Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-908-2015.pdf
PDF · 71.96 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/908/2015
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, práv. zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921 proti povinnému: C. M., W.. XX.XX.XXXX, F. F. Č.. XXX, o vymoženie 333,66 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného zo dňa 21.03.2016 proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
Oprávnený sa svojím návrhom domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie vo výške 333,66 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - Platobný rozkaz, ktorý vydal Okresný súd Nové Zámky č.k. 6RO 403/2014-24 zo dňa 20.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.12.2014. Poverením tunajšieho súdu č.k. 17Er 908/2015-12 zo dňa 30.07.2015 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Jozef Kapronczai, Exekútorský úrad so sídlom v Galante, Švermova 273 (ďalej len „exekútor“), na základe ktorého súdny exekútor doručil povinnému dňa 18.03.2016 Upovedomenie o začatí exekúcie EX 1473/2015 zo dňa 11.03.2016. Dňa 22.03.2016 bolo súdnemu exekútorovi doručené podanie povinného zo dňa 21.03.2016 označené ako „odvolanie“, v ktorom povinný uvádza, že žiada o odvolanie spisu č.k. EX 1473/2015 a nesúhlasí s výškou čiastky nakoľko mu ostáva iba 20,- Eur mesačne a žiada o splátkový kalendár na 20,- Eur mesačne od apríla 2016. Povinný zároveň uviedol, že žiada, aby mu boli zaslané šeky, nakoľko je ochotný platiť. Vyššie uvedené námietky povinného zaslal súd právnemu zástupcovi oprávneného na vyjadrenie. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil tunajšiemu súdu dňa 22.09.2016 vyjadrenie k námietkam, v ktorom uviedol, že podanie povinného je zmätočné. Z podania nie je zrejmé čoho a v akom rozsahu sa povinný domáha, keďže sa obmedzil iba na čiastkové opísanie skutočností, ktoré sa však nezakladajú na žiadnom skutkovom ani právnom základe. Zároveň poukazuje aj na to, že námietky nie sú povinným riadne odôvodnené a povinný nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení. Oprávnený ďalej uviedol, že ekonomická situácia povinného nie je skutočnosťou, ktorá by spôsobovala zánik vymáhaného nároku, prípadne jeho vymáhateľnosti bránila, pričom uvedený nedostatok ide na ťarchu povinného, ktorý námietky vzniesol. Námietky povinného smerujú voči exekučnému titulu a nie voči exekúcii, čo zakladá ich neprípustnosť. Nakoľko z podania povinného vyplýva, že všetky namietané skutočnosti nastali ešte pred vznikom exekučného titulu a zároveň ekonomická situácia nie je skutočnosťou, ktorá by spôsobovala zánik vymáhaného nároku, prípadne vymáhateľnosti bránila, žiada, aby súd námietky povinného ako zjavne nedôvodné v celom rozsahu zamietol. Podľa § 50 ods. 1, 4 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť. Súd pri rozhodovaní o námietkach vychádza z obsahu námietok vznesených v lehote účastníkom konania. Súd preskúmal podanie a oprávnenosť doručených námietok proti exekúcii podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému dňa 18.03.2016. Posledným dňom lehoty na podanie námietok proti exekúcii bol 01.04.2016, námietky povinného boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 22.03.2016. Súd dospel k záveru, že námietky povinného boli podané v zákonnej 14 dňovej lehote. Súd posúdil dôvodnosť podaných námietok a má za to, že nie sú dôvodné, nakoľko smerovali proti exekučnému titulu a nešlo o procesnú obranu proti neprípustnosti exekúcie. Podľa § 50 odsek 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Námietky povinného teda nemali náležitosti, ktoré vyžaduje uvedené ustanovenie zákona o námietkach. Navyše podľa § 50 odsek 1/ Exekučného poriadku námietky musia byť aj odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Námietky povinného teda nespĺňajú ani tento predpoklad, nakoľko povinný svoje námietky žiadnym spôsobom neodôvodnil. Povinný okrem toho na podporu svojich tvrdení súdu nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by hodnoverným spôsobom preukázali, že by došlo k zániku jeho dlhu voči oprávnenému, napríklad jeho splnením. Návrh na vykonanie exekúcie bol teda podaný dôvodne, povinný peňažné nároky, na ktoré bol zaviazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom nezaplatil, preto súd námietky povinného proti exekúcii zamietol. Čo sa týka žiadosti povinného o splátkový kalendár a zaslanie šekov, k tejto žiadosti súd uvádza, že s uvedenou žiadosťou sa povinný musí obrátiť na právneho zástupcu oprávneného, nakoľko súd nie je oprávnený o žiadosti o splátkovom kalendári rozhodovať. Súd dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii nie sú dôvodné, nakoľko nespĺňajú predpoklady ustanovenia § 50 odsek 1 Exekučného poriadku, preto súd námietky povinného proti exekúcii zamietol. Z uvedených dôvodov s poukazom na citované zákonné ustanovenie súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia podať sťažnosť na tunajšom súde.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.