Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4C/101/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu Mesto Revúca, so sídlom Námestie slobody 13/17, 050 50 Revúca, IČO: 00 328 693, proti žalovanej I. I., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, M., v konaní o zriadenie vecného bremena, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.05.2016 sa žalobca domáhal zriadenia vecného bremena podľa § 135c Občianskeho zákonníka na časť pozemku vo vlastníctve žalovanej, zasahujúceho do telesa cesty podľa geometrického plánu XXXXXXXX-XXX/XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že Mesto Revúca je vlastníkom miestnej komunikácie v Revúcej, mestská časť M., ktorá je postavená aj na pozemku

- parcele reg. X., C.. Č.. XXXX/X, ktorá sprístupňuje rodinnú zástavbu. Miestna komunikácia je umiestnená aj v časti pozemku vo vlastníctve žalovanej, a to na pozemku - parcele reg. X., C.. Č.. XXX Z. XXX/X. Miestna komunikácia existuje už od povojnového obdobia. Žalovaná začala uskutočňovať oplotenie svojho pozemku aj na časti, ktorá zasahuje časťou pod teleso cestnej komunikácie. Uskutočnením oplotenia žalovaná ako stavebník zamedzí prístup k rodinným domom v danej lokalite, zamedzí odvozu komunálneho odpadu a v prípade požiaru zamedzí prístupu požiarnej techniky.

2. Na výzvu súdu žalobca v doplnení žaloby uviedol, že podanou žalobou sa domáha zriadenia vecného bremena podľa § 135c Občianskeho zákonníka spočívajúceho v povinnosti žalovanej a všetkých budúcich vlastníkov pozemku parc. reg. „., parcelné číslo XXX/X, zastavené plochy a nádvoria, o výmere 52 m2, vytvoreného geometrickým plánom číslo XXXXXXXX-XXX/XXXX F. S. XX.XX.XXXX vyhotoviteľa M. R. autorizačne overenom dňa XX.XX.XXXX V.. S. R.T. a úradne overenom V.. S. C. dňa XX.XX.XXXX pod číslom XXX/XX (ďalej len „geometrickým plánom“) z pozemku parcely registra „., parcelné číslo XXX, zastavené plochy a nádvoria o výmere 345 m2, a to ako diel 1 o výmere 46 m2 a z pozemku parcely reg. „X., parcelné číslo XXX/X, zastavené plochy a nádvoria o výmere 189 m2, a to ako diel 2 o výmere 6 m2, vedené ma W. Č.. XX, nachádzajúce sa v katastrálnom území Revúčka, (ďalej len „pozemok parcela číslo Y.-X. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria vo výmere 52m2“) strpieť právo prechodu a prejazdu motorovými vozidlami v prospech Mesta Revúca, a to bezodplatne.

3. V odôvodnení žaloby žalobca ďalej uviedol, že právny predchodca Mesta Revúca, a to Čsl. štát - miestny národný výbor v M.Č., ako kupujúci dňa XX.XX.XXXX uzavrel s p. Z. C., T.. XX.XX.XXXX, ako predávajúcou, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol okrem rodinného domu č. XXX, aj pozemok parcela číslo XXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území Revúčka. Dom bol vykúpený pre účely asanácie -

výstavbu prístupovej cesty k IBV, ktorá mala ísť aj cez vykúpený pozemok, parcelné číslo 149. Dňa XX.XX.XXXX Mestský národný výbor v Revúcej, odbor výstavby MN a obchodu pod číslom výst. XX/ XX požiadal Mestský národný výbor, odbor finančný a plánovací o preplatenie náhrady za vykúpenie nehnuteľnosti podľa uzavretej kúpnej zmluvy. Dňa XX.XX.XXXX Mestský národný výbor, odbor výstavby Revúca pod číslom XXX/XX-X vydal zbúracie rozhodnutie. Dňa 26.11.1980 bola spísaná zmluva o prevode nehnuteľností kúpou, na základe ktorej mal Čsl. štát - Mestský národný výbor v Revúcej odkúpiť od p. Z. C. aj pozemok, parcela číslo XXX, lebo podľa čl. I zmluvy táto parcela nebola omylom pojatá do predchádzajúcej kúpnej zmluvy. V tom čase malo dôjsť k majetkovoprávnemu usporiadaniu pozemkov slúžiacich na výstavbu prístupovej cesty k IBV. Pozemky, parcela registra „X., parcelné číslo XXX, zastavené plochy a nádvoria o výmere 345 m2 a parcela registra „X., parcelné číslo XXX/X, zastavené plochy a nádvoria o výmere 189 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území M. sú na W. Č.. XX, vedené na žalovanú. Miestna prístupová komunikácia bola podľa písomného potvrdenia stavebného úradu XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX postavená v roku 1977, a to aj na časti pozemkov vo vlastníctve žalovanej. Existovala aj v roku 2009, a Mesto Revúca má túto miestnu komunikáciu evidovanú vo svojom majetku. Zriadenie vecného bremena v zmysle geometrického plánu žalobca odôvodnil potrebou zabezpečiť prístup k rodinným domom v danej lokalite, odvoz komunálneho odpadu a v prípade požiaru prístup požiarnej techniky.

4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k riadne doručenej žalobe uviedla, že so žalobcom nesúhlasí a žiada žalobu, ktorou sa žalobca domáha zriadenia vecného bremena, zamietnuť. Žalobca ju sedem rokov len zavádzal a naďalej robí obštrukcie. Je vlastníčkou parciel registra ". číslo XXX/X Z. XXX. Vlastníkmi bývalej parcely M. ". Č. XXX boli od roku XXXX na základe kúpnopredajnej zmluvy jej rodičia, a to C. G. Z. I. G.. Zdôraznila, že ako podieloví spoluvlastníci parciel číslo XXX, XXX Z. XXX, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, mali nárok na kúpu podielu, ale toto právo im bolo odopreté. Neexistuje žiadny doklad o tom, že sa svojho práva vzdávajú. Polovicu parcely číslo XXX zdedila a druhú polovicu uvedenej parcely dostala darovacou zmluvou. Šírka miestnej komunikácie je všade od 2 do 5 metrov, len pred jej domom si žalobca vyžaduje šírku cesty 6 metrov. Aj po realizovaní stavby, ktorá nezasahuje pod teleso cestnej komunikácie, ako tvrdí žalobca, je šírka cesty 4,5 metra v najužšom bode. Nie je pravda, že po ceste nevedia prechádzať nákladné autá, preto nie je žiadny právny a ani iný dôvod na zriadenie vecného bremena. Zmluva, ktorá sa týka predaja parcely číslo XXX, a ktorá bola uzatvorená s pani Z. C. je od roku 1990 neplatná. Túto parcelu odpredal žalobca jej rodičom. V kúpnej zmluve stojí, že tento pozemok odpredávajúci odpredáva a kupujúci kupuje v celom rozsahu z dôvodu, že predávajúci túto nehnuteľnosť nevyužíva a ani v budúcnosti neplánuje pre svoje účely využívať. Napriek tomu žalobca časť pozemku aj naďalej bezprávne užíval. Po zistení skutočného stavu sa snažila so žalobcom tento problém riešiť, lenže žalobca o to nemal žiadny záujem, a každý návrh najprv schválil a nakoniec zamietol. Napríklad geometrický plán, ktorý ako prílohu predložil žalobca, bol vypracovaný kvôli zámene podielu na spoločnej parcele číslo XXX, ktorú užívala tretia osoba, za parcelu číslo XXX/X. Keď ho zabezpečila, žalobca zámenu nakoniec zamietol s tým, že si to má riešiť súdnou cestou. Po rozdelení parcely súdom, časť ktorá pripadla žalobcovi, predal tretej osobe. Z uvedeného dôvodu v roku XXXX C. Č. XXX provizórne oplotila. Na stavebnom úrade, na ktorý bola predvolaná, žalobca predniesol návrh, aby bol vypracovaný geometrický plán podľa skutočného stavu a oplotenie jej pozemkov bolo urobené na hranici, ktorú vytýči odborne spôsobilá osoba s tým, že samotný žalobca prefinancuje náklady na vytýčenie a vypracovanie geometrického plánu. Z uvedeného dôvodu žalobca nemal žiadne právo, podať žalobu na súd a má pocit, že zo strany žalobcu ide len o šikanovanie jej osoby. Po tom, čo podala na stavebnom úrade ďalšiu žiadosť o začatie drobnej stavby, v dobrom presvedčení, že so žalobcom sa konečne dohodla, začala realizovať stavbu, do ktorej investovala nemalé finančné prostriedky, lenže žalobca, ako veľakrát predtým svoju dohodu nedodržal a dal ju na súd.

5. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovanej ponúkol v zmysle výziev zo dňa 14.02.2017 a 24.02.2017 odkúpenie nehnuteľnosti v katastrálnom území M., a to parcely registra "X. XXX/X o výmere 52 m2, ktorá bola zameraná geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/ XXXX na oddelenie a určenie vlastníckych práv k pozemkom z parciel registra "X. Č.. XXX Z. XXX/ X v jej výlučnom vlastníctve. Ponuku žalobca uskutočnil za účelom majetkovoprávneho usporiadania nehnuteľnosti, nakoľko tento pozemok bol od roku 1976 rozšírený do prístupovej komunikácie IBV a touto časťou prechádzajú inžinierske siete.

6. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom obidvoma stranami sporu, a to výsluchom poverenej zástupkyne žalobcu, a žalovanej, výsluchom svedka N. I. Z. listinnými dôkazmi označenými a

predloženými obidvoma stranami sporu, a to zoznamom majetku žalobcu, fotokópiou geometrického plánu, fotografiami predloženými obidvoma stranami sporu, kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX a pokynom na preplatenie kúpnej ceny za vykúpené nehnuteľnosti, rozhodnutím MNV, odboru výstavy Revúca číslo XXX/XX-X zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvou o prevode nehnuteľností kúpou zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením o stavbe miestnej prístupovej komunikácie, passportom miestnych komunikácii v katastrálnom území Revúčka, kópiou geometrického plánu, kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicou z ústneho pojednávania vo veci odstránenia drobnej stavby zo dňa XX.XX.XXXX vrátane prezenčnej listiny z miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, vyjadrením žalovanej, ponukou žalobcu na odkúpenie nehnuteľností, čiastočnými výpismi z W. Č.. XX Z. X pre katastrálne územie M., vyhotoveniami katastrálnych máp, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Žalobca je výlučným vlastníkom miestnej komunikácie v Revúcej, v miestnej časti M., ktorá je postavená na pozemku parcela Y.-X. Č.. XXXX/X, zastavené plochy a nádvoria vo výmere 397 m2, vedenom na W. Č.. X, v katastrálnom území Revúčka, obec a okres Revúca.

8. Podľa písomného potvrdenia Mesta Revúca, ako príslušného stavebného úradu zo dňa XX.XX.XXXX stavba miestnej prístupovej komunikácie na pozemku par. Č.. Y.-X. XXXX/X a novovytvorenom pozemku parc. č. „X. XXX/X o výmere 52 m2 v katastrálnom území M., podľa geometrického plánu XXXXXXXX- XXX/XXXX, bola postavená v roku 1977. Podľa passportu miestnych komunikácii v katastrálnom území Revúčka je priemerná šírka miestnej komunikácie v časti týkajúcej žalovanej 6 metrov a dĺžka miestnej komunikácie je 150 metrov. Šírka miestnej komunikácie v iných častiach katastrálneho územia Revúčka je od 2 do 5 metrov.

9. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemkov parcely Y.-X. Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 345 m2 a parcely Y.-X. Č.. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria vo výmere 189 m2, vedených na W. Č.. XX, v katastrálnom území M., obec a okres Revúca.

10. Z kúpnej zmluvy zo dňa 13.10.1975 bolo ďalej zistené, že právny predchodca žalobcu, Čsl. štát - Miestny národný výbor D. M.Č., v zastúpení predsedom N. C. Z. N. R., ako kupujúci, nadobudol od Z. C., rod. R., T.. XX.XX.XXXX, ako predávajúcej, v celosti jej podiel na nehnuteľnostiach, zapísaných na W. Č.. XX Z. XXX, okrem rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele č. XXX, aj hospodárske stavby postavené na parcele č. XXX, XXX a pivnicu s komorou postavenou na parcele č. XXX/Xa XXX/ X za kúpnu cenu 40.218 Kčs, ktorá bola schválená finančným odborom právneho predchodcu žalobcu, a príslušný odpor bol požiadaný o preplatenie náhrady za vykúpené nehnuteľnosti v zmysle uzatvorenej zmluvy pre účely prístupovej cesty k IBV.

11. Zo zmluvy o prevode nehnuteľnosti kúpou datovanej dňom XX.XX.XXXX vyplýva, právny predchodca žalobcu, Čsl. štát - Miestny národný výbor v M., v zastúpení predsedom N. C. Z. N. R., ako kupujúci nadobudol od Z. C., M.. R., T.. XX.XX.XXXX, ďalšie nehnuteľnosti, zapísané na W. Č.. XX a XXX, ktoré omylom nemali byť poňaté do kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, a to pozemok parc. č. XXX, pozemok pod domom a dvor vo výmere 290 m2 vo veľkosti 1 k celku, a pozemok parc. č. XXX/ X, dvor vo výmere 50 m2, s tým, že kúpna cena 300,- Kč bola dojednaná len za parc. č. XXX/X.

12. Z rozhodnutia MNV, odboru výstavby Revúca, číslo XXX/XX-X bolo ďalej zistené, že bolo nariadené zbúranie vykúpeného domu č. XXX pre účely asanácie - výstavbu prístupovej cesty k IBV.

13. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že právny predchodcovia žalovanej, C. G. s manželkou I. G., rod. S., ako kupujúci nadobudli od Z. U., M.. R., ako predávajúcej samostatnú bytovú jednotku dvojdomu, a to rodinný dom súp. č. XXX, a pod nim zastavanú plochu s dvorom, ktoré nehnuteľnosti sú vedené pod parc. č. XXX, ako stavebná plocha o výmere 79 m2, parc. č. XXX, ako stavebná plocha o výmere 354 m2 a parc. č. XXX, ako dom a dvor vo výmere 290 m2 za kúpnu cenu 12.000 Kčs s tým, že zmluvné nehnuteľnosti boli v pozemkovej knihe dosiaľ vedené na mene otca predávajúcej C. R., ktorý S. XX.XX.XXXX zomrel a jeho dedičkou bola predávajúca Z. U., rod. R., na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v M., Č..Y.. S. zo dňa XX.XX.XXXX. Predmetom kúpy bol polovičný podiel, ktorý reprezentoval samostatnú bytovú jednotku. Vlastníkom druhej bytovej

samostatnej jednotky dvojdomu bol C. R., syn N.. Uvedená zmluva bola registrovaná dňa XX.XX.XXXX C. M.. Č.. M.-V.-XX/XX, ktorým dňom nastali účinky registrácie.

14. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bolo zároveň zistené, že právni predchodcovia žalovanej C. G. s manželkou I. G., M.. S., ako kupujúci nadobudli od právneho predchodcu žalobcu Čsl. štát - Mestský národný výbor v Revúcej, v zastúpení predsedom Š. V., ako predávajúcim nehnuteľnosť, a to pozemok parc. č. XXX, vedený na W. Č.. X, v celkovej výmere 354 m2, v podiele 1 z celku, t.j. 177 m2, za kúpnu cenu vo výške 1.416,- Kčs. Dôvodom odpredaja nehnuteľnosti bola skutočnosť, že právny predchodca žalobcu ako predávajúci nehnuteľnosť nevyužíval a ani v budúcnosti neplánoval pre svoje účely využívať.

15. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa XX.XX.XXXX vo veci odstránenia drobnej stavby oplotenia zasahujúcej do pozemku parc. č. Y.-X. XXXX uskutočnenej bez ohlásenia stavebnému úradu vyplýva, že žalobca navrhol, aby bol vypracovaný geometrický plán podľa skutkového stavu a oplotenie pozemkov vo vlastníctve žalovanej bolo uskutočnené na hranici, ktorú vytýči odborne spôsobila osoba s tým, že žalobca prefinancuje náklady na vytýčenie a vypracovanie geometrického plánu.

16. Z písomnosti označenej ako ponuka odkúpenia nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX bolo zároveň zistené, žalobca ponúkol žalovanej odkúpenie nehnuteľnosti v katastrálnom území M., a to parcely registra „. Č.. XXX/X o výmere 52 m2, zameranej geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/ XXXX na oddelenie a určenie vlastníckych pozemkov z parciel registra „. XXX Z. „. XXX/X v jej výlučnom vlastníctve, a to za kúpnu cenu 5,- eur za m2 z dôvodu, že tento pozemok bol rozšírený do prístupovej komunikácie IBV a touto časťou pozemku prechádzajú inžinierske siete.

17. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní okrem iného uviedol, že je vlastníkom miestnej komunikácie, postavenej v miestnej časti Revúčka, a to podľa zoznamu majetku aj podľa potvrdenia stavebného úradu. Miestna komunikácia je stavbou nielen podľa stavebného zákona, ale aj podľa občiansko-právnych predpisov. Miestna komunikácia bola postavená v roku 1977. Asfaltová cesta je zakreslená v priloženom geometrickom pláne a je v ňom zakreslená a tiež uvedená šírka a aj dĺžka cesty. V pasporte miestnych komunikácií v katastrálnom území Revúčka, je priemerná šírka cesty týkajúcej sa žalovanej určená na 6 metrov. V čase, keď sa ťahal nový asfaltový koberec, čo bolo minulý rok, pri asfaltovaní cesty stál na ceste manžel žalovanej a cestárom tvrdil, že je to jeho pozemok a ďalej asfaltovať nemôžu. Z uvedeného dôvodu sa cesta javí, že je ukončená pred pozemkom žalovanej, teda na hranici pozemkov, avšak asfalt cesty mal zasahovať až na pozemok žalovanej, teda teleso cesty stojí na pozemku žalovanej. Potvrdil tiež, že je pravdou, že napriek majetkovému usporiadaniu pozemkov pod stavbami, ku ktorému malo dôjsť ešte v roku 2009, mesto si svoje vzťahy dosiaľ neusporiadalo. Žalobca ďalej poukázal na listinné dôkazy, ktoré ním boli doložené do súdneho spisu.

18. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že oplotenie nezasahuje do miestnej komunikácie, rovnako tak jej pozemok nezasahuje pod cestnú komunikáciu, teda pod teleso stavby. Oplotenie je na hranici pozemku a jej pozemok za oplotenie už nezasahuje. Za oplotením je už mestský pozemok. Autá, ktoré jazdia po komunikácii majú dĺžku a aj na šírku 2,5 m. Najužšia časť miestnej komunikácie má 4,5 metra, najširšia 6 metrov aj niečo. Pred susedom z druhej strany cesty oproti nim je cesta užšia, ako popred ich domom, lebo pozemok na mestskej komunikácii sused využíva na parkovanie svojich vlastných áut. Jeho autá stoja na mestskom pozemku, a nie na jeho pozemkoch vo dvore. Okrem toho miestnu komunikáciu zužuje aj ďalšia stavba, a to železný stĺp, ktorý si postavil druhý sused, aby mu autá nestiahli strechu z maštale. Mesto ho ani nevyzývalo na odstránenie tejto stavby. Vlastníkom stĺpu je teraz sused, ktorý parkuje autá na mestskom pozemku. Stavbu kúpil už v čase, keď ten stĺp tam už stál. Tento stĺp zaberá z miestnej komunikácie minimálne 40 cm. Všetci si robia čo chcú, a mesto z nikým nerobí poriadky iba s ňou. Zdôraznila, že plot postavila s povolením mesta a na svojom pozemku. Susedove autá, ktoré stoja na miestnej komunikácii pritom bránia v jej prejazde a ju vláčia po súdoch. Bola ochotná sa so zástupcami mesta dohodnúť, ponúkala im zámenu parciel, aby mohli jej pozemok využívať. 11 rokov sa s nimi snaží dohodnúť, ale k žiadnej dohode nedospeli. Naopak druhýkrát na ňu podali žalobu na súd. Prvýkrát sa snažili vysporiadať podielové spoluvlastníctvo k pozemkom, a dopadlo to tak, že po zrušení podielového spoluvlastníctva a prikázaní veci do výlučného vlastníctva pôvodných podielových spoluvlastníkov, parcelu, ktorú mala záujem odkúpiť a chcela sa s nimi dohodnúť, predali tretej osobe. Zdôraznila, že svoj pozemok potrebuje oplotiť, pretože susedia im

pozerajú do dvora, a do domu, a to tak, že sused sa oprie o plot a pozerá, a v obci sú aj rómski občania. Plot zatiaľ nedokončili, je vybudovaný základ asi do výšky 1 metra, a je potrebné urobiť ešte vrchnú časť oplotenia. Treba už len dokončiť plastové doštičky a stĺpiky pomedzi ne, ale samotný základ oplotenia už stojí a autá tadiaľ prechádzajú. Opätovne zdôraznila, že oplotenie začala stavať s povolením mesta a všetko má už nakúpené. V lete chce plot dokončiť, ale mesto jej hrozí pokutou, ak bude v stavbe ďalej pokračovať, lebo stavebný úrad pozastavil stavbu oplotenia až do právoplatného skončenia tohto konania. Žalobca tiež zavádzal súd tvrdením, že cez jej pozemok prechádzajú inžinierske siete. Zisťovala si to a cez jej pozemok neprechádzajú ani plynové ani vodovodné ani elektrické prípojky, iba telefónny kábel. Všetky ostatné inžinierske siete vedú cez druhú stranu, cez pozemky mesta. Ďalej uviedla, že samotný žalobca navrhol, aby zohnala nezávislého geodeta, aby vytýčil pozemky. Oslovila nejakého pána z Košíc, alebo od Prešova, ktorého nepozná, a on priamo na ceste poznačil hranicu pozemkov priamo na ceste a jej manžel to v terénne vyznačil klincom, aby sa farba, ktorú nastriekal na miesto nepoškodila, aby znovu nevznikali tieto problémy. Teraz na pojednávaní však prvýkrát počuje, že jej manžel nedovolil urobiť cestárom cestu tak, aby zasahovala do ich pozemku.

19. Svedok N. I., manžel žalovanej, na pojednávaní vypovedal, že plot začal stavať po tom, čo s manželkou ohlásili na stavebnom úrade na Meste Revúca drobnú stavbu. Predchádzali tomu asi ďalšie dve oznámenia, toto bolo asi tretie oznámenie. Už pri prvom oznámení bola stavba povolená. Na meste vedeli, že chcú stavať oplotenie na hranici pozemkov a mesto túto drobnú stavbu schválilo. Svojvoľne nezačali oplocovať. Miestna komunikácia nezasahuje do ich pozemku a aj asfalt je mimo ich pozemku. Opakovane zdôraznil, že cesta na manželkinom pozemku nestojí, každý má svoje. Cesta stojí na mestskom pozemku. Keď začal stavať oplotenie, z ich pozemku ubral 40 cm na úkor ich vlastného pozemku, aby nechal priestor pre cestu. Nerozumie, prečo mesto podalo žalobu, keď oplotenie postavil na svojom pozemku. Šírka cesty v ich časti je všade 3,5 metra, nikde nie je asfalt na šírke 6 metrov. Cesta nie je ohraničená obrubníkmi, asfalt je voľne natiahnutý a prechádza z asfaltu do drte, ako keby drť vytvárala krajnicu. V iných častiach je to ukončené buď stavbami domov, alebo z inej strany potokom. Keď staval oplotenie, do cesty nezasahoval a asfalt nepoškodil, pretože ak by to aj urobil, určite by ho hneď nahlásili. Keď minulý rok mesto asfaltovalo cestu, vrstvili dve vrstvy asfaltu, a neukončili to ani drťou, ani tam nedali zem, pretože vedeli, že bude kopať základy na plot a dokončí si to sám. 7 rokov má na plot kúpený materiál za 2.000,- eur a možno ho po dvoch rokoch už bude musieť vyhodiť, lebo ho nebude môcť použiť. Opakovane zdôraznil, že mestu nechal 40 cm z ich pozemku a z druhej strany je priestor približne 3 metre. Autá majú kade prechádzať.

20. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

21. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

22. Podľa § 123 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

23. Podľa § 124 ods. 1 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

24. Podľa § 151n ods. 1, 2. 3 Občianskeho zákonníka Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

25. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

26. Podľa § 4b ods. 1, 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v planom znení (cestný zákon) miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.

27. Podľa § 3d ods. 3 cestného zákona miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

28. Podľa § 43a ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom znení (stavebný zákon) inžinierske stavby sú diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská.

29. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobcovi svedčí vlastnícke právo k miestnym komunikáciám v katastrálnom území M., ani to, že žalovanej svedčí vlastnícke právo k pozemku, a to parcele číslo Y.-X. XXX, zastavené plochy a nádvoria o výmere 345 m2. Spornou bola skutočnosť, či miestna komunikácia vo vlastníctve žalobcu bola zriadená takým spôsobom, že zasahuje aj na časti pozemkov vo vlastníctve žalovanej, na ktorých častiach žalovaná, ako stavebník, začala uskutočňovať oplotenie. V úvode súd považuje za žiaduce uviesť, že z ustanovenia § 3d ods. 3 cestného zákona vyplýva, že miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že miestne komunikácie môžu byť vo vlastníctve inej osoby, ako pozemok, na ktorom sa nachádzajú a je potrebné ich považovať za stavby nielen v zmysle správnych predpisov, ale aj v zmysle občianskoprávnych vzťahov. Dôvodom je skutočnosť, že predmetná miestna komunikácia je spojená so zemou pevným základom, keďže je tvorená asfaltom, a je ohraničená buď stavbami domov, drťou, prípadne potokom.

30. Pre sporové konanie je charakteristické, že je ovládané dispozičnou zásadou a prejednacou zásadou, čo znamená, že súd je pri rozhodovaní viazaný znením petitu navrhnutým žalobcom, ktorý nie je možné prekročiť. Prejednacia zásada znamená, že strany sporu majú povinnosť tvrdenia, teda povinnosť opísať rozhodujúce skutkové tvrdenia tak, aby z nich bol zrejmý skutok, na ktorého základe sa uplatňuje právo, a to v rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu a vylučuje možnosť jeho zámeny s iným skutkom, ako aj dôkaznú povinnosť, čo znamená, že strany sú povinné podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Základnou povinnosťou žalobcu je preto opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená a je v súlade s právnymi predpismi. Procesnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu pritom nesú strany sporu a nie súd.

31. V nadväznosti na uvedené povinnosťou žalobcu bolo preto nielen tvrdiť, ale predovšetkým preukázať, že časť pozemku vo vlastníctve žalovanej, konkrétne novovytvorenej parcely číslo Y.-X. XXX/X, zastavené plochy a nádvoria o výmere 52 m2, ku ktorej žiadal zriadiť vecné bremeno, zasahuje pod teleso miestnej komunikácie, teda že miestna komunikácia je umiestnená aj v časti pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalovaná, rovnako tak i svedok N. I. na pojednávaní výslovne popreli tvrdenie žalobcu, že by miestna komunikácia zasahovala do pozemku žalovanej tvrdiac, že miestna komunikácia prechádza iba cez pozemok žalobcu. Tvrdenie žalobcu je aj v rozpore s listinnými dôkazmi predloženými samotným žalobcom, či už geometrickým plánom, alebo aktuálnou ortofotomapou, ale najmä fotografiami predloženými žalovanou. Pokiaľ žalovaná poprela, že miestna komunikácia prechádza cez jej pozemok, došlo tým podľa názoru súdu k presunu, resp. k prerozdeleniu dôkazného bremena, v tom zmysle, že žalobcovi vznikla povinnosť predložiť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení odôvodňujúcich uplatnený nárok na zriadenie vecného bremena, ako vecného práva k cudzej veci.

32. Základným zmyslom vecných bremien je, že obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu a toto obmedzenie sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosti. Na základe právneho vzťahu z vecného bremena vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo

strpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať, a každej povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného bremena zodpovedajú na druhej strane práva oprávneného subjektu, ktoré pôsobia im rem, pretože sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo ktoré pôsobia in personam, pretože slúžia určitej osobe a sú na túto osobu viazané. Keďže žalobca v ďalšom konaní nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy na preukázané svojich tvrdení týkajúcich sa samotného základu uplatneného nároku, a to že miestna komunikácia je umiestnená aj v časti pozemku vo vlastníctve žalovanej, teda dôkazy na preukázanie skutočností dôležitých pre rozhodnutie súdu, neuniesol dôkazné bremeno, s následkom znášania pre neho nepriaznivého rozhodnutia, t.j. zamietnutia žaloby.

33. Záverom súd dáva do pozornosti samotného žalobcu, že žalovaná mala aj v priebehu tohto konania záujem na zmiernom vyriešení sporu, a žalobcovi navrhla zámenu pozemkov, ktorý návrh žalovanej žalobca bez bližšieho zdôvodnenia „iba“ zobral na vedomie.

34. Dôvodom, pre ktorý by okrem uvedeného, nebolo možné žalobe vyhovieť je aj to, že žalovaná nielen tvrdila, ale i predloženou fotodokumentáciou preukázala, že po miestnej komunikácii, napriek ňou realizovanej drobnej stavbe - oplotenia na hranici jej pozemku, denne prechádzajú aj veľké motorové vozidlá, porovnateľné s motorovými vozidlami požiarnej techniky, či s motorovými vozidlami na odvoz komunálneho odpadu. Nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že výstavbu oplotenia na hranici pozemku, ktorú vytýčila odborne spôsobilá osoba na základe vzájomnej dohody strán sporu, žalovaná ako stavebník začala realizovať po splnení si základnej zákonnej povinnosti v zmysle stavebného zákona, a povolenia stavby stavebným úradom, ktorú skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom v konaní ani nerozporoval.

35. V neposlednom rade nemožno prehliadnuť ani vyjadrenie samotného žalobcu, že napriek majetkovému usporiadaniu pozemkov pod stavbami, ku ktorému malo dôjsť ešte v roku XXXX, G. dosiaľ majetkovoprávne neusporiadal svoje vzťahy. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyriešila prípady tak, že ku dňu účinnosti tohto zákona (t.j. ku 01.03.2009), ak sa stavba vo vlastníctve obce nachádza na pozemku, ktorý je vo vlastníctve inej osoby, a vzájomné právne vzťahy vlastníka stavby (obce) a vlastníka pozemku, ako je prístup k stavbe, odplata za prechod k stavbe a ďalšie užívanie stavby, resp. pozemku, nie sú medzi nimi upravené, dochádza v prospech vlastníka stavby k vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu priamo zo zákona. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je pritom iba súpis nehnuteľností, ku ktorým vyniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

36. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Žalovaná si však žiadne trovy konania neuplatnila, ani jej žiadne trovy konania nevyplývajú zo súdneho spisu, súd jej preto žiadnu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.