Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_1T-47-2016.pdf
PDF · 104.38 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/47/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Rastislavom Vargom, PhD., LL.M., MBA, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. mája 2017 v Prešove takto
rozhodol:
L. A., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom X., V. Č.. XX, bez prihlásenia prechodne bytom A. - P., V. Č.. XXXX/X u P. B.,
je vinný, že
po spoločnej dohode s F. T., nar. XX.XX.XXXX, v X., dňa XX.XX.XXXX v objekte spoločnosti X. C. Q..J..H.. X. na ulici X. Č.. X, F. T. uzavrel ako leasingový nájomca so spoločnosťou V. G. Q.B. Q., Q..J..H.. B., leasingovú zmluvu č. XXXXXX, predmetom ktorej bol nájom osobného motorového vozidla V. X. K. 1,2 VIN: N., číslo motora T., EČV: X. XXX C. za nadobúdaciu cenu 400.000,10,- Sk s DPH (13.277,57 Eur) a po zaplatení nultej zvýšenej splátky, spracovateľského poplatku a 1. leasingovej splátky vo výške 58.594,50 Sk (1.944,98 Eur) dodávateľ X. C. Q..J..H.., X. riadne odovzdal vozidlo F. T., pričom k žiadosti o financovanie formou finančného leasingu F. T. predložil potvrdenie o zamestnaní a výške pracovného príjmu u zamestnávateľa C. Q., Q..J..H.. so sídlom X., V. Č.. XX, IČO: XXXXXXXX, vystavené L. A. ako konateľom tejto spoločnosti, napriek tomu, že pre uvedeného zamestnávateľa v tom čase nepracoval, následne po prevzatí vozidla F. T. odovzdal toto osobné motorové vozidlo L. A., ktorý ho vzápätí odovzdal nezistenej osobe a ďalšie splátky leasingu neboli uhrádzané a ani vozidlo nebolo vrátené, čím vznikla škoda spoločnosti V. G. Q. Q., Q..J..H.. B. vo výške 341.405,60 Sk (11.332,59 Eur),
teda
spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil mu tak väčšiu škodu,
čím spáchal
trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 250 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 v spojení s § 53 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 peňažný trest 1.000,- Eur.
Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, poškodeného V. G. Q.B. Q. Q..J..H.., V. Č.. XX, IČO: XXXXXXXX, zastúpeného splnomocnencom poškodeného F.. J. Zemkom, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces, alebo konanie pred iným príslušným orgánom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 12.5.2016 na Okresný súd Prešov obžalobu na obv. L. A. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, na skutkovom základe v predmetnej obžalobe uvedenom.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čitaním zápisnice o výsluchu obvineného L. A., výsluchom svedka F. T.Á., čítaním zápisnice o výsluchu svedkov F.. J. I., L. A., Ľ. B.J., Ľ. P., B. X. a čítaním listinných dôkazov a to písomnosti spol. V. E., V. G. Q., evidenčnej karty vozidla, odpisu z registra trestov, správ a charakteristiky, správy Sociálnej poisťovne s prílohou, obžaloby zo dňa 6.5.2016 a spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/112/2006.
Obžalovaný L. A. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, pričom obhajca P.. A. na hlavnom pojednávaní dňa 15.4.2016 doručil súdu súhlas obžalovaného s vykonaním celého hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, preto súd podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o jeho výpovedi z prípravného konania, z ktorej vyplýva, že využíva podľa § 121 ods. 2 Trestného poriadku svoje právo nevypovedať, k veci nechce a nebude vypovedať.
Svedok F. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sa dohodol, že idú založiť firmu a potrebujú auto. Chceli veľkosklad s alkoholom a diskotéku. Bol zamestnaný vo firme C. Q., Q..J..H.., ale nespomína si na akej pozícii, asi ako nejaký vedúci. S obžalovaným chodil po skladoch, nemali žiadnu kanceláriu. Nevedel aké mal obžalovaný dlhy. Pracovnú zmluvu s firmou C. Q., Q..J..H., uzavrel cca 2-3 mesiace pred uzavretím leasingu, kde následne zobrali s obžalovaným auto z X. C., Q..J..H.. Obžalovaný mu ako konateľ firmy C. Q., Q..J..H.., vyhotovil potvrdenie o príjme a zamestnaní viac ako 6 mesiacov, nakoľko bol firme zamestnaný len tri mesiace a pri leasingu sa vyžadovalo zamestnanie 6 mesiacov. Leasingovú zmluvu uzavrel ako fyzická osoba, ale nevie kto kľúče dostal, pamätá sa iba na to, že ho obžalovaný viezol domov, lebo v tom čase nemal vodičský preukaz. Obžalovanému odovzdal všetky doklady na prepis vozidla, nakoľko sa na polícii nechcel ukazovať. U P.. T. podpísal splnomocnenie obžalovanému a to generálnu plnú moc, aby mohol vykonať prepis vozidla. Obžalovaný ho požiadal o požičanie auta nakoľko potreboval ísť na valné zhromaždenie a povedal mu, že keď sa vráti, odovzdá mu sumu 200 000,- Sk, čo malo predstavovať výdavky, ktoré mal s leasingom, ako aj pôžičku preňho, ale on sa už nevrátil a nedvíhal telefóny. Prvú splátku zaplatil tak, že si požičal peniaze od známeho a vyplatil ju celú, cca 50 000,- Sk. S obžalovaným bol dohodnutý, že ak nebude schopný splácať leasing, tak to prevezme zaňho. Neskôr sa dozvedel, že obžalovaný je v Anglicku. Po troch dňoch podal trestné oznámenie a skončilo to tak, že on sám bol odsúdený, pričom trest si už aj odpykal. V čase poskytnutia leasingu nevedel, že auto sa nebude platiť, okrem auta prišiel aj o peniaze, ktoré do toho vložil. Za toto konanie dostal trest za viacero skutkov, celkovo vo výške 5 rokov. Nevie prečo v prípravnom konaní uviedol, že bol nezamestnaný a nespomína si, aby uviedol, že zaplatil za vybavenie falošného potvrdenia, ale bol u obžalovaného zamestnaný, ale nebol zamestnaný toľko, ani na takú prácu ako to požadovali na uzavretie leasingovej zmluvy, preto mu obžalovaný potvrdil, že je u neho zamestnaný dlhšie. Uviedol, že už si nespomína na všetko, čo odôvodnil odstupom času.
Zo zápisníc o výsluchu svedka F.. J. I. z prípravného konania vyplýva, že dňa 20.5.2005 uzatvoril u predajcu vozidiel X. C. Q..J..H.. F. T. so spoločnosťou V. Q..J..H.., leasingovú zmluvu č. XXXXXX, ktorej predmetom bol prenájom motorového vozidla zn. VW X., VIN: N., v.č. motora T., červenej farby. Vozidlo bolo v obstarávacej cene 400 000,- Sk, pričom F. T.Z. pri uzatváraní zmluvy uhradil 10 %
akontáciu. Podpisom zmluvy sa zaviazal k úhrade mesačných splátok o výške 13. 834,40,- Sk na obdobie 36 mesiacov. Od uzatvorenia zmluvy a prevzatia vozidla už neuhradil žiadnu mesačnú splátku. Dňa 3.6.2005 odstúpila spoločnosť V. Q..J..H.. od predmetnej zmluvy a vykonala kroky smerujúce k zadržaniu resp. prevzatiu motorového vozidla od F. T.. Dňa 6.6.2006 na adrese trvalého pobytu F. T. bolo zistené, že tam už vyše 3 rokov nebýva. Vo svojom okolí je známy ako problémový človek. Toho istého dňa bola navštívená firma C. Q. Q..J..H.., ktorá potvrdzovala F. T. príjem. Na mieste sídla firmy však táto firma nájdená nebola a ani jej konateľa L. A. tam nikto nepoznal. Následne bolo zistené, že p. T. chce vozidlo odpredať leasingovej spoločnosti Č., čo potvrdil pracovník Č. E. p. K.. Toto mu umožňovala skutočnosť, že nedal zapísať spoločnosť V. Q..J..H.., ako majiteľa vozidla. Všetky zistené telefónne čísla p. T. boli nedostupné. Dňa 7.6.2006 došlo k stretnutiu s p. A. za obchodným domom K., ktorý uviedol že p. T. je jeho zamestnanec - obchodný zástupca predaja vín. Na otázky či boli za p. T. platené odvody a prečo je v potvrdení o príjme napísané, že p. T. je výkonný riaditeľ firmy nevedel odpovedať. Podpísal prevzatie odstúpenia od zmluvy s prísľubom, že toto odovzdá p. T. a zabezpečí odovzdanie vozidla. Na otázku, kde sa p. T. zdržiava odmietol odpovedať. Na základe týchto skutočností dospeli k záveru, že p. T. sa dopustil voči spoločnosti V. Q..J..H.. trestného činu podvodu, nakoľko pri uzatváraní zmluvy predložil nepravdivé údaje, uviedol tak spoločnosť V. Q..J..H.. do omylu a spôsobil tak škodu vo výške 341.405.60,- Sk.
Zo zápisníc o výsluchu svedkyne L. A. z prípravného konania vyplýva, že niekedy v máji roku 2005 prišiel do salóna v predajni X. C., Q..J..H.., F. T. s nejakým mužom strednej postavy. F. T. sa informoval, či je možné odkúpiť na leasing auto V. POLO, ktoré bolo vystavené na predajni a to s nízkou akontáciou 10 %, pričom priamo požadoval leasing vo firme G. Q. V., aj keď mu bol ponúknutý leasing aj cez iné spoločnosti. Na požiadanie p. T. predložil potvrdenie o príjme, kde podľa tohto potvrdenia mal byť riaditeľom nejakej firmy v X. a mal mať príjem 28.000,- Sk mesačne. Po odsúhlasení uzavretia zmluvy v B. bola uzatvorená leasingová zmluva na auto s p. T., ktorý zaplatil splátku vo výške asi 58.000,- Sk. Druhý muž ktorý, bol s p. T. sa zapojil do rozhovoru len sporadicky. Jednané bolo len s p. T., ktorý sa predstavil ako záujemca o leasing, zaplatil akontáciu a jemu bolo všetko vysvetľované. Pokiaľ ide o overovanie potvrdenia o príjme, zrejme v B. ani zamestnávateľ nebol overovaný, lebo spravidla, keď sa jedná o auto takej nízkej nákupnej ceny, tak sa to neoveruje, je to len na rozhodnutí konkrétneho pracovníka. Vedomosť o tom komu bol odovzdaný technický preukaz nemá a je možné, že bol odovzdaný inej osobe iba na základe ústneho pokynu p. T..
Zo zápisníc o výsluchu svedka Ľ. B. z prípravného konania vyplýva, že v roku 2005 prišiel do salóna v predajni X. C., Q..J..H.. p. T. spolu s nejakým mužom, ktorý mal záujem zakúpiť auto. Kolegyňa p. A. s novým majiteľom spísala všetky doklady spojené s kúpou vozidla V. X. K. X.X, červenej farby. P. A. ho požiadala, aby vybral auto vonku zo salónu, čo aj urobil a odovzdal auto osobe, ktorú p. A. označila ako majiteľa, teda osobu ktorá podpísala preberací protokol. Tento muž nasadol do auta a odišiel. Podľa preberacieho protokolu sa jednalo o p. T.. Svedok trval na tom, že vozidlo si prevzala osoba, ktorú p. A. označila ako majiteľa a teda auto žiadnej inej osobe neodovzdal a to ani na základe splnomocnenia od majiteľa. Vozidlo nikdy neodovzdal inej osobe ako majiteľovi.
Zo zápisnice o výsluchu svedka Ľ. P. z prípravného konania vyplýva, že v spoločnosti C. Q., Q..J..H.. bol akože zamestnaný. V decembri roku 2004 mu L. A. ponúkol, že ho zamestná ako vodiča, pretože otvára firmu. Dal mu podpísať pracovnú zmluvu, kde nástup do práce bol 13.12.2004. Sídlo spoločnosti bolo v byte na ul. V. Č.. XX v X., ale tam nikdy nebol. Po 3-4 mesiacoch urgoval obžalovaného, pretože mu žiadnu prácu nedal, on sa vyhováral, že má ešte počkať, že to ešte len rozbieha a aby sa nebál. Počas tejto doby mu neplatil žiadnu mzdu a nemá vedomosť o tom, či zaňho odvádzal odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne. Neskôr sa snažil kontaktovať obžalovaného telefonicky aj písomne, ale bezvýznamne. V tom čase bol vo firme zamestnaný aj B. X., ktorý dopadol tak isto. Vedomosť o tom, kto robil pre spoločnosť C. Q., Q..J..H.. účtovnícke práce, mzdy a ekonomiku nemá. P. T. pozná z videnia, videl ho v spoločnosti obžalovaného a vie, že boli kamaráti a niečo podnikali, ale nevie uviesť čo. Vedomosť o tom, či bol p. T. zamestnaný u obžalovaného nemá.
Zo zápisnice o výsluchu svedka B. X. z prípravného konania vyplýva, že obžalovaný urobil na viacerých ľuďoch podvod, lebo viacerých ľudí akože zamestnal. Títo ľudia si museli založiť v D. účty a na tieto im obžalovaný vložil peniaze vo výške 15.000,- Sk. Tieto peniaze potom museli vybrať do 15 minút a vrátiť mu ich do rúk. Obžalovaný to vysvetlil ľuďom tak, že to robí preto takto, lebo musí nejakému Francúzovi ukázať, že má 1 mil. Sk. Na svoje účty mali vybrať úver vo výške 200.000,- Sk a takto mal nazhromaždiť
1 mil. Sk a obžalovaný mal tieto peniaze ukázať Francúzovi, ktorý mal vložiť do jeho podnikania ďalších 15 mil. Sk. Obžalovaný mal dovážať víno z Francúzska na Slovensko. Svedkovi B. X. však pôžičku nedali, ale obžalovaný mu dlhuje za opravu auta zn. U. sumu vo výške asi 50.000,- Sk. K pracovnému pomeru u obžalovaného uviedol, že podľa zmluvy bol zamestnaný ako vodič a mal mesačný príjem vo výške 15.000,- Sk. Pracoval len sem - tam, kde obžalovaného vozil po Slovensku autom, ktoré mal z požičovne na nejaké pracovné stretnutia. Všetku ekonomiku si obžalovaný robil sám. Žiadnu pani P. Q. nepozná a poznamenal, že takáto osoba neexistovala. Pána T. pozná od detstva. Obžalovaného a p. T. videl spolu, ale nemá vedomosť o tom, v čom spolu podnikali, či bol zamestnaný v spoločnosti C. Q., Q..J..H.. ani o tom, že zobrali leasing na auto z X. C. X., Q..J..H.. v roku 2005.
Z písomnosti spol. V. E., V. G. Q. vyplýva, že leasingovú zmluvu so spoločnosťou V. Q..J..H.. uzavrel F. T., jej predmetom bol nájom motorového vozidla zn. VW X. K. X.X v celkovej sume 400.000,10,- Sk. Súčasťou písomností je potvrdenie o zamestnaní, ktoré vystavila firma C. Q., Q..J..H.., ktoré vypracovala mzdová účtovníčka Q. P., faktúra - daňový doklad ktorý vystavila L. A., protokol o prevzatí vozidla, oznámenie o predčasnom ukončení leasingu podpísané obžalovaným L. A. a správa o priebehu šetrenia.
Z evidenčnej karty vozidla vyplýva, že držiteľom vozidla VW X. K. X.X červenej farby je F. T..
Z odpisu z registra trestov obžalovaného L. A. vyplýva, že tento bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, z toho v oboch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.
Zo správ Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana vyplýva, že obžalovaný nebol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP X., nie je evidovaný v psychiatrickej ambulancii ani nebol liečený na protialkoholickom a protidrogovom oddelení FNsP X..
Zo správy Mesta X. o povesti obžalovaného vyplýva, že obžalovaný je rozvedený. S bývalou manželkou sú rodičmi dvoch detí. Priestupkovo riešený nebol.
Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že za obdobie od 1/2005 do 12/2005 mala spoločnosť C. Q., Q..J..H.. vedených v zozname zamestnancov Ľ. P. a B. X..
Zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/112/2006 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/112/2006 zo dňa 15.4.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To/8/2011 zo dňa 28.4.2011 bol F. T. uznaný vinným z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 v bode 7 formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny, pričom v bode 4 uvedeného rozsudku bol F. T. uznaný vinným z konania, že dňa 20.5.2005 v objekte spoločností X. C. Q..J..H.., Prešov, X. Č.. X, uzavrel ako lízingový nájomca so spoločnosťou V. G. Q. Q. Q..J..H.., B., lízingovú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom osobného motorového vozidla zn. V. X. za nadobúdaciu cenu vo výške 400.000,10,- Sk a po zaplatení nultej zvýšenej splátky, spracovateľského poplatku a 1. lízingovej splátky v celkovej výške 58.594,50,- Sk, si vozidlo prevzal od dodávateľa X. C., Q..J..H.., X.. K žiadosti o financovanie formou finančného lízingu predložil potvrdenie o zamestnaní a výške pracovného príjmu u zamestnávateľa C. Q., V. Č.. XX, X. napriek tomu, že pre uvedeného zamestnávateľa nikdy nepracoval. Po prevzatí vozidla už ďalšie splátky lízingu neuhrádzal, vozidlo vzápätí odovzdal inej osobe, čím takto sa na úkor spoločnosti V. G. Q. Q. Q..J..H.., B., obohatil a tejto spoločnosti spôsobil škodu vo výške najmenej 341.405,60,- Sk.
Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že skutok sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný L. A., ktorý je zo spáchania skutku usvedčovaný najmä výpoveďou svedka F. T., ktorý podrobne opísal tú skutočnosť, ako mu obžalovaný vystavil potvrdenie o príjme a zamestnaní, vo firme C. Q., Q..J..H., ktorej konateľom ako jediným štatutárnym orgánom bol obžalovaný, napriek tomu, že v tejto nikdy nepracoval, resp. nepracoval v tom čase. Túto skutočnosť potvrdzuje aj správa zo Sociálnej poisťovne, v ktorej je uvedené, že za obdobie od 1/2005 do 12/2005 mala spoločnosť C. Q., Q..J..H.. vedených
v zozname zamestnancov len Ľ. P. a B. X.. Uvedená výpoveď svedka F. T. je v celom rozsahu podporovaná písomným potvrdením o zamestnaní s pečiatkou firmy C. Q., Q..J..H.., ktorej v tom čase bol konateľom obžalovaný ako jediný štatutárny orgán, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra. Zároveň zo zápisnice o výpovedi svedka J. I. vyplýva, že sa osobne stretol s obžalovaným za obchodným domom K., ktorý uviedol, že p. T. je jeho zamestnanec - obchodný zástupca, avšak na otázky, či boli za pána T.Z. platené odvody a prečo je v potvrdení o zamestnaní napísané, že tento je výkonný riaditeľ firmy, nevedel odpovedať. Na základe týchto skutočností, je súd toho názoru, že spoločnosť X. C., Q..J..H. bola uvedená do omylu a to vystavením potvrdenia o príjme a zamestnaní pre F. T. obžalovaným L. A. zo dňa 15.4.2010, čím vznikla poškodenému väčšia škoda. Vo vzťahu k uvedenému súd dodáva, že za predmetné konanie už bol F. T. právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 33T/112/2006 zo dňa 15.4.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6To/8/2011 zo dňa 28.4.2011.
Po právnej stránke bol skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, kvalifikovaný ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.
Objektívna stránka trestného činu bola naplnená konaním obžalovaného, a to tým, že obžalovaný na škodu cudzieho majetku obohatil seba tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.
Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu, obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu v zmysle § 4 písm. a/ Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pretože chcel svojim konaním porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j. záujem štátu na ochrane majetku.
Podľa § 23 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle § 23 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 31 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.
Za prečin podvodu podľa § 250 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, je možné uložiť trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.
Podľa § 53 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 peňažný trest vo výmere od 5 000 Sk do 5 000 000 Sk môže súd uložiť, ak páchateľ úmyselnou trestnou činnosťou získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
Pri výmere trestu odňatia slobody s trestnou sadzbou až na päť rokov vzal súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného a mal za to, že na prevýchovu obžalovaného nebude potrebné uložiť trest, ktorý je spojený s obmedzením jeho osobnej slobody. Súd je toho názoru, že vzhľadom odpis na z registra trestov z ktorého síce vyplýva, že bol v dvoch prípadoch odsúdený, ale v oboch prípadoch mu bol trest odpustený amnestiou, preto sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, charakter spáchaného trestného činu ako aj značný časový odstup od skutku, postačí uložiť aj iný trest. Z tohto dôvodu mu preto súd uložil peňažný trest vo výške 1000,- Eur a pre prípad jeho úmyselného zmarenia, stanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.
Vzhľadom k tomu, že poškodenému V. G. Q. Q. Q..J..H.. bola spôsobená škoda, ktorú si riadne a včas uplatnil, avšak súd nevedel kvantifikovať výšku škody a dokazovanie v tejto časti by presahovalo rámec a potreby trestného konania, rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 288 ods. 1 Trestného poriadku tak, že poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, prípadne konanie pred iným príslušným orgánom.
K námietkam obhajoby o porušení zásady špeciality súd uvádza, že v tomto prípade nie je potrebné uplatnenie tejto zásady, nakoľko v zmysle § 31 ods. 2 písm. d) zák. č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze, sa zásada špeciality neuplatní, ak osobe by mohol byť uložený trest alebo ochranné opatrenie, ktoré nie je spojené s pozbavením osobnej slobody, najmä peňažný trest alebo ochranné opatrenie namiesto tohto trestu, a to aj vtedy, ak by taký výkon predovšetkým výkonom náhradného trestu odňatia slobody viedol k obmedzeniu osobnej slobody. Nakoľko obžalovanému bol v tomto konaní uložený peňažný trest, súd mal za to, že vzhľadom na uvedené, sa zásada špeciality v tomto konaní neuplatní.
Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.