Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-1111-2009.pdf
PDF · 77.1 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/1111/2009
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Czech, a.s., IČO: 61860069, so sídlom Klimentská 1216/46, 110 00 Praha 1, proti povinnému: P. L., H.. XX.XX.XXXX, C. D.- D., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 1015/09, na uspokojenie pohľadávky oprávneného, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom poveril dňa 01.12.2009 poverením č. 5613 029478 * súdneho exekútora vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 47 088,- Kč s prísl., trov predchádzajúceho konania vo výške 1 600 Kč a trov exekúcie, a to na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku Mgr. Mareka Landsmanna, rozhodcu so sídlom Pardubice, nám. Republiky 53, č.k. La 790/09-11 zo dňa 26.03.2009 a návrhu oprávneného. 2. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Dňa 23.12.2015 nadobudla účinnosť novela zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá zaviedla do Exekučného poriadku nasledovné ustanovenia: 4. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 5. Súdny exekútor doručil dňa 27.05.2016 doplnený návrh na vykonanie exekúcie v súlade s novelou Exekučného poriadku. 6. Podľa § 41 odsek 2 písmeno d/ Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. 7. Podľa § 57 odsek 1 písmeno a/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. 8. Podľa § 57 odsek 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
9. Súd v prejednávanej veci skúmal povahu právneho vzťahu, ktorý medzi oprávneným a povinnou vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 27.11.2007. Súd zameral svoje skúmanie predmetného zmluvného vzťahu na zistenie, či možno dospieť k záveru, že v predmetnej veci medzi účastníkmi konania vznikol spotrebiteľský zmluvný vzťah.
10. Podľa § 52 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Podľa § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. 14. Podľa § 4 odsek 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. 15. Podľa § 4 odsek 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. 16. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi (predovšetkým uzavretou zmluvou o úvere zo dňa 27.11.2007) súd zistil, že oprávnený v predmetnom právnom vzťahu pri plnení a uzatváraní zmluvy o úvere s povinným konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo mal súd preukázané s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne. Oprávnený svojim konaním a postavením v predmetnom zmluvnom vzťahu bez akýchkoľvek pochybností naplnil zákonnú definíciu dodávateľa tak, ako je uvedená v § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, pričom zmluvu uzatvoril s dlžníkom, ktorý je povinný v predmetnom exekučnom konaní. 17. Vo všeobecnosti každá zmluva obsahuje ako svoju podstatnú náležitosť vymedzenie predmetu zmluvy a označenie zmluvných strán. Z obsahu zmluvy o úvere súd zistil, že zmluvná strana - dlžník je označená údajmi ako meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko. Zo znenia zmluvy o úvere (predovšetkým z jej grafickej úpravy) je však možné dospieť k záveru, že predmetná zmluva o úvere tvorí vopred predtlačený formulár, ktorý používa oprávnený ako veriteľ pri svojej podnikateľskej činnosti opakovane, návrh zmluvy bol teda vytvorený veriteľom a dlžník k nemu len „pristúpil“. Platí teda všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenia pripúšťajúce rozdielny výklad a následne v zlej viere využiť mnohoznačnosti použitých zmluvných ustanovení na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. 18. V prejednávanej exekučnej veci (preskúmaním predložených zmluvných listín) nebol preukázaný jednoznačný záver o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere, logicky nemožno vyvodiť z uvedeného právneho a skutkového stavu iné závery ako také, že predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter alebo ho môže mať. V prípade ak zmluva má spotrebiteľský charakter je situácia ohľadom aplikácie ustanovení zmluvného spotrebiteľského práva jednoznačná. V kontexte právnej úpravy obsiahnutej v § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka je podľa presvedčenia súdu logicky vylúčené, aby tá istá zmluva uzatvorená medzi tými istými účastníkmi mala pre účely posudzovania neprijateľných podmienok spotrebiteľský, a zároveň aj nespotrebiteľský charakter. Pokiaľ by však zmluva mohla mať spotrebiteľský charakter (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a teda existuje pochybnosť, zákonodarca uvedenú situáciu rieši ustanovením § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Vzhľadom na uvedené súd dospel k názoru, že na právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, a preto pri ďalšom právnom
posudzovaní predmetného vzťahu, t. j. či sú v predmetnej exekučnej veci dané okolnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie, súd vychádzal z uvedených právnych noriem.
19. Z dokazovania zároveň vyplynulo, že uzavretím zmluvy o úvere zároveň povinná uzavrela aj tzv. rozhodcovskú doložku, ktorá tvorí súčasť Všeobecných podmienok oprávneného, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy (č. l. 18 spisu). Ako už súd konštatoval, v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy o úvere ovplyvniť, mohol zmluvu, vrátane všeobecných obchodných podmienok iba prijať alebo odmietnuť ako celok. Predmetná rozhodcovská doložka je pripravená ako súčasť Všeobecných obchodných podmienok oprávneného a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Uvedená rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Súd vyhodnotil takého dojednanie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
20. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom právnom úkone v zmysle § 4 odsek 2 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 40 odsek 1 Občianskeho zákonníka, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že predložený rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, čo zakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 odsek 1 písmeno a) Exekučného poriadku.
21. Po zistení dôvodov zakladajúcich zastavenie exekúcie, súd túto následne zastavil s poukazom na § 57 odsek 1 písmeno a) Exekučného poriadku.
22. Podľa § 203 odsek 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
23. Podľa § 200 odsek 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
24. O trovách exekúcie vo vzťahu medzi oprávneným a súdnym exekútorom súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku a § 357 písm. m) C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 359 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.