Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Sa-1-2017.pdf
PDF · 175.56 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci žalobcu: F. L., nar. XX. L. XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX F., zast. Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., Heydukova 12, 811 08 Bratislava, IČO: 47 234 318, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 52798-3/2016-BA zo dňa 07. decembra 2016, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovňa, ústredie, č. 52798-3/2016-BA zo dňa 07. decembra 2016 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznáva úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „pobočka“) bola dňa 01. októbra 2014 oznámená poistná udalosť - pracovný úraz zo dňa 27. septembra 2014, pri ktorej poškodeným bol žalobca. Žalobca v súvislosti s pracovným úrazom dňa 25.januára 2016 požiadal o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa pripojeného lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 30. novembra 2015 (ďalej aj „Posudok“) vypracovaným L.. V. P. - psychiatričkou. Ošetrujúca lekárka bodovo ohodnotila trvalé následky sťaženia spoločenského uplatnenia celkom na 4 200 bodov nasledovne:
Položka z prílohy č.1 Diagnóza Počet bodov Zvýšenie Spolu 255 Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesňových situácií 1300 100% 2600 321a Strata penisu alebo ťažká deformácia penisu do 45 rokov (erektilná disfunkcia) 800 100% 1600 Celkom 4200 Ošetrujúca lekárka stanovila dátum ustálenia zdravotného stavu na deň 30. novembra 2015. K lekárskemu posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia žalobca pripojil aj vyjadrenie lekárky o zdravotnom a psychickom stave žalobcu. Ošetrujúca lekárka L.. V. P. bola Sociálnou poisťovňou, pobočka Banská Bystrica, požiadaná o zmenu Posudku, ktorou žiadosťou bolo ošetrujúcej lekárke navrhnuté, aby posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracoval chirurg
- traumatológ s poukazom na § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.. Ošetrujúca lekárka bola žiadaná do 7 dní zaslať na pobočku Sociálnej poisťovne Brezno posudok zmenený na 0 bodov. L.. V. P.
- psychiatrička v písomnom vyjadrení zotrvala na záveroch ňou vypracovaného Posudku, pričom sa nestotožnila s vyjadrením, že ošetrujúcim lekárom je vo vzťahu ku psychiatrickej liečbe chirurg
- traumatológ. Považovala sa za ošetrujúcu lekárku s poukazom na § 2 ods. 3 písm. d) zákona č.437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene zákona NR SR č.273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych
zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.437/2004 Z.z.“), možnosť obodovania psychických trvalých následkov chirurgom - traumatológom je vylúčená nielen z povahy veci, ale pri položke č.255 je výslovne vylúčená aj zákonom. Prvostupňový orgán verejnej správy svojím rozhodnutím č. 5179-22/2016-BB konanie prerušil z dôvodu, že nebola ukončená kontrola bodového hodnotenia pracovného úrazu pre účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy ku dňu 18. mája 2016 spracoval kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, nesúhlasil s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia, nakoľko následky úrazu v zmysle inkontinencie a erektilnej dysfunkcie mali byť hodnotené v bodovom hodnotení lekárskeho posudku chirurga. V čase vypracovania, resp. v čase kontroly bodového hodnotenia boli psychické poruchy aktuálne neodškodniteľné, nakoľko posudzovaný bol len raz v akútnom stave vyšetrený psychiatrom, v pravidelnej liečbe psychiatra nie je, a preto nie je možné konštatovať, že psychické poruchy sú trvalé, liečbou neovplyvniteľné a majú vplyv na uplatnenie posudzovaného v spoločenskom živote. Podľa posudkového lekára nález psychiatra je možné brať do úvahy v prípade pracovného úrazu len v prípade pravidelnej a dlhotrvajúcej liečby ako zmeny v zmysle sťaženia spoločenského uplatnenia v budúcnosti. Následne prvostupňový orgán verejnej správy svojím rozhodnutím č. 5179-26/2016- BB zo dňa 28.júla 2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 27.septembra 2014 na základe lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 30.novembra 2015. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Prvostupňový orgán verejnej správy opätovne vykonal kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (dňa 10.novembra 2016) a vec predložil žalovanému na rozhodnutie o odvolaní. Kontrolu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vykonal aj posudkový lekár žalovaného, ktorý svoj nesúhlas s lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia pri kontrole bodového hodnotenia zdôvodnil tým, že: „položka č.255 nie je použitá správne. U posudzovaného na základe predložených lekárskych nálezov psychiatra sa jedná o adaptačnú poruchu. Pod uvedeným kódom psychiater hodnotí vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov, alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií. Ak má menovaný vážnu duševnú poruchu, mala by byť zaradená pod položku č.254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy. Uvedenú položku č.255 v odbornom lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia musí overiť príslušné psychiatrické pracovisko. Ak jeho úraz spôsobil trvalú duševnú poruchu, alebo chorobu, musí psychiater určiť, o akú chorobu sa jedná, musí preukázať, že táto trvalá duševná porucha je v príčinnej súvislosti s úrazom a musí určiť stupeň závažnosti duševnej choroby. Duševná porucha musí byť trvalá a vážna. Vážne duševné poruchy sú tie, ktoré hrubým spôsobom narušujú psychickú činnosť postihnutého. Na to aby mohol psychiater vystaviť lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, musí viesť kontinuálne pacienta v starostlivosti a liečiť ho minimálne rok pre postraumatickú stresovú poruchu. Ak vznikol ťažký úraz s trvalými následkami musí ísť o vážnu duševnú chorobu, ktorá sťažuje jeho spoločenské uplatnenie. V tomto prípade bol trikrát vyšetrený psychiatrom ako konziliárnym lekárom počas hospitalizácie na chirurgickom oddelení v Brezne (10.11.2014, 14.11.2014 a 21.11.2014) a následne po návrate z NRC B. bol vyšetrený psychiatrom v 04/2015. Vtedy stav psychiater hodnotil ako adaptačnú poruchu, ako reakciu na závažný stres a odporučil liečbu psychofarmakami. Pokiaľ ide o položku č.321a táto rovnako nie je použitá správne. Psychiater by nemal hodnotiť erektilnú disfunkciu, menovaný by musel byť opakovane vyšetrený a liečený sexuológom. Samotná erektilná disfunkcia je zahrnutá aj pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia pod paraplégiou po úraze hrudnej chrbtice a úraze miechy, kde okrem nehybnosti dolných končatín je poškodená funkcia močového mechúra rektálnych zvieračov a aj erektilná disfunkcia (položka č.306)“. V nadväznosti na túto skutočnosť žalovaný rozhodnutím č. 52798-3/2016-BA zo dňa 07.decembra 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy.
2. Prvostupňový orgán verejnej správy prvostupňovým rozhodnutím rozhodol tak, že žalobca podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č.461/2003 Z.z.“) nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 20.septembra 2014, na základe lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 30.novembra 2015. Prvostupňový orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 99 zákona č. 461/2003 Z.z., § 2 ods. 3 písm. d), § 7 ods. 1, § 8 ods. 4, § 10 ods. 1 a § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., poukázal na doklady, z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal. Uviedol, že podkladom pre uplatnený nárok bol lekárskym posudkom vystaveným posudzujúcim lekárom L.. V. P. -
psychiatričkou, dňa 30.novembra 2015, ktorým bol určený počet bodov 4200. Vo veci posúdenia nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bola vykonaná kontrola bodového ohodnotenia posudkovým lekárom, pričom kontrola bodového hodnotenia posudkovým lekárom pobočky je jedným z dôkazových prostriedkov, ktorý prispieva k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci v zmysle § 196 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z.. Posudkovým lekárom pobočky bolo zistené, že bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia lekárskym posudkom nie je v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z., nakoľko posudzujúcim lekárom je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví a tým psychiatrička L.. V. P. nie je. Následky úrazu v zmysle inkontinencia a erektilnej dysfunkcie, ktoré má poškodený, spadajú do bodového hodnotenia chirurga, nie psychiatra. Zároveň sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že psychické poruchy sú aktuálne neodškodniteľné, poškodený bol len raz v akútnom stave vyšetrený psychiatrom, v pravidelnej liečbe psychiatra nie je. Nie je možné tak konštatovať, že psychické poruchy sú trvalé, liečbou neovplyvniteľné a majú vplyv na uplatnenie poškodeného v spoločenskom živote. Posttraumatická stresová porucha sa môže často časom a liečbou zlepšiť, zmierniť až vymiznúť, alebo môže prerásť postupnou chronifikáciou do trvalej duševnej poruchy. Diagnózu možno spoľahlivo stanoviť až najmenej 4 roky od psychotraumy. Nález psychiatra je možné brať do úvahy v prípade pracovného úrazu len v prípade pravidelnej a dlhotrvajúcej liečby ako zmeny v zmysle sťaženia spoločenského uplatnenia v budúcnosti. Posudzujúcim lekárom pobočky bol pritom na základe uvedenej argumentácie požiadaný vystavujúci lekár o zmenu bodového hodnotenia, posudzujúci lekár listom oznámil, že v plnom rozsahu trvá na záveroch vypracovaného lekárskeho posudku. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol na základe kontroly bodového hodnotenia, nakoľko posudkový lekár pobočky vykonal kontrolu po dôslednom oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou žalobcu a svoje stanovisko z hľadiska medicínskeho odôvodnil.
3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu pobočky podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. V napadnutom rozhodnutí popísal priebeh prvostupňového konania, obsah lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystavený L.. V. P. - psychiatričkou a obsah podaného odvolania. Žalovaný zo zisteného skutočného stavu veci a v nadväznosti na príslušné ustanovenia zákona dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy pri nepriznaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenému bol správny. Zdôraznil, že v dôsledku podaného odvolania bola vykonaná opätovná kontrola bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu poškodeného zo dňa 27.septembra 2014, posudková lekárska pobočky nevyhovela odvolaniu, a preto bola posudková dokumentácia poškodeného postúpená posudkovej lekárke žalovaného. Táto kontrolou bodového hodnotenia pracovného úrazu poškodeného na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia priznala celkový počet bodov 0, ktorý záver zdôvodnila tým, že položku č. 255 s počtom bodov 1 300 zvýšenú podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o 100% na 2 600 bodov nie je možné akceptovať, nakoľko na základe predložených odborných lekárskych nálezov ide o adaptačnú poruchu. Ak poškodený trpí vážnou duševnou poruchou, mala by byť zaradená pod položku č. 254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach, okrem poranenia hlavy. Položku č. 255 uvedenú v lekárskom posudku L.. P. musí overiť príslušné psychiatrické pracovisko. Ak pracovný úraz spôsobil trvalú duševnú chorobu alebo poruchu, musí lekár z oboru psychiatrie stanoviť o akú chorobu ide a zároveň musí preukázať súvis tejto duševnej poruchy s pracovným úrazom a určiť stupeň závažnosti duševnej choroby, ktorá musí byť trvalá a vážna. Vystaviť lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia môže len lekár z oboru psychiatrie v prípade, ak vedie kontinuálne pacienta v starostlivosti a lieči ho minimálne 1 rok pre posttraumatickú stresovú chorobu. Posudkový lekár mal tiež za to, že položka č. 321a s počtom bodov 800 zvýšená o 100% na 1 600 bodov je uvedená nesprávne, nakoľko na to, aby lekár z odboru psychiatrie mohol hodnotiť erektilnú dysfunkciu, musel by byť poškodený opakovane vyšetrený a liečený sexuológom. Samotná erektilná dysfunkcia je obsiahnutá pri sťažení spoločenského uplatnenia pod položkou č. 306 poúrazová paraplégia hrudnej chrbtice a miechy, kde je okrem nehybnosti dolných končatín poškodená aj funkcia močového mechúra, rektálnych zvieračov a taktiež aj erektilná dysfunkcia. Žalovaný zdôraznil, že v nadväznosti na nevykonanú opravu bodového hodnotenia posudzujúcim lekárom je posudkový lekár oprávnený vykonať kontrolu bodového hodnotenia, uvedie závery, ku ktorým dospel a prípadný nesúhlas s posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia patrične zdôvodní. Prvostupňový orgán verejnej správy v
takomto prípade posudzuje skutkový stav veci a následne môže vydať rozhodnutie aj na základe kontroly bodového hodnotenia vypracovaného posudkovým lekárom, ktorý je v zmysle § 196 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. považovaný za tzv. odborný posudok slúžiaci ako dôkazný prostriedok pre zistenie skutočného stavu rozhodovanej veci. Takýto kontrolný mechanizmu nie je samoúčelný, slúži na odstránenie a elimináciu chýb v lekárskych posudkoch, nakoľko Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia nakladá s verejnými financiami. Žalovaný mal za to, že takýto postup, resp. výklad zákona, má oporu aj v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/93/2012 zo dňa 11.januára 2013, v ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol: „Kontrolou bodového hodnotenia možno odhaliť pochybenie na strane lekárskeho posudku. Zákonným mechanizmom na odstránenie chýb je vrátenie posudku lekárovi na opravu. Ak nedôjde k oprave lekárskeho posudku, je úlohou žalovaného (Sociálnej poisťovne) posúdiť, či v danom prípade je skutkový stav zistený. V kladnom prípade skutkové závery právne posúdiť a podľa výsledku rozhodnúť“. Žalovaný zdôraznil, že kontrolu bodového hodnotenia zákon zveril do kompetencie výlučne posudkových lekárov Sociálnej poisťovne. Ako posudková lekárka pobočky, tak aj ústredia, sa v celom rozsahu zhodli na tom, že jednotlivé položky uvedené v lekárskom posudku zo dňa 30.novembra 2015 nemajú opodstatnenie, tento svoj medicínsky záver patrične odôvodnili v predmetných kontrolách bodového hodnotenia. Vzhľadom na uvedené považoval námietku právneho zástupcu žalobcu nesúhlasiaceho s názorom posudkových lekárov za laickú a neopodstatnenú. Posudkový lekár je osoba s odbornou kvalifikáciou a spôsobilosťou vykonávať činnosť posudkového lekára. Odbornú spôsobilosť na výkon posudkovej činnosti posudkový lekár získava špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom, nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu posudzovanej osoby, na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, lekárskych správ a záverov posudkových lekárov. Písomné stanoviská posudkových lekárov sú ako odborný posudok a dôkaz pre žalovaného záväzné. Pokiaľ žalobca ako odvolateľ namietal, že nie je zrejmé, z akých záverov majú vyplývať skutočnosti, na základe ktorých možno položku č. 255 hodnotiť najmenej po 4 rokoch psychiatrickej liečby, žalovaný poukázal, že vo vzťahu k posttraumatickej stresovej poruche ide o oneskorenú alebo pretiahnutú odpoveď na stresujúcu udalosť alebo situáciu, mimoriadne ohrozujúcu alebo katastrofickú, ktorá zapríčiňuje prenikavé utrpenie skoro každého človeka. Predisponujúce faktory ako sú osobnostné črty môžu znižovať prah pre vznik syndrómu alebo zhoršovať jeho priebeh, nie sú nevyhnutné, ani nestačia na vyvolanie poruchy. Typické črty zahŕňajú epizódy opakovaného prežívania traumy v dotieravých spomienkach, snoch alebo nočných morách, na pretrvávajúcom pozadí pocitu „umŕtvenia“ a emočného otupenia, stránenia sa iných ľudí, nereagovania na okolie, anhedonie a vyhýbania sa činnostiam a situáciám pripomínajúcim traumu. Poruchu zvyčajne sprevádza nadmerná autonómna vzrušivosť s hypervigilanciou a nespavosť. Úzkosť a depresia bývajú zvyčajne spojené so spomenutými subjektívnymi a objektívnymi príznakmi a nie sú zriedkavé ani samovražedné myšlienky. Porucha vzniká po traume s časovým odstupom niekoľkých týždňov až mesiacov. Priebeh je kolísavý, vo väčšine prípadov možno očakávať vyliečenie. V malej časti prípadov môže mať porucha zdĺhavý priebeh počas mnohých rokov s prechodom do trvalých zmien osobnosti. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že ide o vážnu duševnú poruchu, ktorá jednoznačne vyžaduje dlhodobú psychiatrickú a psychoterapeutickú starostlivosť. Táto porucha sa môže časom pri liečbe zlepšiť, zmierniť až vymiznúť, ale môže napriek liečbe prejsť do chronifikovanej formy, ktorou môže byť trvalá zmena osobnosti po katastrofickom zážitku. Pri trvalej zmene osobnosti po katastrofickom následku môžu vzniknúť pretrvávajúce zmeny osobnosti prítomné aspoň dva roky. Stres musí byť taký extrémny, že nie je potrebné uvažovať o zvýšenej osobnej zraniteľnosti, aby sa vysvetlil jeho hlboký účinok na osobnosť. Poruchu charakterizuje nepriateľský alebo nedôverčivý postoj k svetu, sociálna izolácia, pocity prázdnosti alebo beznádejnosti, chronický pocit jestvovania na hrane, akoby v stálom ohrození a odcudzení. Z uvedeného žalovaný považoval za zrejmé, že posttraumatická stresová porucha F43.1 vzniká po traume po niekoľkých týždňoch až niekoľkých mesiacoch, liečba je dlhodobá, trvá niekoľko mesiacov, napriek tomu môže prejsť do chronickej formy duševnej choroby, ktorá je charakterizovaná trvalými zmenami osobnosti. Ak tieto zmeny osobnosti trvajú 2 roky, možno stanoviť diagnózu F62.0
- trvalé zmeny osobnosti po katastrofickom zážitku, čo je v časovom úseku asi 4 roky po prekonanej traume. Žalovaný poukázal na odbornú literatúru L.. U. P., ktorý vo vzťahu k diagnóze F62.0 - pretrvávajúca zmena osobnosti po katastrofickej udalosti uviedol, že: „Zmeny osobnosti musia byť prítomné najmenej po dobu 2 rokov, nevzťahujú sa k epizódam žiadnej inej duševnej poruchy a nemožno ju vysvetliť poškodením alebo chorobou mozgu. Jednoznačne diagnózu pretrvávajúcej zmeny osobnosti je možné uzavrieť až v tom prípade, ak najmenej po 2 rokoch posttraumatickej stresovej poruchy nasleduje obdobie ďalších najmenej 2 rokov, keď sú prítomné príznaky trvalej zmeny osobnosti“.
V prílohe č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z. sú uvedené položky č.254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy a č.255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií. Z týchto dvoch položiek na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku vážnej poruchy následkom úrazu musí posudzujúci lekár použiť tú položku, ktorá zodpovedá medicínskym kritériám závažnosti duševnej poruchy. Niet pritom pochýb, že položka č.255 slúži pre najzávažnejšie duševné poruchy. Posudkoví lekári žalovaného preukázali, že u poškodeného sa nejedná o trvalú duševnú poruchu, ale ide o adaptačnú poruchu a ak by išlo o trvalú duševnú poruchu, mala by byť zaradená pod položku č.254. Vystaviť posudok môže len lekár z oboru psychiatrie v prípade, ak vedie kontinuálne pacienta v starostlivosti a lieči ho minimálne 1 rok pre posttraumatickú stresovú poruchu, čo v prípade poškodeného nebolo. Vo vzťahu k položke č.321a žalovaný konštatoval, že na to, aby lekár z oboru psychiatrie mohol hodnotiť erektilnú dysfunkciu, musel by byť poškodený opakovane vyšetrený a liečený sexuológom. S prihliadnutím na túto argumentáciu žalovaný odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol.
4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, žiadal aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Vo veci samej namietal neúplné zistenie skutkového stavu veci žalovaným, nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nesprávne právne posúdenie. Poukázal na obsah napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že posudkoví lekári žalovaného nie sú oprávnení krátiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko táto kompetencia im nevyplýva zo žiadneho normatívneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z.. Ak vznikli pochybnosti o správnosti posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, bol žalovaný oprávnený požiadať o vydanie znaleckého posudku. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/13/2010 zo dňa 12.mája 2011, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/93/2012. Aj keď posudková činnosť posudkových lekárov Sociálnej poisťovne umožňuje kontrolu bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch, nemožno toto oprávnenie stotožňovať s kompetenciou posudkového lekára meniť bodové ohodnotenie stanovené v lekárskom posudku vydanom v súlade s relevantnou právnou úpravou. Vo vzťahu k nedostatočnému odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalobca zdôraznil, že myšlienkový postup uvedený v odôvodnení rozhodnutia musí spĺňať požiadavku objektívnej zrozumiteľnosti, presvedčivosti a zároveň hodnoverným spôsobom zodpovedať všetky otázky relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. Argumentáciu žalovaného, že závery posudkových lekárov pobočky a ústredia sú hodnoverné, nemožno považovať za náležité odôvodnenie rozhodnutia a riadne vysporiadanie sa so všetkými otázkami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej. Mal za to, že lekársky posudok ošetrujúcej lekárky o sťažení spoločenského uplatnenia spĺňa všetky kritériá stanovené zákonom č. 437/2004 Z.z., ošetrujúca lekárka neupravila svoj lekársky posudok na základe výzvy posudkového lekára pobočky z dôvodu, že daný posudok netrpel vadami uvádzanými posudkovým lekárom, čo vo svojej odpovedi aj zdôvodnila. Žalobca pritom dodnes (ku dňu podania žaloby) navštevuje ambulanciu ošetrujúcej lekárky na pravidelnej báze a je nesporné, že trvalé psychické následky negatívne ovplyvňujú kvalitu života žalobcu. Mal za to, že z lekárskych správ vyplýva dôvodnosť položiek č. 255 a č. 321a obodovaných ošetrujúcou lekárkou. Spochybňovanie predmetného lekárskeho posudku ošetrujúcej lekárky nebolo dosiaľ zo strany žalovaného dostatočne preukázané a nevychádzalo ani zo správnych právnych, ani logických záverov. Je neakceptovateľné, že posudkoví lekári žalovaného spochybňujú trvalosť a vážnosť psychickej poruchy poškodeného a jej súvis s pracovným úrazom vzhľadom na skutočnosť, že nie sú odborníkmi z oboru psychiatrie. Žalovaný prostredníctvom posudkových lekárov hrubo odignoroval diagnózu, ktorou žalobca trpí a iba stroho konštatoval, že v prípade žalobcu nie je možné hodnotiť položku č. 255. Žalovaný tak nepostupoval v súlade so svojimi povinnosťami, zdravotný stav žalobcu nezistil a neposúdil náležite, objektívne a nestranne. Pokiaľ sa posudkoví lekári nestotožnili s názorom ošetrujúceho lekára, že diagnóza spadá pod položku č. 255, mali možnosť túto položku zmeniť a nie a priori nepriznať žiadne bodové ohodnotenie a tak úplne odmietnuť žalobcovi nárok na úrazovú dávku titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako posudkovým lekárom nič nebránilo objektivizovať trvalý následok v podobe erektilnej dysfunkcie, pokiaľ sa domnievali, že ošetrujúca lekárka žalobcu nespĺňa pre obodovanie danej položky odbornú kvalifikáciu. Je zarážajúce, že posudkoví lekári sa zhodli na nulovom odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia. Posudkoví lekári si contra legem pripisujú právo krátiť bodové hodnotenie stanovené v lekárskych posudkoch, ktoré vypracovávajú ošetrujúci lekári poškodených. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že pre účely objektivizácie psychických a sexuologických trvalých následkov poškodenia zdravia požiadal o vypracovanie znaleckého posudku L.. I. J., U.., znalca
z oboru psychiatrie a sexuológie. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu tiež namietal absenciu náležitého vysvetlenia, z akého dôvodu považoval žalovaný za prioritné závery posudkových lekárov a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Žalovaný bol povinný vysporiadať sa so všetkými argumentami žalobcu majúcimi pre vec podstatný význam. Závery posudkového lekára žalovaného nie sú nadradené ostatným dôkazným prostriedkom. Vzhľadom ku skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je postihnuté viacerými zásadnými pochybeniami hmotnoprávneho i procesnoprávneho charakteru, porušenie uvedených zákonných povinností viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaným.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné a vecne správne a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Zdôraznil, že závery posudkových lekárov považoval za správne, súladné so súvisiacimi ustanoveniami právnych predpisov a opierajúce sa o odbornú literatúru v oblasti diagnostiky a klasifikácie duševných porúch. Diagnózu pretrvávajúcej zmeny osobnosti je možné uzavrieť až v tom prípade, ak najmenej po 2 rokoch posttraumatickej stresovej poruchy, nasleduje obdobie ďalších najmenej 2 rokov, keď sú prítomné príznaky trvalej zmeny osobnosti. Žalovaný zdôraznil, že sa nesnaží spochybniť psychické problémy žalobcu, ktoré sú nesporne dôsledkom pracovného úrazu zo dňa 27.septembra 2014. Priznať nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku zo dňa 30.novembra 2015 vystaveného L.. V. P., nebolo v čase rozhodovania možné. Vo vzťahu k nesprávnosti lekárskeho posudku konštatoval, že vystaviť lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia môže len lekár z odboru psychiatrie v prípade, ak vedie kontinuálne pacienta v starostlivosti a lieči ho minimálne 1 rok pre posttraumatickú stresovú chorobu. Zároveň na to, aby lekár z odboru psychiatrie mohol hodnotiť erektilnú dysfunkciu, musel by byť žalobca opakovane vyšetrený a liečený sexuológom. Ak žalobca v žalobe namietal, že posudkoví lekári mali možnosť zmeniť položku a objektivizovať trvalý stav žalobcu ako erektilnú dysfunkciu, žalovaný uviedol, že samotná erektilná dysfunkcia je obsiahnutá v položke č. 306, za ktorú bola žalobcovi priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodnutím č. 5179-27/2016-BB zo dňa 08.júla 2016, potvrdené žalovaným v odvolacom konaní. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca v žalobe rozsiahle argumentuje vylúčením kompetencie posudkových lekárov Sociálnej poisťovne opravovať lekársky posudok, pričom tejto otázke (erektilná dysfunkcia) možnosť zmeniť lekársky posudok pripúšťa. Žalovaný mal za to, že posudkoví lekári ústredia v priebehu odvolacieho konania preukázali, že u žalobcu nejde o trvalú duševnú chorobu, ale ide o adaptačnú poruchu. V prípade, ak by išlo o trvalú duševnú poruchu, mala byť zaradená pod položku č. 254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach, okrem poranenia hlavy. Ak žalobca namietal, že dodnes navštevuje ambulanciu ošetrujúcej lekárky, žalovaný zdôraznil, že z priložených dôkazov vyplýva, že žalobca v roku 2015 navštívil psychiatrickú ambulanciu jedenkrát a od augusta 2016 navštevuje psychiatrickú ambulanciu v dvojmesačných intervaloch, čo zatiaľ nedosahuje požadovanú hranicu minimálne jedného roka sústavnej ambulantnej starostlivosti. Ak žalobca do súdneho konania pripojil znalecký posudok č. 12/2017 zo dňa 22. februára 2017 vypracovaný L.. I. J., U.., L., súdnym znalcom z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatria, žalovaný poukázal na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Znalecký posudok bol však vypracovaný až po právoplatnom ukončení odvolacieho konania pred žalovaným, nebolo možné naň prihliadať a ani v preskúmavacom konaní nie je naňho možnosť s poukazom na citované ustanovenia SSP prihliadať. Ak žalobca namietal, že posudkoví lekári nie sú odborníkmi z oboru psychiatria, žalovaný zdôraznil, že ani zákon, ani iný právny predpis nevyžaduje u posudkového lekára špecializáciu v konkrétnom odbore, zodpovedajúcom posudzovanému poškodeniu zdravia poškodeného. Skutočnosť, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne má atestáciu aj z iného odvetvia ako posudkové lekárstvo neznamená, že nie je odborne spôsobilý na výkon tejto činnosti, aj keď nemá atestáciu napríklad z odvetvia psychiatria. Platná legislatíva určuje, čo je obsahom posudkového lekárstva a rovnako určuje, kto je posudkovým lekárom.
6. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojich stanoviskách uvedených v žalobe. K relevancii záverov R.. P. sa pritom v ňom predloženom posudku vyjadril L.. I. J., U.., ktorý konštatoval, že: „Z hľadiska diagnostikovania duševných porúch má rozhodujúce miesto MKCH 10, ktorej výklad diagnózy F62.0 použitý diagnostický záver u poškodeného pripúšťa. Nemožno argumentovať autormi, ktorí nesporne do tejto odbornej témy v minulosti prispeli, ale formulovali len svoj názor, záväzná je MKCH 10. Diagnóza F62.0 je v predmetnej veci aj prirodzeným vyústením aj z hľadiska genézy výslednej psychopatologickej štruktúry, keď po prvotnom štádiu stresovej a adaptačnej poruchy sa postupne rozvinul výsledný tvar v zmysle pretrvávajúcej zmeny osobnosti“. Znalec v posudku vypracovanom
na žiadosť žalobcu uzavrel, že stavenie diagnózy žalobcu ošetrujúcou lekárkou nebolo predčasné. Poukázal pritom aj na negatívnu prognózu vývoja zdravotného stavu žalobcu, keď uviedol: „Psychický stav poškodeného je natoľko závažný, že neexistujú reálne vyhliadky k tomu, že by sa situácia týkajúca sa vývoja zdravotného stavu poškodeného zmenila z psychického alebo sexuologického hľadiska k lepšiemu“. Žalobca poukázal na § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. a zdôraznil, že ošetrujúca lekárka výslovne uviedla, že zdravotný stav žalobcu možno považovať za ustálený ku dňu 30.novembra 2015 a žalobca ostáva naďalej v ambulantnom sledovaní. Žalobca tiež opakovane zdôraznil, že ak posudkoví lekári žalovaného vo svojej argumentácii naznačili, že u žalobcu ide o diagnózu, ktorá zodpovedá položke č. 254 mali možnosť položku č. 255 zmeniť a nie a priori nepriznať žiadne bodové ohodnotenie, a tak úplne odmietnuť žalobcov nárok na úrazovú dávku titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného a simultánneho hodnotenia položky č. 306 s inými položkami podľa prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. žalovaný zdôraznil, že súčasné bodové hodnotenie položky 306 a č. 321a je správne a legitímne. Mal za to, že ak zákonodarca vytvoril v prílohe č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. i priestor pre bodové ohodnotenie položky č. 306 a položky č. 321a, je zrejmé, že mal záujem na tom, aby všetky tieto poškodenia zdravia boli bodované osobitne. V opačnom prípade by v texte zákona vyjadril, že pod položku 306 je možné zahrnúť aj položku č. 321a. Poukázal tiež na vyjadrenie L.. I. J., PhD., ktorý uviedol: „Argumentácia odporcu, že uvedený deficit zahrňuje paraplégia samotná, odmietam, nakoľko pohlavný život človeka je vo vzťahu k celkovým následkom poúrazovej paraplégia dimenzia samostatná a nadradená, nejedná sa len o realizáciu samotného pohlavného aktu, ale následne aj o naplnenie jednej zo základných potrieb a zmyslu života človeka, teda plnej realizácie partnerského, či manželského života aj so svojou pre človeka špecifickou nadstavbou“. Pokiaľ ide o samotný posudok L.. I. J., U.., žalobca konštatoval, že tento predložil výlučne z dôvodu objektivizácie a verifikácie záverov jeho ošetrujúcej lekárky, ktoré boli posudkovými lekármi žalovaného a priori odmietnuté. Vo vzťahu k oprávneniam posudkových lekárov opakovane zdôraznil, že oprávnenie posudkových lekárov žalovaného kontrolovať bodové ohodnotenie nespochybňuje, toto oprávnenie však nezahŕňa kompetenciu záväzne stanoviť bodové hodnotenie. Ak posudkoví lekári žalovaného dospeli k rozdielnemu počtu bodov ako ošetrujúci lekár žalobcu, bolo možné vo veci samej vydať rozhodnutie až po kontrolnom znaleckom dokazovaní. Žalovaný možnosť nariadenia znaleckého dokazovania nepripustil napriek tomu, že žalobca sa ho výslovne domáhal.
7. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenie vo veci podané nebolo.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
9. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Poukázala na dva podstatné žalobné body. Zdôraznila, že posudkoví lekári nie sú oprávnení krátiť bodové ohodnotenie vykonané ošetrujúcim lekárom, sú oprávnení len vykonať kontrolu a ak sa názory ošetrujúce lekára a posudkového lekára líšia, sú povinní požiadať o objektívny znalecký posudok. Je neakceptovateľné, ak posudkoví lekári krátia, resp. pokiaľ zamietnu uplatnený nárok aj keď konštatujú, že psychické následky úrazu žalobca preukázateľne má a posudkoví lekári pritom nepriznajú ani položku, podľa ktorej sa vec mala podľa nich posudzovať. Formalisticky žalovaný postupoval aj pri položke č. 321a, len s poukazom na to, že túto položku má hodnotiť sexuológ. Ak žalobca do súdneho konania doložil posudok L.. J., U.., suploval tým povinnosť Sociálnej poisťovne, ktorá mala zadať vypracovanie znaleckého posudku v administratívnom konaní. Uviedla, že aj vo vzťahu ku konzumácii, resp. totožnosti položiek č.321a a č.306 doložil v inom konaní (o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 29Sa/2/2017) znalecké posudky, podľa ktorých by sa tieto položky nemali konzumovať. Žalovaný stotožnil parapléziu s inkontinenciou a poruchou zvieračov a znalci sa vyjadrili, že tieto poškodenia zdravia je potrebné hodnotiť samostatne. Právny zástupca navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vo veci uplatnil nárok na náhradu trov konania.
10. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí a v písomnom vyjadrení k žalobe. Zdôraznila, že žalovaný nespochybňuje pracovný úraz, ani skutočnosť, že nárok na odškodnenie vznikol, avšak poukázala na dĺžku liečby a diagnózu v posudku o sťažení spoločenského uplatnenia. Zotrvala na stanovisku, že zmeny v poruchách osobnosti vyžadujú dobu liečenia minimálne
2 roky, pričom posudzovaná osoba by mala byť v sledovaní odborného lekára. Skutočnosť, že žalobca v súčasnosti navštevuje psychiatra neznamená, že posudok o sťažení spoločenského uplatnenia bol vydaný včas. Mala za to, že posudok bol vydaný predčasne na to, aby bolo možné zvážiť všetky položky sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku duševných porúch. Žalovaný pritom svoje závery oprel o odborné názory a odbornú literatúru. Posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy a posudkový lekár žalovaného pritom nemali pochybnosti, a preto nebolo povinnosťou žalovaného ani prvostupňového orgánu verejnej správy dať vypracovať znalecký posudok. Pokiaľ by si neskôr, resp. možno už v súčasnosti žalobca dal vypracovať nový posudok vo veciach duševného ochorenia, takýmto posudkom by sa žalovaný zaoberal. Napadnuté rozhodnutie žalobcovi nebráni v budúcnosti uplatniť nároky vyplývajúce z poškodenia duševného zdravia. Navrhla žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať.
11. Vo vzťahu k uvedeným tvrdeniam sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že prvé vyšetrenia za účasti L.. P. boli už počas jeho liečenia, následne bolo stretnutie v roku 2015 a v súčasnosti pokračujú tieto stretnutia u L.. P. každé dva mesiace.
12. Podľa § 2 SSP
(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 6 ods.1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 6 ods.2 písm.c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
15. Podľa § 199 ods.1 písm.c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
16. Podľa § 199 ods.2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
17. Podľa § 202 ods.2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
18. Podľa § 203 ods.1, ods.2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
19. Podľa § 204 SSP ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.
20. Podľa § 191 ods.1 písm.c) a e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
21. Podľa § 8 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.
22. Podľa § 83 zákona č.461/2003 Z.z. poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
23. Podľa § 99 zákona č.461/2003 Z.z. poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 153 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
25. Podľa § 153 ods.4 písm.c) zákona č.461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.
26. Podľa § 153 ods.5 zákona č.461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
27. Podľa § 172 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
28. Podľa § 195 zákona č.461/2003 Z.z. (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
29. Podľa § 196 ods.1 ods.3, ods.7 zákona č.461/2003 Z.z. (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
30. Podľa § 2 ods.2 zákona č.437/2004 Z.z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
31. Podľa § 2 ods.3 písm.d) zákona č.437/2004 Z.z. na účely tohto zákona posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.
32. Podľa § 4 ods.1, ods.2 zákona č.437/2004 Z.z. (1) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. (2) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
33. Podľa § 5 ods.1 ods.2 zákona č.437/2004 Z.z. (1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). (2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
34. Podľa § 7 zákona č.437/2004 Z.z. (1) Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. (2) Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu 6) súvisiacu s poškodením [§ 2 ods. 3 písm. a)]. (3) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený. (4) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas. (5) Za vydanie lekárskeho posudku sa uhrádza poplatok podľa osobitného predpisu. (6) Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.
35. Podľa § 8 ods.1, ods.2, ods.4 zákona č.437/2004 Z.z. (1) Lekársky posudok obsahuje a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného, b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z povolania, c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví, d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, e) určenie diagnózy, f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie, g) celkový počet bodov. (2) Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. (4) Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
36. Podľa § 9 ods.7, ods.8 zákona č.437/2004 Z.z.
(7) Ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. (8) Ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví, bolesť za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne.
37. Podľa § 10 zákona č.437/2004 Z.z. (1) Posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov. (2) Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania sa vzťahuje na chronickú formu ochorenia, ak v prílohe č. 1 v IV. časti nie je ustanovené inak. (3) Ak následky možno napraviť alebo zmierniť jednoduchým a bežným lekárskym výkonom, posudzujúci lekár odporučí poškodenému takýto výkon. (4) Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku. (5) Ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia. (6) Ak vznikli následky v orgáne alebo končatine, ktorých funkcia sa porušila predchádzajúcimi vrodenými alebo získanými zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa len následky, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaným poškodením na zdraví alebo ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak nemožno stav zmien zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť, nesmie pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počet bodov prekročiť tri štvrtiny ustanovenej sadzby. (7) Pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v lekárskom posudku sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov, odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom. (8) Ustanovenia § 9 ods. 7a 8 sa vzťahujú aj na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
38. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.52798-3/2016-BA zo dňa 7. decembra 2016 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č.5179-26/2016-BB zo dňa 8. júla 2016 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým tento rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 27. septembra 2014, na základe lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 30. novembra 2015.
39. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový orgán verejnej správy žiadosti žalobcu o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nevyhovel vôbec, nakoľko posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vyhotovil lekár, ktorý posudzujúcim lekárom nie je. Poukázal na to, že inkontinencia a erektilná disfunkcia spadajú do bodového hodnotenia chirurga, mal za to, že psychické následky v čase vydania rozhodnutia boli neodškodniteľné, s prihliadnutím na dobu liečenia u psychiatra. Diagnózu stanovenú v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia možno stanoviť až po uplynutí štyroch rokov od psychotraumy. Žalovaný nepovažoval odvolacie tvrdenia žalobcu za dôvodné, svoje konštatovania založil na záveroch posudkového lekára žalovaného (a posudkového lekára pobočky), osvojil si konštatovanie o tom, že položku č.255 možno hodnotiť najmenej po štyroch rokoch psychiatrickej liečby ako aj konštatovanie, že pre možnosť psychológa hodnotiť erektilnú disfunkciu musel byť žalobca opakovane vyšetrený a liečený sexuológom. Žalovaný tak dôvod na zmenu odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia nezistil, a preto odvolanie žalobcu zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil.
40. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, nakoľko žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom v tomto smere poukázal na obsah lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaným ošetrujúcim lekárom, obsah kontroly bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia posudkovými lekármi pobočky a žalovaného a kompetencie posudkových lekárov. Zároveň namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktorú videl v tom, že žalovaný dostatočne nevysvetlil, prečo nezohľadnil argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní, z akého dôvodu považoval za prioritné závery posudkových lekárov a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Napokon namietal nesprávne právne posúdenie.
41. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobca utrpel úraz, ktorý je v zmysle ustanovenia § 8 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. pracovným úrazom. Nebolo sporné, že žalobcovi vznikol ako poškodenému (§ 83 zákona č.461/2003 Z.z.) nárok na náhradu za bolesť, ako aj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. O uplatnenom nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v oblasti psychických následkov rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, predmetom preskúmavacieho konania pred Krajským súdom v Banskej Bystrici sú aj nároky týkajúce sa sťaženia spoločenského uplatnenia (mimo nárokov uplatnených v preskúmavanom konaní) a bolestného (konania vedené pred Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp.zn. 29Sa/2/2017 a 29Sa/3/2017). Sporným medzi žalobcom ako poškodeným a žalovaným ako orgánom verejnej správy bola otázka ustálenia zdravotného stavu poškodeného, súčasnej uplatniteľnosti psychických následkov pracovného úrazu, či možno zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený pre účely priznania náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, dôvodnosti položky č.255 (resp. č.254) ako aj dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia u položky č.321a a jej konzumovateľnosti položkou č.306 (poúrazová paraplégia), ktorá bola žalovaným akceptovaná a žalobcovi bola v tomto smere priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodnutím č.54109-6/2016-BA zo dňa 05.decembra 2016 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. 5179-27/2016-BB zo dňa 08.júla 2016. Žalobca v administratívnom konaní žiadal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú na základe bodového hodnotenia uvedeného v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré posudzujúca lekárka určila na 4200 bodov. Žalovaný (a prvostupňový orgán verejnej správy) svoje rozhodnutia založili na konštatovaniach posudkových lekárov v rámci kontroly bodového hodnotenia, ktorí konštatovali súčasnú neodškodniteľnosť uplatneného nároku predovšetkým z dôvodu nedostatočného trvania liečby.
42. Meritom žalobnej námietky žalobcu bolo tvrdenie, že posudkový lekár žalovaného nie je oprávnený krátiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
43. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 4 ods.2 prvá veta zákona č.437/2004 Z.z.), vyhotoveného v súlade so zákonom č.437/2004 Z.z. a jeho prílohou č.1. Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok (§ 7 ods.1 zákona č.437/2004 Z.z.). Vypracovanie lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia tak patrí zásadne posudzujúcemu lekárovi, ktorým je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví (§ 2 ods.3 písm.d/ zákona č.437/2004 Z.z.). Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch (§ 153 ods.4 písm.c/ zákona č.461/2004 Z.z.). Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že činnosť posudkových lekárov je kontrolným oprávnením vo vzťahu k lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia (a o bolestnom) vypracovanom podľa § 7 ods.1 zákona č.437/2004 Z.z.. Kontrolné oprávnenie posudkových lekárov však nezahŕňa aj právo meniť výšku bodového hodnotenia vypracovaného posudzujúcim lekárom okrem prípadov zrejmých nesprávností lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia spočívajúcich napr. v určení diagnózy, ktorá zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva, prípadne ak stanovenie bodov nezodpovedá rozpätiu uvedenému v prílohe č.1 zákona č.437/2004 Z.z..
44. V preskúmavacom konaní ako posudzujúci lekár, tak aj posudkoví lekári žalovaného a pobočky svoje stanovisko odôvodnili v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia a v kontrolách bodového hodnotenia. Rozpory medzi záverom posudzujúceho lekára a závermi posudkových lekárov sa nepodarilo odstrániť ani výzvou na opravu lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, nakoľko posudzujúci lekár zotrval na svojich záveroch. Z charakteru rozporov je zrejmé, že nejde o zrejmú nesprávnosť lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, ale o otázku, či
a kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného, dôvodnosti odškodnenia poškodenia zdravia stanoveného položkou č.255 (navrhnutou posudzujúcim lekárom), resp. položkou č.244 (ako eventualitu pripustenou posudkovými lekármi). Rozpor vznikol aj v otázke odškodňovania položky č.321a, ktorú podľa posudzujúcich lekárov je možné stanoviť až po opakovanom vyšetrení a liečení sexuológom a zároveň je táto položka konzumovaná v položke č.306 (poúrazová paraplégia), za ktorú žalobcovi náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia bola priznaná iným rozhodnutím. Medicínsky charakter tohto rozporu medzi žalobcom, opierajúcim svoj názoru na závery posudzujúceho lekára a žalovaným, ktorý svoje závery oprel o stanoviská posudkových lekárov umocňuje aj konštatovanie znalca L.. L. Q. U. v Znaleckom posudku č.5/2015 zo dňa 28. decembra 2015, znalca z oboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, ktorí odporučil žalovaného psychické následky sťaženia spoločenského uplatnenia stanoviť prostredníctvom psychológa a o tomto posudku znalca mal žalovaný nesporne vedomosť v dôsledku prebiehajúcich administratívnych konaní. Aj keď žalobca posudok L.. I. J., U.., L., predložil až v preskúmavacom konaní, závery tohto znalca, ktorý potvrdzuje bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia posudzujúcej lekárky, potvrdzujú odborný rozpor medzi závermi posudzujúcej lekárky a posudkových lekárov.
45. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný tým, že neuznal bodové hodnotenie poškodenia zdravia žalobcu, mal pochybnosti o správnosti bodového hodnotenia nielen podľa lekárskeho posudku vypracovaného podľa § 7 ods.1 zákona č.437/2004 Z.z.. Pochybnosti spočívali pritom v argumentácii posudkového lekára (uvedenej v bode 1 tohto rozsudku) a opačnom tvrdení posudzujúcej lekárky. V rámci preskúmavacieho konania pritom žalobca predložil znalecký posudok L.. I. J., U.., L., podľa ktorého „je zrejmé, že poškodený trpí kombinovanou duševnou poruchou v zmysle pretrvávajúcej zmeny osobnosti po katastrofickej skúsenosti. Na tejto báze je možné identifikovať a v súčasnosti ide o zreteľné znaky protrahovanej adaptačnej poruchy v zmysle depresívneho vývoja (F43.2). Komplex psychiatrických diagnóz dotvára pre poškodeného nemožnosť realizovať sa aj v sexuálnom živote“. Zároveň konštatoval, že: „prognóza vývoja psychického a sexuologického stavu do budúcnosti je u poškodeného nepriaznivá, neexistujú reálne vyhliadky k tomu, aby sa situácia týkajúca sa vývoja zdravotného stavu poškodeného zmenila z uvedených hľadísk k lepšiemu. Aj keď uvedeným znaleckým posudkom žalovaný v administratívnom konaní nedisponoval, je však zrejmé, že aj iný odborník z danej oblasti, za ktorého je potrebné považovať nepochybne aj osobu zapísanú v zozname znalcov, majú na odškodnenie položiek č.255, resp. č.254 a č.321a iný názor ako žalovaný, resp. jeho posudkoví lekári.
46. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný prostredníctvom posudkových lekárov mal pochybnosti o správnosti záverov posudzujúceho lekára. Tieto pochybnosti, vzhľadom na kontrolné oprávnenie posudkových lekárov bolo možné odstrániť len postupom podľa § 196 ods.3 zákona č.481/2003 Z.z.. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný znalca neustanovil, uspokojil sa so závermi posudkových lekárov. Žalovaný nemal pochybnosti o správnosti výsledkov kontrol bodového hodnotenia, kontrol bodového hodnotenia bolo vykonané osobami povolanými na to zákonom. Skutočnosť, že žalovaný nemal pochybnosti o záveroch posudkových lekárov neznamená, že pochybnosti o správnosti resp. nesprávnosti lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia nevznikli. V prípade pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku mohol žalovaný pre odstránenie rozporov ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, nakoľko na riadne zistenie skutkového stavu bolo potrebné odborné posúdenie. Ak žalovaný (a prvostupňový orgán verejnej správy) tak nepostupoval, nezistil dostatočne skutkový stav na riadne posúdenie veci. Otázka ustálenia zdravotného stavu je odbornou otázkou, na ktorú môže dať odpoveď znalec. Zároveň aj z laického hľadiska sa javí za formálne, pokiaľ pri poúrazovej paraplégii žalovaný, resp. jeho posudkoví lekári, vyžadujú vo vzťahu k položke č.321a opakované vyšetrenie a liečenie sexuológom. Aj zahrnutie položky č.321a v položke č.306 je otázkou odbornou, na ktorú poskytli odpoveď znalci v preskúmavacom konaní vedenom pod sp.zn. 29Sa/2/2017.
47. Postup žalovaného, ktorý neakceptoval lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia a svoje rozhodnutie založil výlučne na záveroch posudkových lekárov je aj v rozpore rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 7Sžso/13/2010 zo dňa 12. mája 2011 vyslovil, že „samotný pojem kontrola bodového hodnotenia neznamená súčasne aj právo žalovanej meniť výšku bodového ohodnotenia, ktoré bolo vypracované podľa § 7 ods.1 zákona č.437/2004 Z.z.“ a zároveň, že „lekárska posudková činnosť žalovanej podľa § 153 ods.4 písm. c/ zákona o sociálnom poistení zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch úrazového poistenia, ale z tohto kontrolného
oprávnenie nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku vydaného v súlade so zákonnou právnou úpravou upravujúcou odškodňovanie pracovných úrazov, ktorou je zákon č.437/2004 Z.z.“. Obdobne v rozsudku sp. zn. 9Sžso/70/2011 zo dňa 26. septembra 2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku vydanom v súlade so zákonom č.437/2004 Z.z.“ a zároveň, že „v prípade dôvodných pochybnosti o správnom hodnotení bolestného v lekárskom posudku žalovaná ako poskytovateľ náhrady za bolesť (§2 ods.3 písm. c/ zákona č.437/2004 Z.z.) iba mohla a mala požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa zákona č.382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.
48. Ak napriek vyššie uvedenému žalovaný založil svoje rozhodnutie na zisteniach posudkových lekárov, na závery lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia pri stanovení výšky náhrady za sťaženie spoločenského neprihliadal a z ustanovenia § 153 ods.4 písm. c) zákona č.461/2003 Z.z. bez ďalšieho vyvodil, že posudkoví lekári sú oprávnení krátiť bodové hodnotenie stanovené lekárskym posudkom stanoveným v súlade so zákonom č.437/2004 Z.z., vec nesprávne právne posúdil. Postup, ktorým bol posudzujúci lekár vyzvaný na opravu lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia bol v súlade so zákonom. Skutočnosť, že ošetrujúci lekár opravu odmietol vykonať s poukazom na skutočnosť, že lekársky posudok považoval za správny a vypracovaný v súlade so zákonom, nemá za následok, že žalovaný svoje rozhodnutie o žiadosti o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bez ďalšieho založí len na záveroch kontroly bodového hodnotenia, najmä v prípade, že nejde o zrejmé nesprávnosti lekárskeho posudku.
49. Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Touto vadou napadnuté rozhodnutie netrpí. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, aké boli skutkové zistenia žalovaného, ktoré skutočnosti z nich vyvodil. Je zrejmé, že svoje rozhodnutie založil na záveroch kontroly bodového hodnotenia posudkovými lekármi, a zároveň, z akého dôvodu považoval ich závery za správne. Skutočnosť, že v rámci takéhoto postupu nedostatočne zistil skutkový stav tým, že v dôsledku rozporov a pochybností neustanovil znalca a vec nesprávne právne posúdil, ak akceptoval krátenie bodového hodnotenia posudkovým lekárom samo o sebe nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia nespôsobuje.
50. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm. c) a e) SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, nakoľko vychádzalo žalovaný vec nesprávne právne posúdil a zároveň zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
51. V ďalšom konaní bude žalovaný za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci povinný postupovať podľa § 196 ods.3 zákona č.461/2003 Z.z..
52. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu účelne trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.