Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-11C/10/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore žalobcu C. W., A.. XX.XX.XXXX, bytom Sklabiná 76, 991 05 Sklabiná, právne zastúpeného Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom AK vo Veľkom Krtíši, Komenského 3, proti žalovanému Consumer Finance Holding a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpeného Beňo&partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky číslo XXXXXXX zo dňa 23.10.2013 je neplatná.

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa doručenou žalobou tunajšiemu sud dňa 22.12.2014 domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 23.10.2013. Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 23.10.2013 (ďalej len „zmluva“), ktorým titulom bola žalobcovi poskytnutá účelová pôžička vo výške 1.449,27 EUR, ktorú sumu sa žalobca zaviazal vrátiť v pravidelných splátkach po 54,05 EUR mesačne, s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 23,97 %, RPMN 23,97 %, priemerná RPMN 23,97 % a celkové náklady spotrebiteľa vo výške 550,58 EUR. Neplatnosť zmluvy žalobca vyvodzoval z toho, že zmluva neobsahuje náležitosti ako sú percentuálna úroková sadzba za poskytnutie úveru, doba trvania zmluvy, údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a poradie, v akom sa majú priraďovať k nesplateným zostatkom a obsahuje ďalšie neprimerané podmienky, ktoré odporujú ustanoveniam § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2, 3 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve ďalej boli dojednané neprimerané sankcie v súvislosti s omeškaním dlžníka, ktoré sú v rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ). Žalobca uhradil na úver 6.141,37 Eur a zostatok potom predstavuje čiastku 4.561,11 Eur, pričom úver je bezúročný a bez poplatkov.

2. Súd doručil žalobu žalovanému na vyjadrenie spolu s prílohami. Žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 11.02.2015. Uviedol, že zmluva bola uzatvorená v súlade s platným právom a obsahuje všetky potrebné náležitosti. Kumulácia zmluvnej pokuty a sankčného úroku je možná, pretože zmluvná pokuta bola dohodnutá na úrovni 10 % z dlžnej splátky, pričom klient obdržal splátkový kalendár s rozpisom výšky istiny, úroku, poistenia a dátumom splatnosti mesačnej splátky. Žalovaný nepožadoval žiadne úhrady nad rozsah zmluvných povinností.

3. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe Rozsudkom č. k. 11C/10/2014 - 56 zo dňa 17.04.2015 a určil čiastočnú neplatnosť zmluvy zo dňa 23.10.2013 v bode 5.5. písm. c), v bode 8.1. a v bode 14.24 Všeobecných obchodných podmienok platných od 01.10.2010. Ďalším výrokom určil, že označené

zmluvné podmienky sú neprijateľné, pretože zakladajú hrubú nerovnováhu zmluvných strán a sú sankcionované absolútnou neplatnosťou v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a konštatoval absenciu zmluvných náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f), g), k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Obsahové nedostatky spôsobujú, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súčasťou zmluvy sú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré boli zahrnuté do všeobecných obchodných podmienok a zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, preto sú neprijateľné a absolútne neplatné podľa ust. § 53 ods. 5 OZ. Označené ustanovenia zmluvy nespôsobujú neplatnosť zmluvy ako celku a možno ich podľa ust. § 41 oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie strán Uznesením č. k. 16Co/695/2015 - 90 zo dňa 26.01.2017 zrušil rozsudok tunajšieho súdu v celom rozsahu, pretože ho považoval za zmätočný. Podľa súdu druhej inštancie súd nezohľadnil vo výroku svojho rozhodnutia dostatočne záver o nedostatku zákonných náležitostí zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z. Z. o spotrebiteľských úveroch, pretože poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkov. Súd síce určil neprijateľnosť zmluvných dojednaní v bode 5.5. písm. c), v bode 8.1 a v bode 14.24 Všeobecných obchodných podmienok, ale spotrebiteľovi neposkytol právnu ochranu, ktorú žiadal, pretože neuviedol aká je skutočná výška jeho dlhu. Zostalo povinnosťou súdu, aby záver o absencii zákonných náležitosti zmluvy v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch preniesol do výroku svojho rozhodnutia. Žalobca má právny záujem na určení neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a potrebuje mať vyriešenú výšku skutočného dlhu vzhľadom na plnenie, ktoré titulom úverovej zmluvy prijal a finančné prostriedky, ktoré žalovanému zaplatil. Ak súd dospel k správnemu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, čiastočnú neplatnosť zmluvy, ktorá sa týka odplaty, možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Súd je povinný sa vysporiadať s obsahom odvolacích námietok strán sporu.

5. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vec opätovne prejednal na pojednávaní dňa 26.05.2017. Žalobca na pojednávaní tvrdil, že žaloba sa v súčasnosti kvalifikuje právne podľa § 137 ods. 1 písm. c) Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), na ktorej má naliehavý právny záujem, pretože má právo poznať výšku skutočného dlhu, pretože doposiaľ zaplatil sumu 722,66 EUR a táto skutočnosť vyplýva aj z výpisu z úverového účtu, na ktorý poukázal. Zmluva nemá náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a údaj o priemernej RPMN bol vyjadrený v zmluve fiktívne. Výška priemernej RPMN za 1. štvrťrok 2013 bola 46,06 %, čo preukazujú štatistické ukazovatele. Výška odplaty bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi a s ustanovením § 39 OZ, ktoré súd má aplikovať autonómne. V rozhodujúcom období bola úroková miera za obdobné úvery poskytované bankami vo výške 11,45%. V predmetnej veci sa jedná o podstatné prevýšenie výšky obvyklej úrokovej miery a to v rozsahu viac ako dvojnásobku. Uvedené nedostatky spôsobujú neplatnosť celej zmluvy, čo vyplýva aj z rozhodovacej praxe odvolacieho súdu (viď uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.14Co/1025/2015). Určovací výrok súdneho rozhodnutia vyrieši otázku, ktorá je predmetom sporu v tom, či žalovaný má alebo nemá právo na ďalšie plnenie zo zmluvy (na zaplatenie poplatkov a odplaty za poskytnutý úver).

6. Žalovaný na pojednávaní dňa 26.05.2017 uviedol, že predmetná žaloba po zmene procesného práva nie je spôsobilý nástroj právnej ochrany žalobcu. Poukázal na formuláciu žalobného petitu „o určenie právnej skutočnosti“, pretože žalobca sa dožaduje určenia neplatnosti Zmluvy zo dňa 23.10.2013. Spôsobilosť žaloby je procesne podmienená osobitnou právnou úpravou, z ktorej obsahu musí vyplývať možnosť podať takúto žalobu a táto zákonná podmienka nebola splnená. Obsah zmluvy bol dohodnutý v súlade so zákonnom, pretože výška odplaty je primeraná. Nie je žiadny dôvod porovnávať výšku odplaty za úvery poskytované bankami a úvery poskytnuté nebankovou spoločnosťou. Je logické, že nebankové spoločnosti poskytujú úvery za vyššie úrokové sadzby, čo je odôvodené vyšším rizikom, ktoré nesú z hľadiska návratnosti finančných prostriedkov pre neplnenie zmluvných povinností dlžníkom. Ukazovateľ RPMN a úroková sadzba boli nastavené v zmluve tak, aby bola zabezpečená návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov. Odplata bola tvorená len úrokom a nezahrňuje žiadne ďalšie poplatky. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, pretože výšku dlhu si mohol zistiť priamo od veriteľa. Určovacia žaloba nepredstavuje účinný právny nástroj ochrany práv žalobcu, pretože nevytvorí pevný základ pre usporiadanie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a prednosť má žaloba na plnenie.

7. Vzhľadom na vyslovený právny názor súdu druhej inštancie prvostupňový súd doplnil vec o stanoviská sporných strán na pojednávaní dňa 26.05.2017. Strany na podporu vlastných skutkových tvrdení

nenavrhli vykonať žiadne ďalšie dôkazy. Súd dokazovanie prečítaním listín - Predžalobná upomienka zo 07.03.2014 č. l. 8, Žiadosť a zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX z 23.10.2013 na č. l. 9, Štandardné Európske informácie o spotrebiteľskom úvere Šanca na č. l. 10, Podacie lístky č. l. 14-28, Prehľad splátok a úhrad klienta C. W. č. l. 46, Splátkový kalendár č. l. 47, Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za štvrtý štvrťrok 2013 č. l. 51, Listina súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za druhý štvrťrok 2013 stav k 30.06.2013 na č. l. 106, Listina o priemernej úrokovej miere z úverov poskytnutých v eurách rezidentom Eurozóny na č. l. 106, Rozsudok Krajský súd v Banskej Bystrici č. k. 14Co/1025/2015 zo dňa 20.09.2016 na č. l. 102.

8. Na uvedenom základe potom súd považoval za preukázaný nasledovný skutkový stav:

Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 23.10.2013 Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX. Na základe zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi sumu 1.449,27 Eur, ktorú sa zaviazal splatiť v 37 mesačných splátkach po 54,05 Eur. Splátky sa podľa dohody mali realizovať poštovou poukážkou s uvedením variabilného symbolu a evidenčného čísla zmluvy. Účelom poskytnutej pôžičky bolo refinancovanie predchádzajúcich záväzkov žalobcu zo zmluvy uzatvorenej dňa 25.06.2010 č. XXXXXXX v rozsahu 875,39 Eur a zmluvy uzatvorenej dňa 18.05.2011 č. XXXXXXX. Žalovaný sa zaviazal vrátiť celkovú sumu pôžičky vo výške 1.999,85 EUR. V obsahu zmluvy bol dohodnutý úrok vo výške 23,97 % ročne, pri RPMN 23,97 % a priemernej RPMN 23,97 %. Zmluva uvádza celkové náklady spotrebiteľa vo výše 550,58 Eur a termín konečnej splatnosti 12.01.2016. Podľa splátkového kalendára vyplýva, že splatnosť poslednej splátky nastala až dňa 20.12.2016, čo korešponduje s počtom 37 splátok úveru, na ktoré bola splatnosť rozložená. Žalobca bol oboznámený s obsahom Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy a zaviazal sa ich dodržiavať, pričom k nim nevyslovil žiadne výhrady. Všeobecné obchodné podmienky (SLPO) sú uvedené v pretlači na rube zmluvy v 14 Článkoch. V článku 5 VOP sú vyjadrené základné práva a povinnosti zmluvných strán s tým, že podľa bodu 5.5 písm. c) spoločnosť si vyhradila právo zmeniť dobu splácania a výšku pôžičky jej znížením a to na základe vyhodnotenia klientom predložených dokladov podľa interných pravidiel spoločnosti. Článok 6 VOP upravuje podmienky splácania pôžičky s tým, že povinnosťou žalobcu bolo uhradiť dlh v pravidelných mesačných splátkach v termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pôžičke s tým, že splatnosť jednotlivých splátok nastáva k 20- temu dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. Povinnosťou klienta podľa bodu 6.7 VOP bolo uvádzať ako variabilný symbol číslo zmluvy. Článok 7 VOP k Zmluve o pôžičke upravuje výpočet RPMN v zmysle vzorca uvedeného v bode 7.3. V článku 8 bod 8.1 je upravené priradenie platieb a ich započítanie s tým, že spoločnosť žalovaného má právo započítať pohľadávky voči pohľadávkam klienta, keď niektorá pohľadávka odporcu nebola splatná alebo bola premlčaná. Článok 11 VOP upravuje právo žalovaného požadovať od žalobcu úhradu nákladov v súvislosti so splatením pôžičky pred lehotou splatnosti. V bode 11.2 VOP je konkrétne vyjadrené právo žalovaného požadovať od žalobcu zmluvnú pokutu v prípade omeškania so splatením jednotlivých splátok vo výške 10 % z dlžnej splátky a podľa bodu 11.3 VOP žiadať úrok z omeškania v súlade s Nariadením Vlády č. 87/1995 Z.z.. V článku 14.24 VOP je dojednanie o riešení sporov vzniknutých so zmluvy s možnosťou rozhodovania sporu Stálym Rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie alebo Rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komory alebo všeobecným súdom. Žalobca na splnenie záväzku zo Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX podľa prehľadu splátok a úhrad doposiaľ uhradil sumu 702,66 Eur (č. l. 46). Výpis z úverového účtu preukazuje, že na úver zostalo ešte uhradiť 1.302,60 Eur. Podľa splátkového kalendára, ktorý sa viaže k spornej zmluve na meno žalobcu vyplýva, že v jednotlivých splátkach úveru bol zahrnutý anuitný úrok a príslušná časť istiny s tým, že splatnosť jednotlivých splátok nastavala k 20-temu dňu kalendárneho mesiaca, pričom posledná splátka bola splatná 20.12.2016. Žalobca uskutočnil poslednú úhradu dlhu dňa 26.01.2015 vo výške 54,05 EUR. Ďalej až do splatnosti poslednej splátky t.j. do 20.12.2016 ďalšie úhrady nerealizoval. Splátkový kalendár v podobe ako je vyjadrený na č. l. 46 nebol inkorporovaný do obsahu zmluvy prostredníctvom žiadneho zmluvného ustanovenia ani VOP ako neoddeliteľná súčasť zmluvy.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Podľa § 658 ods. 1 OZ; pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

11. Podľa § 37 ods. 1 OZ; právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

12. Podľa § 39 OZ; neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom

13. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (do 31.5.2014); Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (platného a účinného v čase uzavretia UZ do 30.04.2014), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), i), k) Zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (do 30.04.2014); zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. e) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

18. Súd pri rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona, ktoré pri viazanosti právnym názorom súdu druhej inštancie aplikoval na zistený skutkový stav veci. Podstatou konania je určovacia žaloba, ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 23.10.2013. Žaloba bola podaná na súde v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý stratil svoju platnosť a účinnosť dňom 01.07.2016, kedy nadobudol platnosť a účinnosť Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Tieto dva procesné predpisy, ktoré súd aplikoval v priebehu konania upravujú procesne prípustné žaloby rôzne. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, teda určenia právnej skutočnosti. Podľa OSP bolo možné domáhať sa určenia aj neplatnosti právneho úkonu, ak je na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem. Podľa sa je možné domáhať neplatnosti právneho úkonu (určenia právnej skutočnosti) ak právo na požadované určenie vyplýva z osobitného predpisu. Právo domáhať sa žalobou určenia neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky, nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu. Teda podľa explicitného znenia sa nemožno domáhať jej neplatnosti. však v ustanovení § 470 ods.2 ustanovuje, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Súd vzhľadom na toto ustanovenie uzatvára, že ak bola podaná žaloba v čase účinnosti OSP, ktorý procesne pripúšťal takýto druh žaloby, priznáva podanej žalobe tento účinok. Teda, je možné rozhodovať na základe podanej žaloby aj o neplatnosti právneho úkonu, ak je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd preto nemohol poprieť právny účinok podanej žaloby, ktorá bola doručená súdu už dňa 22.12.2014 aplikujúc základné zásady civilného sporového konania (čl. 2 v tom, že spor bude prejednaný a rozhodnutý

v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Súdna prax pri určovacích žalobách do účinnosti nového procesného práva vychádzala z ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p., kam zaraďovala aj určovaciu žalobu na určenie právnej skutočnosti (právneho úkonu), ktorú vo všeobecnosti tolerovala, ak žalobca preukázal naliehavý právny záujem. Súd vzhľadom na očakávanie právnej istoty strán, že v konečnom dôsledku bude prihliadnuté aj na procesný predpis a stav, za ktorého bolo konané do 30.06.2016, žalobu vyhodnotil ako procesne prípustnú z pohľadu § 137 písm. c), d) a zaoberal sa tým, či žalobca má na navrhovanom určení naliehavý právny záujem.

19. Posúdenie právneho záujmu ako naliehavého je vecou kvalifikácie rozhodujúcich skutočnosti, ktoré žalobca musí v konaní tvrdiť a preukázať. Žalobca uviedol, že jeho postavenie bude istejšie v prípade rozhodnutia súdu o žalobe, pretože nadobudne poznatok o skutočnej výške svojho dlhu. Súd z prehľadu splátok a úhrad (č. l. 46) zistil, že žalobca zaplatil žalovanému sumu 702,66 EUR. Bolo preukázané, že žalobcovi žalovaný poskytol úverové prostriedky v celkovej sume 1.449,27 Eur, ktoré žalobca čerpal dňa 21.11.2013. Žalobca predložil doklady (č. l. 14 - 28), ktoré preukazujú uhrádzanie dlhu vo výške 6.141,371 Eur. Jedná sa však o plnenie z iného právneho vzťahu ako je ten, ktorého sa týka spor v danej veci. Otázka vyriešenia skutočnej výšky dlhu žalobcu je v danej veci aktuálna a odôvodňuje právny záujem na podanej žalobe ako naliehavý. Žalobca je v hmotnoprávnej situácií, kde bez určovacieho výroku súdu je vystavený konkrétnej ujme v prípade, že zmluva je neplatná. Do rozhodnutia súdu o žalobe je v neistom postavení, pretože nemá vedomosť, či má povinnosť plniť žalovanému dlh v rozsahu nezaplatenej istiny úveru alebo je povinný zaplatiť úroky a poplatky z úveru, resp. aj sankcie z nezaplatenej odplaty.

20. Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 23.10.2013 je spotrebiteľská zmluva (§ 52 ods. 1 , ktorá napĺňa kvalifikačné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 04. 2014 (ďalej len „Zák. č. 129/2010 Z. z.“), pretože jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme pôžičky medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy bol v postavení dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti (poskytovanie úverov nebankovým spôsobom). Žalobca mal postavenie spotrebiteľa, pretože zmluvu uzatváral ako fyzická osoba za účelom refinancovania predchádzajúcich zmluvných záväzkov. Zmluvu uzatvorili strany sporu, pričom sa jedná o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej obsah žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. V konaní o určenie neplatnosti zmluvy je povinnosťou súdu preskúmať obsah zmluvy zo všetkých hľadísk. Súd preto podrobil ustanovenia zmluvy súdnej kontrole v rozsahu všeobecnej platnosti právnych úkonov (§ 34 a nasl. v spojení s § 657 a 658 a v rozsahu zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Dospel k názoru, že zmluva vykazuje vady. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, ktorej obsahom je aj záväzok dlžníka vrátiť požičané veci rovnakého druhu po uplynutí dohodnutej doby. Strany si môžu dohodnúť pri peňažnej pôžičke aj úroky. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že úrok, ktorý bol dohodnutý účastníkmi zmluvy (strany sporu) ako odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov bol na úrovni 23,97 % ročne. Na základe výpisu z verejne prístupnej internetovej stránky Národnej banky Slovenska vyplýva, že priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v eurách rezidentom eurozóny v rozhodujúcom období za rok 2013 predstavovala 11,45 %. Z uvedeného je zrejme, že úrok vo výške 23,97 % ročne, ktorý bol dohodnutý v obsahu zmluvy v danom prípade presahuje viac ako dvojnásobne túto úrokovú sadzbu. Dohoda o výške odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov v zmluve musí zodpovedať ustanoveniu § 39 a nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav ide vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia zmluvy (viď rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky, č. k. 1 MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009). Súd poukazuje na to, že vo veciach tzv. nebankových subjektov vo všeobecnosti vzhľadom na vyššiu mieru rizika v súvislosti so návratnosťou poskytnutých finančných prostriedkov je možné zohľadniť a akceptovať vyššie úroky. Tieto vyššie úroky však nemôžu presahovať 100 % hodnoty úrokovej sadzby oproti priemeru úrokov poskytovaných bankami a mali by zohľadňovať aj osobitosti konkrétneho prípadu. V predmetnom spore, keď žalobca si požičal peňažné prostriedky za účelom splatenia iných úverov, ktoré tiež nebol schopný zaplatiť, dohodnutý úrok prekračuje viac ako dvojnásobne úrokovú mieru dohodnutú pri úveroch, ktoré v rozhodnom čase poskytovali komerčné banky. Takáto úroková sadzba podľa názoru súdu nie je akceptovateľná, pretože je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je neplatná v zmysle § 39 a to pre vadu jej podstatnej obsahovej náležitosti, ktorou je dohoda o výške úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Žalobca má povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, ktoré prijal ako pôžičku (úver)

z titulu bezdôvodného obohatenia. Ďalej je potrebné uviesť, že zmluva je neplatná, pretože záväzok žalobcu vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky ako dlžníka z úverovej zmluvy a zaplatiť z nich úroky je vyjadrený neurčito. Dojednanie o výške odplaty je neplatné, pretože z dohody strán, ktorá je uvedená v bode II. Zmluvy vyplýva, že odplata za poskytnutie úveru je vyjadrená úrokovou sadzbou vo výške 23,97 % ročne (347,25 Eur zo sumy poskytnutých prostriedkov) a celkové náklady spotrebiteľa, ktoré mal žalovanému uhradiť a ktoré boli premietnuté do celkovej výšky pôžičky súdu sú 550,58 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi ako spotrebiteľovi bol účtovný poplatok bez tohto, aby mu veriteľ poskytol reálne protiplnenie. Na tomto základe potom vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver za neprimeranú a neplatnú s poukazom na § 39 OZ. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a vady zmluvy sa týkajú jej podstatných obsahových náležitostí, preto zakladajú absolútnu neplatnosť zmluvy ako celku s poukazom na § 37 ods. 1 a § 39 ods. 1 OZ.

21. Ďalej súd zistil, že zmluva má vady aj v osobitných náležitostiach, ktoré sú uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f), g), i), k).zák. č. 129/2010 Z. z.. Údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru je nepresný. Ako vyplýva z článku 2 zmluvy, odporca schválil pôžičku vo výške 1.449,27 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 23,97 %, čo predstavuje 347,39 Eur z poskytnutej pôžičky, ktoré navrhovateľ mal vrátiť spolu s požičanými prostriedkami. Zmluva uvádza RPMN vo výške 23,97 % (zhodnú s úrokovou sadzbou), pričom celkové náklady spotrebiteľa sú na úrovni 550,58 Eur. Nie teda zrejmé, čo tvorí celkovú výšku spotrebiteľského úveru. Suma 203,19 Eur (550,58 Eur - 347,39 Eur) bola zahrnutá do celkovej sumy pôžičky, hoci údaj o RPMN je totožný výškou ročnej úrokovej sadzby. Uvedená okolnosť vyvoláva neurčitosť údaju o celkovej výške spotrebiteľského úveru a má za následok nedodržanie zákonnej náležitosti vyjadrenej v ust. § 9 ods. 2 písm. g), i), k) zák. č. 129/2010 Z. z.. Zmluva je nejasná v tom, že nie je zrejmé, čo tvoria celkové náklady spotrebiteľa za poskytnutie spotrebiteľského úveru, t.j. čo bolo zahrnuté (okrem úrokov) do čiastky 550,58 EUR. V zmluve bol nesprávne uvedený údaj o RPMN vo výške 23,97 %. Vadu v tomto ukazovateli preukazuje už sama zhoda s údajom o ročnej úrokovej sadzbe, ktoré sú totožné. Údaj RPMN zahrnuje všetky náklady, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, t.j. aj úrokovú sadzbu a ostatné náklady, a preto nemôže byť nikdy totožný s úrokovou sadzbou. Naopak logicky musí byť vyjadrený inou vyššou percentuálnou sadzbou ako je údaj o úrokoch za poskytnutie úveru. Údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa je v zmluve uvedený vo výške 550,58 EUR, kde ročná úroková sadzba zo sumy pôžičky v rozsahu 23,97 % predstavuje čiastku 340,25 EUR. Suma 203,19 EUR preto nebola zahrnutá do výpočtu RPMN. Je možné konštatovať, že hodnota RPMN uvedená v zmluve na úrovni 23,97 % nezodpovedá skutočnosti a bola vyjadrená nesprávne. Tento nedostatok má za následok, ako by hodnota RPMN v zmluve nebola vôbec vyjadrená. Ďalej je potrebné uviesť, že zmluva uvádza údaj o konečnej splatnosti úveru ku dňu 12.01.2016. Údaj o konečnej splatnosti úveru bol v zmluve vyjadrený zmätočne. Spotrebiteľ mal zaplatiť celkom 37 splátok vo výške 54,05 EUR, kde je splatnosť poslednej splátky pripadá na december roku 2016. Tento údaj nebol uvedený v zmluve, ale je zaznamenaný len do obsahu splátkového kalendára, ktorý ale nebol inkorporovaný do obsahu zmluvy, preto netvorí jej neoddeliteľnú súčasť. Údaj o konečnej splatnosti pritom predstavuje základnú informáciu, ktorú by mala splátková spoločnosť pre svojho klienta poskytnúť. Je nevyhnutné, aby pre priemerného spotrebiteľa bol údaj o konečnej splatnosti dostatočne prehľadný a zrozumiteľný. Súd údaj o konečnej splatnosti považuje za neurčitý, čím nebola zachovaná ani náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z. z.. Zmluva ďalej neuvádza výšku, počet a termínov splátok istiny, úroku ani iných poplatkov, resp. poradie v akom sa tieto splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkov s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ má právo, aby mu boli poskytnuté informácie v akých termínoch, v akej výške a pri akých cenových nákladoch a tiež ako dlho je povinný plniť si povinnosť splácať istinu, úroky a iné poplatky.

22. Súd následne obsah zmluvy podrobil súdnej kontrole v rozsahu, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd vychádza zo stanoviska, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy je podmienka, ktorá spôsobuje v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá. Z úverovej zmluvy nemožno zistiť ďalšie podmienky poskytnutia splácania úveru, pretože tieto sú zakomponované do všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, avšak úverové podmienky sú vytlačené len drobným, a voľným okom takmer nečitateľným písmom a je možné o nich dôvodne pochybovať, či sa s nimi žalobca mal možnosť skutočne a relevantne zaoberať. Pre bežného spotrebiteľa sú tieto podmienky podľa názoru súdu ťažko pochopiteľné a nie možné ich považovať za individuálnu dohodu zmluvných strán. Z tohto dôvodu potom súd považoval úverové zmluvné podmienky, ktoré

tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy za neplatné. Nie je vôbec jasné, či spotrebiteľ možnosť sa s obsahom všeobecných obchodných podmienok pred uzatvorením zmluvy riadne oboznámiť, čím ich mal k dispozícii. Vzhľadom na to, že súd všeobecné obchodné podmienky považoval za absolútne neplatné nemožno z nich vychádzať. Nebolo prekážkou, aby žalovaný dojednania, ktoré sú uvedené v všeobecných obchodných podmienkach zakomponoval priamo do obsahu zmluvy takým spôsobom, aby boli zrozumiteľné a čitateľné a bolo by možné považovať za individuálne dojednané. Súd poukazuje, na ustanovenie § 53c ohľadom veľkosti písma v spotrebiteľských zmluvách. Z tohto dôvodu potom súd rovnako považuje predmetnú zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky za absolútne neplatnú, pretože všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou sú nezrozumiteľné, čo rovnako je v rozpore s dobrými mravmi, a preto sú neplatné § 39 OZ.

23. Na margo námietok žalovaného súd uvádza, že zmluvné podmienky, ktoré boli vyjadrené ako súčasť obsahu všeobecných obchodných podmienok nie sú platné ako celok pre ich neprijateľnosť, pretože boli vyhotovené nezrozumiteľne, malým písmom a v rozpore so zákonnom. Navyše obsah týchto zmluvných dojednaní vyjadrených vo VOP nie je prijateľný a je neplatný (napr. bod. 5.5. písm. c), v bode 8.1. a v bode 14.24 VOP), pretože zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ktorý názor odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 26.01.2017 neodmietol.

24. Súd aj z týchto dôvodov dospel k záveru, že Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 23.10.2013 je ako celok neudržateľná a je potrebné vysloviť jej neplatnosť v celom rozsahu.

25. Súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a to v zmysle zásady procesného úspechu. Žalobca mal plný procesný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov. Súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov v celom rozsahu. O výške trov rozhodne súd 1. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 , najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.