Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/93/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1./ O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., 2./ A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., 3./ Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C. všetci zastúpení Centrom právnej pomoci, kancelária Svidník, so sídlom Sov. hrdinov 102, 089 01 Svidník, o zaplatenie 1.006,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 2C 59/2015-102 zo dňa 11. novembra 2015, takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

Žalovaní m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celo rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Protinávrh žalovaných v 1. a 2. rade vylúčil na samostatné konanie. Ďalej určil, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným v 1. až 3. rade sumu 265,17 Eur na účet ich právneho zástupcu Centra právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava 15, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 92 odsek 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoB“); § 2 odsek 1, § 39, § 54 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); § 2 písm. b/, § 3 odsek 1 a 2, § 4 odsek 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“); § 90 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).

3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s., ďalej ako „SLSP“) so žalovanými v 1./ a 2./ rade uzatvoril dňa 16.09.2004 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, pričom žalovaný v 3./ rade prevzal na seba ručiteľský záväzok dohodou o ručení zo dňa 16.09.2004. Zo strany SLSP nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. SLSP postúpila žalobcovi pohľadávku zmluvou o postúpení zo dňa 24.03.2011. Podľa súdu prvej inštancie, spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 odsek 8 ZoB môže byť iba pohľadávky alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Z listu žalobcu zo dňa 10.11.2015 vyplýva, že zo strany SLSP nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. SLSP v čase postúpenia mohla žalobcovi postúpiť iba splátky splatné, t.j. splátky do 20.03.2011. Žalobca teda nemá aktívnu legitimáciu v dôsledku nesplnenia podmienok ustanovenia § 92 odsek 8 ZoB. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 je neplatným úkonom v zmysle ustanovenia § 39 OZ. Žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 odsek 1 O.s.p..

4. Proti rozhodnutiu vo veci samej podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. že rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že postupca a následne žalobca boli oprávnení, nie však povinní predčasne ukončiť záväzkovo-právny vzťah. Postúpením pohľadávky sa žalobca stal veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle ustanovenia § 488 právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Ustanovenia § 92 odsek 8 ZoB je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnení čom len časti peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Ustanovenie § 92 odsek 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Zároveň nesúhlasil ani s priznaním trov právneho zastúpenia.

5. K odvolaniu žalobcu podali vyjadrenie žalovaní. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Pokiaľ by odvolací súd ustálil, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 uzatvorenej medzi SLSP a žalobcom došlo k postúpení aj tých splátok, ktorá zročnosť nastala až po uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávok, došlo by k ich premlčaniu, nakoľko sám žalobca uviedol, že mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil ku dňu 20.04.2011 a žaloba bola súdu doručená dňa 01.04.2015.

6. K vyjadreniu žalovaných podal vyjadrenie žalobca. Uviedol, že pohľadávky uplatnená v žalobe nie je premlčaná, nakoľko si žalobca v konaní uplatňuje neuhradené a nepremlčané splátky úveru splatné 20.04.2011 do 20.06.2014. Ak by pripustili, s ohľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy, v určitých smeroch aplikáciu OZ, táto aplikácia sa v žiadnom prípade nemôže vzťahovať na posudzovanie premlčania, nakoľko zmluva o úvere je absolútnym obchodom a je potrebné použiť aplikáciu Obchodného zákonníka.

7. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Z.z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 odsek 1 C.s.p., s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 odsek 2 C.s.p.).

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné:

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v 1./ a 2./ rade uzatvorili s právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) dňa 16.09.2004 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe

ktorej bol žalovaným v 1./ a 2./ rade poskytnutý úver vo výške 100.000 Sk (3.319,39 Eur). Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.06.2014. So žalovaným v 3./ rade uzatvorila SLSP dňa 16.09.2004 dohodu o ručení. Dňa 24.03.2011 uzatvorila SLSP so žalobcom zmluvu o postúpení, predmetom ktorej bola pohľadávka voči žalovaným. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že posledná úhrada žalovaných bola dňa 15.12.2010. Ku dňu postúpenia pohľadávky boli žalovaní v omeškaní 1220 dní.

12. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru, regulovaného špeciálnou právnou úpravou ZoB. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 odsek 3 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takýmto povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu. Z ustanovenia § 92 odsek 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je nesplácaný určitú dobu dlh. Bolo by pritom v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách.

13. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred postúpením pohľadávky. Žalobca však takéto oprávnenie podľa názoru odvolacieho súdu nemá. Odvolací súd ešte uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 odsek 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z uvedeného odvolací súd vyvodil aj pochybnú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že omeškanie žalovaných trvalo k uvedenému dňu 1220 dní, čo je 3,34 roka. Za toto obdobie, ak právny predchodca žalobcu by iba predpisoval splátky, poplatky a úroky, takýto postup by nebol postupom a konaním s náležitou odbornou starostlivosťou banky.

14. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

15. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

17. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie uplatňovať bankovú pohľadávku.

18. Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p..

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).