Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-485-2013.pdf
PDF · 105.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/485/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: Q. I., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, I., zastúpená advokátkou JUDr. Martinou Fabianovou, Hencovská 2043, Hencovce, o zaplatenie 5.532,60 eur s príslušenstvom a odmenou 18,44 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 253/2012-16 zo dňa 11.9.2013 sa ruší v zmenkovej sume 430,01 eur, v úroku 6% ročne zo sumy 430,01 eur od 1.4.2012 do zaplatenia, v zmenkovej odmene 1,43 eur a v trovách konania 25,50 eur.
II. Vo zvyšnej časti súd ponecháva zmenkový platobný rozkaz v platnosti.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, v rozsahu 84,40 %.
odôvodnenie:
1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1Zm 253/2012-16 zo dňa 11.9.2013 uložil súd žalovanej povinnosť, aby do troch dní od jeho doručenia Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. ako žalobkyni zaplatila zmenkovú sumu 5.532,60 eur so 6%-ným ročným úrokom od 1.4.2012 do zaplatenia, s úrokom od 25.8.2011 do 31.3.2012 vo výške 149,15 eur, zmenkovú odmenu 18,44 eur a náhradu trov konania 342 eur alebo aby v tej istej lehote podala námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. 2. Žalovaná podala námietky, po podaní ktorých sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 485/2013. Namietla miestnu nepríslušnosť konajúceho súdu a vzhľadom na to, že kauzálnym vzťahom zmenky bola spotrebiteľská zmluva, mala za to, že miestne príslušným je Okresný súd vo Vranove nad Topľou, ktorému žiadala vec postúpiť. Ďalej uviedla, že s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. uzavrela dňa 27.3.2007 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, poskytnutý úver 160.000 Sk splácala asi 3 roky, v roku 2010 sa dostala do finančných problémov (firma, ktorá jej ponúkla konsolidáciu úverov, nesplnila záväzky a neuhrádzala platby veriteľke). Ku zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bola uzavretá aj dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky a vystavená biankozmenka. Blankozmenku nepovažovala za vyplnenú tak, ako bolo dojednané, suma bola vypísaná ešte na začiatku zmluvného vzťahu vo výške, ktorá nezodpovedá reálnemu dlhu. Mala za to, že vystavením zmenky veriteľka obchádza zákonné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a posúdenia prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvných podmienok súdom. Na zmluvu a dohodu je podľa nej potrebné aplikovať § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), lebo ide o zmluvy spotrebiteľské a ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sa použijú vždy, ak je to na prospech strany, ktorá je spotrebiteľom. Poukázala tiež na § 53 ods. 1, 2, 4 a 5 OZ a na § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom od 1.1.2008). Za nemenej dôležité považovala, že si nebola vedomá toho, čo zmenka znamená a aké dôsledky sú s jej podpísaním spojené. Veriteľkou bola uvedená do omylu a bolo zneužité jej nízke právne povedomie. V tejto súvislosti citovala časť nálezu Ústavného súdu Českej republiky z 18.7.2013 č. IV. ÚS 457/10. Ako dôkaz k námietkam pripojila dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky - zmenka č. 2487063 0 01/20070327 zo dňa 27.3.2007. 3. Nakoľko námietku miestnej nepríslušnosti vzniesla žalovaná pri prvom úkone, ktorý jej v konaní patril, bol súd povinný na ňu prihliadať. Predmetom konania je však zaplatenie zmenky, ktorej platobným miestom je Bratislava, čím podľa § 87 písm. d) j zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (OSP) v spojení s § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z. bol v čase začatia konania miestne príslušným aj Okresný súd Bratislava V. Súd preto uznesením zo 16.1.2014 návrh na postúpenie veci zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.1.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4CoZm/50/2014-55 z 22.10.2015. 4. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako žalobkyňa v písomnom vyjadrení žiadala zmenkový platobný rozkaz potvrdiť. Uviedla, že zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nie je možné aplikovať na záväzkový vzťah, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. sa zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Žalovanej poskytla úver výlučne na tento účel. Zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ObZ). Biankozmenku žalovaná vystavila ako zabezpečenie pre prípad porušenia záväzkov zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, resp. na základe odstúpenia od tejto zmluvy. Zmluvu žalovaná podpísala 4.4.2007 bez nátlaku, s možnosťou dostatočného časového priestoru na oboznámenie sa s jej obsahom. Ona vyplňovacie právo využila až vtedy, keď bolo od zmluvy odstúpené, čo dokazuje aj skutočnosť, že žalovanej bolo listom z 25.7.2011 oznámené vyplnenie zmenky. Zmenku teda uplatnila oprávnene a v súlade s predpismi obchodného a zmenkového práva. Žalovanej nebolo týmto postupom upreté ani právo na súdnu ochranu. Zlá finančná situácia žalovanej je podľa nej pre zrušenie zmenkového platobného rozkazu irelevantná. Od odstúpenia od zmluvy žalovaná finančné prostriedky nevrátila, poškodenou stranou je preto v tomto prípade len veriteľka. Ako dôkaz bolo k vyjadreniu pripojené oznámenie o vyplnení zmenky zo dňa 25.7.2011. 5. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4CoZm/50/2014-49 zo dňa 16.9.2015 pripustil zmenu na strane žalobcu po tom, čo zmenka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, bola dňa 31.3.2015 indosovaná na rad EOS KSI Slovensko, s.r.o. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5.10.2015, od ktorého dňa súd konaná s touto spoločnosťou ako žalobcom. 6. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 471 ods. 2 CSP sa podľa doterajších predpisov dokončia konania o zmenkovom platobnom rozkaze. Za také je podľa názoru súdu možné považovať len konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP, ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov preto súd rozhoduje o námietkach, t. j. či ponechá alebo neponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti, v ostatnom už platí Civilný sporový poriadok. 7. Na prejednanie námietok nariadil súd celkovo 4 pojednávania, žalovaná sa nedostavila ani na jedno z nich. Neúčasť na ostatnom pojednávaní ospravedlnila, a keďže o odročenie nežiadala, súd konal v jej neprítomnosti. Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy strany nežiadali. 8. Na pojednávaní konanom 24.10.2016 žalobca žiadal zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti, nakoľko po začatí konania nedošlo ani k čiastočnej úhrade dlhu. Poukázal na písomné vyjadrenie zo dňa 19.10.2016, v ktorom uviedol, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovanou a M. Z. zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 5.311,03 eur. Žalovaná čerpala peňažné prostriedky vo výške 5.178,25 eur a celkovo uhradila sumu 1.068,29 eur (jednotlivé úhrady za obdobie od 13.6.2007 do 17.3.2010 žalobca rozpísal podľa dátumu a výšky platby). Ďalej uviedol, že odstúpením od zmluvy bola žalovanej na mimoriadny medziúver započítaná nasporená suma stavebného sporenia vo výške 1.016,85 eur. Súdu predložil výpis z účtu odstúpeného medziúveru. 9. Žalobca svoje vyjadrenie písomne doplnil podaním z 25.10.2016. Uviedol, že v čl. II. zmysle zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa žalovaná až do pridelenia cieľovej sumy zaviazala splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami
vo výške 39,83 eur, úroková sadzba mimoriadneho medziúveru bola 7,99 % ročne. Z článku II. zmluvy vyplývajú aj ďalšie povinnosti žalovanej, a to uhradiť poplatok za za spracovanie mimoriadneho medziúveru 116,18 eur, platiť poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru 12,95 eur ročne a uhradiť poplatok za vydanie biankozmenky 16,60 eur. Okrem toho bola žalovaná povinná platiť mesačne na účet stavebného sporenia vklad vo výške 26,56 eur. Žalovaná čerpala úver vo výške 5.178,25 eur, pre neplnenie povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy pôvodná veriteľka listom zo 7.6.2011 od zmluvy odstúpila, do dňa odstúpenia od zmluvy sa stal splatný úrok z úveru celkovo vo výške 1.654,91 eur a vyúčtované boli poplatky 354,57 eur. Od tohto záväzku, spolu v sume 7.187,73 eur, boli odpočítané vykonané úhrady a nasporená suma, celkovo 2.085,14 eur, takže ku dňu odstúpenia ostal dlh vo výške 5.102,59 eur. Okrem tohto dlhu boli do zmenkovej sumy zahrnuté aj úroky z úveru 81,49 eur a sankčné úroky 35,35 eur, ktoré vznikli v období od odstúpenia od zmluvy až do dňa vyplnenia zmenky, a tiež zmluvná pokuta 313,17 eur, dojednaná v dohode o vydaní a vyplnení biankozmenky. Ako dôkaz opätovne predložil výpis z účtu odstúpeného medziúveru a dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky. 10. Právnej zástupkyni žalovanej boli obe vyjadrenia žalobcu aj s prílohami doručené do vlastných rúk spolu s predvolaním na pojednávanie určené na 24.4.2017. Žiadne stanovisko k vyjadreniam a listinným dôkazom nezaujala. 11. Z prvopisu zmenky č. 2487063 0 01/20070327, vystavenej v Hencovciach dňa 4.4.2007, súd zistil, že žalovaná ako vystaviteľka prisľúbila za túto vlastnú zmenku zaplatiť dňa 22.8.2011 bez protestu na rad Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. sumu 5.532,60 eur v Bratislave. Na rube zmenky je vyznačený indosament z 31.3.2015 na rad žalobcu. 12. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon), pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a podľa čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ zmenka nebola zaplatená, šesťpercentný úrok odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. 13. Podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona, v znení platnom od 23.12.2015, neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov. Súd sa preto zaoberal otázkou, či zaviazanosť žalovanej zmenkou vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 14. Medzi stranami nebolo sporné, že kauzálnym vzťahom zmenky je zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 27.3.2007. Nakoľko úver žalovanej poskytol veriteľ v rámci predmetu svojho podnikania a nešlo o úver určený na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania žalovanej, bez ohľadu na to, že zmluvu uzavreli podľa § 497 ObZ, ide o zmluvu spotrebiteľskú. V čase jej uzavretia boli podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Vzhľadom na to, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere nebola uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, primerane sa na ňu použili ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa (§ 23a ods. 2 tohto zákona). 15. V čase uzavretia zmluvy žiadna všeobecne záväzná právna norma nezakazovala použiť zmenku na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na ktoré žalovaná v námietkach poukázala, sa jednak v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) tohto zákona na príčinný vzťah zmenky nevzťahuje, jednak ňou citované znenie nadobudlo účinnosť až od 1.1.2008 a nakoniec zmenka uplatnená v tomto konaní nie je platobná, ako bolo v námietkach zdôraznené, ale zabezpečovacia, ktorej použitie zákon o spotrebiteľských úveroch do 31.12.2010 nevylučoval. Zmenkový prejav teda nie je možné považovať za neplatný ani zmysle čl. III. § 3a zmenkového zákona. 16. Proti povinnosti zmenku zaplatiť sa žalovaná bránila námietkou nesprávneho vyplnenia blankozmenky (čl. I. § 10 zmenkového zákona). Námietku skutkovo vymedzila tým, že v čase vystavenia zmenky nebola v omeškaní, suma bola vypísaná ešte na začiatku zmluvného vzťahu vo výške, ktorá nezodpovedá reálnemu dlhu. Na preukázanie svojho tvrdenia žiadala vykonať dôkaz vyžiadaním si výpisu z jej úverového účtu od žalobcu, ale ani po tom, čo žalobca výpis predložil, svoju námietku nesprávneho vyplnenia blankozmenky nespresnila, resp. nekonkretizovala, v čom sa majiteľ pri vyplňovaní zmenky od udeleného oprávnenia mal odchýliť. 17. Za dôvodnú nie je možné považovať ani námietku konania v omyle pri
vystavení zmenky. Právny predchodca žalobcu v písomnom vyjadrení poukázal na to, že žalovaná mala všetku dokumentáciu k dispozícii dostatočne dlhú dobu, ktorá jej umožňovala podrobne sa s ňou oboznámiť a slobodne sa rozhodnúť, či zabezpečenie záväzku zmenkou prijme. Žalovaná toto jeho tvrdenie nerozporovala. Dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky, datovanú 27.3.2007 v Bratislave, žalovaná podpísala až 4.4.2007 na obecnom úrade v Hencovciach a v tento deň vystavila aj zmenku. Pre konanie v omyle by sa v zmysle § 49a OZ právny úkon stal neplatný, len ak by sa omyl týkal jeho podstatných náležitostí, napr. ak by sa žalovaná domnievala, že podpisuje niečo iné než zmenku, aj to len v prípade, ak by právny predchodca žalobcu tento omyl vyvolal alebo o ňom musel vedieť. Žalovaná nepoprela, že vedela, že podpisuje zmenku, omyl sa podľa nej týkal okolností, ktoré mali nastať až po vystavení zmenky (aké dôsledky po vyplnení blankozmenky nastanú), mohlo by sa preto jednať nanajvýš len o omyl v pohnútke, ktorý neplatnosť právneho úkonu nespôsobuje. 18. Predmetom konania je zaplatenie zmenky. Zmenka je abstraktný cenný papier a nie je subsidiárna k mimozmenkovému záväzkovému vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia. Žalobca si však uplatňuje nárok zo zmenky, ktorou boli zabezpečené pohľadávky veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd musí v zmysle čl. I. § 17 ods. 2 zmenkového zákona z úradnej povinnosti prihliadnuť na skutočnosti odôvodňujúce kauzálne námietky, ktoré by žalovaná ako spotrebiteľka mohla uplatniť. 19. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter príčinného vzťahu zmenky považuje súd tento spor za spotrebiteľský. Spotrebiteľským je v zmysle § 290 CSP spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca síce nemá vo vzťahu k žalovanej postavenie dodávateľa (on priamo žalovanej žiadnu službu neposkytol), ale ním uplatnený zmenkový nárok so spotrebiteľskou zmluvou bezprostredne súvisí. Preto je aj v tomto prípade nevyhnutné aplikovať odlišné procesné postupy, stanovené na ochranu slabšej strany sporu. Vychádzať treba aj zo základných princípov Civilného sporového poriadku, najmä z článkov 3 a 4, upravujúcich výkladové pravidlá. 20. V spotrebiteľskom spore súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol. Okrem povinností vyplývajúcich z čl. I. § 17 ods. 2 zmenkového zákona, musí súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 21. Vyplnením blankozmenky sa z pôvodne neúplnej listiny stala riadna zmenka spätne ku dňu jej vystavenia. Aj takáto zmenka je dokonalý a nesporný cenný papier, čo znamená, že majiteľ právo preukazuje len prvopisom zmenky a na jej základe sa uplatnené právo považuje za nesporné. Zabezpečením úveru zmenkou sa teda výrazne posilnila vymožiteľnosť kauzálnej pohľadávky. Napriek tomu nie je možné každú dohodu o zabezpečení blankozmenkou považovať za neprijateľnú a sankcionovať ju neplatnosťou, len preto, že veriteľovi umožňuje vymáhať pohľadávku z príčinného vzťahu aj prostredníctvom zmenky. Dôvod neplatnosti nie je daný ani tým, že dohoda o vyplnení predstavuje potenciálnu možnosť zneužitia práva na úkor spotrebiteľa. V tomto smere treba považovať za rozhodujúci spôsob, akým majiteľ udelené oprávnenie realizoval, keďže účinnú ochranu pred zneužitím vyplňovacieho práva zabezpečoval spotrebiteľovi zmenkový zákon v čl. I. § 10 (a v súčasnosti zabezpečuje aj § 17 ods. 2). 22. Z článku III. ods. 3 písm. ac) dohody o vydaní a vyplnení biankozmenky súd zistil, že si banka, ktorá dohodu formulovala, zabezpečila právo doplniť zmenkovú sumu, ktorá zahrnie dlžnú sumu s príslušenstvom ku dňu vyplnenia zmenky a zmluvnú pokutu vyčíslenú v súlade s čl. 4 bodu 5 tejto dohody, ak odstúpi od úverovej zmluvy podľa čl. III. bod 1. písm. c) tejto dohody. Zo špecifikácie zmenkovej sumy je zrejmé, že do zmenkovej sumy bola zahrnutá nie len pohľadávka banky a jej príslušenstvo, ktorá vznikla do dňa odstúpenia od zmluvy, ale aj úrok z úveru a sankčné úroky za čas, kedy už zmluva zanikla odstúpením. 23. V zmysle prvej vety § 351 ods. 1 ObZ odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa síce netýka tých ustanovení zmluvy, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy, ale nakoľko zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere súdu ani jedna zo strán nepredložila a z listinných dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii nevyplývalo nič iné, vychádzal súd z toho, že povinnosť platiť úrok z úveru a sankčné úroky vo výške dohodnutej v zmluve, odstúpením od zmluvy zanikla. Žalobca ani nenavrhol v tomto smere vykonať akékoľvek dokazovanie. 24. V článku IV. ods. 5. dohody o vydaní a vyplnení biankozmenky bola
dohodnutá pre prípad vyplňovania chýbajúcich náležitostí zmluvná pokuta. Jej výška bola určená ako dvojnásobok súčinu výšky dlžnej pohľadávky s príslušenstvom a rozdielu úrokovej sadzby úveru zvýšenej o úrokovú sadzbu z omeškania a úrokovej sadzby, ktorou je možné podľa zmenkového zákona úročiť dlžnú sumu na zmenke. 25. V zmysle § 544 ods. 1 OZ je možné zmluvnú pokutu dojednať len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Z dohody o vydaní a vyplnení biankozmenky vyplýva pre žalovanú jediná povinnosť, a to strpieť vyplnenie biankozmenky, takže zmluvná pokuta mohla byť platne dojednaná iba pre prípad porušenia tejto povinnosti. Pokiaľ nie je v dohode jednoznačne určené, ktorú konkrétnu povinnosť žalovanej má zmluvná pokuta zabezpečovať, je dojednanie o zmluvnej pokute pre neurčitosť neplatné. 26. Zmluvná pokuta tak, ako bola dojednaná, je v skutočnosti sankciou za to, že sa banka rozhodla využiť oprávnenie, ktoré jej žalovaná udelila, a vyplnila v biankozmenke chýbajúce údaje, hoci už za samotné vydanie biankozmenky mala žalovaná povinnosť zaplatiť banke poplatok 16,60 eur. K vyplneniu zmenky došlo z dôvodu, že sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere, včítane úrokov z úveru a sankčných úrokov. Prostredníctvom zmluvnej pokuty sa teda sankcie za to isté omeškanie len znásobujú. Žalobca uviedol, že zmluvná pokuta bola vypočítaná ako šesťpercentný úrok z dlžnej sumy včítane jej príslušenstva ku dňu vyplnenia zmenky. Okrem zmenkovej sumy sa však domáha aj zaplatenia zmenkového úroku 6% z nej až do zaplatenia a zmenkovej odmeny, ktoré sú tiež postihom za omeškanie s platením zmenky, t. j. kauzálnej pohľadávky zahrnutej do zmenkovej sumy. Preto aj v prípade, ak by dojednanie o zmluvnej pokute nebolo neplatné pre jeho neurčitosť, neplatným by sa stalo z dôvodu neprimeraného kumulovania sankcií za porušenie tej istej povinnosti. 27. Nárok na zaplatenie zmenky súd z týchto dôvodov považoval za oprávnený len v zmenkovej sume rovnajúcej sa výške kauzálneho záväzku žalovanej, ktorý vo výške 5.102,59 eur vznikol do dňa odstúpenia od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Len z tejto sumy prináležia žalobcovi postihové práva, t. j. úrok 6% od splatnosti zmenky a odmena 17,01 eur ako jednej tretine percenta zmenkovej sumy 5.102,59 eur. Zmenkový platobný rozkaz ponechal súd v platnosti aj v trovách konania 316,50 eur ako súdneho poplatku zodpovedajúceho sadzbe 6% zo základu, ktorým je súčet zmenkovej sumy 5.102,59 eur a odmeny 17,01 eur (so zaokrúhlením vyplývajúcim z § 7 ods. 11 a § 7a zákona č. 71/1992 Zb). 28. V zmenkovej sume 116,84 eur, zodpovedajúcej úrokom a sankčným úrokom účtovaným v období od odstúpenia od zmluvy do dňa vyplnenia zmenky, ako aj v sume 313,17 eur, zodpovedajúcej zmluvnej pokute, celkovo 430,01 eur, súd zmenkový platobný rozkaz zrušil. Zrušil ho tiež v úroku z tejto sumy, v odmene 1,43 eur a v trovách konania 25,50 eur. 29. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, súd postupoval podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca mal úspech v sume 5.102,59 eur, čo je 92,2% z uplatnenej istiny, žalovaná bola úspešná v sume 430,01 eur, čo je 7,8% z uplatnenej istiny. Žalobca má preto nárok na náhradu trov v pomere 84,4 % ako rozdielu medzi mierou jeho úspechu a neúspechu. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).