Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19C-3-2017.pdf
PDF · 75.77 KB
Case nature
Subarea
19C/3/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: G a T, spol. s r.o., IČO: 30 229 740, so sídlom Kollárova 85/A, Martin, zastúpený: Mgr. Ľuboš Kráľ, advokát, Červenej armády 1, Martin, proti žalovanému: H&D real s.r.o., IČO: 43 783 899, so sídlom Veltlínska 10, Bratislava, zastúpený: GHS Legal, s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, o zaplatenie 245.000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 10.10.2016, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 13.12.12016, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 245.000,- eur s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu odstúpenia žalobcu od Zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. XXX, uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 26.3.2014.
2. Dňa 4.4.2017 bol súdu doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil na zabezpečenie žalovanej pohľadávky žalobcu, záložné právo na nehnuteľných veciach vo vlastníctve žalovaného, a to na:
– byte Č.. XXX, nachádzajúceho sa na 3. Poschodí vo vchode č. XX v polyfunkčnom dome so súpisným číslom XXXXX, postavenom na T.-Q. G. Č.. XXXX/X, zapísanom v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom C., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G., obec C., okres C., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckeho podielu na pozemku KN C parcela číslo XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1564 m2, na pozemku KN C parcela číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 a na pozemku KN C parcela číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1369 m2 vo veľkosti XXXX/XXXXXX,
- byte č. XXX, nachádzajúcom sa na 4. poschodí vo vchode č. XX v polyfunkčnom dome sú súpisným číslom XXXXX, postavenom na KN C parcele č. XXXX/X, zapísanom v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom C., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G., obec C., okres C., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX a spoluvlastníckeho podielu na pozemku KN C parcela číslo XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1564 m2, na pozemku KN C parcela číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 a na pozemku KN C parcela číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1369 m2 vo veľkosti XXXX/XXXXXX s odôvodnením, že predmetom zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. XXX bol prevod 4-izbového bytu č. XXX, nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode č. XX v polyfunkčnom bytovom dome Stephanus so súpisným číslom XXXXX, postavenom na KN-C parcele č. XXXX/X, zapísanom v katastri nehnuteľností vedeným Okresným úradom C., katastrálnym odborom, na LV. č. XXXX, katastrálne územie G., okres Martin, vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemku KN C parcela číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, na pozemku KN C parcela číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 18 m2 a na pozemku KN C parcela číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1369 m2 vo veľkosti XXXXX/XXXXXX (ďalej len byt „č. XXX“), pričom má žalobca obavu, že pri rýchlom predaji bytov v bytovom dome Stephanus nezostane žalovanému žiaden byt a nemôže sa spoliehať len na predaj bytu č. XXX v exekúcii, ktorý z dôvodu vád pre ktoré byt podľa znaleckého posudku nemožno riadne užívať môže byť nepredajný, resp. výnos z predaja nemusí pokryť žalovanú pohľadávku. Zo všetkých 59 bytov v predmetnom bytovom dome vlastní žalovaný už len sedem bytom, pričom tri byty už sú rezervované. Z účtovnej závierky žalovaného vyplýva, že vlastné imanie predstavuje mínus 12.124,
- eur a výška jeho záväzkov 1.057.271,- eur, skutočnosti ktoré zakladajú dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená a preto požadoval zabezpečiť žalovanú pohľadávku nariadením zabezpečovacieho opatrenia (zriadenie záložného práva v znení tohto ods.) na dvoch ďalších bytoch vo vlastníctve žalovaného (byt č. XXX S. Č.. XXX), v celkovej hodnote 204.110,- eur.
3. Podľa § 343 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
4. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia, je dosiahnutie reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potencionálneho oprávneného v exekučnom konaní.
5. V celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany je potrebné samostatne posúdiť, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti (nie sporné skutočnosti, napr. protichodné a zároveň pravdepodobné tvrdenia strán sporu, ktoré vyžadujú ďalšie dokazovanie) odôvodňujú potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (princíp opodstatnenosti), pričom súd rozhoduje len v intenciách návrhu, limitovaný jeho obsahom a rozsahom. V súvislosti s vyhodnotením potreby jeho nariadenia musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a otázku osvedčenia tejto potreby (exekúcia bude ohrozená) zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku (principiálny predpoklad), ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ tvrdenia navrhovateľa odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť relevantnú mieru pravdepodobnosti vo vzťahu k pravdivosti (relevancii) a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ riadne osvedčil. Procesné zabezpečenie má nevyhnutný vzťah k hmotnoprávnemu nároku a to aj v prípade rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, z dôvodu ktorého možno ďalej konkludovať, že spornému hmotnoprávnemu nároku v danom štádiu konania bez potreby ďalšieho dokazovania, nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom navrhovaného inštitútu. Ukladanie povinností, alebo obmedzovanie určitých práv možno len pri súčasnom osvedčení dôvodnosti a trvania nároku ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez takéhoto osvedčenia neprichádza nariadenie zabezpečovacieho opatrenia do úvahy.
6. Súd má na základe aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností za preukázané, že vlastníkom bytu č. XXX je žalobca, na základe E. XXXX/XX - Zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej so žalovaným dňa 26.3.2014, vklad zo dňa 23.6.2014. V liste adresovanom žalovanému označenom ako „Odstúpenie od Zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. XXX zo dňa 26.3.2014“ žalobca od zmluvy o prevode vlastníctva bytu v dohodnutej lehote odstúpil z dôvodu, že vady vytýkané žalobcom, neboli v lehote 30 dní od doručenia reklamácie odstránené a s odkazom na záver textovej časti Doplnku č. 1 Znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 8.7.2016 (str. 12) žalobca citoval konštatovanie znalca, že vzniknuté vady možno považovať za ťažko odstrániteľné až trvalé, pre ktoré nemožno danú vec užívať dohodnutým alebo obvyklým spôsobom, následkom skutočnosti ktorej, v zmysle ust. § 48 OZ v spojení s § 597 ods. 1 OZ, bolo odstúpenie žalobcu od zmluvy (využitie možnosti odstúpenia od zmluvy), ktoré zakladá na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške žalovanej sumy a teda povinnosť žalovaného vrátiť poskytnuté plnenie a povinnosť žalobcu poskytnúť žalovanému súčinnosť pri právnych úkonoch spojených s prevodom predmetu kúpy v katastri nehnuteľností späť na žalovaného. Žalovaný sa k odstúpeniu od zmluvy vyjadril listom zo dňa 5.9.2016, v ktorom uviedol, že odstúpenie od zmluvy považuje za nedôvodné, nakoľko vady vytýkané žalobcom neboli odstránené z dôvodu na strane žalovaného, ale z dôvodu, že žalobca žalovanému neposkytol napriek jeho požiadavke v liste zo dňa 18.3.2016 súčinnosť v rozsahu oznámenia termínu, ktorý by žalobcovi vyhovoval za účelom odstránenia vád a pri osobnej návšteve, kedy mal žalovaný záujem vady odstrániť, mu to nebolo umožnené. Žalovaný mal ďalej za to, že reklamované vady sú vadami ktoré nebránia riadnemu užívaniu bytu č. XXX a sú vadami odstrániteľnými, pričom k svojmu vyjadreniu priložil vyjadrenie spoločnosti Ytong a Statický posudok trhlín vypracovaný Ing. Branislavom Čamekom, ktorý - vychádzajúc z obsahu statického posudku č. XXX/XXXX - nepovažuje vady za neodstrániteľné, nakoľko uvádza konkrétne spôsoby ako vzniknutý stav napraviť (vady odstrániť).
7. Z dôvodov uvedených v ods. 5, v spojení s ods. 6 tohto odôvodnenia, keď súd bez ďalšieho (v danom štádiu konania) na základe tvrdení žalobcu a predložených listinných dôkazov nemôže považovať hmotnoprávny nárok žalobcu za nesporný (dôvodný), keď proti sebe stoja vyjadrenia strán sporu, ako aj znalecký posudok vypracovaný na žiadosť žalobcu a v jeho prospech a statický posudok svedčiaci v prospech žalovaného, v ktorom Ing. Branislav Čamek, rovnako ako žalobca, nepopiera vzniknuté vady, ale nepovažuje ich za neodstrániteľné (zakladajúce možnosť od zmluvy odstúpiť), súd nemôže rozhodnúť inak, ako návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť.
8. Záverom súd považuje za dôležité zdôrazniť, že týmto rozhodnutím neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, nakoľko tvrdenia žalobcu posudzoval z predložených listinných dôkazov a len z hľadiska ich osvedčenia, pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ CSP), v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava III. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania /§ 127 ods. 1 a 2 CSP/ uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.