Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-67-2016.pdf
PDF · 95.54 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/67/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v spore žalobkyne Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava proti žalovanej E. T., F.. XX.XX.XXXX, T. A., M.. A. XX/XXX, Z. SR v konaní o zaplatenie 5 000,- Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 5 000,- Eur, poplatky za upomienky 39,65 Eur, úrok vo výške 580,35 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5 000,- Eur od 05.10.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie čo do zaplatenia 358,50 Eur z a s t a v u j e .
III. Súd konanie čo do zmluvného úroku vo výške 25,12% ročne zo sumy 5 000,- Eur od 22.09.2015 do zaplatenia z a m i e t a .
IV. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala prisúdenia sumy 5 000,- Eur s príslušenstvom titulom zmluvy o úvere Dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 18.09.2014 s dlžníčkou E. T.. Svoj návrh odôvodnila tým, že uzavrela so žalovanou zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov v sume 5 000,- Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli okrem iného obchodné podmienky žalobkyne pre spotrebiteľské úvery a všeobecné obchodné podmienky. Žalovaná podpisom potvrdila uzavretie zmluvy a odsúhlasila jej obsah. Zaviazala sa takto vrátiť žalobkyni istinu spolu s úrokmi, poplatkami a inými peňažnými plneniami. Žalovaná však neplnila úver riadne a včas. V dôsledku omeškania s plnením úveru žalobkyňa v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 OZ vyhlásila dňa 21.09.2015 úver za predčasne splatný. Žalobkyňa preto žiada, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 5 000,- Eur, na úrok z istiny vo výške 938,55 Eur (ide o súčet zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania z istiny od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) a bankové poplatky za upomienky vo výške 39,65 Eur. Celková dlžná suma ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bola 5 978,50 Eur. Žalovaná dlžnú sumu doteraz neuhradila a to ani len sčasti. Okrem celkovej dlžnej sumy si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanej aj zmluvný úrok vo výške 25,12% ročne z dlžnej istiny od 22.09.2015 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej istiny od 05.10.2015 do zaplatenia Zákonný úrok z omeškania so zaplatením dlžnej istiny si žalobkyňa uplatňuje odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na zaplatenie celkovej dlžnej sumy uvedenej v oznámení žalobcu o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Oznámenie žalobkyne o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa dostalo do dispozičnej sféry žalovanej. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok mal klient povinnosť oznámiť banke zmenu adresy. Keďže klient túto svoju
povinnosť nesplnil a banke zmenu adresy neoznámil, banka doručovania oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti na naposledy známu adresu. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok nastala fikcia doručenia oznámenia dňom vrátenie tohto oznámenia banke. Od tohto dňa začala plynúť lehota na zaplatenie.
2. Uznesením č.k. 21CspC/67/2016-26 zo dňa 28.10.2016 bola žalovaná vyzvaná vyjadriť k žalobnému návrhu s tým, že pokiaľ uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby na svoju obranu pripojila listiny a označila dôkazy, resp. sa vyjadrila, či súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
3. Súd vo veci vytýčil pojednávanie. Žalobkyňa v zastúpení právnym zástupcom sa na pojednávanie nedostavila, pričom svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila z dôvodu hospodárnosti konania a navrhla vykonať pojednávanie vo svojej neprítomnosti. Preto súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobkyne.
4. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že si zobrala úver z dôvodu úhrady nájomného, nakoľko musela zložiť akontáciu na nájomné za 3 mesiace vopred, kedy poukazuje na to, že nutnosť bývania musela riešiť v prospech potrieb dvoch maloletých detí. Pôvodne nežiadala o tak vysoký úver, avšak z dôvodu, že jej bol úver schválený, ho vyčerpala s vedomím, že má uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú. Neskôr však prišla o zamestnanie a dlhodobo bola nezamestnaná. V súčasnej dobe získala prácu v spoločnosti Tesco. Ihneď po začatí platobnej neschopnosti sa kontaktovala so žalobkyňou a žiadala umožniť splácanie dlhu v splátkach po 40,- Eur, ale nebolo jej to umožnené. Vzhľadom k svojej situácii, keď platí nájomné a vychováva dve maloleté deti, žiada o možnosť splácania dlhu v splátkach. Žiada prihliadnuť aj k tej skutočnosti, že časť dlhu uhradila a to 143,10 Eur po prevzatí úveru tak, že uvedenú sumu z účtu neprevzala a ponechala ju ako splátku. Neskôr zaplatila ešte dve splátky po 143,10 Eur, o čom predložila originál ústrižku poštovej poukážky. Z uvedených dôvodov sa domnieva, že časť istiny zaplatila.
5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, zmluvou, všeobecnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, výzvou na úhradu dlžnej sumy, výzvou na splatenie dlžnej čiastky, aktuálnym stavom úveru, doručenkou, poštovou poukážkou, vyjadrením žalobcu a stavom úveru.
6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa ako veriteľ uzatvorila so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX s označením „Dobrá pôžička“. Súčasťou zmluvy boli okrem iného aj obchodné podmienky žalobcu, všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Na základe uvedenej zmluvy poskytla žalobkyňa žalovanej úver vo výške 5 000,- Eur. Žalovaná sa v zmysle zmluvy o úvere zaviazala splácať úver po 115,- Eur (úroky + istina). Úver bol poskytnutý pri úrokovej sadzbe 25,12% ročne, RPMN činila 28,22% ročne a priemerná RPMN na trhu bola vo výške 16,81% ročne. Celková čiastka úveru činila 13 660,53 Eur. Dátum prvej platby bol dohodnutý dňa 25.10.2014 so splatnosťou každej splátky ku 25. dňu v mesiaci. Dátum konečnej splatnosti úveru bol 25.09.2024. Počet mesačných splátok bol 120. V zmysle čl. VI. bodu 6.1 Obchodných podmienok žalobkyne je dlžník povinný splácať poskytnutý úver v pravidelných mesačných anuitných splátkach zahrňujúcich splátku istiny a úrokov a v prípade poistenia úveru dlžník spolu s mesačnými anuitnými splátkami uhrádza aj náklady spojené s poistením v termínoch a vo výške dohodnutých v zmluve o úvere. Podľa bodu 6.2 čl. VI. Obchodných podmienok, veta prvá, dlžník je povinný banke zaplatiť aj dohodnuté poplatky uvedené v zmluve o úvere alebo sadzobníka poplatkov a zákonné úroky z omeškania spôsobom uvedeným v predchádzajúcom bode 6.1.
7. Žalovaná neplatila úver riadne a včas, preto žalobkyňa 21.09.2015 vyhlásila úver za predčasne splatný vzhľadom k tomu, že žalovaná úver nezaplatila ani po zosplatnení, žalobkyňa si uplatnila svoje právo o zaplatenie dlžnej sumy prostredníctvom súdu. Žalobkyňa tak žiada zaviazať žalovanú na zaplatenie istiny 5 000,- Eur, 39,65 Eur titulom poplatkov za upomienky, úrok z istiny do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 938,85 Eur, zmluvný úrok vo výške 25,12% ročne zo sumy 5 000,- Eur od 22.09.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5 000,- Eur od 05.10.2015 do zaplatenia. Podaním zo dňa 03.04.2017, doručeným súdu 10.05.2017 žalobkyňa vzala späť návrh v časti úrokov z istiny vyčíslených do vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške 358,50 Eur z dôvodu, že žalovaná dňa 26.10.2016 po podaní žaloby vykonala úhradu v tejto výške.
8. Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
13. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
14. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
15. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
16. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Žalobkyňa eviduje voči žalovanej nezaplatenú istinu 5 000,- Eur a žiadala zaviazať ju na zaplatenie tejto sumy. Nakoľko nárok žalobkyne je preukázaný, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo vyššie uvedenej výške.
19. Žalobkyňa si uplatnila taktiež úrok z istiny do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, kedy úver bol vyhlásený za predčasne splatný 21.09.2015. Žalobkyňa v podanej žalobe uplatnila úrok z istiny vo výške 938,85 Eur ako súčet zmluvného a zákonného úroku z omeškania z istiny od momentu poskytnutia úveru, kedy žalobkyňa a žalovaná dohodli úrokovú sadzbu vo výške 25,12% ročne až do dňa predčasnej splatnosti úveru. Sadzba zákonného úroku z omeškania predstavovala výšku 5,05% ročne. Nakoľko v priebehu konania po podaní žaloby žalovaná zaplatila 358,50 Eur, žalobkyňa vzala späť žalobu čo do uplatnených úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru v tejto výške. Preto súd zastavil konanie vo výške 358,50 Eur čo do uplatnených úrokov. Žalovaná bola zároveň zaviazaná na zaplatenie úrokov z istiny do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 580,35 Eur (938,85 Eur - 358,50 Eur).
20. Súd tiež vyhovel návrhu žalobkyne a zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5 000,- Eur (dlžná istina) od 05.10.2015 do zaplatenia, nakoľko ide o sankciu podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..
21. Čo do uplatneného úroku vo výške 25,12% ročne zo sumy 5 000,- Eur od 22.09.2015 do zaplatenia súd žalobu zamietol. K zamietnutiu žaloby došlo z toho dôvodu, že súd je toho názoru, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným záväzkovým vzťahom. Úrokový záväzkový vzťah je vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkom k hlavnému záväzku. Splnením hlavného záväzku alebo iným spôsobom jeho zániku zaniká i akcesorický záväzok úrokový (rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp.zn. 3Co 85/2013, 6Co/190/2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo 143/98). Súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne zo stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a dlžník by úroky splácal ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo by však spotrebiteľovi neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa je vyvolané stavom absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi úrok splácaný spolu so splátkami úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav splátok justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne požičaných peňazí. Iný stav vzniká v prípade mimoriadneho zosplatnenia úveru, kedy veriteľovi vzniká nárok na jednorázové vrátenie nesplatenej istiny vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade veriteľ svojím právnym úkonom navodzuje stav, kedy má právo získať okamžite späť celú požičanú sumu, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Keby súd toleroval stav, že veriteľ inkasuje úroky, ktoré mu podľa zmluvy patria výhradne za stavu držby finančných prostriedkov spotrebiteľom, pripustil by založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľov a to navyše za situácie, že si veriteľ môže nárokovať jednorázové vrátenie finančných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí pritom trpieť nijaké obmedzenie užívania svojho majetku podľa uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. Keďže jednorázovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť naraz vrátiť sumu požičaného úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Jedná sa o výhradnú sankciu z dôvodu omeškania spotrebiteľa s vrátením dlžnej sumy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 OZ, resp. § 53 ods. 1 a 5 OZ robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, bolo by to v rozpore s ustanovením Občianskeho zákonníka a vyššie uvedeného nariadenia vlády, subsidiárne § 53 ods. 4 písm. k) OZ.
22. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. V prejednanej veci mala žalobkyňa úspech, pričom neúspech mala iba v časti uplatneného príslušenstva z pohľadávky. Preto súd priznal žalobkyni trovy konania vo výške 100%. O výške náhrady trov po právoplatnosti rozhodnutia vydá súdny úradník samostatné rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.