Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Er-545-2006.pdf
PDF · 87.44 KB
Case nature
Subarea
6Er/545/2006
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, so sídlom Kuzmányho 8, 04001 Košice zast. JUDr. Marián Novikmec, advokát, Duklianskych hrdinov 2473, 093 01 Vranov nad Topľou proti povinnému O. o vymoženie 33,19 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Exekúciu zastavuje.
Povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Frigovi trovy exekúcie vo výške 29,44 Eur, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1.Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Frigovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá exekučný titul, - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č.AA1600162 zo dňa 19.8.2004. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
2.Podaním došlým tunajšiemu súdu dňa 5.5.2017 poverený súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty, v ktorej má byť exekučné konanie nie len začaté ale aj skončené.
3.Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4.Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5.Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
6.Podľa ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
7.Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké
dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
8.Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č.298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z.z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli.
9.V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.
10.Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
11.Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrené aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom, platným v čase aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.
12.Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania. Zásada zákazu retroaktivity je v správnom trestaní všeobecne platná, aj keď ju zákon výslovne neobsahuje v konkrétnom zákonnom ustanovení.
13.Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa nej aj skončiť. Trojročná prekluzívna lehota uplynula v danom prípade dňa 4.9.2007.
14.Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15.Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
16.Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
17.Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
18.Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
19.Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
20.Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
21.Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
22.Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
23.Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
24.Súdny exekútor súčasne s podaným návrhom na zastavenie exekúcie žiadal, aby mu súd pri zastavení exekúcie priznal trovy exekúcie v sume 107,71 Eur pozostávajúce z časovej odmeny v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky vo výške 39,84 eur, paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 vyhlášky vo výške 9,96 Eur, náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhlášky eur a DPH z odmeny.
25. Časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, ods. 2 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil vo výške 39,84 Eur 6 hodín vynaložených na výkon exekúcie za uskutočnené úkony exekučnej činnosti: prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitostí, zaevidovanie návrhu do protokolu došlých návrhov i do elektronickej databázy prijatých návrhov - 50 min, vyhotovenie žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - 30 min, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 50 min, vypracovanie žiadosti o súčinnosť Sociálna poisťovňa - 30 min, predvolanie povinného 2 x - 60 min, vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie + uplatnenie trov exekúcie 50 min, vypracovanie vrátenia poverenia -10 min a vypracovanie vyúčtovania exekučného konania 30 min.
26.Súd posudzujúc účelnosť úkonov dospel k záveru, že v danom prípade nepatrí časová odmena za úkon vyhotovenie žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - 30 min, keďže mu
za daný úkon patrí paušálna odmena, a to vychádzajúc z gramatického výkladu § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky. Súd ďalej nepriznal časovú odmenu za úkony vypracovanie vrátenia poverenia a vypracovanie vyúčtovania exekučného konania, keďže ide o budúce úkony, ktoré v čase rozhodovania o trovách exekúcie neexistovali.
26. Súd považuje za účelné úkony prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitostí, zaevidovanie návrhu do protokolu došlých návrhov i do elektronickej databázy prijatých návrhov , vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie , vypracovanie žiadosti o súčinnosť Sociálna poisťovňa, predvolanie povinného 2 x , vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie + uplatnenie trov exekúcie avšak čo sa týka výpočtu času trvania uplatnených úkonov , súd tento považoval za neprimerane vysoký, s prihliadnutím na jeho poznatky z iných exekúcií, kedy čas potrebný na vykonanie daných úkonov predstavuje približne 10-15 minút. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd vychádzal z účelného času exekúcie v trvaní 100 min a teda priznal náhradu za dve hodiny účelne vynaložené na exekúciu, kde každá aj začatá hodina je odmeňovaná sumou 6,64 eur/ hod t.j. 13,28 eur.
27.Súdny exekútor v rámci vykonanej exekúcie požadoval odmenu za 3 úkony exekučnej činnosti, za ktoré mu patrí paušálnu odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 Eur za každý uskutočnený úkon, teda súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 9,96 Eur za úkony : získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 x , každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného.
28.Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 1,29 Eur, pozostávajúce z nákladov poštovného za 1 originál doručenku obsiahnutú v spise vo výške 0,96 Eur a poplatkov za elektronické zisťovanie účtov 0,33 Eur. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 2,56 Eur, nakoľko tieto náklady súdny exekútor nepreukázal predložením doručeniek. Súd dáva do pozornosti § 17 ods. 1 Kancelárskeho poriadku pre súdnych exekútorov, podľa ktorého je povinnosť exekútorských úradov doručenky a vrátené obálky zakladať do príslušných spisov. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu hotových výdavkov pozostávajúcich z poštovného za doručovanie pri vrátení poverenia, a za vyúčtovanie exekúcie nakoľko ide o budúce výdavky, ktoré v čase rozhodovania o trovách exekúcie neexistovali. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za / 2 x spisový obal, kancelársky papier, xeroxovanie, spony, poštové obálky, náboje do zošívačky/ v sume 3,32 Eur, nakoľko ide o náhrady za kancelársky materiál, ktoré súdny exekútor nezdokladoval a teda nepreukázal ich existenciu. Súd zároveň podotýka, že náhrada za takéto výdavky z § 22 Vyhlášky nevyplýva, pričom z § 25 Vyhlášky vyplýva, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce súvisiace s touto činnosťou a teda aj náhrada za takto použitý materiál. Administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou majú zložku osobnú (práca zamestnanca) aj materiálovú (papier a pod.), ktoré sú súdnym exekútorom pre daňové účely uplatnené ako výdavky. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že v pôvodne navrhovanom znení § 22 Vyhlášky, ktoré zákonodarca neschválil, bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume a zároveň v pôvodne navrhovanom znení § 25 Vyhlášky, ktoré zákonodarca taktiež neschválil, bolo uvedené, že „administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny Vyhlášky prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelárske materiály nevymenúva, dospel exekučný súd k záveru, že úmyslom zákonodarcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa Vyhlášky bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (administratívne náklady). Súd napokon nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu nákladov za pracovnú cestu a s tým spojenú náhradu za stratu času, nakoľko súdny exekútor nepreukázal účelnosť a odôvodnenosť pracovnej cesty.
29. S poukazom na ust. § 196 druha veta Exekučného poriadku, pretože súdny exekútor je platiteľom dane podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a priznané náhrady o 20 % DPH. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi aj túto daň vo výške 4,91 Eur z priznanej odmeny. ( 20 % zo sumy 24,53 Eur)
30. Celkovú výšku trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a hotových výdavkov s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 29,44 Eur.
31.O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že zaviazal povinného nahradiť exekútorovi jeho trovy. Súd pritom vychádzal z toho, že v zásade znáša trovy exekúcie povinný, ktorý tým, že dobrovoľne neplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu, zapríčiní vznik trov exekúcie. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady, kedy trov exekúcie znáša oprávnený. Všetky výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou je situácia, ak na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, (ust. § 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (rok pred uplynutím prekluzívnej lehoty), preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
Poučenie:
Proti I. výroku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
Proti výroku II. o trovách konania odvolanie nie je prípustné.