Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-27-2013.pdf
PDF · 119.93 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/27/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky pred sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Radlická 333/150, Praha 5, IČO: 00 001 350, proti žalovanému: H. o zaplatenie 9.857,69 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku z omeškania vo výške 2.847,80 Kč a zmluvného úroku z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 5.344,45 Kč od 19.01.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.725,46 Kč,
- s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.725,46 Kč od 30.06.2009 do 30.06.2009,
- s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.725,46 Kč od 01.07.2009 do 31.12.2009,
- s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.725,46 Kč od 01.01.2010 do 30.06.2010,
- s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 1.725,46 Kč od 01.07.2010 do 30.06.2012,
- s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 1.725,46 Kč od 01.07.2012 do 31.12.2012,
- s úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 1.725,46 Kč od 01.01.2013 do 30.06.2013,
- s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.725,46 Kč od 01.07.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.03.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 9.857,69 Kč s úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 5.344,45 Kč od 19.01.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 5.344,45 Kč od 19.01.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania titulom pohľadávky zo Zmluvy o ČSOB Aktívnom konte a Zmluvy o povolenom prečerpaní k účtu.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili v súlade s § 708 a nasl. Obchodného zákonníka Českej republiky Zmluvu o ČSOB Aktívnom konte, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovaného bežný účet. Žalovaný požiadal žalobcu o poskytnutie úveru prečerpaním účtu a doručil mu príslušnú žiadosť, v ktorej uviedol svoj súhlas s Obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie. Na základe toho žalobca žalovanému poskytol úverový rámec 15.000 Kč, pričom žalovaný oprávnenie prečerpať až do výšky povoleného úverového rámca využil. Žalovaný nedodržal zmluvné podmienky, dlžnú čiastku povoleného prečerpania napriek výzvam žalobcu neuhradil, preto žalobca zosplatnil úver
29.06.2009. Dlžná čiastka bez príslušenstva ku dňu vyčíslenia pohľadávky 18.01.2012 predstavuje 5.344,45 Kč, celková výška pohľadávky k uvedenému dátumu 9.857,69 Kč, táto pozostáva zo zostatku nesplatenej istiny 5.344,45 Kč, zmluvného úroku 1.665,35 Kč, úroku z omeškania 2.847,89 Kč.
3. O žalobe žalobcu rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č.k. 16Ro/414/2012-40 zo dňa 06.09.2012, ktorý však musel uznesením č. k. 4C/27/2013-48 zo dňa 04.03.2013 podľa § 173 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 v plnom rozsahu zrušiť, nakoľko sa ho nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk.
4. Podaním doručeným súdu dňa 12.01.2015 žalobca špecifikoval uplatnenú pohľadávku a skutkové okolnosti jej vzniku tak, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 24.09.2007 v súlade s § 708 a nasl. Obchodného zákonníka Českej republiky Zmluvu o ČSOB Aktívnom konte, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol pre žalovaného bežný účet. Žalovaný v súlade s bodom IV. zmluvy požiadal žalobcu Žiadosťou o povolené prečerpanie o poskytnutie úveru, na základe čoho mu žalobca poskytol úverový rámec vo výške 15.000 Kč, o čom ho informoval Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania, čím bola medzi stranami uzatvorená Zmluva o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR. Po zosplatnení úveru 29.06.2012 žalovaný uhradil na úver dve platby, a to dňa 19.01.2010 sumu vo výške 7.644,90 Kč a dňa 23.07.2010 sumu vo výške 7.000 Kč. Dlžná istina tak predstavuje 5.344,45 Kč. Žalobca zároveň zobral žalobu späť čo do zmluvného úroku vo výške 15 % ročne, ktorý uplatňuje ako kapitalizovaný úrok sumou 2.847,89 Kč a otvorený úrok 15 % ročne zo sumy 5344,45 Kč od 19.01.2012 do zaplatenia a zmenil skutkové tvrdenia tak, že žiada priznať len zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení 30.06.2012 do zaplatenia, ktorého výšku odvodzuje od nariadenia vlády Českej republiky č. 163/2005 Sb.
5. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 2.847,89 Kč a úroku 15 % ročne zo sumy 5344,45 Kč od 19.01.2012 do zaplatenia voči žalovanému späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd konanie zastavil v časti ako je uvedené v prvom výroku rozhodnutia podľa citovaných zákonných ustanovení bez posúdenia postoja žalovaného k späťvzatiu časti žaloby, keďže jeho prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol v zmysle § 146 ods. 1 CSP bez právneho významu.
9. Súd na pojednávaní dňa 26.04.2017 podľa § 142 ods. 2 CSP zmenu žaloby v časti príslušenstva pripustil, nakoľko výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom na konanie aj o zmenenej žalobe.
10. Podaním doručeným súdu dňa 03.05.2017 žalobca doplnil vyčíslenie nároku tak, že ku dňu zosplatnenia predstavovala dlžná suma 17.670,36 Kč, pozostávala z istiny 15.000 Kč, zmluvného úroku 819,41 Kč, úroku z omeškania 50,95 Kč a poplatkov vo výške 1.800 Kč. Žalovaný uhradil dňa 19.01.2010 sumu vo výške 7.644,90 Kč, ktorá platba bola započítaná na istinu sumou 3.722,78 Kč, zmluvný úrok 2.122,12 Kč a poplatky 1.800 Kč (zostatok istiny potom ostal 11.277,22 Kč) a dňa 23.07.2010 sumu vo výške 7.000 Kč, ktorá platba bola započítaná na istinu sumou 5.932,77 Kč a zmluvný úrok 1.067,23 Kč. Uplatnené poplatky pozostávajú z poplatku za Upomienku zo dňa 02.04.2009 v sume 300 Kč, poplatku za Výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 14.04.2009 v sume 500 Kč, poplatku za Opakovanú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 03.05.2009 v sume 500 Kč a poplatku za Poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 31.05.2009 v sume 500 Kč.
11. Podľa § 177 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
12. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal strany. Na pojednávanie nariadené na deň 29.05.2017 sa žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili, nežiadali o odročenie pojednávania a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania. Súd podľa § 180 veta druhá CSP rozhodol, že sa pojednávanie bude konať v neprítomnosti strán sporu, vec prejednal a rozhodol. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:
13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril na pojednávaní dňa 26.04.2017, uviedol, že k uzatvoreniu zmluvy so žalobcom prišlo spôsobom, že bol pri uzatvorení životnej poistky zamestnankyňou žalobcu p. W. dotazovaný, či nechce aj uzatvoriť zmluvu o povolenom prečerpaní. Keď žalovaný odišiel do Škótska, potreboval peniaze, takže úver vyčerpal. V januári 2009 poukázal žalobcovi čiastku 1.000 libier a telefonicky kontaktoval žalobcu, či finančné prostriedky prišli, bolo mu povedané, že neprišli, avšak že postačí ak prídu do mája 2009. Z tohto dôvodu nechal žalobcovi svoj telefonický kontakt, emailovú adresu aj adresu v cudzine, nikto ho nekontaktoval, až po čase volal Ing. U. zo spoločnosti, ktorá vymáhala dlh a dal žalovanému číslo účtu, kde poukázal 15.000 Kč, nepamätá si, v akej mene, v troch splátkach. Asi po troch mesiacoch sa opäť ozval, že nie sú uhradené náklady za vedenie účtu po roku 2008, preto žalovaný navštívil centrálu žalobcu v Prahe, nakoľko mal za to, že som celý dlh splatil. Žalovaný v podaní zo dňa 28.05.2017 doručenom e-mailom uviedol, že vec má prejednať súd v Českej republike.
14. Zo Zmluvy o ČSOB Aktívnom konte súd zistil, že žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli dňa 24.09.2007 zmluvu, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol žalovanému bežný účet č. XXXXXXXXX/XXXX v mene CZK, s periodicitou výpisov mesačne. Žalovaný sa zaviazal čerpať finančné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účet, t.j. do výšky zmluvne povoleného prečerpania, v prípade nepovoleného prečerpania sa úročí debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlásenou žalobcom. Podľa čl. IV. zmluvy ČSOB sa zaväzuje na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu, v prípade splnenia podmienok stanovených ČSOB na poskytnutie povoleného prečerpania účtu uzatvorí s majiteľom účtu zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. K účtu bola vydaná platobná karta Visa Classic. Zmluva bol uzatvorená na dobu neurčitú. Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky. Dodatkom k zmluve zo dňa 18.01.2006 sa zmenila periodicita výpisov na štvrťrok (č.l. 7-14 spisu).
15. Zo žiadosti žalovaného o poskytnutie úveru zo dňa 13.11.2008 vyplýva, že žalovaný požiadal o poskytnutie úverového limitu do výšky 15.000 Kč vo forme povoleného prečerpania k bežnému účtu (č.l. 5-6 spisu).
16. Z Oznámenia o povolenom prečerpaní k žiadosti č. XXXXXXXXXR zo dňa 13.11.2008 vyplýva, že žalobca na základe žiadosti žalovaného zo dňa 13.11.2008 o poskytnutie povoleného prečerpania k účtu č. XXXXXXXXX/XXXX poskytol úverový rámec vo výške 15.000 Kč s úrokovou sadzbou 16,9 % ročne, pričom táto sadzba bola platná podľa bodu 11. Obchodných podmienok pokiaľ žalobca nenavrhne nové úrokové sadzby písomným oznámením. Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania, čím bola medzi stranami uzatvorená Zmluva o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR podľa bodu 2 obchodných podmienok (č.l. 4 spisu).
17. Z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanému Posledná výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 31.05.2009 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu zo Zmluvy o ČSOB Aktívnom konte vo výške 2.790,15 Kč. Doručovanie výzvy žalovanému žalobca preukazuje doručenkou (č.l. 16,17 spisu).
18. Z písomnosti žalobcu zo dňa 01.07.2009 Oznámenie o zosplatnení úveru súd zistil, že žalobca oznámil žalovanému, že z dôvodu nedodržania dohodnutých zmluvných podmienok Zmluvy o povolenom prečerpaní s účinnosťou ku dňu 29.06.2009 určil splatnosť úveru a vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy 17.691,40 Kč najneskôr do 12.07.2009. Doručovanie oznámenia o zosplatnení úveru dokladoval žalobca doručenkou (č.l. 18,19 spisu).
19. Z histórie čerpania súd zistil, že žalovaný vyčerpal úverový rámec vo výške 15.000 Kč (č.l. 20-28 spisu, 66 - 80 spisu).
20. Z histórie čerpania vyplýva, že žalovaný uhradil dňa 19.01.2010 sumu vo výške 7.644,90 Kč a dňa 23.07.2010 sumu vo výške 7.000 Kč (č.l. 20-28 spisu, 66 - 80 spisu).
21. Zo Sadzobníka ČSOB pre fyzické osoby - občanov platných k 16.03.2009 vyplýva výška poplatku za upomienku na zaplatenie dlžnej čiastky 300 Kč, poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky 500 Kč (č.l. 143 - 146 spisu).
22. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
23. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
24. Podľa ustanovenia článku 1 odsek 1 nariadenia Rady (ES) číslo 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie Rady), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
25. Podľa ustanovenia článku 2 odsek 1 nariadenia Rady, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
26. Podľa čl. 16 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
27. Podľa ustanovenia článku 16 bod 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
28. Podľa čl. 6 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.
29. Podľa ustanovenia článku 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor), ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.
30. Podľa ustanovenia článku 3 odsek 1 Rímskeho dohovoru, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
31. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy aj na území Českej republiky, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa žalobcu, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
32. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy aj na území Českej republiky, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
33. Podľa § 708 ods. 1 zák.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
34. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
35. Podľa § 497 českého Obchodního zákoníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere odporcom, smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
36. Podľa § 4 ods. 2 zákona číslo 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru, účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, musí obsahovat také a) stanovení roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr způsobem uvedeným v příloze tohoto zákona, b) stanovení podmínek, za kterých může být roční procentní sazba nákladů na spotřebitelský úvěr upravena a které nesmí být závislé pouze na vůli věřitele, c) stanovení maximální výše spotřebitelského úvěru, stanovení výše jednotlivých splátek, jejich počtu a přesného časového rozvržení, d) stanovení jednotlivých plateb, včetně těch, které jsou uvedeny v § 2 písm. a) bodech 1 až 5, budou- li placeny spolu se spotřebitelským úvěrem; pokud jednotlivé platby nelze přesně stanovit, musí být uveden způsob jejich výpočtu, e) závazek věřitele informovat spotřebitele v průběhu plnění smlouvy o všech změnách roční procentní sazby nákladů na spotřebitelský úvěr, f) u smluv, ve kterých se sjednává koupě najaté věci, výši spotřebitelského úvěru, g) ustanovení o právu na splacení spotřebitelského úvěru před stanovenou lhůtou (§ 11), h) podmínky, za kterých lze předčasně ukončit smluvní vztah, i) způsob placení.
37. Podľa § 502 ods. 1 českého Obchodního zákoníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere odporcom, od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou- li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné.
38. V zmysle § 503 ods. 1 a 2 českého Obchodního zákoníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere odporcom, závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky.
39. Podľa § 504 českého Obchodního zákoníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere odporcom, dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.
40. Podľa § 365 českého Obchodního zákoníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere odporcom, dlužník je v prodlení, jestliže nesplní řádně a včas svůj závazek, a to až do doby poskytnutí řádného plnění nebo do doby, kdy závazek zanikne jiným způsobem. Dlužník však není v prodlení, pokud nemůže plnit svůj závazek v důsledku prodlení věřitele.
41. Podľa § 369 ods. 1 českého Obchodního zákoníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere odporcom, je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.
42. Podľa § 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 33/2010 Sb., ktorým sa mení nariadenie vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb., v znení nariadenia vlády Českej republiky č. 163/2005 Sb., ktorým sa stanovuje výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania podľa Občianskeho zákonníka, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední
den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů. V každém kalendářním pololetí, v němž trvá prodlení dlužníka, je výše úroků z prodlení závislá na výši repo sazby stanovené Českou národní bankou a platné pro první den příslušného kalendářního pololetí.
43. Nakoľko ide o vec s cudzím prvkom, žalobca má sídlo v Českej republike, žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, súd sa zaoberal otázkou právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a otázkou, aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu. Podľa ustanovenia článku 16 bod 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami nariadenia článku 1 odsek 1, článku 2 odsek 1 Rady je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci, žalovaný preto nedôvodne namietal, že vec má prejednať súd v Českej republike. V zmysle preambuly Zmluvy o ČSOB aktívnom konte sa právne vzťahy medzi Klientom a ČSOB riadia ustanoveniami zákona 513/1991 Sb. Obchodní zákonníka, a teda právnym poriadkom Českej republiky. Na základe uvedeného preto súd pri posudzovaní záväzkového právneho vzťahu medzi účastníkmi konania vychádzal z právneho poriadku Českej republiky.
44. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca ako banka a žalovaný uzavreli dňa 13.11.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo forme povoleného prečerpania bežného účtu vedeného žalobcom pre žalovaného na základ Zmluvy o ČSOB Aktívnom konte do výšky 15.000 Kč. K uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní prišlo akceptáciou žiadosti žalovaného žalobcom s poukazom na § 43a a 43c Občianskeho zákonníka. Žalovaný je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nejednal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a žalobca je banka, ktorá poskytla žalovanému úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, keď medzi predmety jej podnikania preukázane poskytovanie úverov patrí. To znamená, že predmetný úver, ktorý bol poskytnutý žalovanému je spotrebiteľským úverom, a preto podmienky predmetnej zmluvy o úvere musia byť v súlade s ustanoveniami zákona č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru. Súd preto preskúmal zmluvu o úvere podľa ustanovení uvedeného zákona a zistil, že predmetná zmluva obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 4 uvedeného zákona, v tomto zmysle je tak zmluva o úvere, ktorú strany uzatvorili dňa 13.11.2008 platným právnym úkonom.
45. Žalovaný úver vyčerpal, svoj záväzok riadne a včas splácať poskytnutý úver v dojednaných splátkach si podľa písomnej histórie uvedeného úveru neplnil, teda porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a citovaných ustanovení § 497 a nasl. Obchodního zákoníka, keď svojmu veriteľovi nezaplatil dojednané splátky čerpaného úveru, ani jeho úroky. V dôsledku nesplácania záväzkov žalovaným riadne a včas vyhlásil žalobca v súlade so zmluvou obchodnými podmienkami všetky svoje pohľadávky z poskytnutého úveru za splatné ku dňu 29.06.2009. Dlh žalovaného voči žalobcovi ku dňu zosplatnenia predstavoval 17.670,36 Kč, ktorá suma pozostávala z istiny 15.000 Kč, zmluvného úroku 819,41 Kč, úroku z omeškania 50,95 Kč a poplatkov vo výške 1.800 Kč. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný uhradil dňa 19.01.2010 sumu vo výške 7.644,90 Kč a dňa 23.07.2010 sumu vo výške 7.000 Kč. Žalovaný skutkové tvrdenie, že v januári 2009 poukázal žalobcovi čiastku 1.000 libier a tiež 15.000 (nepamätal si, v akej mene), v troch splátkach ničím nepreukázal.
46. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie úroku z úveru vo výške 18,90 % ročne zo sumy 5.344,45 Kč od 19.01.2012 do zaplatenia, úrok žalobca uplatnil zo sumy zosplatnenej istiny aj po zosplatnení úveru. Súd žalobcu v tejto časti posúdil ako nedôvodnú.
47. Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu (úverové obdobie), ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie peňazí sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Celková suma úrokov však musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie
či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Nikto asi nepochybuje o tom, že taký odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách je v neprospech žalovaného. Ak by takejto dohody nebolo, zákon by umožňoval žalobcovi uplatniť po splatnosti sankcie úroky z omeškania pri pravidle o administratívnom strope na celkové sankcie zakotvenom vo všeobecne záväznom právnom predpise. Je evidentné, že úroky popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech žalovaného, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu. Uplatnený úrok 18,90% p.a prevyšuje úrok z omeškania a problematická klauzula o úrokoch popri úrokoch z omeškania (po splatnosti) prima facie potenciálne umožňuje navýšenie dlhu nad výšku poskytnutého úveru v rozpore s nariadením vlády Českej republiky č. 33/2010 Sb. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie citovaného nariadenia vlády ČR. Z dôvodov vysvetlených a uvedených vyššie, dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne (C-415/2011, AZIZ). (z Rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014 v analogickej právnej veci, na ktorý súd v tejto časti rozhodnutia poukazuje). Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný 29.06.2009 sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí, žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorá je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Na uvedenom nič nemení ani dohoda strán nakoľko táto je pre obchádzanie zákona absolútne neplatná.
48. V časti poplatkov si žalobca uplatnil voči žalovanému sumu 1.800 Kč, uplatnené poplatky mali pozostávať z poplatku za Upomienku zo dňa 02.04.2009 v sume 300 Kč, poplatku za Výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 14.04.2009 v sume 500 Kč, poplatku za Opakovanú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 03.05.2009 v sume 500 Kč a poplatku za Poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 31.05.2009 v sume 500 Kč. Žalobca však preukázal len doručovanie Poslednej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 31.05.2009 (č.l. 16 spisu), vo zvyšku vystavenie a doručenie výziev odôvodňujúcich účtovanie poplatkov ničím nepreukázal. Z uvedeného dôvodu súd za dôvodný v časti poplatkov posúdil nárok žalobcu len v sume 500 Kč.
49. Sumárne súd potom s ohľadom na vyššie uvedené právne posúdenie všetkých uplatnených nárokov dospel k záveru, že žaloba v časti istiny je dôvodná a preukázaná v sume 1.725,46 Kč, ako rozdiel pohľadávky z úveru ku dňu zosplatnenia 17.670,36 Kč a úhrad žalovaného 14.644,90 Kč (7.000 Kč + 7.644,90 Kč), po odpočítaní sumy 1.500 Kč z dôvodu nepreukázaných poplatkov za výzvy a vo zvyšku žalobu zamietol.
50. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného záväzku a toto omeškanie trvá, súd priznal žalobcovi z priznanej istiny aj úrok z omeškania, a to počnúc dňom nasledujúcim po zosplatnení 30.06.2009 až do zaplatenia, nakoľko omeškanie žalovaného trvá, v sadzbe určenej nar. vlády Českej republiky ako je citované v bode 41. odôvodnenia tohto rozhodnutia, pričom žalobca uplatnil túto v súlade s citovaným všeobecne záväzným predpisom. (s výnimkou úroku z omeškania za obdobie od 01.07.2009 do 31.12.2009, keď v žalobe uplatnil sadzbu úroku z omeškania 8,5 % ročne, pričom zákonný úrok z omeškania bol v tomto období 8,75 % ročne. Súd však viazaný rozsahom žaloby priznal žalobcovi nárok za túto dobu omeškania len do výšky 8,5 %).
51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
55. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. V zastavenej časti zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie 2.847,89 Kč bez uvedenia dôvodu, preto procesne platí, že zavinil zastavenie konania, preto žalovanému svedčí nárok na náhradu trov v zastavenej časti. Vo zvyšku o zaplatenie 7.009,80 Kč bol úspešný žalobca v časti o zaplatenie 1.725,46 Kč (17,50 %), vo zvyšku bol úspešný žalovaný (5.284,34 Kč), t.j. má právo v zastavenej časti aj v merite na náhradu 82,50 %. V konaní bol preto pomerne úspešnejší žalovaný, teda mu vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 65 % (82,50 - 17,50 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).