miesto konania valného zhromaždenia žalovaného malo byť určené tak, aby to čo najmenej obmedzovalo možnosť akcionárov zúčastniť sa na valnom zhromaždení, žalobcovi ako akcionárovi žalovaného nebolo umožnené zúčastniť sa valného zhromaždenia, valné zhromaždenie pokračovalo a na valnom zhromaždení boli prijaté uznesenia, aj napriek tomu, že valné zhromaždenie nebolo uznášaniaschopné. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že správnosť listiny prítomných akcionárov na valnom zhromaždení nebola potvrdená podpismi predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa.
6. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že súd môže určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia vtedy, ak došlo k porušeniu zákona alebo stanov a ak toto porušenie mohlo obmedziť práva akcionára. Žalovaný ďalej uviedol, že k zvolaniu mimoriadneho valného zhromaždenia došlo na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I, vydaného pod sp. zn. 33CbR/271/2012, zo dňa 03.04.2013. Touto výzvou bol žalovaný vyzvaný, aby do 30 dní zvolil člena dozornej rady a to pod hrozbou zrušenia spoločnosti. Predstavenstvo žalovaného na túto výzvu reagovalo a zvolalo valné zhromaždenie. Pozvánka na valné zhromaždenie, na ktorom boli prijaté uznesenia napadnuté žalobcom, bola žalobcovi odoslaná dňa 17.04.2013 a 19.04.2013. Pozvánka na valné zhromaždenie bola žalobcovi doručená, aj keď nie v lehote, aká sa pre doručenie pozvánky vyžadovala a tak bolo naplnené aj právo žalobcu ako akcionára oboznámiť sa s programom valného zhromaždenia. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že samotné nedodržanie lehoty na doručenie pozvánky nemá pre ohrozenie práv akcionára žiadny relevantný význam.
7. Tvrdenia žalobcu o tom, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa predmetného valného zhromaždenia sú podľa žalovaného účelové, keďže žalobca o termíne a mieste konania valného zhromaždenia vedel. Na predmetnom valnom zhromaždení boli len zvolené orgány valného zhromaždenia a bol menovaný nový člen dozornej rady, pričom tieto rozhodnutia podľa žalovaného nijakým spôsobom nezasahujú do práv žalobcu ako akcionára, práve naopak, zvolením člena dozornej rady sa odstránil právny stav, keď spoločnosť žalovaného nemala dostatočný počet zvolených členov dozornej rady. Podanie žaloby bolo podľa žalovaného motivované cieľom žalobcu, ako jedného z akcionárov žalovaného blokovať zvolenie ďalšieho člena dozornej rady a nesplniť povinnosť uloženú žalovanému uznesením Okresného súdu Bratislava I, čím môže dôjsť k zrušeniu žalovaného.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej uviedol, že valné zhromaždenie žalovaného za účelom zvolenia nového člena sa uskutočnilo opakovane, pričom k jeho zvoleniu nedošlo. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že celé konanie žalobcu je účelové, v snahe, aby nemohol byť zvolený nový člen dozornej rady namiesto X.. K. I., na základe čoho nebude mať dozorná rada žalovaného troch členov. Toto konanie vážne ohrozuje aj postavenie žalovaného, ako aj jeho druhého akcionára. Takéto konanie možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, poctivým obchodným stykom a je zjavným zneužitím postavenie akcionára voči druhému akcionárovi, keď žalobca zneužíva situáciu, že na prijatie rozhodnutí sa vyžaduje aj časť jeho hlasov, ako druhého akcionára. Takéto konanie podľa žalovaného nemôže požívať právnu ochranu.
9. Na uvedených skutkových tvrdenia zotrvali strany sporu v priebehu celého konania. Žalovaný v priebehu, že valného zhromaždenie žalovaného je možné považovať aj za hlasovanie per rollam.
10. Žalobca v priebehu konania reagoval na skutkové tvrdenia žalovaného, podľa ktorých uznesenia prijaté na valnom zhromaždení konanom dňa 30.04.2013 žiadnym spôsobom nezasiahli do práv žalobcu
ako akcionára žalovaného. Žalobca z ustanovenia § 131 Obchodného zákonníka nevyplýva, že by pre určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia bolo zo strany žalobcu potrebné preukázať skutočnú ujmu na jeho akcionárskych právach, ale postačuje preukázanie možnosti protiprávneho obmedzenia jeho práva.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: pozvánok na mimoriadne valné zhromaždenie, plnomocenstva, zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 30.05.2013, stanov žalovaného, zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 18.11.2011, zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 12.03.2012, zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 11.04.2012, zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 04.12.2012, návrhu kandidáta na funkciu predsedu dozornej rady, uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. 33CbR/271/2012-5, výpisom z obchodného registra žalobcu, výzvy na upustenie od protiprávneho konania, fotografií budovy na S. P. Č.. XX v D. D., vyjadrenia S. J. zo dňa 07.01.2015, oznámenia JUDr. Ivana Kotlebu, advokáta zo dňa 08.01.2015, vzájomnej korešpondencie medzi žalobcom a žalovaným a zistil nasledovný skutkový stav:
12. Z pozvánok na mimoriadne valné zhromaždenie súd zistil, že žalobcovi bola ako akcionárovi žalovaného odoslaná dňa 19.04.2013 pozvánka na mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, ktoré sa malo konať dňa 30.04.2013 o 13:00 hod v D. D., na S. P. XX v zasadacej miestnosti. Programom valného zhromaždenia mala byť okrem iného voľba predsedu predstavenstva žalovaného, voľba predsedu dozornej rady žalovaného, schválenie riadnej účtovnej závierky za pracovný rok 2011 a schválenie návrhu na rozdelenie zisku za rok 2011 a schválenie výročnej správy za rok 2011.
13. Z plnomocenstva súd zistil, že žalobca udelil advokátovi JUDr. Ivanovi Kotlebovi plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu ako akcionára na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného, ktoré sa malo konať dňa 30.04.2013 o 13:00 hod v D. D., na S. P. XX v zasadacej miestnosti.
14. Zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 30.04.2013 súd zistil, že dňa 30.04.2013 o 13:00 hod v D. D., na S. P. XX v zasadacej miestnosti sa konalo valné zhromaždenie, ktorého sa zúčastnil akcionár žalovaného S. J., ktorý disponoval 50% akcií žalovaného. Z uvedenej zápisnice súd ďalej zistil, že pred začatím pojednávania upozornil člen predstavenstva žalovaného W. N. prítomné osoby, že vzhľadom na prítomnosť len jedného akcionára s 50% hlasovacími právami, nie sú splnené predpoklady dané stanovami spoločnosti na prijímanie rozhodnutí. Napriek uvedenému sa valné zhromaždenie konalo ďalej konalo a bolo prijaté uznesenie, ktorým bol 50% hlasov do funkcie predsedu dozornej rady zvolený S. D., ďalej došlo k schváleniu riadnej účtovnej závierky za rok 2011, ako aj schválený návrh na rozdelenie zisku za rok 2011.
15. Zo stanov žalovaného súd zistil, že mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného je možné zvolať v prípade ak bude spoločnosti doručená písomná žiadosť akcionára alebo akcionárov, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5% základného imania spoločnosti, s uvedením dôvodov na prerokovanie navrhovaných záležitostí. V prípade takejto žiadosti bolo predstavenstvo povinné zvolať valné zhromaždenia tak, aby sa konalo v lehote 40 dní odo dňa doručenia žiadosti o jeho zvolanie. Pozvánka mala byť zaslaná všetkým akcionárom akciovej spoločnosti najmenej tridsať dní pred konaním valného zhromaždenia. Ak je v programe valného zhromaždenia zaradená voľba členov orgánov spoločnosti, v zmysle stanov žalovaného mená osôb, ktoré sa navrhujú za členov jednotlivých orgánov spoločnosti, musia byť akcionárom poskytnuté na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote určenej na zvolanie valného zhromaždenia. Podľa čl. X bod 2 stanov žalovaného je valné zhromaždenie schopné uznášať sa ak sú prítomný akcionári, ktorí majú akcie s menovitou hodnotou predstavujúcou úhrnom aspoň 80% základného imania spoločnosti. Podľa čl. X bod 4 stanov žalovaného je rozhodnutie valného zhromaždenia prijaté, ak zaň hlasovala aspoň 80% väčšina hlasov prítomných akcionárov.
16. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
17. Podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
18. Podľa § 183 Obchodného zákonníka o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.
19. Podľa § 184 ods. 1 Obchodného zákonníka najvyšším orgánom spoločnosti je valné zhromaždenie. Akcionár sa zúčastňuje na valnom zhromaždení osobne alebo v zastúpení na základe písomného splnomocnenia (ďalej len „prítomný akcionár“). Ak akcionár udelí splnomocnenie na výkon hlasovacích práv spojených s tými istými akciami na jednom valnom zhromaždení viacerým splnomocnencom, spoločnosť umožní hlasovanie tomu splnomocnencovi, ktorý sa na valnom zhromaždení zapísal do listiny prítomných skôr. Splnomocnencom akcionára nemôže byť člen dozornej rady spoločnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak viacerí akcionári udelili písomné splnomocnenie na zastupovanie jednému splnomocnencovi, tento môže na valnom zhromaždení hlasovať za každého takto zastúpeného akcionára samostatne.
20. Podľa § 184 ods. 3 Obchodného zákonníka pri spoločnosti s akciami na meno zasiela predstavenstvo pozvánku všetkým akcionárom na adresu sídla alebo bydliska uvedenú v zozname akcionárov najmenej 30 dní pred konaním valného zhromaždenia. Pri spoločnosti s akciami na doručiteľa sa uverejňuje v tejto lehote oznámenie o konaní valného zhromaždenia v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcej burzové správy, ak stanovy neurčujú periodickú tlač s celoštátnou pôsobnosťou. Stanovy môžu určiť aj iný spôsob uverejňovania. Spoločnosť zašle doporučeným listom majiteľovi akcie na doručiteľa oznámenie o konaní valného zhromaždenia v tej istej lehote na ním uvedenú adresu a na jeho náklady, ak majiteľ akcie na doručiteľa zriadil ako zábezpeku na úhradu nákladov s tým spojených záložné právo v prospech spoločnosti aspoň na jednu akciu spoločnosti. Verejné akciové spoločnosti sú povinné uverejňovať oznámenie o konaní valného zhromaždenia v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou uverejňujúcej burzové správy, pričom verejné akciové spoločnosti s akciami na doručiteľa sú povinné oznámenie uverejniť aj v prostriedkoch, ktoré umožnia šírenie oznámenia o konaní valného zhromaždenia vo všetkých zmluvných štátoch Dohody o Európskom hospodárskom priestore v lehote podľa prvej vety. Náklady spojené so zvolaním a s konaním valného zhromaždenia znáša spoločnosť.
21. Podľa § 184 ods. 5 Obchodného zákonníka ak stanovy neurčujú inak, valné zhromaždenie sa koná v mieste sídla spoločnosti. Miesto, dátum a hodina konania valného zhromaždenia sa musia určiť tak, aby čo najmenej obmedzovali možnosť akcionárov zúčastniť sa na valnom zhromaždení.
22. Podľa § 184 ods. 6 Obchodného zákonníka ak je v programe valného zhromaždenia zaradená zmena stanov, pozvánka na valné zhromaždenie alebo oznámenie o jeho konaní musí obsahovať aspoň podstatu navrhovaných zmien. Návrh zmien stanov a ak má byť na programe valného zhromaždenia voľba členov orgánov spoločnosti mená osôb, ktoré sa navrhujú za členov jednotlivých orgánov spoločnosti, musia byť akcionárom poskytnuté na nahliadnutie v sídle spoločnosti v lehote určenej na zvolanie valného zhromaždenia.
23. Podľa § 186 ods. 1 Obchodného zákonníka valné zhromaždenie rozhoduje väčšinou hlasov prítomných akcionárov, pokiaľ tento zákon alebo stanovy nevyžadujú inú väčšinu.
24. Podľa § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí:
a) zmena stanov, ak zákon neustanovuje inak, b) rozhodnutie o zvýšení a znížení základného imania, o poverení predstavenstva zvýšiť základné imanie podľa § 210 a vydanie prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, c) voľba a odvolanie členov predstavenstva, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí a odvoláva dozorná rada (§ 194 ods. 1), d) voľba a odvolanie členov dozornej rady a iných orgánov určených stanovami, s výnimkou členov dozornej rady volených a odvolávaných podľa § 200,
e) schválenie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky, rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát a určení tantiém, f) rozhodnutie o premene akcií vydaných ako listinné cenné papiere na zaknihované cenné papiere a naopak, g) rozhodnutie o zrušení spoločnosti a o zmene právnej formy, h) rozhodnutie o skončení obchodovania s akciami spoločnosti na burze a rozhodnutie o tom, že spoločnosť prestáva byť verejnou akciovou spoločnosťou, i) schvaľovanie pravidiel odmeňovania členov orgánov spoločnosti, ak stanovy neurčia, že pravidlá odmeňovania schvaľuje dozorná rada, j) rozhodovanie o schválení zmluvy o prevode podniku alebo zmluvy o prevode časti podniku, k) rozhodnutie o ďalších otázkach, ktoré zákon alebo stanovy zahŕňajú do pôsobnosti valného zhromaždenia.
25. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu, ako aj z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 30.04.2013 sa v zasadacej miestnosti budovy na S. P. Č.. XX v D. D. uskutočnilo valné zhromaždenie žalovaného. Pozvánka na toto valné zhromaždenie spoločnosti bola žalobcovi ako 50% akcionárovi odoslaná dňa 19.04.2013. Tohto valného zhromaždenia sa zúčastnil iba jeden akcionár žalovaného a to S. J., ktorý bol v čase konania valného zhromaždenia vlastníkom 50% akcií. Žalobca sa na predmetnom valnom zhromaždení nezúčastnil. Zo stanov žalovaného jednoznačne vyplýva, že pre uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia je potrebné, aby sa ho zúčastnili akcionári disponujúci najmenej 80% akcií. Valné zhromaždenie žalovaného, ktoré sa konalo dňa 30.04.2013 tak jednoznačne nebolo uznášaniaschopné. Napriek uvedenému bolo na tomto valnom zhromaždení prijaté rozhodnutie, ktorým bol do funkcie predsedu dozornej rady žalovaného zvolený pán S. D.. Z už uvedených skutočnosti je zrejmé, že žalobcom napadnuté uznesenie o zvolení predsedu dozornej rady žalovaného, ako aj rozhodnutia, ktorými bola schválená riadna účtovná závierka za rok 2011, a schválený návrh na rozdelenie zisku za rok 2011, ktoré boli taktiež prijaté na predmetnom valnom zhromaždení, boli prijaté v rozpore so zákonom ako aj v rozpore so stanovami žalovaného.
26. Napriek uvedenému považovala žalovaná strana považovala žalobu žalobcu za nedôvodnú. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že uvedené rozhodnutia žiadnym spôsobom neobmedzilo práva žalobcu ako akcionára spoločnosti, naopak jeho cieľom bolo zabrániť tomu, aby bola spoločnosť zrušená.
27. Ustanovenie § 131 v spojení s § 183 Obchodného zákonníka rieši otázku určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti. Na rozdiel od určovacích žalôb podľa všeobecnej úpravy § 137 písm. c) C.s.p. (predtým § 80 písm. c) O.s.p.), pri ktorých je nevyhnutnou procesnou podmienkou preukázanie naliehavého právneho záujmu. V prípade určovacej žaloby podľa § 131 Obchodného zákonníka existenciu naliehavého právneho záujmu predpokladá zákon, a preto ho netreba osobitne preukazovať. V tomto konaní treba preukázať iba tie skutočnosti, ktoré určuje špeciálne ustanovenie § 131 Obchodného zákonníka.
28. Žaloba o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je osobitným druhom určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) C.s.p.. Úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti podľa § 131 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka je podmienená súčasným splnením nasledovných zákonných podmienok: žaloba musí byť podaná oprávnenou osobou a v zákonnej prekluzívnej lehote, prijaté uznesenie musí byť v rozpore so zákonom alebo spoločenskou zmluvou, alebo stanovami a ak je žalobcom akcionár spoločnosti tak, ako je tomu aj v tomto spore, žalobca musí preukázať, že prijaté uznesenie mohlo obmedziť, resp. akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť jeho práva.
29. V spore vedenom podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka je potrebné preukázať iba skutočnosť, že rozhodnutie valného zhromaždenia bolo prijaté v rozpore so zákonom prípadne stanovami spoločnosti a skutočnosť, že prijaté rozhodnutie sa dotýkalo akéhokoľvek práva patriaceho akcionárovi. Bolo by nadbytočné a v rozpore s ustanovením § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak by súd skúmal, či prijatím rozhodnutia na valnom zhromaždení práva akcionára aj reálne porušené boli.
30. Postupom žalovaného bolo nepochybne dotknuté právo žalovaného zúčastniť sa na valnom zhromaždení a podieľať sa na prijímaní jeho rozhodnutí a takto sa podieľať aj na riadení spoločností,
ktorej je ako akcionár spoluvlastníkom. Nie je preto potrebné, aby sa súd zaoberal otázkou, či napadnuté rozhodnutia aj skutočne do práv žalobcu ako akcionára zasiahli.
31. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je ako akcionár žalovaného v zmysle § 131 Obchodného zákonníka oprávnený podať žalobu na určenie neplatnosti valného zhromaždenia, táto bola podaná v zákonom stanovenej lehote a v konaní bolo preukázané, že rozhodnutia prijaté na valnom zhromaždení boli spôsobilé obmedziť jeho práva, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, má oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.
33. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).