Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-8C/134/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: Z. o zaplatenie 258,28 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 245,32 eur a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 245,32 eur od 10. 7. 2013 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 89,96 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17. 6. 2016 sa pôvodný žalobca, obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 258,28 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 10. 7. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 29. 9. 2011 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky 399,96 eur s tým, že pôžičku mala splácať v pravidelných 99 mesačných splátkach v sume 4,04 eur. Tvrdil, že do dňa podania žaloby žalovaná na vrátenie pôžičky zaplatila iba sumu 154,64 eur a keďže porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými splátkami riadne a včas, dňa 28. 6. 2013 ju pôvodný žalobca vyzval listom - vypovedanie zmluvy k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, pričom žalovaná dlžné splátky neuhradila a jej dlh ku dňu podania žaloby predstavuje 258,28 eur.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke a Všeobecné obchodné podmienky, prehľad splátok a úhrad a vypovedanie zmluvy s doručenkou.

3. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 súd po uvedenej zmene právnej úpravy žalovanú ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a o jej procesných právach a povinnostiach. . 4. Uznesením zo dňa 3. 3. 2017 č. k. 8C/134/2016-21 súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom sporu z pôvodného žalobcu na

obchodnú spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 a pripustil aby vstúpila do konania na miesto žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9. 3. 2017 a súd tak ako so žalobcom ďalej konal s obchodnou spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. (ďalej len „žalobca“).

5. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej spolu s prílohami, výzvou vyjadriť sa k nej a poučením o možnosti zastúpenia a o jej procesných právach a povinnostiach bola do vlastných rúk doručená dňa 8. 3. 2017, písomne nevyjadrila.

6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 26. 5. 2017, na ktoré sa právny zástupca žalobcu ani žalovaná napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili. Neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, o jeho odročenie nežiadali. V súlade s ust. § 180 preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanou namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a zistil tento skutkový stav:

8. Z obsahu žiadosti o poskytnutie bezúročnej pôžičky zo dňa 13. 9. 2011 súd zistil, že žalovaná ňou žiadala obchodnú spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. o bezúročnú pôžičku vo výške 399,96 eur ktorá sa mala vrátiť v 99 mesačných splátkach vo výške 4,04 eur splatných v 20. deň v mesiaci s poslednou splátkou splatnou v decembri 2019, a to za účelom čiastočnej úhrady jej záväzku voči veriteľovi VÚB, a.s. Listom zo dňa 29. 9. 2011 jej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. oznámila, že jej žiadosť o bezúročnú pôžičku bola schválená, čím došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí bezúročnej pôžičky. Žalovaná mala túto pôžičku podľa zmluvy splatiť 99 mesačnými splátkami vo výške 4,04 eur, pričom splátky mala platiť k 20. dňu v mesiaci a pri údaji o termíne konečnej splatnosti je uvedené 12/2019.Prvá mesačná splátka mala byť žalovanou zaplatená dňa 20. 10. 2011.

9. Z prehľadu splátok a úhrad k zmluve číslo XXXXXXX predloženého žalobcom súd zistil, že sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok pôžičky žalovanou z ktorých vyplýva, že žalovaná uhradila odo dňa 16. 11. 2011 do poslednej úhrady dňa 12. 5. 2015 v splátkach sumu spolu 154,64 eur. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že žalovanej boli vyúčtované k zaplateniu aj „pokuty“ vo výške spolu 41,21 eur ktoré si žalobca v žalobe neuplatnil a nárok/položka označená ako „MP3“ vo výške 12,96 eur. Podľa záverečného sumára v tomto prehľade mala žalovaná v splátkach žalobcovi zaplatiť sumu spolu 399,96 eur, čo po odpočítaní ňou uskutočnených úhrad vo výške 154,64 eur činí 245,32 eur a po pripočítaní položky „MP3“ vo výške 12,96 eur to činí sumu vo výške 258,28 eur rovnajúcu sa žalovanej sume. Listom označeným ako „Vypovedanie zmluvy“ zo dňa 28. 6. 2013 právny predchodca žalobcu odvolávajúc sa na Všeobecné obchodné podmienky oznámil žalovanej, že zmluvu číslo XXXXXXX zo dňa 29. 9. 2011 ku dňu 20. 6. 2013 vypovedá a požiadal ju o úhradu dlžnej sumy vo výške 336,97 eur v lehote 5 dní od doručenia tohto vypovedania, ktoré podľa doručenky na čl. 7 spisu prevzala dňa 4. 7. 2013.

10. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ktorá bola pôvodným veriteľom v úverovom vzťahu so žalovanou je obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti) zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovanej bola poskytnutá bezúročná pôžička, ktorá podľa § 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie je spotrebiteľským úverom (keďže išlo o poskytnutie pôžičky bez úroku a bez ďalších poplatkov), preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z toho, že podľa § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, čo v tomto prípade sú ustanovenia upravujúce zmluvu o pôžičke. Keďže žalobca tvrdil, že uplatňovanú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa - Consumer Finance Holding, a.s. postúpením, bolo potrebné aplikovať tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky.

11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

12. Podľa § 658 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

16. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení /§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka/.

17. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. poskytla žalovanej bezúročnú pôžičku vo výške 399,96 eur, pričom žalovaná na úhradu nárokov z tejto zmluvy do dňa podania žaloby zaplatila len sumu 154,64 eur. Keďže zo sumy bezúročnej pôžičky žalovaná úhradami pred podaním žaloby doposiaľ uhradila časť vo výške spolu 154,64 eur, za dôvodnú súd žalobu uznal v rozsahu zaplatenia rozdielu poskytnutej a uhradenej sumy, t.j. v časti zaplatenia istiny 245,32 eur (399,96 eur - 154,64 eur) a úroku z omeškania zo sumy nevrátenej istiny pôžičky.

18. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcu, že na nároky zo zmluvy o pôžičke žalovaná doposiaľ uhradila len sumu 154,64 eur. Súd preto mal za preukázaný vznik nároku veriteľa na úhradu úverovej istiny vo výške 245,32 eur.

19. Žalobca predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 9. 2016 spolu s poštovým podacím hárkom zo dňa 3. 10. 2016 preukázal, že postupca Consumer Finance Holding, a.s. oznámil žalovanej, že pohľadávka voči žalovanej z predmetnej zmluvy bola spolu s príslušenstvom odplatne postúpená na žalobcu. Vzhľadom na uvedené preto súd mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky rovnajúcej sa výške nevrátenej istiny pôžičky. Keďže nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaná sumu 245,32 eur do dňa vyhlásenia rozsudku mu neuhradila, súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy 245,32 eur vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

20. Z vyčíslenia žalovanej sumy v žalobe a z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že uplatnené boli aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, v prehľade splátok a úhrad označené ako „MP3“ vo výške 12,96 eur. Tie však priznať nebolo možné a preto v tejto časti súd žalobu zamietol. Tu súd najmä zdôrazňuje, že žalobca v súvislosti s týmito nákladmi v žalobe uviedol len, že tieto majú základ v § 121

ods. 3 Občianskeho zákonníka, no žiadnym spôsobom nepreukázal, no ani netvrdil a nešpecifikoval aké konkrétne náklady mu v tejto súvislosti mali vzniknúť, prečo sú žiadané v danej výške a nebol preukázaný ani ich vznik, hoci práve žalobca nesie dôkazné bremeno. Výšku ani základ uplatneného nároku nie je z predložených listinných dôkazov vôbec možné overiť z hľadiska jej správnosti a dôvodnosti. Preto má súd za to, že žalobca v tejto časti žalobného nároku neuniesol dôkazné bremeno. Ak žalobca nárok na tieto náklady vyvodzuje z článku 11. bod 11.4 Všeobecných obchodných podmienok, tak tu súd uvádza, že tie nie sú podpísané žalovanou. Vzhľadom na znenie tohto ustanovenia (ako aj všetkých ustanovení Všeobecných obchodných podmienok) je zrejmé, že tieto majú formulárový charakter a že žalovaná nemohla ovplyvniť ich obsah v čase, keď došlo k uzavretiu Zmluvy. Musela tieto Všeobecné obchodné podmienky akceptovať ako celok, čo však spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej. Preto súd konštatuje, že uvedené ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok nemá povahu individuálnych zmluvných dojednaní, a teda v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

21. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 258,28 eur od 10. 7. 2013 do zaplatenia.

22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 1. 2009 do 31. 1. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto výška úrokov z omeškania platí aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 (viď § 10c tohto nariadenia v znení účinnom od 1. 2. 2013). V danom prípade záväzkový vzťah strán vznikol pred 1. 2. 2013, preto výška úrokov z omeškania na ktoré žalobcovi vzniklo právo je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá tu bola vo výške 0,5 %.

26. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe určil začiatok omeškania žalovanej od ktorého požadoval úrok z omeškania na deň 10. 7. 2013 na základe toho, že listinou označenou ako „Vypovedanie zmluvy“ (čl. 6 spisu) zo dňa 28. 6. 2013 adresovanou žalovanej ju právny predchodca žalobcu vyzval k splateniu celej sumy na základe zmluvy číslo XXXXXXX v dôsledku omeškania s úhradou jej záväzkov najneskôr do 5 dní od doručenia tohto vypovedania, ktoré podľa doručenky na čl. 7 spisu doručené žalovanej bolo dňa 4. 7. 2013. Žalobca predloženou listinou označenou ako „Vypovedanie zmluvy“ zo dňa 28. 6. 2013 adresovanou žalovanej, v ktorom ju pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. vyzval k splateniu celej sumy čerpanej na základe zmluvy číslo XXXXXXX v dôsledku omeškania s úhradou jej záväzkov najneskôr do 5 dní od doručenia tohto vypovedania spolu s predloženou doručenkou o prevzatí tejto výzvy žalovanou dňa 4. 7. 2013 preukázal, že žalovaná bola k vráteniu dlžnej sumy pôvodným veriteľom vyzvaná. Keďže v určenej lehote suma 245,32 eur na ktorú veriteľovi nárok vznikol zaplatená nebola, žalovaná odo dňa 10. 7. 2013 je v omeškaní so zaplatením tejto sumy. Žalobcom požadovaná sadzba úroku z omeškania (8,5 % ročne) nepresahuje sadzbu určenú podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v deň od ktorého žalobca požadoval úrok z omeškania bola v omeškaní so zaplatením nevrátenej istiny pôžičky 245,32 eur a jej omeškanie trvá, pričom s postúpenou pohľadávkou zo zákona (§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka) prešlo na žalobcu aj jej príslušenstvo, čo sú aj úroky z omeškania, uložil jej súd spolu so sumou 245,32 eur zaplatiť žalobcovi

aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 245,32 eur od 10. 7. 2013 do zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaná nemohla dostať ani do omeškania, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej prisúdenú sumu 245,32 eur súd žalobu zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP.

28. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 245,32 eur a úroku z omeškania zo sumy 245,32 eur vo výške 8,5 % ročne od 10. 7. 2013 do zaplatenia v ktorej bolo žalobe vyhovené. Vo zvyšnej časti v ktorej bola žaloba zamietnutá úspešná bola žalovaná.

29. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd vychádzal zo stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 . Žalobca tak bol vo veci úspešný v rozsahu 94,98 %, žalovaná bola vo veci úspešná v rozsahu 5,02 %.

30. Po odpočítaní úspechu žalovanej v rozsahu 5,02 % od úspechu žalobcu v rozsahu 94,98 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,96 %.

31. Postupujúc podľa § 255 ods. 2 preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 1 v treťom výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,96 %.

32. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.