Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_3C-34-2014.pdf
PDF · 152.08 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/34/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: X/ J. X., X.. XX.XX.XXXX, L. R. J. Č.. XXX, XXX XX R. J., X/ A. X., X.. XX.XX.XXXX, L. R.Á. J. Č.. XXX, XXX XX R. J., zast. JUDr. Jaroslava Oravcová, advokátka, AK so sídlom Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 4.469,80 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 494,90 eur spolu s úrokom z omeškania v sume 110,61 eur a vo výške 8,5% ročne od 12.08.2013 do zaplatenia zo sumy 494,90 eur z a s t a v u j e .
II. Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku zamieta.
III. Právnemu zástupcovi žalovaných 1/ a 2/ priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
IV. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1/ a 2/, Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným v 1 a 2 rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.469,80 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.05.2010 do 11.08.2013 vo výške 259,90 eur a úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 4.469,80 eur od 12.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 medzi postupcom R. R., C..R.., a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným 1 a 2. Postupca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 06.12.2007 Zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy R. R., C..R.., poskytla žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a Ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Pohľadávku žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 4.797,66 eur, ktorá pozostávala z istiny 3.743,94 eur, riadneho úroku 725,86 eur, úroku z omeškania 280,02 eur a ostatného príslušenstva 47,84 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca R. R., C..R.., deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 47,84 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 280,02 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní
neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 3.319,39 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 49,49 eur vždy k 20.dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.05.2010 do 20.11.2017 v počte 91 a celkovej výške 4.469,80 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.08.2013 do 20.11.2017 sa stali splatnými dňa 11.08.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatnil.
3. Podaním zo dňa 27.02.2017 zobral žalobca žalobcu späť v sume 494,90 eur spolu s úrokom z omeškania v sume 110,61 eur a vo výške 8,5% ročne zo sumy 494,90 eur od 12.08.2013 do zaplatenia. Žalobca požadoval od žalovaných zaplatenie neuhradených a nepremlčaných splátok ku dňu podania žaloby, t.j. 81 splátok splatných od 20.03.2011 do 20.11.2017 v celkovej sume 4.008,69 eur a žiadal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.008,69 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.03.2011 do 11.08.2013 vo výške 259,90 eur a úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 4.469,80 eur od 12.08.2013 do zaplatenia. Ďalej si žalobca uplatňuje náhradu trov konania.
4. Vedľajší účastník na strane žalovaných namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.
5. Žalovaní a ich právny zástupca zhodne uviedli, že v prejednávanej veci žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku nenadobudol, a nie je teda na jej uplatňovanie v súdnom konaní vecne legitimovaný, a preto žiadal žalobu zamietnuť.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou na čl. 1-2, Zmluva o splátkovom úvere na čl. 4, Všeobecné obchodné podmienky na čl. 5-21, oznámenie o postúpení pohľadávky na čl. 22-23, Zmluva o postúpení pohľadávky na čl. 24-33, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti na čl. 34-35, pokus o zmier na čl. 36-37, platobný rozkaz Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, sp.zn. 9Ro/98/2016 na čl. 43, odpor proti platobnému rozkazu z čl. 51, vyjadrenie zást. žalobcu na čl. 59, vyjadrenie zást. žalobcu na čl. 94-100, s prílohami na čl. 101-111, vyjadreniami vedľajšieho účastníka, vyjadrenie zást. žalobcu - čiastočné späťvzatie žaloby na čl. 113, obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 06.03.2017 na čl. 117-118, vyjadrenie zást. žalovaných na čl. 121-123, vyjadrenie zást. žalobcu na čl. 131-132, a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.12.2007 je zrejmé, že jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov (spotrebný úver - bezúčelový) zo strany postupcu žalovaným v 1 a 2 rade v sume 3.319,39 eur (100.000,- Sk), ktoré sa žalovaní zaviazali vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 49,49 eur (1.491,- Sk) v počte 119 splátok. Splatnosť prvej splátky istiny bola dňa 20.01.2008 a konečná splatnosť úveru bola dňa 20.11.2017. Typ a výška úrokovej sadzby bola v zmluve dohodnutá vo výške 11,75% ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, pričom išlo o úrokovú sadzbu premenlivú. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 14,33%.
8. V zmysle článku II., body 3 a 4 zmluvy, všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
9. Podľa článku 7, bod 7.2.4. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), banka poskytne splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.
10. Ako vyplýva z článku 7, body 7.3.2., 7.3.3. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená v čas, ak je pripísaná na účet Banky najneskôr v deň splatnosti splátky a Banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať.
11. Podľa článku 7, bod 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere, resp. spôsobom v nej dohodnutým, počas ktorého sú Bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.
12. V zmysle článku 7, bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva.
13. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.06.2013 medzi postupcom R. R., C..R.., a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným.
14. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 vyplýva, že istina do splatnosti úveru predstavuje sumu 0,00 eur, istina po splatnosti úveru predstavuje sumu 3.743,94 eur, dátum poslednej úhrady bol 17.02.2012, počet dní omeškania 1313 dní.
15. Dňa 01.04.2014 bol tunajším súdom vydaný Platobný rozkaz, č. k. 9Ro/98/2014 - 43, ktorý nenadobudol právoplatnosť z dôvodu podania odporu vedľajším účastníkom, ktorý vstúpil do konania na stranu žalovaných dňa 14.04.2014. Podľa vedľajšieho účastníka išlo jednoznačne o spotrebiteľskú vec, a preto namietali neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Zástupca žalobcu v podaní zo dňa 01.07.2014 namietal neprípustnosť vedľajšieho účastníctva a žiadal, aby súd odpor vedľajšieho účastníctva odmietol. Uznesením, č. k.: 3C/34/2014 - 64 zo dňa 11.06.2015, súd námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že v konaní absentuje súhlas hlavného účastníka so vstupom občianskeho združenia do konania. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a nepripustiť vstup do konania. Krajský súd v Prešove, uznesením č. k. 10Co/336/2015 - 79 zo dňa 20.10.2016, potvrdil uznesenie súdu 1. inštancie.
16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že sa požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
18. V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
19. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 06.12.2007, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
20. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy, a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavretí podľa § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
21. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
22. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
25. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
26. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
28. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od firmy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
29. Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, ale ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu (Občiansky zákonník).
30. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
31. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
33. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§39 Občianskeho zákonníka).
34. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
35. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
36. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
37. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
38. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
39. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHH z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
40. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
41. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C- 240/98 a C- 244/ 98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kedy bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť
proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
42. Vedľajší účastník vo svojich písomných podaniach nespochybnil, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.12.2007 je podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obch. Z“) tzv. absolútnym obchodom, avšak táto skutočnosť nevylučuje aplikáciu ustanovení § 52 až § 54 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“), ale práve naopak, uvedené ustanovenia právneho poriadku OZ, ktoré upravujú doposiaľ oblasť spotrebiteľského práva majú prednosť pred ustanoveniami Obch. Z. Na podporu ich tvrdenia poukázali na právny záver Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/94/2013 zo dňa 10.12.2013, z ktorého cit.: „Odvolací súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú len osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátene ustanovení §52 až §54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porovnaj §23a zákona č. 634/1992 Z. z., ktorý za spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka.“ Zmluva o postúpení pohľadávky z postupcu na žalobcu, t.j. postupníka, bola uzavretá dňa 27.06.2013. R. R., C..R.., (ďalej len „postupca“) neadresovala písomnú výzvu žalovaným potom čo boli 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním v zmysle prvej vety §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, (ďalej len „zákon o bankách“) došlo z jeho strany k porušeniu ustanovenia §92 ods.8 zákona o bankách , z ktorého cit. §92 ods. 8) „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka. Banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“ Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom, pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.06.2013 je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, a teda na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7 ods. 1 potrebné bankové povolenie a zároveň neboli splnené predpoklady § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách sa môžu postúpiť pohľadávky iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníkovi, čo však zo strany postupcu doposiaľ nebolo preukázané. Zároveň dali súdu do pozornosti právnu skutočnosť, ktorá je uvedená v Prílohe č.1 k Zmluve o postúpení pohľadávok - aktíva, konkrétne pod označením „Počet dní omeškania 1162 dní“. Z uvedenej skutočnosti jasne vyplýva právna skutočnosť, že žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky zo dňa 27.06.2013 boli 1162 dní v omeškaní. Čo predstavuje dobu 3 roky 67 dní . Uvedenou právnou skutočnosťou poukazujú na konanie postupcu, ktorý po celú dobu omeškania žalovaných, nepristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ale po dobu 3 rokov a 67 dní iba pripisoval splátky, poplatky a úroky. Takéto konanie smeruje k akumulovaniu pohľadávky o rôzne poplatky a úroky, aj keď je zrejmé, že žalovaní poskytnutý úver dlhodobo nesplácali. Konanie postupcu nie je možné považovať za konanie v súlade s dobrými mravmi. Z doposiaľ predložených listinných dôkazov žalobcom nie je preukázané, že by právny predchodca žalobcu splnil podmienky v
súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, t.j. že by žalovaných pred postúpením písomne vyzval na plnenie dlhu, čo má za následok neplatné postúpenie pohľadávky, a tým aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom konaní.
Zástupca žalobcu uviedol, že to, že právna zástupkyňa namieta vecnú a aktívnu legitimáciu žalobcu, podľa ust. § 89 ods. 1 zák. o bankách, kde ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je ustanovenie dispozitívneho charakteru. Banka sa mohla so žalovanými 1/ a 2/ odchýlne dojednať ohľadom postúpenia jej pohľadávky voči žalovaným 1/ a 2/. Toto dojednanie bolo premietnuté do všeobecných obchodných podmienok v zmysle ktorých, banka mohla postúpiť pohľadávku aj nesplatnú a bez akejkoľvek predchádzajúcej výzvy. Poukázal aj na odborné názory prezentované v komentároch k Občianskemu zákonníku, napr. posledné vydanie Občianskeho zákonníka od autorov Števčeková a spol., v zmysle ktorého odchýlenie od dispozitívneho ustanovenia, nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Taktiež aj na teologický výklad, výklad tohto ustanovenia, t.j. sledovanie zámeru zákonodarcu a ust. § 98 ods. 2 zákona o bankách, ani z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu nevyplýva, že by úmyslom zákonodarcu bolo sankcionované neplatnosťou právneho úkonu, v prípade, ak by bolo toto ustanovenie porušené. Takisto poukazujeme na nálezy Ústavného súdu SR, sp.zn. IUS/242/2007 a IUS/640/2014 v zmysle ktorých, ak je možný výklad právneho úkonu, že právny úkon je platný a zároveň nepripúšťa výklad, že právny úkon je neplatný, je povinnosťou všeobecných súdov, uprednostniť výklad platnosti právneho úkonu. V opačnom prípade môže dôjsť k zásahu do ústavného práva žalobcu, a to zmluvnej slobody, ktorá je nad rámec práv, ktoré sú priznávané v ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách. K prednesu zást. žalovaných na pojednávaní, považoval za potrebné uviesť, to či zmluva má alebo nemá podstatné náležitosti, ponechal na uvážení súdu, avšak aj keby táto zmluva nemala tieto náležitosti, nerobí ju to neplatným právnym úkonom a v zmysle príslušných právnych predpisov, by sa stal úver bezúročný a bez poplatkov. To je aj pokiaľ sa týka vzťahu k RPMN. Pokiaľ sa týka neplatnosti právneho úkonu, rozpor so zákonom o bankách, poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove z konca roka 2016, napr. na rozhodnutie 11Co/11/2015, 9Co/145/2015, 11Co/206/2015, podľa ktorých rozhodnutí Krajský súd v Prešove uznal vecnú a aktívnu legitimáciu žalobcu, aj v prípade aj keď neboli naplnené podmienky uvedené v ust. § 98 ods. 2 zákona o bankách, nakoľko sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorú prezentoval v týchto konaniach a súd sa zaoberal otázkou neplatnosti úkonov. Žalobca zastáva názor, že v konaní bolo celkom nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ukladá. Pre úplnosť však v súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky a ust. § 92 ods. 8 ZoB žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. V ďalšom žalobca upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že v súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1162 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcií ust. § 92 ods. 8 ZoB, s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok zastávam názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade ust. § 92 ods. 8 ZoB (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal.
43. Právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že v čase, keď bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere, už platili smernice európskeho súdu, a preto poukázala na článok 6 ods. 1 Smernice, 93/13/EHS, kde bolo zakázané používať v zmluvách neprijateľné podmienky, uvedenie nesprávnej výšky RPMN je neprijateľnou podmienkou a znamená to klamanie spotrebiteľa, preto sa pozerá na to, ako by nebola uvedená. Sám žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že vypočítal RPMN vo výške 33% a v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 06.12.2007 je uvedená RPMN 14,33%. Ďalej uviedla, že majú za to, že je dôvodné zamietnuť žalobu žalobcu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie a tento obdobný
právny názor vyplýva, napr. z rozsudku Okresného súdu Prešov, sp.zn. 9C/185/2014, z rozsudku Krajského súdu Trenčín, sp.zn.6Co/603/2015, takisto aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 9Co/175/2015, kde žalovaní v danom prípade vystupujú ako spotrebitelia, ide o zmluvu spotrebiteľskú, ktorá sa riadi režimom Občianskeho zákonníka a teda ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a súčasne aj zákonom o spotrebiteľských úveroch. Prvotne je potrebné riešiť, či je žalobca aktívne a vecne legitimovaný v tomto konaní a či na základe postúpenia platne nadobudol pohľadávku. Medzi stranami konania je sporné, že suma, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1/ a 2/, dňa 06.02.2007. Na základe tejto zmluvy, bol žalovaným 1/ a 2/ poskytnutý úver vo výške 3.319,19 eur, v danom čase to bolo 100.000,-Sk. Žalovaní sa zaviazali zaplatiť tento úver v splátkach. Žalobca v tomto konaní svoju vecnú a aktívnu legitimáciu odvíja od zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom R. R. a žalobcom zo dňa 27.06.2013. Majú za to, že postúpením pohľadávky podľa ust. § 54 a nasl. Občianskeho zákonníka, treba rozumieť zmenu subjektu záväzkového vzťahu, konkrétne zmenou v osobe veriteľa, keď na základe zmluvy medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou, postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku, novému veriteľovi. V tomto prípade sa však R. R., ako banka a pôvodný veriteľ, pri postúpení pohľadávky musí riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, aj ust. §92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko toto ustanovenie malo vzťah k Občianskemu zákonníku, povahu o lex specialis. Týmto predpokladom postúpenia pohľadávky na inú osobu, by bol klient splnením pohľadávky v omeškaní 90 dní a zároveň to, aby ho banka písomne vyzvala písomnú výzvu dlžníkovi na splnenie dlhu, ako nevyhnutnú podmienku platnosti postúpenia pohľadávky banky, to vyhodnotil aj Krajský súd Prešov v uznesení sp.zn. 6Co/119/2013. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banka nemôže postúpiť a ak aj napriek tomu spraví alebo urobí, potom takéto postúpenie svojim obsahom a účelom je v rozpore so zákonom a ako také, je neplatné v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, čiže ide o tzv. faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenie pohľadávky zo strany banky. Žalobca síce doložil do spisu výzvu zo dňa 06.12.2007 adresovanú žalovaným 1/ a 2/, v ktorej výzve postupca oznamuje žalovaným 1/ a 2/, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 30.06.2010 vo výške 179,13 eur s tým, že ich zároveň vyzval na úhradu tejto sumy v lehote do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Následne však žalobca nepreukázal, že uvedená výzva bola žalovaným 1/ a 2/ aj skutočne zaslaná a doručená. V ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu keď jej dôjde, je potrebné analogicky použiť aj pri doručení faktického úkonu banky, pre ktorého je určená písomná forma. Týmito porušeniami R. R. sa zaoberá aj Slovenská obchodná inšpekcia v Bratislave, kde poukázala, že R. R. J. viaceré ustanovenia, čo sa týka ochrany spotrebiteľa a že upiera spotrebiteľovi právo na ochranu. Taktiež v zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobca uvádza poplatok za správu úveru vo výške 60,-Sk mesačne (1,99 eur), takisto jeho vedený spracovateľský poplatok, čo je považované ako neprijateľné zmluvné podmienky. Ďalej uviedla, že žalovaní 1/ a 2/ mali v prvom rade záujem na splácanie istiny a podľa ust. § 566 ods. 1 OZ, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu, na plnenie dlžníka, započítava sa pohľadávka najprv na istinu a potom na úroky a poplatky. Takisto zmluva o splátkovom úvere to nemá rozpísané, je tam síce istina, avšak nie je tam uvedená výška úrokov a ďalšie poplatky. Zmluva by mala obsahovať istinu, koľko sa spláca, úrok, koľko sa spláca a ďalšie iné poplatky, ktoré sú požadované od spotrebiteľa.
44. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.
45. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľa sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s odpadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
46. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.
47. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 medzi postupcom R. R., C..R.., a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní 1/ a 2/ uzatvorili dňa 06.12.2007 zmluvu o splátkovom úvere č. 0561700103, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe zmluvy, R. R., C..R.., poskytla žalovaným 1/ a 2/ peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Pohľadávka ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 4.797,66 eur, ktorá pozostávala z istiny 3.743,94 eur, úrokov vo výške 1.005,88 eur a poplatkov vo výške 47,84 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení, kde postupca R. R., C..R.., deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavovala aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 47,84 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 280,02 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Podľa Zmluvy poskytla R. R., C..R.., žalovaným úver vo výške 3.319,39 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 49,49 eur vždy k 20.dňu v kalendárnom miesiaci.
48. Podľa §145 ods. 2 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
49. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. ( § 146 ods. 1 CSP ).
50. Nakoľko podaním zo dňa 27.02.2017 zobral žalobca žalobcu späť v sume 494,90 eur spolu s úrokom z omeškania v sume 110,61 eur a vo výške 8,5% ročne zo sumy 494,90 eur od 12.08.2013 do zaplatenia, súd v tejto časti konanie zastavil.
51. Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, že žalobca nie je subjektom, ktorý predmetný úver poskytol, postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu sa musí okrem § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, riadiť aj §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“), podľa ktorého „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta“. Z gramatického a logického výkladu tohto ustanovenia jasne vyplýva, že banka je oprávnená písomnou zmluvou postúpiť zodpovedajúcu časť pohľadávky jej klienta, ktorý je s platením v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol dobu jeden rok. Zámer zákonodarcu umožniť postúpiť len pohľadávku, ktorej splatnosť už nastala, je obsiahnutý v Dôvodovej správe k zákonu o bankách, kde sa v osobitnej časti k § 91 uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“.
52. Ukončením úverového vzťahu formou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa všetky splátky, ktorých splatnosť ešte nenastala, práve týmto úkonom stávajú splatnými a až v tom momente môže banka platne postúpiť celú svoju pohľadávku na subjekt, ktorý bankou nie je. Inak povedané, banka nemôže postúpiť „nebanke“ tzv. „živý úver“, len z pohľadávky z „ukončeného úveru“ a zo „živého úveru“ môže postúpiť len splatné splátky, ako sa uvádza vyššie. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o bankách jasne hovorí, že „bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak“.
53. V zmysle § 9 ods. 1 zákona o bankách, bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.
54. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií SR. Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska. Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej rade Slovenska.
55. V zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmenne a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Národná banka Slovenska vedie register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Do registra veriteľov NBS zapíše veriteľa na základe jeho návrhu na zápis do registra veriteľov po splnení podmienok podľa tohto zákona, ak odsek 8 neustanovuje inak.
56. Podľa § 20 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je oprávnený začať vykonávať činnosť, ktorá spočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov odo dňa zápisu do registra veriteľov. Podľa názoru súdu odporuje zákonu, pokiaľ banka, ktorá poskytla úver, tento postúpi na subjekt, ktorý nie je bankou ani poskytovateľom úverov napriek tomu, že ešte nenastala splatnosť pohľadávky. Subjekt, ktorý nesmie poskytovať úvery ich predsa nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Môže si ho vo vlastnom mene vymáhať, ale to predpokladá dovŕšenie splatnosti pohľadávky.
57. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.
58. Napriek tomu, že v prípade žalobcu ide o nadnárodnú inkasnú spoločnosť, jej aktivity nepodliehajú povoleniam NBS, preto je na mieste obava o zhoršení zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedených skutočností je možné vyvodiť jednoznačný záver, že žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, potrebné bankové povolenie a zároveň neboli naplnené ani vyššie uvedené zákonné predpoklady § 92 ods. 8 zákona o bankách, postupca môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo zo strany žalobcu preukázané nebolo, preto nie je známy obsah takejto výzvy, a ak takáto výzva absentuje, taktiež ide o neplatné postúpenie pohľadávky. V tomto smere je potrebné poukázať na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co/145/2014-341zo dňa 11.3.2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co/177/2014-103 zo dňa 24.2.2015 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/203/2015-394 zo dňa 19.5.2015.
59. Súd má za to, že v danom prípade postúpenie pohľadávky znamenalo obídenie zákona o bankách, keď sa postúpil živý, ešte nesplatený úver, na žalobcu z neplatného postúpenia pohľadávky preto nesvedčí žalobcovi právo, ktorého sa domáha v žalobe.
60. Z vykonaného dokazovania mal preto súd za preukázané, že žalobca nie je v danej veci aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby. Z uvedených dôvodov súd žalobu čo do zvyšku zamietol.
61. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
62. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
63. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
64. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
65. Keďže žalovaní boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, súd im pri vyhlásení rozsudku priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
66. Čo sa týka vedľajšieho účastníka konania, ktorý vystupoval na strane žalovaných, jeho nárok na náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. V súvislosti s účinnosťou nového civilného procesného kódexu, zák. č.160/2015 Z. z. (ďalej len „Csp“), počnúc dňom 01.07.2016, Inštitút Intervenienta podľa § 81 a nasl. Csp, zodpovedá pôvodnej právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 a nasl. O.s.p.. Spotrebiteľské združenia vystupujú v zmysle § 93 O.s.p., účinného do 30.06.2016, v procesnom postavení vedľajšieho účastníka. Počnúc dňom 01.07.2016, spotrebiteľské združenia vystupujú v prebiehajúcich súdnych konaniach, v súlade s § 81 Csp naďalej, už pod novým procesným označením, intervenient.
67. Nakoľko žalovaní boli v konaní úspešní na 100% a úspech intervenienta sa odvíja od ich úspechu, vznikol Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100%.
68. Dňa 16.03.2017 došlo na tunajší súd Oznámenie o prevzatí právneho zastupovania žalovaných 1/ a 2/. Na základe týchto skutočností prislúcha náhrada trov konania aj zástupcovi žalobcu, a to od času kedy vstúpil do konania na stranu žalovaných a za úkony, ktoré vykonal v rozsahu 100%.
69. Keďže žalobcom podaná žaloba nebola dôvodná, žalovaní, intervenient a zást. žalovaných boli voči žalobcovi úspešní v celom rozsahu, a preto im bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%.
70. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.