Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-153-2016.pdf
PDF · 112.45 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/153/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 29. 05. 2017 v konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému P. V.
rozhodol:
Obžalovaný P. V., nar. XX. XX. XXXX v O., trvale bytom E. XX, okres Prievidza
j e v i n n ý, ž e:
ako predseda E. pozemkového spoločenstva bývalých urbárnikov E. v presne nezistenej dobe od decembra XXXX do marca XXXX v extraviláne obce E. na pozemkoch parcely registra „C“ č. XXXX a XXXX, katastrálne územie E. v rozpore s § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, dal vyrúbať mimo lesného porastu bez príslušných povolení 319 ks stromov, a to 176 ks borovice lesnej (lat. Pinus silvestris), 10 ks buka lesného (lat. Fagus sylvatica), 97 ks brezy bradavičnej (lat. Betula verucosa), 15 ks vŕby rakytovej (lat. Salix caprea), 5 ks vŕby bielej (lat. Salix alba), 1 ks hrušky obyčajnej (lat. Pyrus comunis), 6 ks topoľa osikového (lat. Populs tremula), 6 ks jelše lepkavej (lat. Alnus glutinosa), 1 ks jarabiny prostrednej (lat. Sorbus torminalis) a 2 ks čerešne vtačej (lat. Cerasus avium), ktorých spoločenská hodnota je spolu vo výške 302,488,-eur a to tak, že zabezpečil pilčíkov na vypílenie stromov a ďalšie podnikateľské subjekty na spracovanie a odvoz vyťaženej drevnej hmoty, čím Okresnému úradu Prievidza spôsobil ujmu vo výške 302,488,- eur na spoločenskej hodnote stromov a biotopu,
t e d a:
- v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom na ochranu prírody a krajiny vyrúbal stromy a čin spáchal vo veľkom rozsahu
t ý m s p á c h a l
- zločin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c), ods. 5 písm. b) Tr. zák. č . 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 1/2014 Z. z. (ďalej Tr. zák.) a za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 305 ods. 5, § 51 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody s probačným dohľadom 3 (tri) roky, výkon ktorého sa mu podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. sa obžalovanému P. V. ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému východnému programu.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa Obvodný úrad X. so sídlom F. 2, XXX XX Prievidza, D.: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, znalca Ing. X.,X.. svedkov magister F., Z., F., V., P., P., F.. K., podľa § 269 Trestného poriadku bolo oboznámené trestné oznámenie číslo listu 1 - 2, zápisnica o previerke výpovede číslo listu 55 - 71, stanovisko číslo listu 77 - 80, faktúry, vážne lístky číslo listu 83 - 97, oznámenie číslo listu 98, listinné dôkazy číslo listu 99 - 110, zmluva číslo listu 111, uznesenie číslo listu 113 - 114, zápisnica o ohliadke číslo listu 116 - 132, úradný záznam číslo listu 136 - 140, 142, výpis zo živnostenského registra číslo listu 141, listy vlastníctva číslo listu 144 - 164, výpis z evidencie priestupkov číslo listu 170, register trestov číslo listu 169.
Obžalovaný, okrem iného, uviedol, že sa to začalo tým, že prišiel na výbor svedok F., chcel v doline spraviť nádrž. Tieto pozemky boli prenajaté O. ktorý ich užíval. Pozemky boli zarastené, z toho dôvodu na tieto pozemky nedostával dotácie. Už predtým si dal žiadosť na starostu obce o povolenie výrubu drevín. K problému bola zvolaná schôdza, boli predvolaní podielnici, bol potrebný aj súhlas podielnikov. Bolo to v januári, starosta obce na túto schôdzu odmietol dať priestory. Na schôdzu prišlo, nakoniec o týždeň neskôr, 140 ľudí. Bolo im vysvetlené, čo by sa malo na týchto pozemkoch v budúcnosti robiť. Ešte chce uviesť, že nakoniec O. vypovedal zmluvu, z pozemkov, ktoré boli zarastené, nemal nič. K samotnému skutku považuje za potrebné uviesť, že v roku 2014 bola kalamita, priamo aj v tej doline. Už predtým na uvedenom mieste boli vypilované dreviny. Podľa jeho vedomostí bolo takto vyrúbaných 120 stromov. Ďalší problém bol ten, že majiteľ ďalšieho pozemku, ktorý tam bol, zahradil cestu a nedalo sa tade chodiť. Bolo to v situácii, že bolo potrebné kalamitné drevo odvážať. Na mieste skutku bolo zistené tiež kalamitné drevo, bola tam kalamita. Výbor urbariátu ho poveril, aby sa tam vytvorila cesta, aby sa dalo kalamitné drevo vyvážať. Svedok F. sa podujal, že opraví cestu a odstráni kalamitné drevo. Starosta obce bol oboznámený s týmito skutočnosťami, je pravdou, že sa to celé nedotiahlo. To, čo sa tvrdí v obžalobe o tých 319 stromoch nie je pravda. Na otázku samosudcu, že v prípravnom konaní sa priznal, uviedol, že prípravné konanie bolo také aké bolo. Jeho obhajca, ktorého v tej dobe mal, zastupuje ľudí, ktorí majú v tom prsty. Obhajuje starostu aj bývalého starostu. V tej dobe nemal o tom vedomosť. Na otázku prokurátora ako v období december 2014 až marec 2015 vystupoval v súvislosti so žalovanými pozemkami, či ako majiteľ, správca, uviedol, že tieto pozemky v tom období boli v prenájme O., on bol predsedom Lesného pozemkového spoločenstva bývalých urbárníkov v Liešťanoch. Spomínaná cesta mala ísť aj cez pozemky č. 1424 a 1430. V súvislosti so stromami na uvedených pozemkoch boli na pozemkovom fonde, žiadne povolenie sa nestihlo vybaviť. V súvislosti s vypilovaním stromov sa dohodol s F.. Boli dohodnutí, že mali byť vypílené stromy kalamitné, nebezpečné. Na otázku, či všetky vypílené stromy boli kalamitné, uviedol, že väčšina. Boli to stromy, ktoré nemali vrcholce, niektoré boli polámané a niektoré boli aj vyváľané. Ako už uvádzal, ešte predtým bolo vypílených 120 stromov. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, obžalovaný uviedol, že v prípravnom konaní bol pod tlakom. Myslel si, že vypovedá dobre. Keď uvádzal vtedajšiemu obhajcovi, že už predtým bolo vypílených 120 stromov, tento mu povedal, že by namočil ďalšie osoby. Vypílenie stromov dohodol s F.. Tento mal vypíliť len kalamitné stromy. Na otázku, či niekomu oznamovali, že je tam kalamita, uviedol, že starosta mal o tom vedomosť. Na otázku, či pred tým ako zabezpečil vyrúbanie stromov niekoho informoval, že sa tie stromy budú vyrubovať, uviedol že je zodpovedný výboru urbárnikov, tomuto to oznámil. Účelom výrubu stromov bolo odstránenie kalamity. Potom čo bola prečítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného konania, kde uviedol, že cieľom výrubu stromov bolo obnovenie cesty, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, obžalovaný uviedol, že v tej výpovedí zabudol túto skutočnosť uviesť. Na otázku prokurátora, či okrem zabezpečenia F. na vyrúbanie stromov, zabezpečil nejaké povolenie, uviedol, že to nedotiahol do konca. Nemal súhlas obce Liešťany na takýto výrub. Nekoordinoval práce na výrube stromov. Nevie sa jednoznačne vyjadriť, či výrub stromov prebiehal v období december 2014 až marec 2015. Potom čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že výrub bol prevádzaný v období od novembra 2014 do marca 2015, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, obžalovaný uviedol, že si to nepamätá.
Vyrúbané stromy sa spracovali na štiepku, peniaze išli v prospech urbáru. Na otázku obhajcu, či sa informoval na Obecnom úrade v E. ako zabezpečiť celú vec, uviedol, že áno, O. mal v súvislosti s tým podanú žiadosť na obecnom úrade. Jednalo sa o žiadosť o povolenie výrubu stromov. Žiadosti nebolo vyhovené, bolo tam uvedené, že na žiadosti chýbajú čísla parciel. Žiadosť sa mala doplniť. Starosta E. musel mať vedomosť, že na uvedených parcelách sa budú rúbať stromy. Starostu v súvislosti s tým požiadal, či by nemohol v tejto veci pomôcť, respektíve za starostom boli dvaja členovia výboru. So starostom sa osobne rozprával o tejto veci, bol na mieste, kde sa malo rúbať. Povedal mu, že sa ide odstrániť kalamita, robiť cesta. Podľa jeho názoru vyťažené drevo nebolo veľmi kvalitné, keď spomínali na schôdzi možnosť odkúpenia dreva, nemal nikto záujem. Po odstránení kalamitného dreva na uvedenom mieste bolo vysadených 500 kusov drevín. Bol vysadený gaštan jedlý. Ťažko sa mu vyjadruje presne, ktoré stromy z kalamity boli vypílené. Znalec D.. X., X.. s ním nekonzultoval, ktoré stromy boli vypílené. Na otázku prokurátora, či stromy uvedené v oznámení na číslo listu 98 sú stromy vypílené v súvislosti s predmetom obžaloby, uviedol, že je to výrub v súvislosti s podanou obžalobou. Skutočnosti v oznámení o rozmeroch vyrúbaných stromov uviedli osoby, ktoré stromy vyrúbali. Na otázku samosudcu z čoho vychádzal v prípade oznámenia na číslo listu 98, že v prípade viac ako 200 stromov nie je potrebný súhlas na ich vyrúbanie, uviedol že tieto skutočnosti uviedol F.. Na otázku, či si túto skutočnosť overil prostredníctvom právnika, životného prostredia prípadne starostu obce, uviedol, že niečo áno. Oslovil právnika. Tento tvrdil, že v tom období sa to dalo urobiť bez povolení. Na otázku kedy sa dozvedel, že súhlas potrebný je, uviedol, že to nevie doteraz. Potom čo bola prečítaná časť výpovede obžalovaná z prípravného konania, kde okrem iného uviedol, že o potrebnom súhlase sa dozvedel v januári 2015 od starostu obce, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, obžalovaný uviedol, že sa nepamätá. Na otázku, či niekedy v minulosti realizoval podobnú vec, uviedol, že v živote nie. Na ďalšiu otázku prečo teda v súvislosti s týmto výrubom neoslovil niekoho kompetentného, uviedol, že to bolo realizované v časovom strese. Na otázku obhajcu uviedol, že v súvislosti s týmto výrubom bol na obecnom úrade viackrát , päťkrát.
Znalec D.. X., X.., okrem iného, uviedol, že samozrejme, keď dostal úlohu určiť spoločenskú hodnotu vypílených stromov, bol sa pozrieť na mieste samom. Bolo to v prítomnosti polície. Predpokladal, že dátum kedy tak bolo, je uvedený v znaleckom posudku. Ak to tam uvedené nie je, polícia to určite eviduje. Spomína si, že to bolo na jar. Bolo to jarné obdobie 2015. Ak je posudok z 18. 05. 2015, bolo to v apríli 2015. Na uvedenom mieste zistil vyrúbané stromy, relatívne veľké množstvo. Časť priestoru bola upravená aj buldozérom. Na mieste, okrem iného si zameral parcely, aby nešiel mimo nich. Potom meral a zaznamenával stromy. Ešte predtým ako išiel na ohliadku, zisťoval, či sa náhodou nejedná o lesný pozemok, v takom prípade platia iné pravidlá. V prípade týchto parciel sa jednalo o nelesné pozemky. Neoveroval si prostredníctvom svedkov, ktoré dreviny boli vypílené, odviedol prácu, ktorou bol poverený. Preňho toto bolo irelevantné. Neriešil otázku, či bola spôsobená škoda veľkého rozsahu. Na otázku obhajcu uviedol, že do svojho výpočtu nezapočítal staršie výruby. V týchto prípadoch boli zaschnuté pne. Tieto nedokumentoval. Spoznal takéto staršie pne podľa zaschnutia. Pri posúdení tohto je dôležité s akým časovým odstupom od výrubu príde na miesto výrubu. Čím kratší je odstup od výrubu, dá sa to určiť presnejšie. Na určenie spoločenskej hodnoty dreviny nemá vplyv zdravotný stav dreviny. Na určenie spoločenskej hodnoty dreviny má význam miesto kde sa drevina nachádza (obec, park, les). Taktiež sa eviduje, či sa nejedná o chránený strom. V tomto konkrétnom prípade sa nachádzali vypílené stromy z hľadiska spoločenskej hodnoty v 1. stupni ochrany, uvádzal to v posudku. Jednalo sa o umiestnenie bez špeciálnej ochrany, bez špeciálneho stupňa ochrany. Na otázku prokurátora aby vysvetlil akým spôsobom určil, zistil spoločenskú hodnotu vypílených stromov, uviedol že zameral si miesto ohliadky, potom postupne išiel z hornej časti pozemku smerom dole, zameriaval si jednotlivé pne, odmeral priemer, výšku pňa, tieto veci si postupne zaznamenal do zápisníka. Po príchode na pracovisko si tento materiál spracoval. Materiál v spise na čísle listu 77 - 80 spracoval on. Na otázku prokurátora uviedol, že všetky dreviny, ktoré sú uvedené v tom materiáli vykazovali znaky, že boli vypílené v rovnakom období. Tieto dreviny boli vypílené v období od decembra 2014 do marca 2015. Na otázku prokurátora, či neevidoval aj staršie výruby, uviedol, že myslí si, že zistil nejaké staršie výruby. Taktiež nezarátal do výpočtu čerstvé výruby na lesnom pozemku.
Svedok F.. F., okrem iného, uviedol, že o výrube stromov sa dozvedel od vyšetrovateľa. V čase výrubu nepracoval na odbore životného prostredia. Predmetnú vec riešila jeho predchodkyňa pani K.. Táto bola na mieste výrubu, v Liešťanoch. Na výrub stromov, ktoré sa nachádzali mimo lesa, bol potrebný súhlas obce. Okresný úrad neskôr vec neriešil, keďže vec začala riešiť polícia. Informácie o tejto veci mal len od vyšetrovateľa. Potom čo bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania kde uviedol, že
pri kontrole na mieste sa nezistili žiadne príznaky kalamity, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že s tým súhlasí, povedala mu to pani K.. Na otázku prokurátora, aký je postup v prípade kalamity, či treba niekomu oznámiť výrub, uviedol, že v prípade veternej smršte môže vlastník dreviny vyrúbať, musí však toto oznámiť do piatich dní na obecný úrad. V tomto konkrétnom prípade nebolo nič také, ani dodatočne, oznámené. V tomto konkrétnom prípade orgánom udeľujúcim súhlas na výrub bola obec. Na otázku obhajcu uviedol, že spoločenská hodnota a škoda nie sú totožné pojmy. Nemá vedomosť, že by bola odstrániteľná ujma na spoločenskej hodnote stromov. Taktiež nevie, že by sa to dalo nahradiť výsadbou nových stromčekov. Nemá informácie, že by na mieste výrubu boli vysadené nové stromčeky. Ak boli vysadené, spoločenská hodnota novovysadených stromčekov bola nižšia ako spoločenská hodnota vyrúbaných stromov.
Svedok Z., starosta obce, okrem iného uviedol, že nevie, či to súvisí s prejednávanou vecou, ale začiatkom februára 2015 svedok O. podal žiadosť na výrub stromov na iných pozemkoch ako sú predmetom obžaloby, avšak na predložených mapách boli vyznačené aj parcely uvedené v obžalobe. V súvislosti s určitými nezrovnalosťami bolo toto konanie prerušené. Pokiaľ sa týka výrubu na pozemkoch č. 1424 a č. 1430, lesné pozemkové spoločenstvo bývalých urbárnikov Liešťany a ani samotný obžalovaný nepodali žiadosť na povolenie výrobu týchto stromov na uvedených pozemkoch. V súvislosti s výrubom na tých pozemkoch sa uskutočnilo v Liešťanoch stretnutie, avšak žiadne povolenie na výrub stromov nebolo vydané. Na otázku obhajcu uviedol, že svedok O. v žiadosti zo začiatku februára 2015 neuviedol číslo parcely, uviedol len miesto výrubu. V prípade tohto výrubu bol v kontakte aj s obžalovaným, kancelária urbáru je v tesnej blízkosti obecného úradu. Tvrdenia obžalovaného, že sa jednalo o kalamitné drevo sa dozvedel až keď polícia už šetrila vec. Na otázku ako si vysvetľuje list zo 04. 08. 2014, ktorý bol doručený obecnému úradu 03. 06. 2015 uviedol, že možno toto obžalovanému niekto poradil, aby to tak napísali. Po výrube stromov ovocných, prípadne v prípade kalamity je povinnosťou oznámiť výrub stromov živnostenskému odboru do piatich dní.
Svedok F., okrem iného, uviedol, že trvá na výpovedi z prípravného konania. Je pravdou, že vykonali prácu na parcelách č. 1424 a č. 1430. Nemali žiaden úmysel spôsobiť škodu. Ešte predtým ako sa začalo s ťažbou, bola zabezpečená výsadba stromov. Tieto stromy boli v kalamitnom stave. Výrub stromov odsúhlasil výbor urbárnikov. Bola snaha sprejazdniť cestu, ktorá tam bola dlhú dobu. Nepamätá si, či obžalovaný povedal, že je potrebné vyťažiť len kalamitné drevo. Taktiež boli dohodnutí na štiepkovaní drevnej hmoty. Nevie uviesť, či boli pílené aj zdravé stromy. Na otázku prokurátora uviedol, že nezisťoval či na výrub stromov je potrebné povolenie. Predpokladal, že obžalovaný to má vybavené. Na otázku obhajcu, potom čo svedkovi boli ukázané fotografie na číslo listu 103 a nasledujúce, uviedol že takto nejako to vypadalo na tom mieste. Na ďalšiu otázku uviedol, že bol prítomný pri rokovaniach so starostom na obecnom úrade. Starosta bol prítomný 2 - 3 krát na mieste, kde sa drevo štiepkovalo. Starostovi dali žiadosť o povolenie vypílenia stromov, bolo to niekedy v tom období. Potom čo bola prečítaná výpoveď z prípravného konania, kde okrem iného uviedol, že v súvislosti s podaním žiadosti bola zvolaná schôdza v januári 2015, starosta sa jej nezúčastnil, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach; svedok uviedol, že áno bolo to tak. Na otázku samosudcu prečo bola zvolaná schôdza v januári 2015 uviedol, že nevie prečo. Je pravdou, že stromy sa pílili už pred touto schôdzou januári 2015. Schôdza bola zvolaná v súvislosti s ďalším plánovaným výrubom. Jednalo sa o výrub , ktorý chcel pán O.. Tento aj financoval túto schôdzu. Na otázku obhajcu uviedol, že má vedomosť, že na mieste výrubu sa ťažilo už aj predtým.
Svedkyňa Mgr. K., okrem iného, uviedla, že trvá na výpovedi z prípravného konania 08. 03. 2016. Najpodstatnejšie v celej veci je to, že keby žiadatelia boli postupovali podľa zákona, podali žiadosť, pravdepodobne by dostali povolenie na vyrúbanie tých stromov. Nebol žiaden dôvod na zamietnutie takejto žiadosti. Obec na základe stanoviska štátnej ochrany prírody by pravdepodobne dala súhlas na výrub týchto stromov. V prípade, že by obec nebola dala súhlas, žiadatelia mali možnosť odvolať sa na okresný úrad. Podľa toho čo videla pri obhliadke, ktorá bola tesne po výrube, na väčšinu stromov by boli dostali súhlas. Na uvedenom mieste nebol evidovaný extra biotop. Na otázku samosudcu, aby upresnila dátum kedy sa zúčastnila obhliadky, uviedla že si to presne nepamätá, v prípade, že sa výrub mal uskutočniť do marca 2015, bolo to krátko potom v jarných mesiacoch. Vtedy presne nespočítali počet vyrúbaných stromov, urobili zrejme len odhad. Už si celkom nepamätá akým spôsobom sa dozvedeli o uskutočnení výrubu stromov, ak uviedla, že sa to dozvedeli z anonymného podania , bolo to tak. Pri tej ohliadke bol prítomný aj starosta. Ako prvé zistili, že súhlas na výrub obec nedala, to zisťujú prvé. Podľa jej názoru v tej dobe polícia mala o tom informáciu, ešte to však neriešila. Súhlas na výrub stromov v extraviláne sa dáva v prípade nad 40 centimetrov vo výške 130 centimetrov. Je pravdou, že
na mieste boli aj stromy pod 40 centimetrov, tieto sa nebrali do úvahy. Spoločenská hodnota stromov je hodnota podľa zákona o ochrane prírody. Výška škody je hodnota dreviny, ktorú určuje odborník v metroch kubických, je podstatne nižšia. O spoločenskú hodnotu stromov bol poškodený štát. Na otázku prokurátora uviedla, že terén na uvedenom mieste nebol poškodený. Na ďalšiu otázku uviedla, že v prípade stromov do 40 centimetrov nie je potrebný na výrub žiaden súhlas. Stopy kalamity nezistili na mieste výrubu, stopy kalamity mohli byť v lese. V prípade, ak by bola na mieste výrobu kalamitná situácia, výrub stromov je potrebné dodatočne nahlásiť do piatich dní od výrubu. Na otázku obhajcu, či niekto zisťoval počas obhliadky o ktoré parcely sa jedná uviedla, že starosta po návrate na obecný úrad im ukazoval nejaké mapy. V tej dobe nebolo až také podstatné zisťovať kto je vlastníkom parcely, parciel. Podstatné bolo, že došlo ku nezákonnému výrubu stromov. Potom, čo obhajca predložil svedkyni fotografie na čísle listu 103 a nasledujúce, uviedla, že prvé fotografie nasvedčujú tomu, že stromy boli vyvrátené, zlomené, niektoré vyvrátené aj z koreňov. Niektoré zo záberov sú z lesa, toto už neriešili. Spoločenskú hodnotu drevín neposudzovala, prináleží to odborníkom, ich názor bol pre ňu záväzný. Odborník v oblasti by mal na 90 % vedieť určiť z pňa, či bol strom zdravý, alebo nie. Na otázku samosudcu, že z fotografií na čísle listu 103 a nasledujúce to vyzerá, tak že takéto stromy aké sú tam je vidieť aj pri bežnej návšteve lesa, svedkyňa uviedla, že áno, toto je ale stav mimo lesa. V prípade kalamity sú však stromy poškodené na väčšej rozlohe plochy. V prípade týchto stromov, ktoré boli mimo lesa, sa jednalo o náletové dreviny, dreviny, ktoré nikto nevysadil. Je pravdou, že v tomto smere je trošku v rozpore zákon o ochrane prírody, ktorý káže stromy chrániť a zákon o poľnohospodárskej pôdy, podľa ktorého je povinnosť odstraňovať náletové dreviny. Počas praxe sa s tým stretávala.
Na čísle listu 55 - 71 sa nachádza zápisnica o previerke výpovede podľa § 158 Trestného poriadku. Pri tejto previerke svedok P. a obžalovaný ukázali miesto na ktorom od decembra 2014 do marca 2015 boli na parcele č. 1424 a č. 1430 vypilované stromy.
Na čísle listu 77 - 80 sa nachádza stanovisko štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, správa chránenej krajinnej oblasti Ponitrie zo dňa 06. 06. 2016 k určeniu spoločenskej hodnoty odstránených drevín. Podľa stanoviska, potom čo na mieste výrobu zistili množstvo a druhy vyrúbaných stromov, ktoré sú uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku, v zmysle vyhlášky ministerstva životného prostredia č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z.; určili spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín odstránených z pozemkov s parcelným č. 1424 a č. 1430 v zmysle registra "C" v k. u. Liešťany sumou 302 488 euro. Súčasťou stanoviska je aj tabuľka spoločenského ohodnotenia drevín v k. u. E. na parcelách č. 1424, č. 1430.
Na čísle listu 98 sa nachádza oznámenie E. pozemkového spoločenstva bývalých urbárnikov E., doručené Obecnému úradu Liešťany dňa 03. 06. 2015. V oznámení je okrem iného uvedené, že v dňoch 07. - 17. 10. 2014 vykonalo Lesné pozemkové spoločenstvo bývalých urbárnikov Liešťany nevyhnutný výrub drevín rastúcich mimo lesa. Výrub drevín realizovali z dôvodu bezprostredného ohrozenia zdravia a života osôb, ako aj z dôvodu písomných požiadaviek občanov, ktorí ich na tento kalamitný stav upozorňovali. Podľa oznámenia bolo vyrúbaných celkom 61 kusov rôznych drevín, ktoré mali obvod kmeňa vo výške 1,3 metra viac ako 80 centimetrov. Ostatné vyrúbané stromy, v počte viac ako 200 kusov mali obvod kmeňa do 0,80 metra kde nie je potrebný súhlas na výrub. Podľa oznámenia sa jednalo o stromy rastúce na parcelách č. 1424 a č. 1430 v k. u. Liešťany.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru, že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím naplnil všetky zákonné znaky zločinu porušovania ochranných rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c), ods. 5 písm. b) Trestného zákona, pretože v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom na ochranu prírody a krajiny vyrúbal stromy a čin spáchal vo veľkom rozsahu. Je možné konštatovať, že obžalovaný ako predseda Lesného pozemkového spoločenstva bývalých ubárnikov Liešťany na základe rozhodnutia výboru, zabezpečil vypílením stromov na pozemkoch č. 1424 a č. 1430 v katastrálnom území Liešťany. Bolo preukázané, že tieto stromy sa nachádzali mimo lesného porastu a na vypílenie týchto stromov nemal príslušné povolenie. V konaní bolo preukázané, že bolo vyrúbaných celkom 319 ks stromov, rôzneho množstva a rôznych druhov, ktoré sú uvedené v skutkovej vete rozsudku, pričom sa jednalo o stromy, ktoré vo výške 130 centimetrov nad zemou mali obvod viac ako 40 centimetrov. V prípade takýchto stromov, rastúcich mimo lesa sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody - v tomto prípade obce Liešťany. Keďže v čase výrubu stromov obžalovaný ako predseda Lesného pozemkového spoločenstva bývalých urbárnikov (ďalej Urbár) Liešťany žiaden takýto súhlas
nemal, obžalovaný konal v rozpore s § 47 ods. 3 zákona č. 543 /2002 Z .z. o ochrane prírody a krajiny. Obžalovaný bez toho, že by mal potrebné povolenie požiadal svedka F. o zabezpečenie vypílenia a spracovania drevnej hmoty na štiepku a predaj štiepky. Aj keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej činnosti, uviedol, že zo skutku v obžalobe sa cíti byť nevinný, považuje súd vzhľadom na vykonané dôkazy jeho obranu za účelovú. Treba predovšetkým uviesť, že vo výpovedi v prípravnom konaní dňa 16. 12. 2015, v prítomnosti jeho vtedajšieho obhajcu, spáchanie trestnej činnosti priznal, oľutoval. Okrem iného uviedol, že ako predseda Urbáru zabezpečil výrub stromov na pozemku parcela č. 1424 a č. 1430 v katastrálnom území Liešťany, niekedy od novembra 2014 do marca 2015. Výrub zabezpečil na základe rozhodnutia výboru Urbáru zo dňa 04. 08. 2014, v čase výrubu stromov nemal vedomosť, že je potrebný súhlas obce Liešťany na uskutočnenie výrubu. Neskôr sa snažil o zabezpečenie dodatočného súhlasu, písomnú žiadosť však nepodal. Trestná činnosť obžalovaného na hlavnom pojednávaní bola preukázaná najmä výpoveďami znalca X., svedkov Z.- starostu obce, F.. K. a taktiež ďalšími dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Podľa názoru súdu uvedené dôkazy, tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré jednotlivo a aj vo svojom súhrne obžalovaného usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti. Taktiež v konaní bola preukázaná aj ujma ktorá bola spôsobená Okresnému úradu Prievidza ako poškodenej strane na spoločenskej hodnote stromov a biotopu a to vo výške 302 48,- euro. Je to suma, ktorá predstavuje spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín podľa zákona o ochrane prírody. Pokiaľ sa týka obrany obžalovaného, ktorú zvolil na hlavnom pojednávaní, že uvedené stromy boli vyrúbané z dôvodu kalamitnej situácie, podľa názoru súdu aj táto obrana bola dostatočne vyvrátená vykonanými dôkazmi. Predovšetkým treba poukázať na výpoveď svedkyne F.. K., ktorá bezprostredne po výrube stromov bola na mieste výrobu, v jarných mesiacoch roku 2015. Táto svedkyňa nepotvrdila, že by namieste výrobu stromov bola kalamitná situácia. Potom čo jej boli obhajobou predložené fotografie na čísle listu 103 a nasledujúce, pripustila len že v prípade v niektorých fotografií by sa mohol jednať o stav po kalamite, zároveň však uviedla že stav na fotografiách nasvedčuje tomu ako keby sa malo jednať o situáciu v lese. Zároveň však uviedla, že vyrúbané stromy sa nachádzali mimo lesa, iné vyrúbané stromy, týka sa to aj staršieho výrubu, nebrali do úvahy pri vyčísľovaní spôsobenej ujmy. V kontexte v tejto obrany treba uviesť, že aj v prípade kalamitnej situácie je síce možné uskutočniť výrub stromov neodkladne, bez súhlasu príslušného orgánu, avšak v zmysle § 47 ods. 6 zákona č. 543 /2002 Z. z. je potrebné túto skutočnosť písomne ohlásiť Okresnému úradu, odbor starostlivosti o životné prostredie Prievidza, čo v tomto prípade, ak by bola obrana obžalovaného pravdivá, nebolo tiež urobené. Všetky hore uvedené skutočnosti a dôkazy viedli súd k tomu že obžalovaného uznal zavineného zo žalovanej trestnej činnosti.
Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov bol doteraz jedenkrát súdne trestaný pred viac ako štyridsiatimi rokmi, hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený. V priestupkovom konaní bol postihnutý za priestupok na úseku cestnej premávky.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. S prihliadnutím na to pri neexistencii poľahčujúcej okolnosti ani priťažujúcej okolnosti ,za použitia ustanovenia § 51 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody s probačným dohľadom na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 roky, výkon tohto trestu súd obžalovanému odložil na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Počas plynutia skúšobnej doby sa obžalovaný nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti, priestupku prípadne priestupkov, lebo v opačnom prípade by hrozilo, že podmienečne odložený trest v trvaní 3 roky by mohol vykonať vo výkone trestu. Takto uložený trest považuje súd za primeraný, dostatočne vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného. Súd zároveň, obligatórne, podľa § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom podrobiť sa programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. V súvislosti s nárokom Obvodného úradu Prievidza na náhradu škody súd rozhodol v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku, že poškodená strana sa s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces, pretože by bolo potrebné na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a trestné stíhanie by predlžilo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.