Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13Cb-57-2015.pdf
PDF · 98.65 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cb/57/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou v spore žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., so sídlom 814 80 Bratislava, ul. 29. augusta 1/A, IČO: 31 338 976, proti žalovanému: TAM Group, a.s., so sídlom 935 52 Šarovce, Šarovce 545, IČO: 35 847 557, v konaní zast.: Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Horná 41, P. O. BOX 60, o zaplatenie 397,80 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy vo výške 397,80 eura s príslušenstvom. 2. Ďalej v podanej žalobe uviedol, že žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 14.12.2009 zmluvu s emitentom listinných akcií na meno o vedení zoznamu akcionárov (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca evidoval (viedol) vo svojej evidencii žalovanému, ako emitentovi, zoznam akcionárov listinných akcií na meno. 3. V zmysle ustanovení zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi poplatok za vedenie zoznamu akcionárov, a to za každý, aj začatý rok, v ktorom žalobca viedol zoznam akcionárov, a to na základe faktúry, pričom suma poplatku vychádza zo základnej sadzby uvedenej v cenníku Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a. s. (ďalej len „cenník“), ktorý bol schválený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Kompletné znenia cenníkov platných v jednotlivých rokoch sú zverejnené na webovej stránke žalobcu V..B..J.. Na základe uvedeného fakturoval žalobca žalovanému poplatok za vedenie zoznamu akcionárov v súlade s cenníkom platným ku dňu vystaveniu faktúry, a to konkrétne:
- za rok 2011 faktúru č. 2011127415 splatnú dňa 31.01.2012 vo výške 397,80 eura. 4. Okresný súd Levice vydal vo veci dňa 27.08.2015 platobný rozkaz pod č. k. 13Cb/57/2015-20, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor a preto podľa vtedy platného ustanovenia § 174 ods. 2 veta prvá O.s.p. sa platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie. 5. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a zmätočnú, pretože tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe na vydanie návrhu na vydanie platobného rozkazu nie sú v súlade so skutočnosťou a nevyplývajú ani z dokladov priložených v žalobe. Žalobca nefakturoval žalovanému poplatok za vedenie zoznamu akcionárov tak, ako to žalobca uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu, pretože faktúra, ktorá je priložená k návrhu na vydanie platobného rozkazu neobsahuje obchodné meno a ani sídlo žalovaného a žalovanému nebola ani doručená. Žalovaný neeviduje voči žalobcovi žiadny nesplnený peňažný záväzok, t. j. ani záväzok, z ktorého plnenia sa žalobca domáha v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Zároveň vzniesol námietku premlčania voči
žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie sumy vo výške 397,80 eura. Žalovanú sumu namietol čo do dôvodu a výšky ako nepreukázanú a neexistujúcu. 6. Písomným podaním zo dňa 28.11.2016 sa vyjadril žalobca k podanému odporu, pričom uviedol, že podľa § 99 ods. 3 písm. i) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len „ZoCP“) „vedie centrálny depozitár zoznam akcionárov pri listinných akciách na meno“. Žalobca uzatvoril dňa 14.12.2009 zmluvu o vedení zoznamu akcionárov s emitentom listinných akcií na meno CITY LIGHTS MEDIA, a.s. so sídlom Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 847 557 (ďalej len „zmluva“). Emitent CITY LIGHTS MEDIA, a.s. sa podľa zistení z výpisu z Obchodného registra v roku 2010 premenovala na spoločnosť TAM Group, a.s. a zároveň zmenila sídlo spoločnosti na adresu Šarovce 545, 935 52 Šarovce. Túto zmenu žalovaný žalobcovi nenahlásil. V zmysle ustanovenia článku VI. bod 5 zmluvy „emitent sa zaväzuje dodržiavať ustanovenia prevádzkového poriadku...“. V zmysle ustanovenia § 103 ods. 1 ZoCP „Prevádzkový poriadok upravuje postup a spôsob pri vykonávaní činností podľa ustanovenia § 99 ods. 3 a 4...“. V zmysle ustanovenia § 103 ods. 6 ZoCP „Prevádzkový poriadok je záväzný pre centrálneho depozitára, ..., emitentov, ktorým vedie centrálny depozitár zoznam akcionárov, ...“. Podľa ustanovenia bodu 18.3 časti III Prevádzkového poriadku je „emitent povinný nahlásiť CDCP zmeny, týkajúce sa údajov, napríklad zmena obchodného mena, sídla a pod. bezodkladne po tom, čo zmena nadobudne účinnosť, v opačnom prípade zodpovedá za škodu, ktorá vznikne porušením tejto povinnosti“. 7. V zmysle uvedeného je nepochybné, že žalovaný nenahlásením zmeny obchodného mena a sídla spoločnosti porušil ustanovenia prevádzkového poriadku, ktorý je pre neho v zmysle zmluvy ZoCP záväzný a spôsobil tak skutočnosť, že žalobca fakturoval služby na pôvodné obchodné meno a sídlo spoločnosti. Zároveň nenahlásením zmeny sídla spoločnosti svojím nekonaním spôsobil, že mu žalovaná faktúra nemohla byť doručená, a preto zodpovedá za škodu, ktorá tým vznikla. 8. K námietke premlčania uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 05.03.2015, pričom dátum splatnosti žalovanej faktúry je 31.01.2012 má za to, že premlčacia lehota na podanie žaloby zo strany žalobcu bola dodržaná. 9. Dňa 11.01.2017 sa vyjadril žalovaný k vyjadreniu žalobcu, v ktorom uviedol, že žalobca si v konaní žalobou proti žalovanému uplatnil právo na zaplatenie 397,80 eura s príslušenstvom, ktorý skutkovo a aj právne vymedzil na základe žalobcom vystavenej faktúry, ktorá však neobsahuje obchodné meno a ani sídlo žalovaného a ktorá žalovanému nebola nikdy doručená, a teda žalobca v žalobe neuplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody. Pokiaľ ide o námietku premlčania, žalovaný naďalej trvá, a to aj vo vzťahu k prípadnému uplatneniu nároku na náhradu škody zo strany žalobcu, pretože premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť na súde, a nie odo dňa splatnosti žalobcom vystavenej a žalovanej faktúry, ktorý je žalobcom stanovený dátumom 31.01.2012 jednostranne, svojvoľne a nie na základe zmluvy, resp. dohody uzavretej so žalovaným. 10. Na pojednávanie nariadené na 27.04.2017 sa žalobca nedostavil, predvolanie mal riadne a včas doručené, neúčasť súdu neospravedlnil, o odročenie nepožiadal, k vyjadreniu žalovaného zo dňa 11.01.2017 sa nevyjadril, a preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu podľa § 180 CSP. 11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 27.04.2017 uviedol, že trvá na všetkých vyjadreniach k žalobe, vrátane tvrdenia, že faktúra, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha, nebola vystavená ani doručená žalovanému, pričom trvá na námietke premlčania, tiež vzhľadom k tomu, že nemožno posudzovať plynutie premlčacej doby od vystavenia faktúry zo strany žalobcu a ani od dátumu uvedeného ako dátum jej splatnosti, pretože ako sa aj uvádza v čl. 4 bod 1 písm. c) zmluvy s emitentom listinných akcií na meno vedených v zozname akcionárov, ktorú predložil spolu so žalobou žalobca do súdneho spisu, tak suma, resp. poplatok za vedenie zoznamu akcionárov sa platí za každý načatý kalendárny rok na základe faktúry zaslanej v príslušnom roku. Z povahy veci vyplýva, že ak sa žalobca domáha zaplatenia tohto poplatku za rok 2011 a mal fakturovať tento poplatok v roku 2011 a nie až v roku 2012 ako to urobil žalobca, keď vlastne začal príslušný kalendárny rok a bolo zrejmé, že nárok na zaplatenie poplatku žalobcovi vznikol. Poukázal na judikát rozsudok NS SR 1M ObdV/3/2011, ktorý pojednáva práve o obdobnom prípade plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k vystavenej faktúre, kde aj na základe tohto rozhodnutia argumentuje žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.01.2017 o tom, že právo na uplatnenie nároku, resp. premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť na súde a nie odo dňa splatnosti žalobcom vystavenej faktúry, ktorá nebola nijako dohodnutá a ani nevyplýva z právneho predpisu a bola žalobcom uvedená svojvoľne, a preto je pre plynutie premlčacej lehoty právne irelevantná. Na strane 15 rozsudku NS SR č. 1M ObdV/3/2011 sa uvádza, že dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že faktúra je platobný účtovný doklad, ktorému nemožno pripisovať účinky právneho úkonu, ide o jednostranný úkon žalobcu, ktorým si jednostranne určil lehotu splatnosti, kúpnej ceny v predmetnom prípade bez súhlasu druhej zmluvnej strany, z čoho nemožno odvodzovať obchodnú
zvyklosť, ktorú si strany zaviedli a ani úmysel strán. Žalovaný má za to, že premlčacia doba začala plynúť na začiatku roku 2011, a preto v čase podania žaloby, k čomu došlo dňa 09.03.2015, premlčacia doba už uplynula. Žalovaný uviedol, že za ostatné roky nasledujúce po roku 2011 si žalovaný splnil svoju povinnosť voči žalobcovi a v zmysle článku IV bod 1 písm. c) zmluvy si poplatok za vedenie zoznamu akcionárov v Centrálnom depozitári cenných papierov zaplatil. Žalovaný trvá na tom, že nárok žalobcu je premlčaný, pričom poukázal na článok IV bod 1 písm. c) zmluvy zo dňa 14.12.2009, kde si strany dohodli, že „poplatok za vedenie zoznamu akcionárov v Centrálnom depozitári sa emitent zaväzuje zaplatiť aj za každý načatý kalendárny rok“. To znamená, že žalobca mohol vystaviť žalovanú faktúru ešte v roku 2011 v mesiaci január, pričom žaloba na súd došla až dňa 09.03.2015. Záverom žalovaný navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP. 12. Strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. 13. Súd vykonal dokazovanie zmluvou s emitentom listinných akcií na meno o vedení zoznamu akcionárov zo dňa 14.12.2009, prílohou č. 1, faktúrou pod č. 2011127415 na sumu 398,80 eura s dátumom vystavenia 04.01.2012 a s dátumom splatnosti 31.01.2012, cenníkom Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. účinného od 08.06.2011, výpisom z Obchodného registra na žalovaného, Prevádzkovým poriadkom žalobcu. 14. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 15. Podľa § 1 Zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) (účinného do 31.12.2009) tento zákon upravuje cenné papiere, investičné služby, niektoré zmluvné vzťahy k cenným papierom, niektoré vzťahy súvisiace s činnosťou osôb poskytujúcich investičné služby a s činnosťou Centrálneho depozitára cenných papierov (ďalej len „Centrálny depozitár“), niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením iných subjektov v oblasti finančného trhu a dohľad nad kapitálovým trhom (ďalej len „dohľad“) v rozsahu podľa tohto zákona. 16. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného do 31.07.2012) právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. 17. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka (účinného do 31.07.2012) premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. 18. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného do 31.07.2012) premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. 19. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného do 31.07.2012) pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. 20. Podľa § 397 Obchodného zákonníka (účinného do 31.07.2012) ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. 21. Podľa § 365 Obchodného zákonníka (účinného do 31.07.2012) dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. 22. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného do 31.07.2012) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 24. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 25. Súd na základe vykonaného dokazovania žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobca so žalovaným dňa 14.12.2009 uzatvorili v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 566/2001 Zb. o cenných
papieroch a investičných službách v znení neskorších predpisov a podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka platnú inominátnu zmluvu, nakoľko predmet plnenia dostatočne špecifikovali. Podľa článku I. bod 1 zmluvy s emitentom listinných akcií na meno o vedení zoznamu akcionárov č. sp. : B. B. J. A.
- XXX/XXXX zo dňa 14.12.2009 predmetom zmluvy je: a) registrácia a ďalšie vedenie zákonom ustanoveného zoznamu akcionárov listinných akcií na meno v evidencii centrálneho depozitára (ďalej len „zoznam akcionárov“), b) zápis v zozname akcionárov týkajúci sa zmien akcionárov (zmena majiteľa akcii), c) zápis zmien týkajúcich sa akcionára (napr. zmena bydliska, mena atď.) v zozname akcionárov - túto službu vykonáva centrály depozitár bezodplatne (tu uvedené zmeny nie sú zmenami podľa písm. b) tohto článku a odseku). 26. Žalovaný sa bránil tým, že žalobca mu faktúru za vedenie zoznamu akcionára na sumu 397,80 eura nedoručil. Žalobca tvrdil, že žalovaný podľa článku III. bod 3 zmluvy ako emitent sa zaväzuje nahlásiť Centrálnemu depozitáru zmeny (vzťahuje sa to na zmenu názvu, sídla alebo IČO) bez zbytočného odkladu. Žalobca poukázal aj na článok 18 bod 18.3 Prevádzkového poriadku, podľa ktorého je emitent povinný nahlásiť CDCP zmenu údajov v identifikácii emitentov (napr. zmena obchodného mena, sídla a pod.) bezodkladne po tom, čo zmena nadobudne účinnosť. V opačnom prípade zodpovedá zo škodu, ktorá vznikne porušením tejto povinnosti. 27. Z výpisu z Obchodného registra na žalovaného je zrejmé, že do 28.08.2010 bol v Obchodnom registri zapísaný pod Obchodným menom TAM Group, a. s. so sídlom 935 52 Šarovce, Šarovce 545, IČO: 35 847 557 a takto aj uzatváral so žalobcom dňa 14.12.2009 písomnú zmluvu s emitentom listinných akcií na meno o vedení zoznamu akcionárov. 28. Žalobca nepreukázal, že faktúru, ktorou vyúčtoval poplatok za vedenie zoznamu akcionárov na kalendárny rok 2011 zasielal žalovanému, a to ani na adresu a s uvedením obchodného mena, pod ktorým bol žalovaný zapísaný v Obchodnom registri do 28.08.2010. Faktúra pod č. 2011127415 bola vystavená dňa 04.01.2012, hoci podľa článku IV. bod 1písm. c) mal žalobca faktúru zaslať v príslušnom roku, t. j. v roku 2011, pričom nepreukázal realizáciu doručovania faktúry č. 2011127415, a to ani negatívnym výsledkom doručovania na žalovaného. 29. Podľa článku IV. bod 1 písm. c) zmluvy sa žalovaný ako emitent zaviazal platiť žalobcovi poplatok za vedenie zoznamu akcionárov v centrálnom depozitári, a to aj za každý načatý kalendárny rok podľa Cenníku Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a. s.. Podľa článku IV. bod 10 Cenníka cena za vedenie zoznamu akcionárov pre jednu akciovú spoločnosť za každý aj začatý kalendárny rok je stanovená vo výške 331,50 eura plus 20 % DPH zo sumy 331,50 eura, čo predstavuje 66,30 eura. Žalovaný bol povinný platiť cenu za vedenie zoznamu akcionárov vo výške 397,80 eura (331,50 + 66,30 =397,80) za kalendárny rok 2011. 30. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.01.2017 vzniesol námietku premlčania aj vo vzťahu k prípadnému uplatneniu nároku na náhradu škody zo strany žalobcu. 31. Na pojednávaní dňa 27.04.2017 žalovaný vzniesol námietku premlčania voči nároku žalobcu, ktorým si uplatnil poplatok za vedenie zoznamu akcionárov za kalendárny rok 2011. 32. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.11.2016 je zrejmé, že si v predposlednom odseku uplatnil poplatok za vedenie zoznamu akcionárov a nie nárok na náhradu škody. Z podania žalobcu zo dňa 28.11.2016 nárok nevyplýva, že by si uplatnil alternatívny nárok, resp. eventuálny, prípadne zaslal súdu zmenu žaloby. 33. Súd žalobu zamietol, pretože žalovaný voči nároku na zaplatenie poplatku za vedenie zoznamu akcionárov za kalendárny rok 2011 vzniesol námietku premlčania. V ustanovení § 397 Obch. zákonníka je stanovená všeobecná premlčacia doba štyri roky. Z článku IV bod 1 písm. c) zmluvy je zrejmé, že žalovaný mal žalobcovi platiť poplatok za vedenie zoznamu akcionárov v Centrálnom depozitári aj za každý začatý kalendárny rok, v ktorom Centrálny depozitár viedol zoznam akcionárov a to na základe faktúry zaslanej v príslušnom roku. Podľa tohto článku IV bod 1 písm. c) zmluvy žalovaný bol povinný už dňa 01.01.2011 zaplatiť poplatok vo výške 397,80 eura za kalendárny rok 2011. Preto žalobca už dňa 02.01.2011 si mohol právo uplatniť na súde. Žalobca podal žalobu, ktorá došla na súd dňa 09.03.2015, pričom premlčacia lehota uplynula dňa 02.01.2015. Žalovaný úspešne vzniesol námietku premlčania a preto nárok žalobcu nemôže súd priznať ani uznať v súdnom konaní podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka. Je zrejmé, že aj samotný žalobca v podaní zo dňa 28.11.2016 námietku premlčania vznesenú žalovaným posudzoval podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka. Totiž faktúra vystavená žalobcom pod číslom 2011127415 je platobný účtovný doklad, ktorému nemožno pripisovať účinky právneho úkonu. Pri vystavení faktúry ako účtovného dokladu ide o jednostranný právny úkon žalobcu, ktorým si sám jednostranne určil lehotu splatnosti poplatku za vedenie zoznamu akcionárov bez súhlasu druhej zmluvnej strany. Z tohto nemožno odvodzovať ani obchodnú zvyklosť, ktorú si strany zaviedli a ani úmysel strán (rozsudok NS SR zo dňa 29.02.2012 č. k. 1M ObdV/3/2011).
34. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 36. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 38. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 39. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na nariadenie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1. O.s.p.).