Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41Csp-218-2016.pdf
PDF · 108.29 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/218/2016
Rozhodnutie
Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpeného právnym zástupcom Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: T., trvale bytom H., 010 08 A. štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 1 319,69 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovu sumu vo výške 1 000 eur spolu s úrokom vo výške 16,95 % ročne zo sumy 1 000 eur od 01.02.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 000 eur od 01.02.2015 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,80 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom zo dňa 21.12.2016, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 27.12.2016, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 319,69 eur, úrokov vo výške 324,75 eur, úrokov vo výške 19,50 % ročne zo sumy 1 000 eur od 01.10.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 404,41 eur od 01.10.2016 do zaplatenia, úrokov vo výške 25 % ročne zo sumy 70,52 eur od 02.10.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tak, že dňa 19.05.2010 uzatvoril so žalovaným v súlade s § 269 ods. 2 a § 708 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o bežnom účte a balíčku produktov a služieb ČSOB Pohoda, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Na základe žiadosti vystavil žalovanému oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 13.11.2012, ktorým došlo k uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR v zmysle čl. I. bod 2 Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o prečerpaní. Na základe zmluvy o prečerpaní poskytol žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 1 000 eur formou úveru. Úver mohol byť čerpaný odo dňa 13.11.2012. Zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej sadzby a výška sadzby úroku z omeškania je určená vo VZP pre prečerpanie. V zmysle čl. III. ods. 1 VZP pre prečerpanie je aktuálna úroková sadzba zverejňovaná v priestoroch žalobcu a na jeho internetovej stránke. V zmysle čl. II ods. 5 VZP pre prečerpanie bol žalovaný k poslednému dňu kalendárneho mesiaca povinný zabezpečiť na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania. Žalobca definoval čerpanie úveru, ako aj vyčerpaný úverový limit. Uviedol, že žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky v dôsledku čoho dňa 31.01.2015 určil splatnosť úveru. Žalovaný sa na predmetnom bežnom účte dostal do prečerpania. Žalovanému listom zo dňa 11.07.2015 oznámil, že z dôvodu debetného zostatku na účte vo výške 40,52 eur vypovedá zmluvu o účte a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej
sumy vo výške 40,52 eur. Listom zo dňa 01.10.2015 oznámil žalovanému, že mu bol ku dňu 01.10.2015 predmetný účet zrušený s debetným zostatkom vo výške 70,52 eur a opakovane vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu ani do dnešného dňa nesplnil a dlžnú sumu vo výške 70,52 eur nezaplatil. Výška debetného úroku pri nepovolenom prečerpaní predstavuje sadzbu 25 % ročne od 02.10.2015 z dlžnej čiastky, t.j. zo sumy nepovoleného prečerpania na bežnom účte. Uviedol, že v zmysle zmluvy o prečerpaní sa zmluvné strany dohodli, že výška úrokovej sadzby a výška sadzby úroku z omeškania je určená vo VZP pre prečerpanie. Citoval čl. III ods. 1 VZP. Ďalej uviedol, že v zmysle zmluvy o prečerpaní sa zmluvné strany dohodli, že výška sadzby úroku z omeškania je určená vo VZP pre prečerpanie. Konštatoval, že podľa čl. III ods. 3 VZP pre prečerpanie, budú čiastky, s ktorými je klient v omeškaní úročené aj úrokom z omeškania. Poukázal, že výška úroku pri povolenom prečerpaní predstavuje sadzbu 19,50 % ročne. Výška úroku z omeškania je v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka ku dňu 01.02.2015 vo výške 8,05 % z dlžnej čiastky. Uviedol, že poskytol žalovanému dohodnutý úver a v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny zo strany žalovaného eviduje ku dňu 31.01.2015 voči žalovanému pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o prečerpaní v výške 1 080, 82 eur , ktorá predstavuje istinu vo výše 1 000 eur, úrok vo výške 79,66 eur, úrok z omeškania vo výške 1,16 eur. Ku dňu 30.09.2016 voči žalovanému eviduje pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o prečerpaní spolu vo výške 1 573,92 eur, ktorá predstavuje istinu vo výške 1 000 eur, úrok vo výške 79,66 eur vyčíslený ku dňu 31.01.2015, úrok vo výške 324,75 eur od 01.02.2015 do 30.09.2016, úrok z omeškania vo výške 169,51 eur vyčíslený ku dňu 30.09.2016. V dôsledku nepovoleného prečerpania na účte zo strany žalovaného eviduje ku dňu 30.09.2016 voči žalovanému pohľadávku vo výške 70,52 eur, ktorú predstavuje istinu vo výške 70,52 eur, debetný úrok vo výške 25 % ročne zo sumy 70,52 eur od 02.10.2015 do zaplatenia.
2. Následne v písomnom podaní zo dňa 23.05.2017, Okresnému súdu Žilina doručenom dňa 25.05.2017, žalobca uviedol, že ku dňu 22.05.2017 eviduje vyčerpanú a nesplatenú istinu vo výške 1 000 eur.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk dňa 03.04.2017 v súdom stanovenej lehote 10 dní od doručenia písomne nevyjadril (č.l. 41 rub spisu).
4. Vo veci súd nariadil na deň 29.05.2017 pojednávanie, ktorého sa zúčastnil len žalovaný, ktorý v rámci prednesu k veci samej pred súdom uviedol, že si je vedomý pôžičky ako aj poskytnutého povoleného prečerpania 1 000 eur, avšak nemá finančné prostriedky na zaplatenie uplatnenej pohľadávky žalobcu. Žalobca riadne a včas neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, nežiadal odročenie pojednávania, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to zmluvou o bežnom účte a balíku produktov zo dňa 19.05.2010 (č.l. 11-12 spisu), oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXR zo dňa 13.11.2012 (č.l. 13-14 spisu), obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu účinnými od 01.01.2011 (č.l. 15-17 spisu), upomienkou zo dňa 09.10.2014 (č.l. 18 spisu), výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 17.10.2014 (č.l. 19 spisu), opakovanou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 01.11.2014 (č.l. 20 spisu), poslednou výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 01.12.2014 (č.l. 21 spisu), oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 01.02.2015 (č.l. 22 spisu), doručenkou (č.l. 23 spisu), prehľadom účtu XXXXXXXXXX (č.l. 24 spisu), úrokovými sadzbami ČSOB pre fyzické osoby- občania -úvery platnými od 01.10.2016 (č.l. 25 spisu), oznámením o zrušení účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.10.2015 (č.l. 26 spisu), výpoveďou zmluvy o bežnom účte a súvisiacich produktov z podnetu banky zo dňa 11.07.2015 (č.l. 27 spisu), úrokovými sadzbami ČSOB platnými od 15.12.2016 (č.l. 28 spisu), výpisom z úverového účtu žalovaného ku dňu 22.05.2017 (č.l. 48-58 spisu).
6. Súd nemal pochybnosti o tom, že na základe zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 19.05.2010 o bežnom účte a balíku produktov sa zaviazal žalobca žalovanému zriadiť bežný účet a poskytnúť mu služby spojené s vedením bežného účtu ako aj vydať platobnú kartu k bežnému účtu. Na žiadosť žalovaného o povolené prečerpanie zo dňa 13.11.2012 žalobca umožnil žalovanému prečerpanie prostriedkov na bežnom účte do výšky úverového limitu 1 000 eur, s úrokovou sadzbou 16,95 % a úrokmi z omeškania 8,75 % ročne s možnosťou čerpania od 13.11.2012.
7. V nadväznosti na uvedené okresný súd konštatuje, že banka je v zásade zaviazaná vykonať výplaty a platby z bežného účtu, t.j. debetné operácie iba v rozsahu dohodnutého zostatku na bežnom účte. Nie je však vylúčené, aby banka vykonávala debetné operácie nad uvedený rozsah, pokiaľ sa na tom dohodne s majiteľom bežného účtu. V takom prípade má bežný účet povahu kontokorentného účtu, pričom z hľadiska záväzkových vzťahov ide o kombináciu zmluvy o bežnom účte a zmluvy o úvere. To znamená, že v zmluve o bežnom účte môže byť dohodnuté, že banka v súlade s § 710 Obchodného zákonníka prevedie do určitej čiastky príkazy majiteľa účtu k platbám, i keď nie sú na účte potrebné peňažné prostriedky (tzv. kontokorentný úver alebo povolené prečerpanie). Z uvedeného vyplýva, že bežný účet môže byť zriadený s úverovým rámcom, ktorý umožňuje klientovi skĺznuť do mínusového zostatku, avšak len v rozsahu stanoveného úverového rámca. Pre bežný účet s mínusovým zostatkom sa uzatvára úverová zmluva a jedná sa o kontokorentný úver, podliehajúci úprave ustanovení o zmluve o úvere (§ 497 a. nasl. Obchodného zákonníka).
8. Súd tak právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným právne posúdil ako zmluvu o úvere § 479 Obchodného zákonníka. Aj keď súd posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu o úvere, teda absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, zároveň predmetnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keď žalobca je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalovaný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa. Predmetnú zmluvu súd vyhodnocoval aj za aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca je veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a žalovaného možno považovať za spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou sa zaviazal poskytnúť žalobca ako dodávateľ žalovanému ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky a žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom, zmluva uzavretá medzi nimi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.
9. Rovnako súd nemal pochybnosti o tom, že po neúspešných pokusoch žalobcu o uhradenie splátky z povoleného prečerpania (výzva zo dňa 09.10.2014, 17.10.2014, 01.11.2014, 01.12.2014) žalovaným, žalobca dňa 01.02.2015 oznámil žalovanému, že vzhľadom na skutočnosť, že je naďalej v omeškaní s plnením jeho záväzkov zo zmluvy, stal sa dňa 31.01.2015 celý úver splatný a žalovaného vyzval na bezodkladné zaplatenie celého dlhu, ktorý ku dňu 31.01.2015 predstavoval sumu 1 080,82 eur. Uvedená suma 1 080,82 eur podľa skutkového vymedzenia v žalobe predstavovala 1 000 eur istinu, 79,66 eur úrok a 1,16 eur úrok z omeškania, ktorá špecifikácia vyplýva aj z predloženého prehľadu z účtu (č.l. 24 spisu). Stav pohľadávky ku dňu 30.09.2015, deň predchádzajúci zrušeniu účtu (01.10.2015) predstavoval sumu 1 573,92 eur z toho istina 1 000 eur, úrok vo výške 324,75 eur a úrok z omeškania 169,51 eur, ktorá skutočnosť rovnako vyplýva z prehľadu z účtu (č.l. 24 spisu). Podľa posledného výpisu z účtu ku dňu 22.05.2017, od 12.11.2013 (č.l. 48-58 spisu), vyčerpaná a nesplatená istina predstavuje sumu vo výške 1 000 eur.
10. Žalobca si napokon žalobou uplatnil istinu vo výške 1 319,69 eur, úrok vo výške 324,75 eur (ktorý predstavoval úrok vo výške 19,50 % ročne zo sumy 1 000 eur za obdobie od 01.02.2015 do 30.09.2016), úrok vo výške 19,50 % ročne zo sumy 1 000 eur od 01.10.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1 404,41 eur od 01.10.2016 do zaplatenia a úrok vo výške 25 % ročne zo sumy 70,52 eur od 02.10.2015 do zaplatenia.
11. Hoci bol súdu predložený prehľad k účtu (č.l. 24 spisu), ako aj výpis z účtu ku dňu 22.05.2017, od 12.11.2013, (č.l. 48-58 spisu) z uvedeného súd zistil len nesplatenú istinu 1 000 eur. Nezistil však z čoho pozostáva suma 319,69 eur, ktorú si žalobca z titulu nesplatenej istiny uplatňuje. Súd tak nevedel posúdiť, či sa jedná o istinu, úroky, úroky z omeškania, či nejaké iné poplatky. Súd na tomto mieste uvádza, že nie je povinný vyčítavať z listinných dôkazov predložených stranami sporu, pretože strana sporu, v tomto prípade žalobca, je v zmysle ust. § 132 ods. 1 CSP povinný opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoj nárok, pričom splnenie tejto povinnosti nemôže nahradiť odkazom na označené dôkazy, a to ani spôsobom legendy k účtu, tak ako žalobca podaním zo dňa 23.05.2017 urobil. Súd tak z vykonaného dokazovania nezistil položky tvoriace sumu 319,69 eur. V tomto smere (v resp. tejto uplatnenej časti 319,69 eur) okresný súd konštatuje nedostatočné vymedzenie skutkových okolností, a teda v tomto smere neunesenie bremena tvrdenia žalobcom. Napriek uvedenému však nemala žaloba v tomto smere také procesné nedostatky, pre ktoré by nebolo možné v konaní pokračovať a ktorá by bránila jej vecnému prejednaniu. Súd nevidel ani dôvod na postup v súlade s § 129 CSP, nakoľko neabsentovali náležitosti ustanovené v § 127 CSP. Nedostatok tvrdení žalobcu v tomto smere nespôsobuje neurčitosť žaloby, ale má za následok neunesenie povinnosti tvrdenia, a teda zamietnutie žaloby v tejto časti 319,69 eur.
12. O výške uplatnenej istiny 1 000 eur ako objemu požičaných finančných prostriedkov žalobcom žalovanému však súd nemal pochybnosti, uvedená istina 1 000 eur vyplýva tak zo zmluvy, ako aj z prehľadu k účtu (č.l. 24 spisu), či z výpisu z účtu (č.l. 48-58 spisu). Žalovaný iné skutočnosti nepreukázal. Sám potvrdil, že si je vedomý požičanej sumy 1 000 eur. Súd preto uplatnenú istinu 1 000 eur ako dôvodnú priznal.
13. Súd nemal preukázanú zmenu dohodnutej výšky úrokovej sadzby zo sadzby dohodnutej v zmluve 16,95 % ročne na sadzbu 19,50 % ročne. Okresný súd zmenu úrokovej sadzby zistil až z cenníka úrokových sadzieb platného od 01.10.2016, teda až po zrušení účtu a vypovedaní zmluvy o bežnom účte. Inú relevantnú skutočnosť oprávnenú privodiť zmenu dohodnutej úrokovej sadzby nezistil, žalobca ju nepreukázal ani neuviedol. Hoci je aj v zmluve dohodnutá premenlivá úroková sadzba, akúkoľvek zmenu zmluvy, najmä ak sa jedná o zmenu jednostranným úkonom je nevyhnutné preukázať. Nakoľko výpoveďou zmluvy právny úkon ako taký zanikol. (s účinkami ex nunc), nemôžu prípadné iné cenníky vydané po vypovedaní zmluvy vyvolávať zmenu zmluvných podmienok, pretože právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom zanikol, zo vzťahu zostali len nároky ktoré vznikli do momentu účinného vypovedania zmluvy, resp. uplynutia výpovednej doby. Žalobca predložil dôkaz vzťahujúci sa výške úrokovej sadzby platný dňa 01.10.2016, t.j. platný až po vypovedaní zmluvy. Preto súd je názoru, že žalobca bol oprávnený uplatňovať si zmluvný úrok len podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. v dohodnutej výške 16,95 % ročne, a to len zo sumy preukázanej istiny, teda zo sumy 1 000 eur od 01.02.2015 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru.
14. Rovnako okresný súd má za to, že žalobca je v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení oprávnený uplatňovať si aj úroky z omeškania. Na tomto mieste súd konštatuje, že vypovedaním zmluvy dohoda strán sporu o uplatňovaní výšky úrokov z omeškania zanikla. S poukazom na § 517 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. výška úroku z omeškania ku dňu 01.02.2015 (deň nasledujúci po dni splatnosti) predstavuje 8,05 % ročne (podľa úrokových sadzieb ECB platných k 01.02.2015). V tejto výške si uplatnil úrok z omeškania aj žalobca. Súd v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ako aj viazaný rozsahom žaloby, tak žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne, a to rovnako z priznanej istiny 1 000 eur od 01.02.2015 do zaplatenia, t.j. rovnako odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti úveru. Nárok žalobcu vo výške úroku a úroku z omeškania pred týmto obdobím nemal preukázané.
15. Súd zdôrazňuje, že ak došlo k vypovedaniu zmluvy a zániku právneho vzťahu so zachovaním nárokov ku dňu účinnosti výpovede, žalobca nepreukázal žiadnu dohodu ani zákonný, či zmluvný nárok, podľa ktorého by mu vzniklo právo voči žalovanému na poplatky, a to aj po zániku zmluvy. Rovnako súd považuje nedôvodné, ak si žalobca uplatňuje nároky v čase po vypovedaní zmluvy a zániku zmluvy, pretože takýto nárok môže vzniknúť len zo zmluvného vzťahu. Nedôvodné je podľa názoru súdu aj uplatňovanie si nárokov z prečerpania účtu nad dohodnutý rozsah (nepovolený debet) po tom, ako účet bol zrušený a celý úver sa stal splatný (po „zosplatnení“ jestvuje pohľadávka veriteľa, pričom účet zanikol, teda trvanie „prečerpania“ je nemožné). Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným zanikol vypovedaním zmluvy zo strany žalobcu ako veriteľa od zmluvy o úvere. Súd tak vyčíslenie nárokov k
30.09.2016 (č.l. 5 spisu) považoval len za administratívne vyčíslenie, pretože žalobca nepreukázal k tomuto dňu žiadne významné skutočnosti pre určenie nárokov, pretože došlo k splatnosti celého úveru (31.01.2015), k účinnému vypovedaniu zmluvy ako aj k zrušeniu účtu (01.10.2015).
16. Súd považoval zo strany žalobcu za nepreukázaný debetný zostatok 70,52 eur v čase do zániku zmluvného vzťahu. Tento debetný zostatok súd nezistil ani z prehľadu k účtu (č.l. 24 spisu), ani z výpisu z účtu (č.l. 48-58 spisu). Súd opätovne uvádza, že nárok vo výške 70,52 eur predstavuje podľa skutkového vymedzenia žaloby nárok k 30.09.2016, t.j. nárok po zániku zmluvného vzťahu. Rovnako považoval za nepreukázanú výšku debetného úroku 25 % ročne. Debetná úroková sadzba 25 % ročne rovnako vyplýva z úrokových sadzieb ČSOB platných ku dňu 15.12.2016, teda platných až po vypovedaní zmluvy o bežnom účte a zrušení účtu. Súd tak uplatnený nárok v tejto časti nemohol ako dôvodný priznať.
17. Pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia súd považuje za potrebné uviesť, že súd v rámci prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov, môže len verifikovať, či uplatnený nárok má svoje opodstatnenie v opise rozhodných skutočností, teda odôvodňujú jeho vznik, a či všetky tieto skutočnosti sú preukázané z vykonaného dokazovania. Súd zásadne nesmie nároky sám vyhľadávať a to ani vyhľadávať ich odôvodnenie vo vykonanom dokazovaní. Opis rozhodujúcich skutočností o tom, z akých jednotlivých položiek celkový nárok žalobcu pozostáva, nemožno nahradiť predložením listinných dôkazov, nakoľko tieto slúžia iba na preukázanie existujúcich nárokov a nie na to, aby súd nahrádzal činnosť žalobcu a sám z listinných dôkazov ním vyčíslený nárok zisťoval. Takýto postup by v konečnom dôsledku znamenal nahradenie bremena tvrdenia „vyčítavaním“ skutočností z listinných dôkazov súdom. Postup súdu, kedy by tento vlastnou činnosťou iniciatívne z dotknutých označených/predložených listín žalobcom zisťoval rozsah dôvodnosti jeho žaloby, by bol v priamom rozpore so základným princípom rovnosti strán sporu a úplne by deformoval pozíciu súdu (ako subjektu, ktorý rozhoduje na základe aktivity strán sporu) v štandardnom sporovom t.j. kontradiktórnom, konaní. Nárok je kvantitatívne vymedzený petitom a kvalitatívne vymedzený opisom rozhodných skutočností.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,80 %.
19. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1 861,34 eur [(istina 1 319,69 eur) + (príslušenstvo: 324,75 eur, 128,75 eur (19,50 % ročne zo sumy 1 000 eur od 01.10.2016 do 29.05.2017), 76,56 eur (8,05 % ročne zo sumy 1 404,41 od 1.10.2016 do 29.05.2017), 11,59 eur (25 % ročne zo sumy 70,52 eur od 02.10.2015 do 29.05.2017)] (100 %). Súd priznal žalobcovi nárok v sume 1 580,33 eur [(istina 1 000 eur + príslušenstvo: 393,09 eur (16,95 % ročne zo sumy 1 000 eur od 01.02.2015 do 29.05.2017), 187,24 eur (8,05 % ročne zo sumy 1 000 eur od 01.02.2015 do 29.05.2017)] (84,90 % úspech žalobcu). Žalovaný mal úspech vo výške 15,10 % a to vzhľadom na priznaný nárok žalobcovi (100 % - 84,90 %). Čistý úspech žalobcu teda predstavuje 69,80 % (84,90 % - 15,10 %).
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.