Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-269-2012.pdf
PDF · 98.95 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/269/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalobcovi sa náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 7.139,25 eur titulom majetkovej škody a sumy 1.427,85 eur titulom nemajetkovej ujmy.
2. Súd vykonal dokazovanie a zo žaloby zistil, že žalobca žiada, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 7.139,25 eur majetkovej škody a 1.427,85 eur nemajetkovej ujmy v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Žalobca v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním, a to postupom podľa ust. 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Žalobca ako oprávnený navrhol vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX S. F.. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie na Okresný súd Pezinok a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Pezinok rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 22.03.2011. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 506 dní). Žalobca k navrhnutému dôkazu poukazuje, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu, ani rovnopisu príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu. Podľa žalobcu opísaný postup exekučného súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej škody v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne: žalobcovi vznikla majetková škoda v celkovej výške 7.139,25 eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úver. Nemôže preto nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny
a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samostatné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávny úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa názoru žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby v jeho veci sa rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Súčasne má každý právo na to, aby sa jeho vecou vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa zistený stav môže použiť ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna úprava. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 1.427,85 eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou).
3. Z vyjadrenia žalovanej súd zistil, že z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., je žaloba žalobcu neopodstatnená. Žalovaná vzniesla procesné námietky, v ktorých poukázala na zmätočnosť podania
- žaloby, že žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody nemajetkovej ujmy atď. a uviedol len časť dôkazov s odkazom na exekučný spis. V skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Žalovaná poukazuje na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody zo dňa 23.04.2012 jej boli doručené dňa 23. 04. 2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná už v mesiaci september 2012, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Preto žalovaná namieta, že žaloba bola podaná na súd predčasne. Žalovaná ďalej poukázala na to, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré adresovala žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovania o náhradu škody, bola jej doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadne informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú škodu, uviesť, či boli podané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňoval vznik nemajetkovej ujmy, navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok, ktorého prerokovanie sám požiadal. Žalovaná k nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutia žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi po 15-dňovej lehote uviedla, že žalobca doposiaľ nepredložil dôkazy potrebné pre posúdenie povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Samotný žalobca uvádza znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011, z ktorého vyplýva, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverení exekútora neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je príslušné odvolanie. Z toho vyplýva, že ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01. 06. 2011 nárok žalobcu je v tejto časti neopodstatnený. V závere poukázala na to, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu.
4. Zamietnutím žiadosti o pridelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to po 15-dňovej lehote možno chápať dvomi spôsobmi. Jednak namietaným postupom môže byť samotný spôsob rozhodnutia zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj skutočnosť, že k vykonaniu
rozhodnutia malo dôjsť po zákonnej lehote. Žalovaná sa vyjadrila k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý má byť zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že takýto formálny postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona č. 514/2003 Z. z. Pojem nesprávny úradný postup nemá legálnu definíciu v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí, našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Teda akýkoľvek postup súdu (zahrňujúci napr., právne posúdenie veci, záver o tom, že je oprávnený preskúmať exekučný titul, zistenie skutkového stavu, výber aplikácia a interpretácia zvolených právnych noriem na skutkový stav), ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným nesprávnym úradným postupom na účely zákona č. 514/2003 Z. z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. Zo žalobcom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Totiž podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, je o. i. nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Pri existencii prieťahoch v konaní v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č 514/2003 Z. z., súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavovania sťažností na prieťahy, žiadosti o preverenia vybavenia sťažností na prieťahy v právnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, a teda žalovaná vzhľadom na vyššie uvedené, nepovažuje existenciu prieťahu v konaní za preukázanú. Žalovaná poukázala na tú skutočnosť, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle § čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd. K materiálnej škode, keď žalobca sa domáha náhrady materiálnej škody v paušálnej sume 125,00 eur, žalovaná poukazuje na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Preto pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, je nevyhnutné preukázať existenciu škody, podľa žalovanej žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, možno považovať za hypotetické. Skutočnú škodu je potrebné preukázať tak, aby bolo možné preskúmanie tohto nároku, čo v tomto prípade je znemožnené. K nemajetkovej ujme žalovaná poukázala, že pri právnickej osobe nie je možné použiť spôsob jej výpočtu, ktoré použil žalobca a zo žaloby nevyplýva ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by mala byť poskytnutá jej náhrada v peniazoch.
5. Na termín pojednávania dňa 29.05.2017 sa strany sporu nedostavili. Strany sporu neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, žiadali rozhodnúť v neprítomnosti, podľa § 157 CSP sa bude pojednávať v ich neprítomnosti. Súd sa oboznámil so žalobou žalobcu podanou na súd dňa 27.9.2012, vyjadrením žalovanej zo dňa 06.12.2016 doručeným súdu 09.12.2016 ako aj celým obsahom súdneho spisu a dospel k názoru, že žaloba žalobcu je všeobecná bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť, nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom omeškania vzniku uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy, v exekučnom spise nie je preukázané, že žalobca použil prostriedok nápravy, či už formou sťažnosti na prieťahy v konaní, alebo iným spôsobom, súd preto považoval jeho nárok za nepreukázaný a preto nemohol žalobe vyhovieť. Žalovaná sa k veci písomne vyjadrila, žiadala návrh
ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Súd sa oboznámil s dôvodmi, pre ktoré žalovaná žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu, s námietkami sa súd stotožnil.
6. V zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 460/1992 Zb. štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. V zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený, rozhodnutím orgánom verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. V zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. V zmysle čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. V zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. V zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom čase platnom), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44). V zmysle § 39 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom čase platnom), k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). V zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom čase platnom), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody c) rozhodnutím o treste o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje a j porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právo chránených záujmov fyzický osôb a právnických osôb. V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
7. V danom prípade žalobca na preukázanie svojich tvrdení v návrhu označil ako dôkaz spis Okresného súdu Pezinok bez konkretizácie, ktorá z listín v spise sa nachádzajúcich, má byť vykonaná ako dôkaz. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, či použil prostriedok nápravy, t. j. že podal sťažnosť na prieťahy v konaní. Žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, nepreukázal svoje vyššie uvedené tvrdenia ohľadne omeškania súdu, nepreukázal ani vznik uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy, pretože samé tvrdenie žalobcu nie je dôkazom, na základe ktorého by súd mohol rozhodnúť vo veci bez toho, aby nevykonal dôkazy preukazujúce nárok žalobcu. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že tvrdenia žalobcu k žalobe sú všeobecné. V danom prípade žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a ani povinnosť tvrdenia, na základe ktorého by mohol súd dospieť k takým skutkovým zisteniam, že žalobca má nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Vzhľadom na pasívny postup žalobcu, rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
8. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol v konaní úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§127 ods. 1 Civilný sporový poriadok) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§127 ods. 2 Civilný sporový poriadok)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 Civilný sporový poriadok)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§364 Civilný sporový poriadok)
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)