Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-77-2016.pdf
PDF · 87.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-24C/77/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcu: Dipl. um. Vladimír S n í ž e k , nar. 8.8.1979, bytom Lakšárska Nová Ves 52, zastúpeného JUDr. Zuzanou Štefánikovou, bytom Bratislava, Nezábudkova 52, proti žalovaným: 1./ W. U. I. V. Q. R. O. X. , nar. X.X.XXXX, bytom D., V. XA, 2./ O. D. X. H. Á. W. X. V. C. Á. , nar. XX.X.XXXX, bytom D., J. XX, o zaplatenie 1.762,-€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v prvom a druhom rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 1.762.-€ spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 1.762,-€ od 1.9.2015 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou dňa 11.3.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi 1.762,-€ spolu s príslušenstvom - 5,05% ročným úrokom z omeškania za žalovanej istiny od 1.9.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom náhrady spôsobenej škody. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 25.8.2014 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným v prvom rade ako nájomcom uzavretá nájomná zmluva, predmetom ktorej bol nájom bytu s jeho zariadením vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Predmetný byt bol odovzdaný žalovaným na základe preberacieho protokolu zo dňa 25.8.2014, žalovaná v druhom rade bola oprávnená byt užívať spolu so žalovaným v prvom rade v zmysle nájomnej zmluvy. Nájomná zmluva zanikla dňa 31.8.2015, pri vykonanej kontrole dňa 7.8.2015 žalobca zistil poškodenia bytu, ktoré mali povinnosť žalovaní odstrániť v dohodnutej lehote, čo neurobili. Počas trvania nájmu došlo k poškodeniu predmetu nájmu /zničená kuchynská linka, zničená TV skrinka, maľovanie, chýbajúce osvetlenia a záclony, oprava poškodenie žalúzií a okien, výmena zámku na vchodových dverách, upratanie bytu/ vo výške 617,-€ a nedoplatku na teplej a studenej vode vo výške 1.145,-€. So žalobcom vyčíslenou výškou vzniknutej škody obaja žalovaní súhlasili, došlo k podpísaniu uznania dlhu dňa 23.8.2015. Žalobca na preukázanie skutočností tvrdených v žalobe predložil listinné dôkazy procesného útoku: zmluvu o nájme bytu zo dňa 25.8.2014; preberací protokol zo dňa 25.8.2014; protokoly o odovzdaní, kontrole a prevzatí bytu zo dňa 7.8.2015 a 23.8.2015; uznanie dlhu zo dňa 23.8.2015; vyúčtovanie nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie 1.1.2015-31.12.2015.
2. Súd vo veci vydal dňa 22.4.2016 platobný rozkaz č.k. 24C 77/2016-22, zrušený z dôvodu nemožnosti doručenia žalovaným. Žalovanému v prvom rade bola žaloba s prílohami, výzvou na vyjadrenie a procesným uznesením doručená uložením na pošte, žalovaná v druhom rade uvedené písomnosti osobne prevzala dňa 1.3.2017. Žalovaní nepredložili v konaní súdu žiadne prostriedky procesnej obrany,
skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.
3. Súd v rámci zisťovania skutkového stavu vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi a výpoveďou žalobcu do zápisnice súdu, z ktorých zistil nasledovné:
4. Žalobca uviedol, že žiada o doplatenie nedoplatkov a škody na základe nájomnej zmluvy, ktorú ako vlastník bytu uzavrel so žalovaným v prvom rade dňa 25.8.2014, predmetom nájmu bol 2-izbový byt na Q. B. Č.. XX/BX, ktorý prenajal žalovanému v prvom rade plus jedna osoba. V zmluve je špecifikované, ako budú vyrovnané nedoplatky a preplatky, keď bytové družstvo vypočítalo hodnotu teplej a studenej vody, použitej v čase nájmu, vznikol na vode extrémny nedoplatok. Pri odovzdávaní bytu v auguste 2015 zistil veľa poškodení na bytovom zariadení, byt fakticky odovzdávala žalovaná v druhom rade, ktorá podpísala uznanie dlhu, v ktorom tiež uviedla, že je manželkou žalovaného v prvom rade. Prostredníctvom mailu sa snažil o kontakt so žalovanou v druhom rade, táto sľúbila zaplatiť dlžobu, avšak k úhrade nedošlo. Kontakt so žalovaným v prvom rade nebol možný.
5. Podľa uznania dlhu zo dňa 23.8.2015, podpísaného žalovanou v druhom rade, táto za dlžníka žalovaného v prvom rade uznala dlh vo výške 1.762,-€ spolu s prislúchajúcim príslušenstvom voči žalobcovi ako veriteľovi, vzniknutý z dôvodu poškodenia bytu podľa nájomnej zmluvy zo dňa 25.8.2015, zdokumentovaného na priloženom CD a nedoplatku na vode za rok 2015, ktorý sa zaviazal dlžník zaplatiť formou splátok v počte splátok 10, vo výške 176,20€ k 1.9.2015.
6. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:
7. Podľa §420 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
8. Podľa §420 ods. 2 veta prvá OZ škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.
9. Podľa §420 ods. 3 OZ zodpovednosti za škodu sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
10. Podľa §442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.
11. Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
12. Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
13. Všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodu, to znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil žalovaný /škodca/, existencia škody a jej výška zaťažuje žalobcu. O všeobecnú zodpovednosť pôjde vtedy, ak sú kumulatívne naplnené predpoklady nároku na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu a príčinná súvislosť medzi škodou a konaním škodcu.
14. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii úkonu v rozpore s objektívnym právom, uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť, pričom nezáleží, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Porušenie právnej povinnosti je teda rozpor toho, ako osoba skutočne konala a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti uložené jej právnym predpisom alebo inou skutočnosťou. Listinnými dôkazmi procesného útoku mal súd preukázané, že žalovaní ako nájomcovia bytu vo vlastníctve žalobcu, porušili nájomnú zmluvu zo dňa 25.8.2014, a to čl. III, bod 3, podľa ktorého súčasťou dohodnutého nájomného sú aj poplatky spojené s užívaním bytu a čl. VI, bod 12, podľa ktorého je nájomca zodpovedný za všetky škody na predmete
nájmu, ako i majetku tretích osôb, ktoré spôsobí sám alebo cudzie osoby, ktoré sa zdržujú v predmete nájmu pri plnení pokynov nájomcu alebo s jeho vedomím. .
15. Škoda je chápaná ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná peniazmi a je teda nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Zo žalobcom predloženého protokolov o kontrole o odovzdaní bytu zo dňa 7.8.2015 a 23.8.2015 vyplýva špecifikácia zistených závad na bytovom zariadení, vzniknutých v čase užívania bytu žalovanými, skutočnosť, že došlo k poškodeniu potvrdzuje aj uznanie dlhu, podpísané žalovanou v druhom rade dňa 23.8.2015. Súd nemal žiadne pochybnosti o dôvodnosti výšky uplatňovanej náhrady škody, žalobca relevantnými dôkazmi procesného útoku riadne výšku zdokladoval, nielen v časti nároku na náhradu poškodenia bytového zariadenia, ale aj v časti nároku na náhradu nákladov za vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu, konkrétne teplej a studenej vody, ktorú preukázateľne žalovaní v čase bývania v byte spotrebovali.
16. Príčinná súvislosť je v aplikačnej praxi označovaná ako kauzálna súvislosť, súvislosť príčiny a následku, kauzálny nexus. Ide o objektívnu kategóriu vyjadrujúcu vzájomnú súvislosť medzi konaním a účinkami konania, teda stav pri ktorom konanie vyvoláva určité účinky. Ak ide o náhradu škody, vyžaduje sa existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu, vyvolávajúce následok v podobe vzniknutej škody. V prípade zodpovednosti za škodu, ktorej predpokladom je protiprávne konanie, nestačí, že je daná príčinná súvislosť konania škodcu a škody, ale vyžaduje sa príčinná súvislosť protiprávneho konania a škody ako jeho následku. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou, o jej existencii /neexistencii/ robí skutkový záver súd, dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať vznik škody, protiprávnosť konania škodcu a príčinnú súvislosť, zaťažuje poškodeného. Z predložených listinných dôkazov procesného útoku jednoznačne vyplýva, že konaním žalovaných bývajúcich v byte na základe nájomnej zmluvy došlo ku vzniku škody, nakoľko títo porušili dohodnuté zmluvné ustanovenia, v prípade dodržania ktorých by následne žalobcovi žiadna škoda nevznikla.
17. Vo vzťahu zodpovednosti za škodu je zavinenie definované ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania, ktoré je protiprávne. Ide teda o subjektívnu spôsobilosť na protiprávne správanie, teda spôsobilosť rozoznať protiprávnosť správania. Zavinenie je založené jednak na poznaní konajúceho, spočívajúceho vo vedomosti a predvídaní určitého výsledku a na vôli konajúceho, ktorý prejavuje svoju vôľu tak, že niečo chce alebo je s niečím uzrozumený alebo mal byť uzrozumený. Zavinenie môže spočívať v dvoch formách, a to konanie úmyselné alebo nedbanlivostné, v prípade úmyslu subjektívna stránka konajúceho zahrňuje vždy vôľovú aj rozumovú stránku, pri úmyselnom zavinení škodca vedel, že jeho vznikne škoda a tento výsledok chcel dosiahnuť /priamy úmysel/ alebo vedel, že škoda môže vzniknúť a pre prípad, že vznikne, bol s týmto výsledkom uzrozumený /nepriamy úmysel/. V danom prípade žalovaní zavinili svoje protiprávne konanie z nedbanlivosti, keď nevenovali dostatočnú pozornosť pri ochrane predmetu nájmu, ktorý reálne poškodili a spôsobili tým v majetkovej sfére poškodeného žalobcu škodu.
18. Podľa §517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
19. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013.
21. Žalovaní sa s peňažným plnením dostali do omeškania, súd priznal žalobcovi oprávnene požadovaný zákonný ročný úrok z omeškania, určený zo žalovanej istiny odo dňa, ku ktorému sa v listine v uznaní dlhu zaviazali žalovaní spôsobenú škodu nahradiť žalobcovi do zaplatenia.
22. Podľa §511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
23. Pasívna solidarita v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vznikla žalovaným na základe skutočnosti, že obaja reálne v predmetnom byte bývali, a to na základe zmluvy o nájme bytu, uzavretej dňa 25.8.2014. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka a ten je povinný veriteľovi poskytnúť celé plnenie. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne. Z pasívnej solidarity vyplýva regresný vzťah medzi dlžníkom, ktorý plnil a ostatnými dlžníkmi.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).