Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cb/153/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobkyne: W.. U. K., C. XX.XX.XXXX, D. S. Q.. N. XX, XXX XX T., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Martinom Landlom, advokátom so sídlom M. Rázusa 47, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Silicate World, s.r.o., so sídlom Maloveská 68, 984 01 Lučenec, IČO: 35 852 941, zastúpený Mgr. Silviou Moravčíkovou, advokátkou so sídlom Mikulášska 29, 811 01 Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti uznesenia Valného zhromaždenia, takto

rozhodol:

I. Žaloba o určenie, že Uznesenie č. 2 Valného zhromaždenia spoločnosti Silicate World, s.r.o., IČO: 35 852 941, so sídlom Maloveská 68, 984 01 Lučenec, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, v oddiele Sro, vo vložke číslo 9609/Sk zo dňa 27.02.2016, ktorým bolo schválené vylúčenie žalobkyne zo spoločnosti pre nesplatenie jej vkladu do základného imania spoločnosti a prechod obchodného podielu žalobkyne na tretiu osobu - U.. D. X., je neplatné sa z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 % účelne vynaložených trov.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 08.12.2016 (súdu doručenou dňa 08.12.2016) domáhala určenia neplatnosti uznesenia Valného zhromaždenia voči žalovanému, pričom uviedla, že je spoločníčkou žalovaného s vkladom do základného imania vo výške 16 597,- €, čomu zodpovedá 10% obchodný podiel. Pozvánkou zo dňa 22.01.2016 zvolal konateľ žalovaného Valné zhromaždenie (ďalej len „VZ“) na deň 27.02.2016 o 07:00 hod. v Bratislave na ul. Prievozskej 18 s týmto programom: 1. Kontrola plnenia úloh prijatých na poslednom VZ spoločnosti, najmä vo veci eliminovania škôd 2. Postup vo veci obchodného podielu W.. U. K. 3. Zmena konateľa spoločnosti 4. Zmena sídla spoločnosti 5. Rôzne

2. Napriek skutočnostiam uvedeným v liste žalobkyne sa VZ žalovaného konalo, pričom jedným z uznesení prijatých na tomto VZ je aj uznesenie č. 2, ktorým prítomní spoločníci jednomyseľne schválili vylúčenie žalobkyne zo spoločnosti pre nesplatenie vkladu do základného imania spoločnosti s tým, že podiel žalobkyne prechádza na U.. D. X.. V zápisnice z uvedeného VZ žalovaného je uvedené, že VZ sa konalo o 07:00 hod. v S. C. P.. M. XX a pokračovalo o 13:00 hod. v Lučenci. Zápisnica z uvedeného VZ nebola žalobkyni doručená.

3. Podľa spoločenskej zmluvy žalovaného platnej v čase konania uvedeného VZ (t.j. ku dňu 27.02.2016) v zmysle bodu VII. „Valné zhromaždenie“ druhý odsek zhora na str. 5 „Zvolanie valného zhromaždenia sa vykonáva písomným pozvaním zaslaným na adresu spoločníka. Pozvánka musí obsahovať termín

a program zhromaždenia a musí byť spoločníkovi doručená min. 14 dní pred termínom zhromaždenia uvedenom v pozvánke vrátane materiálov, ktoré majú obdržať spoločníci pre svoje rozhodovanie. So súhlasom spoločníkov sa valné zhromaždenie môže konať aj bez ohľadu na lehoty a formality. Miestom konania valného zhromaždenia je sídlo spoločnosti. Odlišné miesto sa môže stanoviť len so súhlasom spoločníkov.“

4. Z vyššie uvedeného vyplýva, že VZ žalovaného nebolo riadne zvolané. Miesto konania VZ bolo stanovené v rozpore so spoločenskou zmluvou a žalobkyni ako spoločníčke neboli spolu s pozvánkou doručené aj materiály, ktoré mala obdržať pre svoje rozhodnutie. Okrem toho v zápisnici z VZ sa uvádza, že toto pokračovalo v Lučenci o 13:00 hod. Táto skutočnosť v pozvánke nebola uvedená vôbec.

5. Žalovaný zápisnicu z VZ žalobkyni neposlal a o tom, že VZ sa nakoniec konalo, aj napriek nesúhlasu žalobkyne s miestom a časom jeho konania, sa žalobkyňa dozvedela až dňa 08.09.2016 kedy jej Okresný súd Lučenec v konaní sp. zn. 14Cb/25/2016 zaslal zápisnicu z uvedeného VZ žalovaného. Až z tejto zápisnice sa žalobkyňa dozvedela, že bolo rozhodnuté o jej vylúčení zo spoločnosti, pričom na strane žalobkyne vzniklo podozrenie z machinácií s účtovníctvom spoločnosti a z nekorektného informovania ostatných spoločníkov o spôsobe splatenia vkladu do základného imania spoločnosti žalobkyňou. Tiež nebola žalobkyni do dňa podania žaloby poskytnutá prezenčná listina z uvedeného VZ spoločnosti a preto nevie kto sa VZ zúčastnil a či skutočne prebehlo v súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou, ohľadne hlasovania prítomných spoločníkov. Ako dôvod vylúčenia žalobkyne zo spoločnosti žalovaného sa v zápisnici z VZ zo dňa 27.02.2016 uvádza nesplatenie vkladu žalobkyne do základného imania spoločnosti. Tomuto tvrdeniu však nezodpovedá ani zápis v obchodnom registri, ani ostatné listiny spoločnosti, či účtovné doklady. Zápisnici z uvedeného VZ žalovaného sa po formálnej stránke dá vytknúť aj absencia identifikačných údajov nielen o vylúčenom spoločníkovi, ale aj o nadobúdateľovi obchodného podielu vylúčeného spoločníka - teda žalobkyne. Žalobkyňa vytýka teda uzneseniu o jej vylúčení zo spoločnosti žalovaného tak formálno-právne ako aj vecno-právne nedostatky a má za to, že toto uznesenie je z vyššie uvedených dôvodov neplatné.

6. V zmysle ust. § 113 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) „Spoločník je povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote ustanovenej zákonom, prípadne určenej v spoločenskej zmluve najneskôr však do piatich rokov od vzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť. Konatelia oznámia registrovému súdu bez zbytočného odkladu splatenie celého vkladu každého spoločníka.“

7. V zmysle ust. § 113 ods. 4 „Spoločníka, ktorý nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej lehote, môže valné zhromaždenie zo spoločnosti vylúčiť.“

8. V zmysle ust. § 131 ods. 1 „Každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.“

9. V zmysle ust. § 131 ods. 2 „Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.“

10. Uznesením č.k. 13Cb/153/2016-38 zo dňa 27.02.2017, ktoré sa stalo právoplatným dňa 07.03.2017 a vykonateľným dňa 20.03.2017 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

11. Na pojednávaní dňa 27.04.2017 žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyni právo domáhať sa neplatnosti uznesenia VZ zaniklo z dôvodu, že nebolo uplatnené v zákonnej lehote, že právo domáhať sa v lehote troch mesiacov je len v tom prípade, ak VZ bolo zvolané v súlade so zákonom, čo žalovaný sa domnieva, že takto VZ bolo zvolané. Zákonná lehota začína plynúť odvtedy ako sa spoločník dozvie, že sa takéto VZ konalo. O konaní VZ bola

žalobkyňa riadne upovedomená s dostatočným časovým predstihom o čom svedčí skutočnosť, že na zvolanie reagovala listom zo dňa 04.02.2016 s tým, že miesto VZ v spoločenskej zmluve je síce uvedené ako sídlo spoločnosti, ale so súhlasom spoločníkov môže byť týmto miestom aj miesto mimo sídla spoločnosti. Žiaden so spoločníkov nevyjadril výhradu k miestu konania VZ, dokonca žalobkyňa v liste zo dňa 04.02.2016 uvádza, že sa nezúčastní VZ, pretože jej to nevyhovuje a uvedené nie je nesúhlasom s konaním VZ, ale len ospravedlnením neúčasti. Doručenie pozvánky na VZ neodoprelo právo žalobkyne zúčastniť VZ. Uznesenie, ktoré sa týka žalobkyni bolo riadne zaradené do programu v zmysle bodu 2 pozvánky, a to „Postup vo veci obchodného podielu W.. U. K.“. Pre prijatie uznesenia bol dodržaný potrebný počet hlasov tak ako to vyplýva so zápisnice o VZ. Žalovaný zároveň poukázal na zákonné ust. § 127 ods. 5 písm. b) Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého aj pre prípad, že by sa žalobkyňa bol VZ zúčastnila, nemohla na ňom hlasovať. Vedomosť žalobkyne o možnosti jej vylúčenia ako spoločníčky na VZ žalovaný dôvodil z výzvy na zaplatenie vkladu do obchodnej spoločnosti zo dňa 12.11.2015, kde v závere je uvedené aj upozornenie na možnosť vylúčenia z obchodnej spoločnosti. Ak teda tri mesiace následne potom sa konalo VZ s bodom ohľadom obchodného podielu spoločníčky W.. K., ktorá má právnické vzdelanie, je advokátka vykonávajúca právnickú činnosť od roku 1997 so špecializáciou na obchodné právo, je teda osoba práva znalá, mal žalovaný za to, že žalobkyňa tento bod programu mohla predvídať, vzhľadom na hrozbu obsiahnutú vo výzve. Vo vzťahu k neplatnosti VZ a zastúpeniu spoločníka žalovaný uviedol, že zápisnica sa vyhotovovala na základe prezenčnej listiny, kde otázka zastúpenia spoločníka bola uvedená. Ohľadom obviňovania z machinácií pri VZ pri presune z miesta konania Bratislava do Lučenca žalovaný poukázal na to, že keby mal záujem na nejakých machináciách potom by túto skutočnosť v zápisnici neuvádza. Žalovaný nesúhlasil s interpretáciou námietky žalobkyne vo vzťahu k miestu konania VZ, pretože žalobkyňa síce uvádza, že miesto jej nevyhovuje, a preto sa VZ nezúčastní, z čoho podľa žalovaného logicky vyplýva, že nenamieta miesto konania a s týmto súhlasí. Žalobkyňa žiadnym spôsobom taktiež nereagovala na list žalovaného ohľadom akceptácie jej ospravedlnenia, ktorým sa jej poďakoval, a teda žiadnym spôsobom miesto konania VZ nenamietala. Žalovaný rovnako namietol tvrdenia žalobkyne, že zo strany žalovaného dochádza k systematickému porušovaniu jej práv. K otázke vyhlásenia zapísania splatenia vkladu žalovaný uviedol, že v čase keď toto vyhlásenie obchodná spoločnosť učinila, bola sama žalobkyňa konateľkou obchodnej spoločnosti a tieto zápisy vrátane vyhlásenie o splatení vkladu sama realizovala.

12. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním spoločenskej zmluvy, pozvánky na VZ, odpovede žalobkyne na pozvánku na VZ, zápisnice z VZ, listiny prítomných na VZ, výzvy na zaplatenie vkladu, potvrdenia o ospravedlnení z neúčasti na VZ, odpovede na výzvu na splatenie vkladu, súvahy žalovaného, mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a konateľom žalovaného, požiadavky na uplatnenie práva spoločníka - zmena termínu, žiadosti o potvrdenie odkúpenia obchodného podielu spoločnosti a zistil tento skutkový stav:

13. Zo Spoločenskej zmluvy (úplné znenie) zo dňa 30.08.2013 (č.l. 6-11) je zrejmé z bodu III. Spoločníci, že spoločníkmi sú: X) X. R., C.. XX.XX.XXXX, U..Č.. XXXXXX/XXX, S. S. X, XXX XX T., Slovenská republika, št. občan SR - podiel 80% X) W.. U. K., C.. XX.XX.XXXX, U..Č.. XXXXXX/XXXX, S. Q.. N. XX, XXX XX T., Slovenská republika, št. občan SR - podiel 10% 3) Y.. Š. I., C.. XX.XX.XXXX, U..Č.. XXXXXX/XXX, D. S. P. W. XXX/XX, XXX XX T. - B. A., Slovenská republika, št. občan SR - podiel 10%

14. Podľa Článku IV. Základné imanie a vklady spoločenskej zmluvy vyplýva, že Základné imanie spoločnosti tvoria peňažné vklady spoločníkov spolu vo výške 165 970,- €. Vklad spoločníkov je nasledovný: X) X. R., C.. XX.XX.XXXX, U..Č.. XXXXXX/XXX, S. S. X, XXX XX T., Slovenská republika, št. občan SR - 132 776,- €, X) W.. U. K., C.. XX.XX.XXXX, U..Č.. XXXXXX/XXXX, S. Q.. N. XX, XXX XX T., Slovenská republika, št. občan SR - 16 597,- €, X) Y.. Š. I.Y., C.. XX.XX.XXXX, U..Č.. XXXXXX/XXX, D. S. P. W. XXX/XX, XXX XX T. - B. A., Slovenská republika, št. občan SR - 16 597,- €.

Spoločníci splatili 100 % svojho vkladu.

15. Podľa Článku VII. Valné zhromaždenie spoločenskej zmluvy vyplýva, že Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti. Členmi valného zhromaždenia sú všetci spoločníci. Do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí: a. schválenie úkonov urobených zakladateľmi pred vznikom spoločnosti, b. schvaľovanie riadnej, mimoriadnej alebo konsolidovanej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát, c. rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy, schvaľovanie stanov alebo ich zmien, d. rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade, e. vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov, f. vylúčenie spoločníka pre nesplatenie vkladu a príspevku na úhradu strát, g. rozhodovanie o zrušení spoločnosti, menovanie likvidátora, alebo o zmene právnej formy, h. prijímanie nových spoločníkov, i. rozhodovanie o podávaní návrhov na vylúčenie spoločníka podľa ust. § 149 Obchodného zákonníka, j. schvaľovanie koncepcie podnikateľských aktivít a rozvoja spoločnosti, k. rozhodovanie o žiadosti o úver alebo poskytnutie úveru inému subjektu, l. rozhodovanie o iných veciach, ktoré si valné zhromaždenie vyhradí, m. vymenovanie o odvolanie prokuristu, n. rozhodovanie o zriadení záložného práva na obchodný podiel.

16. Podľa Článku VII. Valné zhromaždenie spoločenskej zmluvy, na strane 5, druhý odsek z hora: „Zvolanie valného zhromaždenia sa vykonáva písomným pozvaním zaslaným na adresu spoločníka. Pozvánka musí obsahovať termín a program zhromaždenia a musí byť spoločníkovi doručená min. 14 dní pred termínom zhromaždenia uvedenom v pozvánke vrátane materiálov, ktoré majú obdržať spoločníci pre svoje rozhodovanie. So súhlasom spoločníkov sa valné zhromaždenie môže konať aj bez ohľadu na lehoty a formality. Miestom konania valného zhromaždenia je sídlo spoločnosti. Odlišné miesto sa môže stanoviť len so súhlasom spoločníkov.“

17. Podľa Článku VII. Valné zhromaždenie spoločenskej zmluvy, na strane 5, tretí odsek z hora: „Valné zhromaždenie je uznášania schopné keď je zastúpených 75% základného imania. Ak je zastúpených menej ako 75% základného imania, bezodkladne bude zvolané nové valné zhromaždenie najneskôr v priebehu 4 týždňov s rovnakým programom.“

18. Podľa Článku VII. Valné zhromaždenie spoločenskej zmluvy, na strane 5, štvrtý odsek z hora: „Valné zhromaždenie rozhoduje 2/3 väčšinou hlasov prítomných spoločníkov.“

19. Podľa Článku VII. Valné zhromaždenie spoločenskej zmluvy, na strane 5, siedmi odsek z hora: “Zápisnica o valnom zhromaždení musí obsahovať všetky náležitosti podľa § 127 písm. a) Obchodného zákonníka. Spoločníci obdržia zápisnicu do 14 dní od konania valného zhromaždenia.“

20. Podľa Článku XIII. Zánik účasti spoločníka spoločenskej zmluvy: „Pre zánik účasti spoločníka, vylúčenie a vyrovnanie jeho podielu platia ust. § 148 - 150 Obchodného zákonníka.“

21. Z písomného podania zo dňa 22.01.2016 (č.l. 15) označeného ako „Pozvánka na valného zhromaždenie“ je zrejmé, že konateľ obchodnej spoločnosti Silicate World, s.r.o., Lučenec zvolal zasadnutie Valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti na deň 27.02.2016 o 07:00 hod. v S. C. P.. M. XX s nasledovným programom: 1. Kontrola plnenia úloh prijatých na poslednom VZ spoločnosti, najmä vo veci eliminovania škôd 2. Postup vo veci obchodného podielu W.. U. K. 3. Zmena konateľa spoločnosti 4. Zmena sídla spoločnosti 5. Rôzne Pozvánka bola žalobkyni doručená dňa 28.01.2016.

22. Písomným podaním zo dňa 04.02.2016 (č.l. 12) žalobkyňa oznámila žalovanému, že miesto a čas VZ jej nevyhovuje, preto sa ho nezúčastní. Zároveň uviedla, že odhliadnuc od skutočnosti, že termín konania VZ konateľ stanovil na deň pracovného voľne, nerozumie tomu, prečo konateľ miesto jeho konania stanovil v Bratislave, keď zatiaľ neeviduje nijaký oficiálny právny či iný vzťah spoločnosti (jej sídlo je v Lučenci) ani spoločníkov (trvalý pobyt každého z nich je v Lučenci) k uvedenému

miestu, a preto z hľadiska hospodárnosti je takto zvolené miesto konania VZ absolútne neefektívne. Žalobkyňa dáva do pozornosti ust. § 130 Obchodného zákonníka, podľa ktorého majú spoločníci právo rozhodovať per rollam, t.j. mimo VZ spoločnosti. Navrhla konateľovi spoločnosti, aby jej v zmysle cit. zákonného ustanovenia predložil návrh uznesení, ktoré majú byť prerokované, spolu s návrhom lehoty v ktorej sa k nim má vyjadriť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že spoločnosť nemôže ignorovať či porušovať práva minoritného spoločníka spoločnosti ako aj na skutočnosti, že ak jedným z navrhovaných bodov programu VZ má byť prevod jej obchodného podielu, tak sa jej zvolený postoj k veci zdá byť značne kontraproduktívny, lebo si skutočne nevie dosť dobre predstaviť o čom chce VZ v tomto smere rokovej bez jej prítomnosti.

23. Zo Zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 27.02.2016 (č.l. 13-14) je zrejmé, že VZ sa zúčastnili dvaja spoločníci, konateľ spoločnosti U.. D. X. a zapisovateľka A. R. a W.. U. K. neprítomná. Konateľ U.. D. X. navrhol do programu doplniť informáciu právneho zástupcu: „Posudok na trvanie práva na splatenie podielu v obchodnej spoločnosti“. K predloženým návrhom doplnenia programu VZ prítomní spoločníci nemali pripomienky a následne schválili program jednomyseľne takto: 1. Kontrola plnenia úloh prijatých na poslednom VZ spoločnosti, najmä vo veci eliminovania škôd 2. Postup vo veci obchodného podielu W.. U. K. 3. Zmena konateľa spoločnosti 4. Zmena sídla spoločnosti 5. Uznesenie VZ 6. Rôzne

24. Prítomní na VZ k bodu 1. programu schválili Uznesenie č. 1 v tomto znení: „Prítomní spoločníci jednomyseľne schvaľujú plné kompetencie pre konateľa p. U.. D. X., aby zabezpečil vyčíslenie škody spôsobenej listom adresovaným pre OSRAM od p. W.. K. a predmetné škody jej vyúčtoval.“

25. Prítomní na VZ k bodu 2. programu schválili Uznesenie č. 2 v tomto znení: „Prítomní spoločníci jednomyseľne schvaľujú vylúčenie spoločníčky p. W.. K. zo štruktúr spoločnosti SILICATE WORLD, s.ro. a to dňom schválenia a prijatím tohto uznesenia. Postup o vylúčení je z dôvodu nesplatenia základného podielu. Prítomní spoločníci určujú, že podiel takto vylúčeného spoločníka prechádza na tretiu osobu, ktorou je U.. D. X., zároveň konateľ spoločnosti. Prítomní spoločníci poverujú konateľa spoločnosti p. U.. D. X., aby k návrhu na zápis do OR na predpísanom formulári pripojil uznesenie VZ a ďalší postup podľa pokynov právneho zástupcu.“

26. Podľa § 113 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), spoločník je povinný splatiť vklad za podmienok a v lehote ustanovenej zákonom, prípadne určenej v spoločenskej zmluve najneskôr však do piatich rokov od vzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť. Konatelia oznámia registrovému súdu bez zbytočného odkladu splatenie celého vkladu každého spoločníka.

27. Podľa § 113 ods. 3 ObZ, ak je spoločník s platením vkladu v omeškaní, môže ho spoločnosť pod hrozbou vylúčenia vyzvať, aby svoju povinnosť splnil v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace.

28. Podľa § 113 ods. 4 ObZ, spoločníka, ktorý nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej lehote, môže valné zhromaždenie zo spoločnosti vylúčiť.

29. Podľa § 129 ods. 1 ObZ, termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

30. Podľa § 125 ods. 1 ObZ, valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: a) schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom, b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát, c) schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak, d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy ( § 141), ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia,

e) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade, f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov, g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady, h) vylúčenie spoločníka podľa § 113 a 121 a rozhodovanie o podaní návrhu podľa § 149, i) rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, j) rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku, k) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti.

31. Podľa § 121 ods. 1 ObZ, spoločenská zmluva môže určiť, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až do polovice základného imania podľa výšky svojich vkladov. O porušení tejto povinnosti platia ustanovenia § 113 ods. 2 až 4 obdobne.

32. Podľa § 122 ods. 1 ObZ, spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.

33. Podľa § 122 ods. 2 ObZ, spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

34. Podľa § 127 ods. 1 ObZ, valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

35. Podľa § 127 ods. 2 ObZ, počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov.

36. Podľa § 127 ods. 3 ObZ, valné zhromaždenie rozhoduje prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak zákon alebo spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov.

37. Podľa § 127 ods. 4 ObZ, na rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. a), c), d), e) a i) je vždy potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Spoločenská zmluva môže určiť vyšší počet hlasov potrebných na prijatie týchto rozhodnutí.

38. Podľa § 127 ods. 5 ObZ, spoločník nemôže vykonávať hlasovacie právo, ak valné zhromaždenie rozhoduje o jeho a) nepeňažnom vklade, b) vylúčení alebo podaní návrhu na jeho vylúčenie zo spoločnosti, c) zrušené od 1.1.2002.

39. Podľa § 127 ods. 6 ObZ, pri posudzovaní spôsobilosti valného zhromaždenia uznášať sa a pri hlasovaní na valnom zhromaždení sa neprihliada na hlasy, ktoré spoločník nemôže vykonávať. To platí primerane aj na prijímanie rozhodnutí spoločníkov mimo valného zhromaždenia.

40. Podľa § 131 ods. 1 ObZ, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

41. Podľa § 131 ods. 2 ObZ, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

42. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 27.02.2016 sa uskutočnilo VZ obchodnej spoločnosti Silicate World, s.r.o. so sídlom v Lučenci, a to jednak v Bratislave a následne v poobedných hodinách

v Lučenci. Skutkovo sporným nebola ani skutočnosť, že žalobkyňa W.. U. K. ako spoločníčka obchodnej spoločnosti žalovaného bola o konaní VZ upovedomená a na VZ pozvaná, a to pozvánkou zo dňa 22.01.2016, ktoré menovaná prevzala. Spornými medzi stranami zostala otázka posúdenia miesta konania VZ mimo sídla obchodnej spoločnosti, obsahu písomného podania žalobkyne zo dňa 04.02.2016, ktorým žalovanému oznámila, že VZ nezúčastní, pretože miesto ani čas je pre ňu nevyhovujúci a taktiež otázka dostatočnej určitosti programu VZ a s tým súvisiaca otázka včasnosti podania žaloby vzhľadom na plynutie zákonnej trojmesačnej lehoty v zmysle § 131 ods. 1 ObZ.

43. K miestu a času zvolania VZ a určitosti pozvánky na VZ: Spoločenská zmluva žalovaného vo svojom Článku 7 zakotvuje miesto konania VZ, ktorým je sídlo spoločnosti s tým, že odlišné miesto sa môže stanoviť len so súhlasom spoločníkov. Valné zhromaždenie zo dňa 27.02.2016 v zmysle pozvánky na toto zhromaždenie, ako aj zápisnice z VZ sa začalo mimo sídla obchodnej spoločnosti, a to v Bratislave. Spoločenská zmluva umožňuje konanie VZ aj mimo sídla obchodnej spoločnosti za podmienky súhlasu spoločníkov pri stanovení odlišného miesta. Nie je zakotvené akou formou a s akým obsahom má byť súhlas spoločníka vyjadrený. Podľa názoru súdu súhlas môže byť tak výslovný, ale aj konkludentný za predpokladu, že z takéhoto prejavu vôle nepochybne vyplýva skutočnosť, že spoločník súhlas s konaním VZ udeľuje. V podaní žalobkyne zo dňa 04.02.2016 síce žalobkyňa priamo miesto konania VZ nenamieta, uvádza však, že toto miesto jej nevyhovuje a preto sa ho nezúčastní. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že nerozumie tomu prečo konateľ spoločnosti miesto konania stanovil v Bratislave, keď zatiaľ neeviduje nijaký oficiálny či už právny vzťah spoločnosti ani spoločníkov k uvedenému miestu a konanie považuje z hľadiska hospodárnosti za absolútne neefektívne. Z vyššie uvedenej formulácie možno vyvodiť, že žalobkyňa a priori výslovný súhlas s konaním VZ mimo sídla obchodnej spoločnosti žalovaného neudelila. Naviac zo zápisnice z VZ zo dňa 27.02.2016 je zrejmé, že VZ síce sa malo začať v Bratislave, ale následne malo byť pokračované v rovnakom VZ v Lučenci. Uvedeným konaním, a to neoznámením zmeny v mieste konania VZ má súd za to, že žalobkyňa ako spoločníčka bola upretá na svojich právach, nakoľko VZ konaného v mieste sídla obchodnej spoločnosti sa zúčastniť vôbec nemohla.

44. Vo vzťahu k obsahu pozvánky na VZ: Žalobkyňa namietala v konaní neurčitosť pozvánky vo vzťahu k rokovaniu a uzneseniu ohľadom jej vylúčenia z obchodnej spoločnosti, pričom v zmysle bodu 2 pozvánky zo dňa 22.01.2016 na VZ mal byť, mimo iné, prejednaný aj postup vo veci podielu W.. U. K.. Z takto vymedzeného bodu programu nie je zrejmé akým spôsobom VZ vo veci obchodného podielu žalobkyne malo konať. Vylúčenie spoločníka z obchodnej spoločnosti je krajným spôsobom zrušenia jeho účasti v obchodnej spoločnosti a o takto závažnej otázke je potrebné, aby spoločník bol riadnym spôsobom, určite a zrozumiteľne v pozvánke na konanie VZ upovedomený. Pokiaľ žalovaný poukázal na právnické vzdelanie a dostatočnú prax W.. K. a predchádzajúcu komunikáciu vo vzťahu riešeniu otázky zaplatenia vkladu spoločníka z jej strany dôvodiac, že žalobkyňa mohla predvídať čo bude dôsledkom predchádzajúcej komunikácie je podľa názoru súdu nedostatočné. Skutočnosť, že VZ spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodlo o vylúčení spoločníka so spoločnosti hoci v písomnej pozvánke takýto bod programu nebol uvedený a nebol ani dodatočne zaradený do programu so súhlasom všetkých spoločníkov zakladá bez ďalšieho dôvod na určenie neplatnosti takéhoto rozhodnutia súdom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/154/02).

45. Vo vzťahu k lehote na podanie žaloby o určenie neplatnosti VZ: Zákonné ust. § 131 ods. 1 posledná veta upravuje trojmesačnú lehotu na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia VZ, pričom toto ustanovenie je kogentným ustanovením. Márnym uplynutím tejto lehoty právo zaniká. Po uplynutí tejto lehoty, ktorá je lehotou hmotnoprávnou sa nemôže žiadna z osôb oprávnených v zmysle § 131 úspešne domáhať určenia neplatnosti uznesenia VZ na súde. Súd skúma dodržanie tejto lehoty z úradnej povinnosti a v prípade oneskoreného podania žaloby by táto musela byť zamietnutá. Lehota na uplatnenie práva na určenie neplatnosti uznesenia VZ je určená dvojakým spôsobom. V prípade riadne zvolania VZ upravuje zákon objektívnu trojmesačnú lehotu, ktorá začína plynúť od prijatia uznesenia VZ, v tomto prípade od 27.02.2016 a teda uplynula by 27.05.2016 z čoho by bolo možné dôvodiť, že žaloba podaná dňa 18.12.2016 by bola žalobou podanou po uplynutí vyššie uvedenej objektívnej trojmesačnej lehoty. Výnimku predstavuje prípad, ak VZ nebolo riadne zvolané (napr. spoločníkovi nebola odoslaná pozvánka na VZ, nesprávne bolo určené miesto VZ a pod.), v tom prípade trojmesačná lehota plynie odo dňa kedy sa oprávnená osoba mohla o napadnutom uznesení dozvedieť. Lehota nezačína plynúť odo dňa kedy sa táto osoba skutočne o uznesení dozvedela, ale odo dňa kedy sa objektívne najskôr mohla o existencii takéhoto

uznesenia dozvedieť, napr. zaslaním zápisnice z predmetného VZ, účinkami zmeny zápisu v obchodnom registri, ktoré vyplynuli z prijatia tohto uznesenia VZ, prípadne účasťou na nasledujúcom VZ a pod. Keďže v zmysle vyššie uvedeného súd skutkovo vyhodnotil, že VZ nebolo zvolané riadne, pre plynutie trojmesačnej objektívnej lehoty z hľadiska jej začiatku je rozhodujúcim moment kedy sa žalobkyňa mohla dozvedieť (nie dozvedela) o tom, že uznesenie, ktoré žalobou napáda bolo na VZ prijaté. Žalovaný v konaní namietal uplynutie trojmesačnej lehoty na podanie žaloby z dôvodu, že VZ bolo riadne zvolané. Nenamietal však uplynutie trojmesačnej lehoty pre prípad nezvolania VZ riadne, t.j. so začiatkom jej plynutia v čase keď sa žalobkyňa mohla o tomto dozvedieť.

46. Podľa názoru súdu dôkazné bremeno v sporovom konaní v tomto smere na preukázanie zachovania lehoty zaťažovalo žalobkyňu, pretože žalobkyňa tvrdila, že lehota z jej strany bola dodržaná a žalovaná toto tvrdenie rozporovala. Žalobkyňa nepreukázala dodržanie lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia VZ ani v rámci povinnosti tvrdenia neuviedla vo vzťahu k tejto lehote kedy mala možnosť prvýkrát sa so skutočnosťou, že na VZ bolo rozhodnuté o jej vylúčení oboznámiť. Žaloba bola podaná dňa 08.12.2016 a pri abstrahovaní plynutia lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia VZ by žaloba bola podaná v lehote za predpokladu, že by prvýkrát objektívne mohla žalobkyňa sa o existencii takéhoto uznesenia dozvedieť 08.09.2016, t.j. v medziobdobí od 27.02.2016 (resp. 28.02.2016), ktoré trvalo viac než sedem mesiacov (7 sedem mesiacov 12 dní) a v tomto medziobdobí by možnosť dozvedieť sa o existencii napadnutého uznesenia nemala.

47. Spornou vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zostala otázka včasnosti podania žaloby. Včasnosť podania žaloby v zmysle § 131 je súd povinný skúmať ex offo. Začiatok plynutia tejto prekluzívnej lehoty určuje druhá časť tretej vety odseku 1 zákonného ustanovenia § 131 ods. 1 ObZ. K tomu je aj vo všeobecnej rovine potrebné zdôrazniť, že začiatok lehoty je stanovený objektívne „od prijatia uznesenia“ VZ a v prípade keď VZ nebolo riadne zvolané začiatok lehoty sa posudzuje tak isto objektívne a počíta sa odo dňa keď sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť, tzn. že nie je rozhodujúce kedy sa oprávnená osoba o uznesení skutočne dozvedela, ale rozhodujúci je deň kedy sa objektívne o uznesení mohla dozvedieť. Zákonodarca teda zvolil pre začiatok plynutia prekluzívnej lehoty objektívnu možnosť vykonania práva po prvý raz. Zároveň však pre prípad keď VZ nebolo zvolané riadne prekluzívna lehota plynie odo dňa kedy sa oprávnená osoba mohla dozvedieť o jeho konaní. Vychádza sa z akceptovania všeobecnej zásady, že začiatok lehoty určuje objektívna možnosť vykonania práva po prvý raz nezávisle od subjektívnych okolností. Relevantné pre rozhodnutie bolo ustálenie momentu začatia plynutia danej prekluzívnej lehoty z hľadiska objektívnej možnosti vykonania práva po prvý raz nezávisle od subjektívnych okolností. Dôvodné je zdôraznenie predpokladu a vyžadovania u spoločníka obchodnej spoločnosti a naviac osoby práva znalej konať s odbornou starostlivosťou, a to i pokiaľ ide o vlastný status spoločníka a výkonu jeho pôsobnosti v rámci obchodnej spoločnosti. Žalobkyňa mala objektívne možnosť dozvedieť sa o obsahu rozhodnutia VZ konaného dňa 27.02.2016 priamo na tomto zhromaždení, napriek tomu že nebolo zvolané riadne, ale o tomto zhromaždení bola riadne upovedomená tak čo sa týka jeho miesta aj času. Taktiež v pozvánke na VZ síce otázka vylúčenia žalobkyne z obchodnej spoločnosti nebola výslovne uvedená, ale vzhľadom na bod programu, ktorým bolo riešenie jej obchodného podielu pri odbornej starostlivosti žalobkyňa sa mohla o túto otázku vo vzťahu k jej obchodnému podielu v obchodnej spoločnosti zaujímať. Naviac žalobkyňa ako spoločník obchodnej spoločnosti mala právo požadovať od obchodnej spoločnosti predloženie listín, do týchto nahliadať, prípadne žiadať kópiu zápisnice, čo v konaní nebolo preukázané, žeby učinila. To, že túto možnosť subjektívne žalobkyňa nevyužila, a to zo subjektívnych dôvodov nemá vplyv na začiatok a beh prekluzívnej lehoty a jej márne uplynutie dňom 27.05.2016 (piatok). V tomto smere je na mieste pripomenúť, a to s primeranou aplikáciou na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. práva patria bdelým, resp. zákony sú písané pre tých ktorí dbajú o svoje práva aj s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5Sžf/65/2011 „v slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv aby svoje práva bránili a starali sa o nej, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.“. K tomu pristupuje účel a význam prekluzívnej lehoty stanovenej v § 131 ods. 1 vychádzajúci z princípu právnej istoty vo vnútri obchodnej spoločnosti, ako aj vo vzťahoch k tretím osobám, preferované je časové obmedzenie možnosti úspešne napadnúť platnosť prijatých rozhodnutí VZ obchodnej spoločnosti.

48. V danom prípade bol predmetom dokazovania v prvoinštančnom konaní okamih kedy sa žalobca ako oprávnená osoba mohol dozvedieť o tom, že dotknuté VZ sa konalo, bez ohľadu na to či uznesenie VZ žalobkyni bolo doručované, resp. zverejňované v Obchodnom vestníku (čo sa nestalo). Dôkazné

bremeno bolo na strane žalobcu, ktorý ho však neuniesol. Valné zhromaždenie síce nebolo zvolané riadne vzhľadom na určenie miesta a nejasnosť programu vo vzťahu k obchodnému podielu žalobkyne W.. U. K., avšak žalobkyňa ako oprávnená osoba sa o existencii takéhoto uznesenia mohla najskôr dozvedieť priamo na tomto VZ, o ktorého čase a mieste konania bola upovedomená, resp. pre prípad, že sa zhromaždenia nezúčastnila v časove krátkom období po jeho konaní, o ktorom nepochybne vedela pri využití svojich práv spoločníka nahliadnutím do listín spoločnosti, resp. žiadosťou o zaslanie informácie, resp. kópie zápisnice VZ, túto informáciu zistiť mohla. Z uvedených dôvodov súd preto žalobu žalobkyne napriek konštatovaniu, že z vyššie uvedených dôvodov uznesenie po formálnej stránke je neplatné z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na podanie žaloby túto zamietol.

49. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

50. Podľa § 255 ods. ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Žalovaný bola v konaní úspešný, súd jej preto priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.