Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Er-125-2007.pdf
PDF · 100.75 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/125/2007
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: H. E., Q.. XX.XX.XXXX, U. Š., F. XXX/X, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, o vymoženie 1.072,49 € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd námietkam povinného proti ďalším trovám exekúcie zo dňa 27.09.2011 vyhovuje.
II. Súd námietkam povinného proti ďalším trovám exekúcie zo dňa 08.08.2013 vyhovuje.
III. Súd exekúciu zastavuje.
IV. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Na tunajšom súde je vedené konanie, ktorého predmetom je exekúcia, ktorú vykonáva súdny exekútor v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Uznesením č.k. 8Er/125/2007-13, zo dňa 26.04.2010, súd vyhovel návrhu oprávneného a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, s tým, že k náhrade trov doterajšej exekúcie vo výške 61,15 € zaviazal povinného. V spise sa ďalej nachádzajú podania povinného, ktoré, z dôvodu vykonávania dokazovania, doposiaľ neboli rozhodnuté. Predmetnými podaniami povinný namieta výšku ďalších trov exekúcie a opodstatnenosť tejto exekúcie ako takej.
2. Ide o podanie povinného označené ako „Námietka proti trovám exekúcie Ex 12051/11“, ktoré súdny exekútor spolu s prílohami predložil súdu dňa 05.10.2011 /čl. 31/. K obsahu námietok sa súdny exekútor vyjadril v tom smere, že predmetné konanie nie je námietkou proti ďalším trovám exekúcie, ide skôr o žiadosť povinného o osobné stretnutie a doriešenie exekúcie, avšak vzhľadom na označenie, toto podanie povinného postúpil na rozhodnutie. Zároveň oznámil, že toto podanie z časového hľadiska spĺňa podmienky na námietky proti ďalším trovám exekúcie, pretože bolo podané do 3 dní odo dňa doručenia upovedomenia o ďalších trovách exekúcie. Pokiaľ sa týka obsahu námietok, povinný požiadal o zastavenie vymáhania trov exekúcie, pretože je vo finančnej tiesni. Tvrdí že spolu s manželkou boli obeťami trestného činu vydierania a ublíženia na zdraví, pričom toto konanie je vedené na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava II.
3. Pretože po podaní námietok povinného súd preskúmaním spisu zistil, že exekučný titul tvorí rozhodcovský rozsudok, vydaný v rozhodcovskom konaní proti spotrebiteľovi, ex offo bolo začaté dokazovanie v tomto smere. Zároveň súd vyzval oprávneného, aby predložil doklady potrebné na preskúmanie právomoci rozhodcovského súdu.
4. Ďalšie podanie povinného označené ako „Námietky proti trovám exekúcie a neoprávnené vymáhanie premlčanej pohľadávky a vylúčenie z rozhodovania...“ predložil súdny exekútor spolu s prílohami dňa 16.08.2013. Povinný týmto podaním vzniesol námietku proti trovám exekúcie, námietku premlčania a tiež námietku zaujatosti. Tvrdí, že trovy exekúcie sú podstatne navýšené, sú zmätočné, nepresne vyčíslené, odporujú dobrým mravom a preňho sú neprehľadné. Pokiaľ sa týka samotnej pohľadávky, povinný /bez bližšieho odôvodnenia/ zastáva názor, že táto je premlčaná. Povinný proti osobe súdneho exekútora vzniesol aj námietku zaujatosti, pretože poverený súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného. Súdny exekútor k námietkam povinného proti ďalším trovám uviedol, že k vydaniu upovedomenia došlo z dôvodu navýšenia pohľadávky oprávneného o ďalšie úroky z omeškania a úmerne došlo aj k nárastu odmeny súdneho exekútora. Zároveň boli vykonané úkony, ktoré spôsobili nárast hotových výdavkov, pričom v rámci ďalších trov exekúcie bola zohľadnená aj DPH.
5. Dňa 24.03.2017 povinný predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku a tiež sú tu okolnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti a ďalej sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Podľa názoru povinného súd nemal vôbec poveriť súdneho exekútora, pretože exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone.
6. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017 ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
8. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
9. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa ust. § 202 ods. 1 Exekučného poriadku ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného.
11. Podľa ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku proti ďalším trovám môže vzniesť u exekútora účastník konania námietky do troch dní od doručenia upovedomenia podľa odseku 1. O týchto námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie.
12. Podľa ust. § 31 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z., (účinného do 30.06.2009) v spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
13. Podľa ust. § 31 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z., rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor a zásady poctivého obchodnoprávneho styku a dobrých mravov.
14. Podľa ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
15. Podľa ust. § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.
16. Podľa ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
17. Podľa ust. § 45 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
19. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)
21. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
22. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, Obchodného zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
23. Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
24. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
25. Podľa § 53 ods. 3 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
26. Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
27. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
28. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
29. V danom prípade, s poukazom na doposiaľ nerozhodnuté podania povinného, ako aj na procesné úkony súdu, ktoré smerovali k opätovnému preskúmaniu exekučného titulu, súd sa musí vysporiadať s námietkami povinného proti ďalším trovám exekúcie zo dňa 27.09.2011 a zo dňa 08.03.2013 a s návrhom na zastavenie exekúcie tiež. Pokiaľ sa týka ďalších jeho podaní súd dospel k záveru že o námietke zaujatosti a o námietke premlčania nie je potrebné rozhodovať, pretože týmto uznesením dôjde k zastaveniu exekúcie v celom rozsahu z dôvodu neexistencie exekučného titulu, teda rozhodnúť o vylúčení súdneho exekútora resp. o premlčaní nárokov oprávneného v tomto štádiu konania je už bezpredmetné.
30. Pokiaľ sa týka námietok povinného proti ďalším trovám exekúcie, ktoré sú bližšie uvedené v bode 2,4 tohto rozhodnutia, súd v tomto smere dospel k záveru, že tieto boli podané v zákonom stanovenej lehote a že sú dôvodné. Prvé upovedomenie o ďalších trovách vydal súdny exekútor dňa 06.09.2011, s tým, že ide o trovy vo výške 1.073,73 €, ktoré predstavujú trovy predchádzajúceho exekútora, odmenu súdneho exekútora, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, DPH počítanú podľa platných právnych predpisov. Druhé upovedomenie o ďalších trovách exekúcie bolo vydané dňa 31.07.2013, s tým, že počas vykonávania exekúcie vznikli ďalšie trovy vo výške 528,78 €, ktoré predstavujú odmenu súdneho exekútora, náhradu hotových výdavkov a DPH. Z obsahu týchto upovedomení však nie je zrejmé, že ako súdny exekútor k predmetným sumám dospel. Koľko z toho započítal na odmenu, na hotové výdavky a na stratu času a v prípade prvého upovedomenia koľko započítal na trovy predchádzajúceho exekútora, keď uznesením č.k. 8Er/125/2007-13 bolo rozhodnuté aj o trovách pôvodného súdneho exekútora, pričom toto rozhodnutie tvorí samostatný exekučný titul, teda postup „novopovereného“ súdneho exekútora podľa ust. § 200 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 nie je nevyhnutný. Pretože súdnym exekútorom vydané upovedomenia o ďalších trovách exekúcie pre absenciu akýchkoľvek výpočtov boli vyhodnotené ako nepreskúmateľné, súd námietkam povinného proti ďalším trovám exekúcie vyhovel.
31. Návrhom na zastavenie exekúcie povinný sa domáhal preskúmania exekučného titulu, ktorý tvorí rozhodcovský rozsudok. Pretože súd v tomto smere už pred podaním tohto návrhu vykonával dokazovanie, bolo zistené, že tento titul t.j. rozhodcovský rozsudok vyvoláva pochybnosť o legitimite takéhoto rozsudku, lebo bol vydaný na základe nekalej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky a z toho dôvodu sa súd s rozhodcovskou doložkou musí vysporiadať. Exekučný súd pri jeho preskúmaní vychádzal zo zmluvy o úvere /čl. 48/ zo dňa 22.06.2005 a zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré predložil oprávnený na základe výzvy súdu. Z úradnej činnosti je súdu známe, že zmluva o úvere, uzavretá medzi oprávneným a povinným je štandardnou formulárovou zmluvou, ktorú oprávnený dojednával vo viacerých prípadoch. Takúto povahu nepochybne majú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú inkorporované do zmluvy cez inkorporačnú doložku. Ako veľakrát i v tomto prípade rozhodcovská doložka je súčasťou všeobecných podmienok /bod 17 čl.
49/. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je ale význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože cieľom takej rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu.
32. Vo svetle vyššie uvedenej argumentácie exekučný súd je toho názoru, že zmluvná podmienka dojednaná účastníkmi v podobe rozhodcovskej doložky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a zbavuje ho možnosti riešiť prípadné spory pred štátnym súdom, na škodu spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a zároveň je v rozpore s dobrými mravmi a preto pre rozpor so zákonom i dobrými mravmi je neplatnou i neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný. V čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. To bolo doplnené až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008, podľa ktorej za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy (22.06.2005) nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok ako aj európska právna úprava a to smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorou bola Slovenská republika po vstupe do Európskej únie viazaná. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
33. Podľa názoru exekučného súdu uvedená zmluvná podmienka t.j. rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a takúto podmienku Občiansky zákonník považuje za absolútne neplatnú. Ide o jednostrannú a neprijateľnú podmienku, ktorá bráni povinnému obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie štátnym súdom, ak dodávateľ skôr ako spotrebiteľ podá žalobu na rozhodcovskom súde. Tak mu znemožňuje vlastne domôcť sa svojho práva a stavia ho do pozície nerovnocenného účastníka právneho vzťahu. Spotrebiteľ dáva touto rozhodcovskou doložkou právo výberu len tomu z účastníkov zmluvného vzťahu, ktorý začne rozhodcovské konanie skôr. Z hľadiska charakteru zmluvy, ktorou je zmluva o spotrebiteľskom úvere, je reálny predpoklad, že na rozhodcovský súd sa spravidla obráti skôr dodávateľ ako spotrebiteľ. Vyplýva to z povahy záväzku spotrebiteľa zo zmluvy o úvere, keďže tento má vrátiť poskytnuté prostriedky a spravidla tento si svoju povinnosť voči dodávateľovi neplní. Okrem toho rozhodcovský súd si vybral sám dodávateľ, teda oprávnený. Nie je to zhodný prejav oboch strán zmluvy. Povinný sa na tomto výbere nepodieľal. Následne ak sa dodávateľ rozhodne žalovať spotrebiteľa na základe tejto rozhodcovskej doložky na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je nútený touto doložkou a jednostranným výberom dodávateľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Musí tak podľa nej urobiť, lebo už vopred, pred vznikom akéhokoľvek sporu zo zmluvy sa musel vzdať prijatím podmienok zmluvy, svojho práva brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Povinný nemal na výber, pričom mohol zmluvu len ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam dodávateľa, teda v zmluvnom vzťahu jednoznačne silnejšieho účastníka. Ide teda o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej podmienke - rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením neakceptovateľným.
34. Platná rozhodcovská doložka je pritom predpokladom toho, aby mohlo byť vedené rozhodcovské konanie a aby mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a aby tento mohol byť spôsobilým exekučným titulom ( pri splnení aj ostatných zákonom daných podmienok ). Ak neexistuje platná rozhodcovská doložka, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní vydaný bez takejto doložky nemôže byť exekučným titulom. Taký rozsudok nemá žiadne účinky, pretože nebola založená právomoc rozhodcovského súdu platnou rozhodcovskou doložkou. V danom prípade rozhodcovská doložka je absolútne neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Ak vo veci rozhodcovský súd konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský rozsudok, o ktorom oprávnený tvrdí, že je exekučným titulom, postupoval v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nemal na to danú právomoc. Nemal právo vo veci konať a rozhodovať. Nemal právo vydať rozhodcovský rozsudok. Ak ho napriek tomu vydal, ide o rozhodnutie nulitné, ktoré nemá účinky exekučného titulu ako to má na mysli exekučný poriadok.
35. Pretože ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní dáva nie možnosť ale ukladá povinnosť zastaviť exekúciu pre zistené nedostatky v rozhodcovskom konaní, exekučný súd postupoval podľa citovaného zákonného ustanovenia a exekúciu pre neexistenciu exekučného titulu v celom rozsahu zastavil. Trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože súdny exekútor si ich do vydania tohto rozhodnutia neuplatnil.
Poučenie:
Proti I., II. a IV. výroku odvolanie nie je prípustné.
Proti III. výroku o zastavení exekúcie môže podať ten v koho neprospech bolo vydané odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dunajská Streda, písomne, v troch vyhotoveniach.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p., ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.