Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Sa-2-2017.pdf
PDF · 166.06 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci žalobcu: K. A., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX K., zast. Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., Heydukova 12, 811 08 Bratislava, IČO: 47 234 318, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 54109-6/2016-BA zo dňa 05.decembra 2016, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Sociálna poisťovňa, ústredie, č. 54109-6/2016-BA zo dňa 05. decembra 2016 v časti, v ktorej žalovaný odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, č. 5179-27/2016-BB zo dňa 08. júla 2016 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
V ostatnej časti zostáva napadnuté rozhodnutie nedotknuté.
Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „pobočka“) bola dňa 01. októbra 2014 oznámená poistná udalosť - pracovný úraz zo dňa 27. septembra 2014, pri ktorej poškodeným bol žalobca. Žalobca v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 27. septembra 2014 uplatnil žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa pripojeného znaleckého posudku č. X/XXXX (ďalej len „Posudok č.X/XXXX“) A.. A. I., Z.., znalca z oboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia zo dňa 28. decembra 2015, ktorý bodovo ohodnotil trvalé následky sťaženého spoločenského uplatnenia celkom na 4 300 bodov, ktoré vzhľadom na podstatné obmedzenie možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti zvýšil o 100% na celkový počet bodov 8 600. Znalec vypracoval aj bodové hodnotenie bolestného, určil celkový počet bodov bolestného 1 395. Sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotil znalec nasledovne:
Položka z prílohy č.1 Diagnóza Počet bodov Zvýšenie Spolu 304c Poúrazové obmedzenie hybnosti hrudníkovej chrbtice stredne ťažké 300 300 306 Poúrazová paraplégia 2470 2470 316c Ťažká porucha močenia - močová inkontinencia 300 300 314 Nedomykavosť ritných zvieračov 800 800 318 Chronický zápal močových ciest 400 400 432a Rozsiahle plošné jazvy po poraneniach a po operačných zákrokoch 5-30 cm2 povrchu tela 30 30 Celkom 4300 Zvýšenie podľa § 10 ods.4 zákona č.437/2004 Z.z. 8600
Znalec v posudku odôvodnil niektoré položky bodového hodnotenia bolestného, ako aj položky sťaženia spoločenského uplatnenia. V nadväznosti na podanú žiadosť prvostupňový orgán verejnej správy vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov podania a predloženie lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia. Následne žalobca do administratívneho spisu doložil dňa 10.marca 2016 lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný ošetrujúcim lekárom A.. F. S. zo dňa 02. marca 2016, opatrený pečiatkou a podpisom prednostu zdravotníckeho zariadenia, A.. A. B., primárom chirurgického oddelenia NsP Brezno, n.o.. Ošetrujúci lekár v lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia obodoval bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia zhodne ako bolo uvedené v Posudku č. X/XXXX A.. A. I., Z.. Následne prvostupňový orgán verejnej správy požiadal ošetrujúceho lekára A.. F. S. o zmenu lekárskeho posudku z 02.marca 2016 podľa jednotlivých bodov uvedených v žiadosti s tým, že prvostupňový orgán verejnej správy navrhol priznať celkovo za bolestné 1 030 bodov a za sťaženie spoločenského uplatnenia 5 800 bodov. Ošetrujúci lekár v písomnom vyjadrení uviedol, že trvá na záveroch ním vypracovaného lekárskeho posudku, po detailnej kontrole vykonaného bodového hodnotenia dospel k záveru, že je v súlade so zákonom a žiadosti o zmenu bodového hodnotenia nevyhovel. Prvostupňový orgán verejnej správy svojím rozhodnutím č. 5179-21/2016-BB zo dňa 25.apríla 2016 konanie o žiadosti žalobcu prerušil vzhľadom ku skutočnosti, že nebolo možné presne a úplne zistiť skutkový stav veci v lehote podľa § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č.461/2003 Z.z.“). Posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy vykonal kontrolu bodového hodnotenia pracovného úradu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, o vykonanej kontrole spísal dňa 18. mája 2016 zápisnicu a na základe kontroly bodového hodnotenia určil bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s pracovným úrazom na 5800 bodov nasledovne:
Položka z prílohy č.1DiagnózaPočet bodovZvýšenieSpolu 306 Poúrazová paraplégia 2470 2470 318 Chronický zápal močových ciest 400 400 432a Rozsiahle plošné jazvy po poraneniach a po operačných zákrokoch 5-30 cm2 povrchu tela 30 30 Celkom 2900 Zvýšenie podľa § 10 ods.4 zákona č.437/2004 Z.z. 5800
Následne prvostupňový orgán verejnej správy svojím rozhodnutím č. 5179-27/2016-BB zo dňa 08.júla 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 27.septembra 2014 v sume 95 584,- Eur. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Po podanom odvolaní prvostupňový orgán verejnej správy predložil vec na rozhodnutie žalovanému ako odvolaciemu orgánu. Žalovaný v priebehu odvolacieho konania prostredníctvom posudkového lekára žalovaného vykonal kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Bodové hodnotenie stanovil nasledovne:
Položka z prílohy č.1DiagnózaPočet bodovZvýšenieSpolu 304c Poúrazové obmedzenie pohyblivosti hrudníkovej chrbtice stredne ťažkého stupňa 300 300 600 306 Poúrazová paraplégia 2470 2470 4940 318 Chronický zápal močových ciest 400 400 800 432a Rozsiahle plošné jazvy po poraneniach a po operačných zákrokoch 5-30 cm2 povrchu tela 30 30 60 Celkom 6400
Vo vzťahu k bodovému ohodnoteniu sa stotožnil so záverom posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy. Následne žalovaný rozhodnutím č. 54109-6/2016-BA rozhodol tak, že zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že slová „95.574 Eur“ nahradil slovami „109.824 Eur“, v ostatnom odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
2. Prvostupňový orgán verejnej správy prvostupňovým rozhodnutím rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovnéoh úrazu zo dňa 27. septembra 2014, v sume 95.584 Eur, určenej podľa § 5 zákona č.437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene zákona NR SR č.273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.437/2004 Z.z.“). Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na aplikované ustanovenia zákona, doklady, na základe ktorých rozhodol a konštatoval, že žalobca svoju žiadosť o nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia doložil Posudkom č. X/ XXXX, na výzvu prvostupňového orgánu verejnej správy doručil lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vystaveným 02.marca 2016 A.. F. S. - chirurgom, ktorý bol potvrdený A.. A. B., primárom chirurgického oddelenia NsP. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na obsah lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia skutočnosť, že ošetrujúci lekár priznal žalobcovi celkový počet bodov 8 600. Následne bola vykonaná kontrola bodového hodnotenia lekárom pobočky, pričom pri kontrole bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia bolo zistené, že poškodený po úraze mal diagnostikované: „zlomeninu stavca Th11 riešenú operačne s potrebou reoperácie, transverzálnu poruchu miechy s úplnou poruchou citlivosti, poruchu zvieračov pre vyprázdňovanie stolice a moču, zlomeniny výbežkov stavcov - processi spinosi Th3, Th4, Th9 a Th10. Pľúcne vyšetrenia - RTG + CT, angiografické pľúcne vyšetrenie boli negatívne a pomliaždenie pľúc mal jednoznačne vylúčené. V RTG neboli popísané žiadne zlomeniny rebier. Toho času poškodený je paraplegický - neovláda zvierače pre stolicu a moč, má teda jednorazové pomôcky pre inkontinentných a moč si aktuálne vyprázdňuje samokatetrizovaním. Pohybuje sa na invalidnom vozíku, v zmysle anestézy má poruchu citlivosti od pupka nadol, čo je prejavom poruchy nervov pri poruche miechy“. Posudkovým lekárom pobočky bolo zistené, že bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia lekárskym posudkom nie je v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z.. Vo vzťahu k jednotlivým položkám prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že položka č. 304 - poúrazové obmedzenie pohyblivosti hrudníkovej chrbtice stredne ťažkého stupňa s počtom bodov 300 so zvýšením o 100% nezodpovedá reziduálnemu - zostatkovému nálezu po úraze, je nesprávna. Poškodený nemá obmedzenie pohyblivosti hrudníkovej chrbtice stredne ťažkého stupňa, keďže môže normálne sedieť a ovládať mechanický vozík. Pokiaľ ide o položku č.306 - poúrazová paraplégia s počtom bodov 2 470, táto je správna, zodpovedá reziduálnemu - zostatkovému nálezu po úraze. Tak isto položka č. 318 - chronický zápal močových ciest s počtom bodov 400 a položka č.432a rozsiahle plošné jazvy po poraneniach a operačných zákrokoch s počtom bodov 30 zodpovedajú nálezu po úraze a sú správne. Posudkový lekár tiež konštatoval, že položka č. 316c - ťažká porucha močenia - močová inkontinencia s počtom bodov 300 zvýšená o 100% nezodpovedá zostatkovému nálezu po úraze, je hodnotená nesprávne, pretože rovnaké zmeny po úraze sú zahrnuté už v hodnotení položky č. 306 - tzn. porucha vyprázdňovania moču. Vo vzťahu k položke č.314 prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že táto položka s počtom bodov 800 so zvýšením o 100% nezodpovedá zostatkovému nálezu po úraze, je nesprávna, pretože rovnaké zmeny po úraze sú zahrnuté už v hodnotení položky č. 306 - tzn. porucha vyprázdňovania stolice. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal tiež na to, že poškodenie chrbtice v zmysle paraplégie podľa zákona č. 437/2004 Z.z. sa považuje za hodnotenie všetkých následkov, ktoré takéto poranenie malo, pretože došlo k porušeniu miechy a tá zásobuje všetky orgány, ktorých funkcia bola narušená. Vzhľadom na obmedzenie a stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti bolo bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšené na celkový počet bodov 5 800. Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej konštatoval, že lekársky posudok je možné vydať za predpokladu, že zdravotný stav poškodeného z lekárskeho hľadiska možno považovať za ustálený. V prípade sťaženia spoločenského uplatnenia sa vydáva posudok spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Môže však dôjsť aj k skoršiemu vydaniu posudku. V nadväznosti na takéto skutočnosti prvostupňový orgán verejnej správy dátum ustálenia zdravotného stavu pre účely sťaženia spoločenského uplatnenia určil na 24.novembra 2014, kedy chirurg poznačil zdravotný stav poškodeného ako nemenný. Vzhľadom k tomu, že nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vzhľadom k dátumu ustálenia zdravotného stavu poškodeného vznikol v roku 2014, hodnota jedného bodu predstavuje sumu 16,48 Eur. V nadväznosti na uvedené prvostupňový orgán verejnej správy určil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na sumu 95.584,-Eur, ktorá bola určená ako súčin počtu bodov 5 800 a sumy 16,48 Eur za jeden bod. Výsledná suma bola pritom zaokrúhlená na najbližšie celé euro smerom nahor.
3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, za nesprávne považoval, keď posudkový lekár pobočky považoval zdravotný stav žalobcu za ustálený ku dňu 24. novembra 2014 a mal zato, že minimálne ku dňu nástupu do Národného rehabilitačného centra v Kováčovej zdravotný stav žalobcu ako poškodeného ustálený nebol. V podanom odvolaní tiež namietal predovšetkým skutočnosť, že okrem lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia predložil aj znalecký posudok a posudkoví lekári nemohli vykonať opravu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia obsiahnutého v záveroch znalca, nakoľko
takýmto postupom by dochádzalo k absolútnemu popretiu hodnoty znaleckého posudku, bez ohľadu na jeho odbornú úroveň. Prvostupňovému orgánu verejnej správy bola daná možnosť požiadať o vydanie kontrolného znaleckého posudku, ktorým by nezávislý znalec posúdil adekvátnosť bodového ohodnotenia. V odvolaní tiež namietal oprávnenie posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového hodnotenia stanoveného v lekárskom posudku vydanom v súlade so zákonom č.437/2004 Z.z.
4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím v dôsledku žalobcom podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica rozhodol tak, že výrok prvostupňového rozhodnutia zmenil, slová „95 584,- Eur“ nahradil slovami „109 824,- Eur“. V ostatnom odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. V súvislosti s podaným odvolaním poukázal na skutočnosť, že prvostupňový orgán verejnej správy požiadal po podaní odvolania posudkovú lekárku pobočky o opätovné vykonanie kontroly bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom posudková lekárka oznámila, že odvolaniu poškodeného v celom rozsahu nevyhovela. Na účely posúdenia zdravotného stavu vykonala kontrolu bodového hodnotenia aj posudková lekárka ústredia, ktorá na rozdiel od posudkovej lekárky pobočky vyslovila súhlas s hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného položkou č.304c s počtom bodov 300 zvýšených na 600, ďalej s položkou č.306 s počtom bodov 2 470 zvýšených na 4 940 bodov, ako aj s položkou č.318 s počtom bodov 400 zvýšených na 800 bodov a s položkou č.432a s počtom bodov 30 navýšených na 60 bodov. Nesúhlasila však s hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia pod položkou č.316c s odôvodnením, že inkontinencia moču III. stupňa je u poškodeného spôsobená porušením miechy a nervov, ktoré inervujú močový mechúr, a teda podľa posudkovej lekárky ústredia u poškodeného nejde o poruchu močenia následkom poranenia močových orgánov. Zároveň nesúhlasila s použitím položky č.314 - nedomykavosť ritných zvieračov z dôvodu, že porucha funkcie zvieračov bola spôsobená porušením miechy ako následkom pracovného úrazu hrudnej chrbtice a takýto následok pracovného úrazu zo dňa 27.septembra 2014 je zahrnutý v položke č.306 - poúrazová paraplégia. Posudková lekárka navrhla hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného počtom bodov 6 400. Posudková lekárka ústredia ďalej uviedla, že za dátum ustálenia zdravotného stavu poškodeného považuje deň 11.marca 2015, kedy poškodený ukončil pobyt v Národnom rehabilitačnom ústave v Kováčovej na rozdiel od posudzujúceho lekára, ktorý za dátum ustálenia zdravotného stavu označil dátum 24.novembra 2014. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na zákonné ustanovenia, obsah lekárskeho posudku posudzujúceho lekára a stanovisko posudkového lekára a konštatoval, že príslušná pobočka Sociálnej poisťovne po výzve posudzujúceho lekára na opravu bodového hodnotenia a nevykonaní požadovanej opravy môže vydať rozhodnutie aj na základe kontroly bodového hodnotenia vypracovanej posudkovým lekárom, ktorá je považovaná za odborný posudok slúžiaci ako dôkazný prostriedok pre zistenie skutočného stavu veci. Tento kontrolný mechanizmus nie je samoúčelný, slúži na odstránenie a elimináciu chýb v lekárskych posudkoch, nakoľko Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia nakladá s verejnými financiami. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/93/2012, z ktorého citoval názor, že „Kontrolou bodového hodnotenia možno odhaliť pochybenie na strane lekárskeho posudku. Zákonným mechanizmom na odstránenie chýb je vrátenie posudku lekárovi na opravu. Ak nedôjde k oprave lekárskeho posudku, je úlohou sociálnej poisťovne posúdiť, či v danom prípade je skutkový stav zistený. V kladnom prípade skutkové závery právne posúdiť a podľa výsledku rozhodnúť“. Žalovaný mal tak za to, že posudková lekárka pobočky postupovala správne, keď v medziach svojich kompetencií priznaných zákonom preskúmala zdravotnú dokumentáciu poškodeného, zdravotný stav poškodeného posúdila aj vlastným objektívnym vyšetrením a na základe takto zisteného zdravotného stavu a vytvoreného úsudku o nesprávnosti posudku požiadala posudzujúceho lekára o opravu posudku. Nakoľko posudzujúci lekár trval na bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, posudková lekárka pobočky vyslovila v zápisnici z kontroly bodového hodnotenia svoj nesúhlas s posudkom, ktorý náležite odôvodnila, opierajúc sa o nálezy zo zdravotnej dokumentácie poškodeného. Posudkový lekár je pritom osoba s odbornou kvalifikáciou a spôsobilosťou vykonávať činnosť posudkového lekára. Odbornú spôsobilosť na výkon posudkovej činnosti posudkový lekár získava špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Písomné stanoviská posudkových lekárov ako odborný posudok a dôkaz sú pre Sociálnu poisťovňu záväzné. Žalovaný konštatoval, že v predmetnej veci bola spornou medicínska otázka, jednak dátum ustálenia zdravotného stavu poškodeného, ako aj otázka, akým položkám zodpovedá sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného vzniknutého následkom pracovného úrazu. Posúdenie týchto otázok spadá podľa zákona do kompetencie posudkových lekárov žalovaného, ktorí sa k predmetnému vyjadrili v zápisniciach z kontrol bodového hodnotenia. Nakoľko posudková lekárka žalovaného vyjadrila
pri kontrole bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nesúhlas s dátumom ustálenia zdravotného stavu poškodeného na deň 24.novembra 2014 a to z dôvodu, že liečba poškodeného v tom čase ešte nebola ukončená vzhľadom na absolvovanie komplexnej zdravotnej starostlivosti v Národnom rehabilitačnom centre v D., posudková lekárka žalovaného po preskúmaní veci stanovila ako dátum ustálenia zdravotného stavu poškodeného 11.marec 2015, čím vyhovela odvolaniu poškodeného v časti namietajúcej nesprávny dátum ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Pokiaľ ide o subsumáciu zdravotného stavu podľa jednotlivých položiek uvedených v lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, došlo k zhodnému záveru posudkovej lekárky pobočky, ako aj posudkovej lekárky ústredia, pokiaľ ide o nesúhlas s hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného položkami č.316c a č.314. Tieto tvrdenia zohľadňujú a opierajú sa o konkrétne lekárske závery, ktoré sú súčasťou zdravotnej dokumentácie poškodeného. Žalovaný tak nemal pochybnosti o správnosti týchto záverov posudkových lekárov a nariadenie znaleckého dokazovania, ktoré právny zástupca poškodeného v odvolaní požadoval, by bolo vzhľadom na uvedené nehospodárne a z medicínskeho a posudkového hľadiska bezpredmetné. Žalovaný ani po preskúmaní veci na základe odvolania nemal pochybnosti o správnosti výsledkov kontrol bodového hodnotenia, ktoré boli vykonané osobami na to povolanými zákonom a v súlade s jeho ustanoveniami, na účely medicínskeho posúdenia správnosti bodového hodnotenia uvedeného v posudku zo dňa 02.marca 2016. Nakoľko posudková lekárka ústredia navrhla sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného hodnotiť počtom bodov 6 400, zmenou navrhovaného bodového hodnotenia z pôvodných 5 800 bodov na súčasných 6 400 bodov, ako aj zmenou dátumu ustálenia zdravotného stavu dochádza aj k zmene sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, na ktorú poškodenému vznikol nárok a ktorú žalovaný vypočítal tak, že počet bodov 6 400 násobil sumou 17,16 Eur ako hodnotou jedného bodu určenou podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z., čo predstavuje celkom sumu 109 824,- Eur. Zmenou sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bol daný dôvod na zmenu rozhodnutia podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2004 Z.z.
5. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vzniknutých žalobcovi. Vo veci samej namietal neúplné zistenie skutkového stavu veci žalovaným, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. Poukázal na obsah napadnutého rozhodnutia a tvrdil, že v administratívnom konaní bol pre účely náhrady škody na zdraví predložený lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný ošetrujúcim lekárom žalobcu a znalecký posudok vypracovaný znalcom. Uvedené posudky žalobca považoval za vecne správne. Znalec a ošetrujúci lekár sa nezávisle od seba zhodli na nutnosti odškodnenia rovnakých položiek a opačný názor zaujala posudková lekárka pobočky Sociálnej poisťovne, ako aj posudková lekárka žalovaného. Takýto postup žalovaného považoval žalobca za nesprávny a výsostne favorizujúci odborné medicínske závery posudkových lekárov nad odbornými medicínskymi závermi ošetrujúcich lekárov, prípadne znalcov. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/10/2005 zo dňa 28. marca 2006 žalobca tvrdil, že závery posudkového lekára žalovaného nie sú nadradené ostatným dôkazným prostriedkom. Mal za to, že posudkový lekár žalovaného nie je oprávnený krátiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko táto kompetencia nevyplýva zo žiadneho normatívneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z.. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/13/2010 a 9Sžso/70/2011 tvrdil, že ak vznikli pochybnosti o správnosti posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, bol žalovaný povinný požiadať o vydanie znaleckého posudku. Pokiaľ žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp.zn. 24S/93/2012), tento dospel k rovnakému záveru ako žalobca, nakoľko v rozhodnutí konštatoval, že „je úlohou žalovanej vyhodnotiť, či kontrola bodového hodnotenia obsahuje také dôvody, ktoré sú alebo nie sú spôsobilé spochybniť správnosť bodového hodnotenia v lekárskom posudku. V kladnom prípade je nevyhnutné pre zistenie skutočného stavu vykonať dokazovanie znalecky“. Súčasne súd v predmetnom rozhodnutí nepripustil možnosť posudkového lekára pristúpiť ku kráteniu bodového hodnotenia za situácie, kedy sa posudkový lekár nezhoduje s lekárskym posudkom ošetrujúceho lekára. V tomto smere žalobca predložil v rámci preskúmavacieho konania znalecké vyjadrenie A.. A. I., Z.. zo dňa 01. februára 2017, v ktorom tento podáva odborný výklad dôvodov, pre ktoré považuje simultánne hodnotenie položiek 306, 314 a 316 pri pacientoch s poúrazovou paraplégiou za vecne správne. Poukázal na rovnaký medicínsky záver iných znalcov (Prof. A.. Peter Labaš CSc. a MUDr. Radoslav Morochovič, PhD.), ktorí v obdobných veciach konštatovali dôvodnosť hodnotenia všetkých troch položiek (306, 314 a 316) pri pacientoch, trpiacich poúrazovou paraplégiou. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia tvrdil,
že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje náležité zhodnotenie znaleckého posudku zo dňa 28. decembra 2015 a lekárskeho posudku zo dňa 02. marca 2016, vecná kritika odborných záverov lekárov a vysvetlenie úvah, ktoré viedli žalovaného k rozhodnutiu. Žalovaný flagrantne ignoroval argumentáciu žalobcu prezentovanú v odvolaní vzťahujúcu sa tvrdenia, že každá zákonom stanovená (predpokladaná) položka trvalého poškodenia zdravia je predmetom samostatného odškodnenia. Odvolávaním sa žalovaného na strohé zdôvodnenie nesúhlasu posudkových lekárov žalovaného a pobočky s lekárskym a znaleckým posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia predloženým žalobcom, žalobca nepovažoval za náležité odôvodnenie rozhodnutia a riadne vysporiadanie sa so všetkými otázkami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležitým spôsobom nezdôvodnil svoj právny záver, ani záver posudkových lekárov. Aj keď žalobca poukázal na viaceré pochybenia v rámci prvostupňového konania, žalovaný sa napriek tomu nestotožnil s jeho námietkami a obhajoval oprávnenosť postupu a rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. Absentuje tak náležité vysvetlenie, prečo žalovaný v rozhodnutí vecne nezohľadnil argumentáciu žalobcu obsiahnutú v odvolaní, z akého dôvodu považoval za prioritné závery posudkových lekárov a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Žalovaný bol pritom povinný vysporiadať sa so všetkými argumentmi žalobcu majúcimi pre vec podstatný význam.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné a vecne správne a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V písomnom vyjadrení zdôvodnil potrebu kontroly bodového hodnotenia uvedeného v posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, skutočnosť, že táto kontrola bola zákonom zverená posudkovým lekárom s cieľom vytvorenia kontrolného mechanizmu slúžiacemu na odstránenie a elimináciu chýb v lekárskych posudkoch a tým zabezpečenie účelného vynakladania finančných prostriedkov Sociálnou poisťovňou. Kontrola bodového hodnotenia vypracovaná posudkovým lekárom je považovaná za tzv. odborný posudok a dôkazný prostriedok slúžiaci na zistenie skutočného stavu rozhodovanej veci. Žalovaný mal za to, že posudkový lekár pobočky postupoval správne, keď v medziach svojich kompetencií preskúmal zdravotnú dokumentáciu žalobcu, jeho zdravotný stav posúdil aj vlastným objektívnym vyšetrením a keď posudková lekárka na základe tohto medicínskeho prieskumu veci dospela k záveru, že bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia uvedené v posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia nezodpovedá zdravotnému stavu žalobcu, požiadala posudzujúceho lekára o opravu posudku. Nakoľko tento trval na bodovom hodnotení uvedenom v posudku, posudková lekárka pobočky bola oprávnená vysloviť svoj nesúhlas s posudkom, ktorý aj náležite odôvodnila, opierajúc sa o nálezy zo zdravotnej dokumentácie. Závery kontroly bodového hodnotenia sú považované za dôkaz. Pobočka (prvostupňový orgán verejnej správy) teda postupovala v intenciách zákona a rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/93/2012 zo dňa 11. januára 2013. Žalovaný zdôraznil, že posudkové lekárky žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy sa vo svojich kontrolách bodového hodnotenia konkrétne vyjadrili ku každej položke použitej v posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia s uvedením patričnej argumentácie, prečo je hodnotenie tou ktorou položkou správne, resp. nesprávne, opierali sa o lekárske nálezy, ktoré sú obsahom zdravotnej dokumentácie žalobcu. Zo strany posudkových lekárov nešlo o svojvôľu, ale o závery odborníkov, povolaných na kontrolu bodového hodnotenia priamo zákonom, podložené zdravotnou anamnézou žalobcu. Žalovaný poukázal na § 9 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z.z. a zdôraznil, že ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví, takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne. Posudkový lekár je osobou so spôsobilosťou vykonávať činnosť posudkového lekára s odbornou kvalifikáciou na výkon posudkovej činnosti, činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom, nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu posudzovanej osoby. Posudkoví lekári v nadväznosti na svoje vedomosti a odbornosť hodnotia zdravotný stav posudzovaného na základe doložených lekárskych nálezov a vlastných vyšetrení jeho zdravotného stavu z posudkového hľadiska. V predmetnej veci je spornou otázka výšky bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, ide o medicínsku otázku, jej posúdenie nepochybne prináleží posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. Žalovaný nemal dôvod pochybovať o správnosti záveru posudkových lekárov, nakoľko boli vyslovené v rámci kontroly bodového hodnotenia odborníkmi, kompetentnými v zmysle zákona, s odbornou kvalifikáciou požadovanou legislatívou Slovenskej republiky a vychádzajúc z konkrétnych lekárskych nálezov tvoriacich zdravotnú dokumentáciu žalobcu. Toto je dôvod, pre ktorý sa žalovaný priklonil k záverom posudkových lekárov. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o absencii náležitého vysvetlenia je preto nepravdivé a nezakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca uplatňoval v preskúmavacom konaní úrok z omeškania, tento patrí medzi inštitúty občianskeho práca a v správnom
súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť napadnutých rozhodnutí a nerozhodujú o výške istiny, prípadne žalovanej sumy.
7. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na svojich stanoviskách uvedených v žalobe, nespochybnil oprávnenie posudkových lekárov vykonať kontrolu bodového hodnotenia. Zdôraznil, že toto oprávnenie nezahŕňa kompetenciu záväzne stanoviť bodové hodnotenie. Ak posudkoví lekári dospeli k rozdielnemu počtu bodov ako ošetrujúci lekár žalobcu, vo veci samej bolo možné vydať rozhodnutie až po kontrolnom znaleckom dokazovaní. Žalovaný možnosť nariadenia znaleckého dokazovania nepripustil napriek tomu, že žalobca sa ho výslovne domáhal. Argumentoval, že ak zákonodarca vytvoril v prílohe č.1 zákona č.437/2004 Z.z. i priestor pre bodové ohodnotenie položky č.306, položky č.314 a položky č.316c, je zrejmé, že mal záujem na tom, aby všetky tieto poškodenia zdravia boli bodované osobitne. Každá zákonom stanovená položka trvalého poškodenia zdravia má byť predmetom samostatného odškodnenia. Medicínsky záver znalca A.. A. I. Z.. pritom zastávajú aj iní znalci, a to prof. MUDr. Z. P., T.. a MUDr. Radoslav A., Z... V otázke simultánneho hodnotenia a odškodnenia sa zhodli pri paraplégii a inkontinencii moču a stolice.
8. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenie vo veci podané nebolo.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
10. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Zdôraznila, že žalobca je toho názoru, že posudkoví lekári nie sú oprávnení krátiť bodového hodnotenie, iba ho kontrolovať. Ak dôjde k rozporu medzi ošetrujúcim a posudkovým lekárom, je potrebné, aby bol pribratý znalec. Žalobca v administratívnom konaní predložil znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že všetky položky (306, 314 a 316) majú byť odškodnené. Tým, že žalovaný založil rozhodnutie na názore posudkových lekárov, nadradil jeden dôkaz nad ostatné dôkazné prostriedky. Navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V časti, v ktorej bola priznaná napadnutým rozhodnutím suma 109.824,-Eur námietky nemala, nesúhlas vyjadrila s tým, že dve položky (podľa lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia) žalovaným uznané neboli.
11. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí a v písomnom vyjadrení k žalobe. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí akceptoval jednu z napadnutých položiek a zmenil dátum ustálenia zdravotného stavu žalobcu. Považovala napadnuté rozhodnutie za vecne správne a navrhla, aby správny súd žalobu zamietol.
12. Podľa § 2 SSP
(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 6 ods.1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 6 ods.2 písm.c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
15. Podľa § 199 ods.1 písm.c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
16. Podľa § 199 ods.2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
17. Podľa § 202 ods.2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
18. Podľa § 203 ods.1, ods.2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
19. Podľa § 204 SSP ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.
20. Podľa § 191 ods.1 písm.c) a e) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
21. Podľa § 8 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.
22. Podľa § 83 zákona č.461/2003 Z.z. poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
23. Podľa § 99 zákona č.461/2003 Z.z. poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 153 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
25. Podľa § 153 ods.4 písm.c) zákona č.461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.
26. Podľa § 153 ods.5 zákona č.461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
27. Podľa § 172 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
28. Podľa § 195 zákona č.461/2003 Z.z.
(1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
29. Podľa § 196 ods.1 ods.3, ods.7 zákona č.461/2003 Z.z. (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
30. Podľa § 2 ods.2 zákona č.437/2004 Z.z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
31. Podľa § 2 ods.3 písm.d) zákona č.437/2004 Z.z. na účely tohto zákona posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.
32. Podľa § 4 ods.1, ods.2 zákona č.437/2004 Z.z. (1) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. (2) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
33. Podľa § 5 ods.1 ods.2 zákona č.437/2004 Z.z. (1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). (2) Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
34. Podľa § 7 zákona č.437/2004 Z.z. (1) Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. (2) Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu 6) súvisiacu s poškodením [§ 2 ods. 3 písm. a)]. (3) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený. (4) O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas. (5) Za vydanie lekárskeho posudku sa uhrádza poplatok podľa osobitného predpisu.
(6) Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.
35. Podľa § 8 ods.1, ods.2, ods.4 zákona č.437/2004 Z.z. (1) Lekársky posudok obsahuje a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného, b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z povolania, c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví, d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, e) určenie diagnózy, f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie, g) celkový počet bodov. (2) Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. (4) Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
36. Podľa § 9 ods.7, ods.8 zákona č.437/2004 Z.z. (7) Ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny. (8) Ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v položke iného poškodenia na zdraví, bolesť za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne.
37. Podľa § 10 zákona č.437/2004 Z.z. (1) Posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov. (2) Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania sa vzťahuje na chronickú formu ochorenia, ak v prílohe č. 1 v IV. časti nie je ustanovené inak. (3) Ak následky možno napraviť alebo zmierniť jednoduchým a bežným lekárskym výkonom, posudzujúci lekár odporučí poškodenému takýto výkon. (4) Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku. (5) Ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia. (6) Ak vznikli následky v orgáne alebo končatine, ktorých funkcia sa porušila predchádzajúcimi vrodenými alebo získanými zmenami zdravotného stavu, hodnotia sa len následky, ktoré vznikli v súvislosti s posudzovaným poškodením na zdraví alebo ktoré viedli k podstatnému zhoršeniu predchádzajúcich zmien zdravotného stavu. Ak nemožno stav zmien zdravotného stavu pred posudzovaným poškodením na zdraví presne zistiť, nesmie pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia počet bodov prekročiť tri štvrtiny ustanovenej sadzby. (7) Pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v lekárskom posudku sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov, odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom. (8) Ustanovenia § 9 ods. 7a 8 sa vzťahujú aj na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
38. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.54109-6/2016-BA zo dňa 5. decembra 2016 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č.5179-27/2016-BB zo dňa 8. júla 2016 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil rozhodnutie pobočky tak, že slová „95.584,- Eur“ nahradil slovami „109.824,-Eur“ a vo zvyšku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým tento žalobcovi priznal nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 95.584,-Eur v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 27. septembra 2014.
39. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový orgán verejnej správy žiadosti žalobcu o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vyhovel len čiastočne, pri určení výšky náhrady vychádzal z celkového počtu bodov 5800 podľa kontroly bodového hodnotenia lekárskeho posudku posudkovými lekármi a sťaženie spoločenského uplatnenia priznal pri hodnote jedného bodu vo výške 16,48 Eur, nakoľko mal zato, že nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vznikol v roku 2014, vzhľadom k tomu, že chirurg pri prepustení z hospitalizácie konštatoval zdravotný stav poškodeného ako nemenný. Žalovaný považoval odvolacie tvrdenia žalobcu za dôvodné len v časti, pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z kontroly bodového hodnotenia vykonaného posudkovým lekárom žalovaného a z celkového počtu bodov 6400 a sťaženie spoločenského uplatnenia priznal pri hodnote jedného bodu 17,16 Eur, nakoľko akceptoval dátum ustálenia zdravotného stavu žalobcu po ukončení pobytu v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej. V ostatnej časti napadnutého rozhodnutia, týkajúcej sa neakceptovania položiek č.314 a č.316c, dôvod na zmenu odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia nezistil, a preto odvolanie žalobcu v tejto časti zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil.
40. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, nakoľko žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom v tomto smere poukázal na obsah lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaným ošetrujúcim lekárom a obsah Posudku č.X/XXXX znalca A.. A. I., Z., obsah kontroly bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia posudkovými lekármi pobočky a žalovaného a kompetencie posudkových lekárov. Zároveň namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktorú videl v tom, že žalovaný dostatočne nevysvetlil, prečo nezohľadnil argumentáciu žalobcu uvedenú v odvolaní, z akého dôvodu považoval za prioritné závery posudkových lekárov a aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Napokon namietal nesprávne právne posúdenie.
41. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobca utrpel úraz, ktorý je v zmysle ustanovenia § 8 ods.1 zákona č.461/2003 Z.z. pracovným úrazom. Nebolo sporné, že žalobcovi vznikol ako poškodenému (§ 83 zákona č.461/2003 Z.z.) nárok na náhradu za bolesť, ako aj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. O uplatnenom nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, predmetom preskúmavacieho konania pred Krajským súdom v Banskej Bystrici sú aj nároky týkajúce sa sťaženia spoločenského uplatnenia v oblasti psychického stavu žalobcu a bolestného (konania vedené pred Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp.zn. 29Sa/1/2017 a 29Sa/3/2017). Sporným medzi žalobcom ako poškodeným a žalovaným ako orgánom verejnej správy bola otázka výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca v administratívnom konaní žiadal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú na základe bodového hodnotenia uvedeného v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré ošetrujúci lekár určil na 8600 bodov, závery ošetrujúceho lekára podporil posudkom znalca A.. A. I., Z... Žalovaný (a prvostupňový orgán verejnej správy) svoje rozhodnutia založili na konštatovaniach posudkových lekárov v rámci kontroly bodového hodnotenia, ktorí sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu určili podľa prílohy č.1 k zákonu č.437/2004 Z.z. celkom na 5800 bodov (posudkový lekár pobočky), resp. 6400 bodov (posudkový lekár žalovaného).
42. Meritom žalobnej námietky žalobcu bolo tvrdenie, že posudkový lekár žalovaného nie je oprávnený krátiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
43. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 4 ods.2 prvá veta zákona č.437/2004 Z.z.), vyhotoveného v súlade so zákonom č.437/2004 Z.z. a jeho prílohou č.1. Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého
posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok (§ 7 ods.1 zákona č.437/2004 Z.z.). Vypracovanie lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia tak patrí zásadne posudzujúcemu lekárovi, ktorým je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví (§ 2 ods.3 písm.d/ zákona č.437/2004 Z.z.). Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch (§ 153 ods.4 písm.c/ zákona č.461/2004 Z.z.). Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že činnosť posudkových lekárov je kontrolným oprávnením vo vzťahu k lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia (a o bolestnom) vypracovanom podľa § 7 ods.1 zákona č.437/2004 Z.z.. Kontrolné oprávnenie posudkových lekárov však nezahŕňa aj právo meniť výšku bodového hodnotenia vypracovaného posudzujúcim lekárom okrem prípadov zrejmých nesprávností lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia spočívajúcich napr. v určení diagnózy, ktorá zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva, prípadne ak stanovenie bodov nezodpovedá rozpätiu uvedenému v prílohe č.1 zákona č.437/2004 Z.z..
44. V preskúmavanej veci žalovaný neuznal stanovenie bodov pre diagnózu uvedenú v prílohe č.1 k zákonu č.437/2004 Z.z. pod položkou č.316c (ťažká porucha močenia - močová inkontinencia s počtom bodov 300, zvýšených na 600 s odôvodnením, že inkontinencia moču III. stupňa je u poškodeného spôsobená porušením miechy a nervov, ktoré inervujú močový mechúr, a teda u poškodeného nejde o poruchu močenia následkom poranenia močových orgánov. Rovnako nesúhlasil s použitím položky č.314 (nedomykavosť ritných zvieračov) z dôvodu, že porucha funkcie zvieračov bola spôsobená porušením miechy ak následkom pracovného úradu hrudnej chrbtice, a takýto následok pracovného úrazu je zahrnutý v položke č.306 (poúrazová paraplégie). V prípade položky č.314 ide o nedomykavosť ritných zvieračov pri inom poškodení konečníka úrazom.
45. Ako posudzujúci lekár, tak aj posudkoví lekári žalovaného a pobočky svoje stanovisko odôvodnili v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia a v kontrolách bodového hodnotenia. Rozpory medzi záverom posudzujúceho lekára a závermi posudkových lekárov sa nepodarilo odstrániť ani výzvou na opravu lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, nakoľko posudzujúci lekár zotrval na svojich záveroch. Z charakteru rozporov je zrejmé, že nejde o zrejmú nesprávnosť lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, ale o odbornú otázku o správnosti diagnózy poškodenia zdravia podľa položky č.314 a 316c. Uvedený rozpor je umocnený aj tým, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu predložil do administratívneho spisu posudok vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, ktorý v zhode s posudzujúcim lekárom sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného hodnotil 8600 bodmi, dôvody, pre ktoré navrhol zvýšenie základnej bodovej sadzby, v posudku podrobne odôvodnil.
46. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný tým, že neuznal bodové hodnotenie poškodenia zdravia žalobcu, mal pochybnosti o správnosti bodového hodnotenia nielen podľa lekárskeho posudku vypracovaného podľa § 7 ods.1 zákona č.437/2004 Z.z., ale aj o správnosti bodového hodnotenia uvedeného v Posudku č.5/2015 znalca A.. A. I. Z... Pochybnosti spočívali pritom v argumentácii posudkového lekára (uvedenej v bode 44 tohto rozsudku) a opačnom tvrdení znalca, ktorý poukázal na kompletnú inkontinenciu moču i stolice dokumentovanú urológom. V rámci preskúmavacieho konania pritom žalobca predložil znalecké vyjadrenie MUDr. Michala I. Z.., podľa ktorého „položky týkajúce sa poškodenia miechy ako poúrazová kvadruplégia, poúrazová paraplégia, poúrazová hemiplégia primárne hodnotia poruchu hybnosti a citlivosti. Ostatné s neurologickým poškodením súvisiace následky sú: poruchy inkontinencie moču a stolice, sexuálne poruchy, psychické a psycho-sociálne poruchy, infekčné komplikácie, preležaniny a pod. Predstavujú úplne inú kvalitu problémov a vzhľadom na ich závažnosť a vplyv na kvalitu života poškodených je potrebné ich hodnotiť samostatne“. Uvedeným znaleckým vyjadrením žalovaný v administratívnom konaní nedisponoval. Rovnako nedisponoval ani v preskúmavacom konaní predloženými posudkami znalcom v obdobných veciach, pričom prof. A.. Z. P. T.. pri poúrazovej hemiplégii (položka č.308) akceptoval pri stanovení sťaženia spoločenského uplatnenia i položky č.314 a 316c a A.. X. A. Z.. uviedol, že „inkontinencia moča a stolice nie je žiadnym spôsobom zahrnutá v položke paraplégie, ktorá vyjadruje orchnutie dolných končatín. Jediné, čo spája jednotlivé poškodenia na zdraví (paraplégia, inkontinencia moča a stolice) je to, že všetky vznikli ako dôsledok poškodenia miechy“. Je však zrejmé, že aj iní odborníci z danej oblasti, za ktorých je potrebné považovať nepochybne aj osoby zapísané v zozname znalcov, majú na odškodnenie vyššie uvedených položiek iný názor ako žalovaný, resp. jeho posudkoví lekári.
47. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný prostredníctvom posudkových lekárov mal pochybnosti o správnosti záverov posudzujúceho lekára, ako aj o správnosti záverov A.. I., Z.., ktorého posudkom žalobca podporil svoj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Tieto pochybnosti, vzhľadom na kontrolné oprávnenie posudkových lekárov bolo možné odstrániť len postupom podľa § 196 ods.3 zákona č.481/2003 Z.z.. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný znalca neustanovil, uspokojil sa so závermi posudkových lekárov. Žalovaný nemal pochybnosti o správnosti výsledkov kontrol bodového hodnotenia, kontrol bodového hodnotenia bolo vykonané osobami povolanými na to zákonom. Skutočnosť, že žalovaný nemal pochybnosti o záveroch posudkových lekárov neznamená, že neboli pochybnosti o správnosti resp. nesprávnosti lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia. V prípade pochybnosti o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku mohol žalovaný pre odstránenie rozporov ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, nakoľko na riadne zistenie skutkového stavu bolo potrebné odborné posúdenie. Ak žalovaný (a prvostupňový orgán verejnej správy) tak nepostupoval, nezistil dostatočne skutkový stav na riadne posúdenie veci.
48. Postup žalovaného, ktorý neakceptoval lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia a ani predložený posudok znalca a svoje rozhodnutie založil výlučne na záveroch posudkových lekárov je aj v rozpore rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp.zn. 7Sžso/13/2010 zo dňa 12. mája 2011 vyslovil, že „samotný pojem kontrola bodového hodnotenia neznamená súčasne aj právo žalovanej meniť výšku bodového ohodnotenia, ktoré bolo vypracované podľa § 7 ods.1 zákona č.437/2004 Z.z.“ a zároveň, že „lekárska posudková činnosť žalovanej podľa § 153 ods.4 písm.c/ zákona o sociálnom poistení zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch úrazového poistenia, ale z tohto kontrolného oprávnenie nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku vydaného v súlade so zákonnou právnou úpravou upravujúcou odškodňovanie pracovných úrazov, ktorou je zákon č.437/2004 Z.z.“. Obdobne v rozsudku sp.zn. 9Sžso/70/2011 zo dňa 26. septembra 2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku vydanom v súlade so zákonom č.437/2004 Z.z.“ a zároveň, že „v prípade dôvodných pochybnosti o správnom hodnotení bolestného v lekárskom posudku žalovaná ako poskytovateľ náhrady za bolesť (§2 ods.3 písm.c/ zákona č.437/2004 Z.z.) iba mohla a mala požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa zákona č.382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.
49. Ak napriek vyššie uvedenému žalovaný založil svoje rozhodnutie na zisteniach posudkových lekárov, na závery lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia pri stanovení výšky náhrady za sťaženie spoločenského neprihliadal a z ustanovenia § 153 ods.4 písm.c) zákona č.461/2003 Z.z. bez ďalšieho vyvodil, že posudkoví lekári sú oprávnení krátiť bodové hodnotenie stanovené lekárskym posudkom stanoveným v súlade so zákonom č.437/2004 Z.z., vec nesprávne právne posúdil. Postup, ktorým bol posudzujúci lekár vyzvaný na opravu lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia bol v súlade so zákonom. Skutočnosť, že ošetrujúci lekár opravu odmietol vykonať s poukazom na skutočnosť, že lekársky posudok považoval za správny a vypracovaný v súlade so zákonom, nemá za následok, že žalovaný svoje rozhodnutie o žiadosti o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bez ďalšieho založí len na záveroch kontroly bodového hodnotenia, najmä v prípade, že nejde o zrejmé nesprávnosti lekárskeho posudku a zároveň, pokiaľ závery posudkového lekára sú podopreté závermi znalca z príslušného odboru a odvetvia.
50. Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Touto vadou napadnuté rozhodnutie netrpí. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, aké boli skutkové zistenia žalovaného, ktoré skutočnosti z nich vyvodil. Je zrejmé, že svoje rozhodnutie založil na záveroch kontroly bodového hodnotenia posudkovými lekármi, a zároveň, z akého dôvodu považoval ich závery za správne. Skutočnosť, že v rámci takéhoto postupu nedostatočne zistil skutkový stav tým, že v dôsledku rozporov a pochybností neustanovil znalca a vec nesprávne právne posúdil, ak akceptoval krátenie bodového hodnotenia posudkovým lekárom samo o sebe nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia nespôsobuje.
51. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm.c) a e) SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, nakoľko vychádzalo žalovaný vec nesprávne právne posúdil a zároveň zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Správny súd s poukazom na ustanovenie § 191 ods.2 SSP napadnuté rozhodnutie zrušil len v časti, v ktorej žalovaný odvolaniu žalobcu nevyhovel a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V konečnom dôsledku aj žalobné námietky žalobcu smerovali voči tej časti napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol.
52. V ďalšom konaní bude žalovaný za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci povinný postupovať podľa § 196 ods.3 zákona č.461/2003 Z.z..
53. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu účelne trov konania. .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.