Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Csp/189/2016

Rozhodnutie

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: H., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 1 481,22 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

N e p r i b e r á do konania občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, ako osobitný subjekt na strane žalovaného.

Konanie v časti o zaplatenie istiny 229,43 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Vo zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom zo dňa 09.11.2016, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 25.11.2016, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 481,22 eur a úrokov z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 1 481,22 eur od 16.10.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že ako banka uzavrel s dlžníkom dňa 15.11.2005 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1 394,14 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 46,47 eur. Dlžný zostatok predstavuje celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, žalobca vystavil ku dňu 08.10.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 08.10.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1 481,22 eur. Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z účtu klienta, t.j. do dňa 15.10.2016. Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho zákonníka v platnom znení vo výške určenej Nariadením Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 16.10.2016 do zaplatenia.

3. Následne v písomnom podaní zo dňa 23.05.2016, Okresnému súdu Žilina doručenom dňa 24.05.2016, žalobca uviedol, že žalovaný dňa 13.11.2005 vyplnil Žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Quatro. V zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu Žiadosti, prijatím a schválením Žiadosti o vydanie splátkovej karty Quatro zo strany Banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Zo strany Banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 15.11.2005, o čom svedčí podpis na uvedenej Žiadosti. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním Žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1 394,14 eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 46,47 eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 28.11.2005, čo preukazoval položkovitým výpisom z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Uviedol, že v súlade s čl. V bod 31 písm. b) Obchodných podmienok spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. listom zo dňa 04.12.2013 vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Poukázal, že v posudzovanej veci bol žalovanému poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Mal za to, že s uvedenou skutočnosťou výslovne počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo ak nemožno určiť RPMN, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Poukázal, že v predloženej zmluvnej dokumentácii, ktorej súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie platobných kariet vydaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou SKK, a.s. sa nachádza indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., a jeho prílohy č. 2 o výške ročnej úrokovej sadzby 22,80 % označenej vo výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj výške schváleného úverového rámca 1 394,14 eur a výške štandardnej mesačnej splátky 46,47 eur bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý mesiac oboznámený, a to vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s., ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalovaný bol oboznámený s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby aj prostredníctvom Cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.. Mal za to, že RPMN nie je možné v zmluve určiť z objektívnych dôvodov. Úver poskytnutý žalovanému vo forme revolvingu nie je bezúročný. Uviedol, že žalovaný začal čerpať úverový rámec od 28.11.2005 ako vyplýva z predložených položkovitých výpisov z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Kreditná forma je forma bankového úveru ktorý je čerpaný používaním karty. Špecifikoval rozsah čerpania žalovaného uvedením dátumu debetnej transakcie, dátumu zúčtovania a popisom v SK, resp. eur. Zároveň uviedol, že plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje sumu 5 634,81 eur, s rozpisom vo výpisoch z kartového účtu žalovaného v časti kreditných transakcií s popisom transakcie „Úhrada". Špecifikoval kreditné operácie dátumom transakcie, dátumom zúčtovania, popisom a sumou v SK, resp. v eur. Suma 1 481,22 eur predstavuje debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátene kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle obchodných podmienok kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovou účte. Žalovaná suma 1481,22 eur pozostáva z istiny vo výške 1 066,78 eur, poplatkov vo výške 128,01 eur, štandardného úroku vo výške 231,48 eur a sankčného úroku vo výške 54,95 eur.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk dňa 26.01.2017 v súdom stanovenej lehote 10 dní od doručenia písomne nevyjadril (č.l. 31 rub spisu).

5. Žalobca podaním zo dňa 23.05.2017, Okresnému súd v Žiline doručeným dňa 24.05.2017 zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny 182,96 eur (poplatky 128,01 eur a sankčný úrok 54,95 eur) s prislúchajúcim úrokom z omeškania a z dôvodu čiastočnej úhrady v časti o zaplatenie istiny 46,47 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšnej časti žalobcom uplatneného nároku trval naďalej. Upravil petit žalobného návrhu tak, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 251,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 298,26 eur od 16.10.2016 do 02.01.2017, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 251,79 eur od 03.01.2017 do zaplatenia a priznal žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Dispozícia žaloby patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby prejavuje vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom čiastočného späťvzatia žaloby je čiastočné zastavenie konania.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podaním, okresnému súdu doručeným dňa 24.05.2017, vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 229,43 eur, pričom súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol v súlade s § 146 potrebný, keď k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd konanie v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 v časti 229,43 eur s príslušenstvom zastavil. Predmetom sporu tak zostala istina 1 251,79 eur eur spolu s príslušenstvom.

8. Vo veci súd nariadil na deň 26.05.2017 pojednávanie, ktorého sa zúčastnil len žalovaný, ktorý v rámci prednesu pred súdom uviedol, že nemá finančné prostriedky na zaplatenie uplatnenej pohľadávky žalobcu. Žalobca riadne a včas neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, nežiadal odročenie pojednávania, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako

rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (§ 43 Občianskeho zákonníka) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to žiadosťou o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro (č.l. 6 spisu), Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. účinné od 01.06.2005 (č.l. 7 spisu), návratkou zo dňa 27.10.2006 (č.l. 8 spisu), Výpisom z pôžičkovej karty Quatro (č.l. 9-18 spisu), Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. účinné od 01.06.2005 (č.l. 52 spisu), Cenníkom VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. platným k 01.máju 2009 (č.l.56-59 spisu), Vypovedaním zmluvy a vyhlásením okamžitej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 04.12.2013 (č.l. 54 spisu), doručenkou (č.l. 55 spisu).

10. Súd nemal pochybnosti o tom, že žalovaný vyplnil a podpísal dňa 13.11.2005 žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Quatro, na základe ktorej v rámci schváleného úverového rámca 30 000 Sk a štandardnej mesačnej splátky 1 000 Sk požiadal o vydanie karty. Zo žiadosti vyplýva číslo účtu XXXXXXXX/XXXX.

11. Podľa výpisu z pôžičkovej karty Quatro od 01.01.2009 do 30.09.2016 vykonané transakcie (debetné a kreditné operácie), pri vyznačení počiatočného stavu -1 411,60 eur, konečného stavu k 30.09.2016 -1 481,22 eur pre kartu s vyznačením konečného čísla XXXX bez uvedenia účtu, ku ktorému mala byť karta zriadená. Z výpisu vyplýva variabilný symbol XXXXXXXXX (číslo kartového účtu).

12. V súlade s predloženou žiadosťou o vydanie a používanie kreditnej karty k platnému uzavretiu zmluvy mohlo dôjsť naplnením odkladacích podmienok, ktorými sú zaslanie potvrdzujúceho listu a

prevzatie PIN kódu žalovaným. Žalobca nepredložil listinné dôkazy preukazujúce platné uzavretie zmluvy, to znamená nepredložil žiadny listinný dôkaz preukazujúci schválenie žiadosti o vydanie karty. Ak žalobca nepreukázal platný vznik zmluvného vzťahu, nemožno mu priznať plnenie titulom zmluvy. V tejto súvislosti súd dodáva, že súd je viazaný skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, ktoré nemôže prekročiť. Iné skutkové tvrdenia ako právo na zaplatenie zo zmluvy žalobca v žalobe neuviedol. Na základe uvedeného vyhodnotil súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu.

13. Súd naviac dodáva, že v konaní nezistil ani uzavretú zmluvu o bežnom účte alebo o kontokorentnom úvere, prípadne iný hmotnoprávny predpoklad pre poskytovanie peňažných prostriedkov čerpaných prostredníctvom používania kreditnej karty. Podľa názoru súdu, žiadosťou o vydanie a používanie kreditnej karty nemožno nahrádzať úverovú zmluvu alebo zmluvu o bežnom účte s povolením prečerpania a pod. Kreditná karta sama osebe totiž nepredstavuje zmluvný vzťah, ale len platobný prostriedok, ktorým sa realizujú platobné príkazy, či už z bežného alebo úverového účtu. Preto ak žalovaný žiadal o vydanie a používanie „kreditnej“ karty, táto mohla byť na základe žiadosti aktivovaná, ale pre nakladanie s kartou, najmä čerpanie peňažných prostriedkov musel byť uzavretý iný zmluvný vzťah. Žalobca nedoložil žiadny listinný dôkaz preukazujúci vzniknutý úverový vzťah. Žalobca k uvedenému nepredložil žiadny listinný dôkaz preukazujúci uzavretie zmluvy o bežnom úvere, kontokorentnom úvere, či iný titul pre poskytnutie finančných prostriedkov. Z predloženej žiadosti síce vyplýva údaj bežného účtu v banke 10952144/6500 tento je však bez ďalšieho (t.j. bez predloženia konkrétnej, samotnej zmluvy) na preukázanie požadovaného nedostačujúci. Podľa štvormiestneho kódu čísla účtu sa nejedná o VÚB banku, a.s..

14. Pokiaľ by však súd vychádzal z toho, že žiadosť o vydanie a používanie platobnej karty mala slúžiť ako zmluva o spotrebiteľskom úvere a táto by bola platná, súd konštatuje, že z obsahu predmetnej žiadosti je zrejmé, že v tejto chýbajú náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z..

15. Jednak pôžička predstavuje reálne odovzdanie zastupiteľnej veci, teda nie je možné opakované čerpanie a úročenie formou obnoviteľného (revolvingového) úveru. Aj keby sa fakticky nastolil stav, že VÚB a.s. vydala pre Slovenské kreditné karty, a.s. viacero kreditných kariet k jednému účtu, ich zmluvné ponechanie do odplatného užívania spotrebiteľovi bez riadne uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere obchádza zákon.

16. Zároveň v žiadosti absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, v dôsledku ktorého nedostatku sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V žiadosti absentuje aj úroková sadzba, doba platnosti zmluvy, či splatnosť splátok. V predmetnej žiadosti zároveň chýba aj údaj o úroku alebo poplatkoch, a teda v súlade s § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda žalobca nemôže od žalovaného tieto požadovať. Účelom právnej úpravy § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch je bez akýchkoľvek pochybností poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a o poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ mal preto zákonnú povinnosť uviesť tieto údaje. Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu prispievania k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný však v danom prípade túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nebola v predmetnej žiadosti uvedená. Cenník, na ktorý sa žalobca odvoláva, t.j. cenník z ktorého by mala byť zrejmá výška úrokovej sadzby a poplatkov je platný až od 01.05.2009, pričom vzťah medzi stranami sporu je datovaný dňom 15.11.2005 (cca 4 roky pred účinnosťou cenníka), a teda na tento okresný súd pri rozhodovaní veci ani neprihliadal. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v čase žiadosti o vydanie splátkovej karty nemohol poznať údaj o úrokovej sadze a poplatkoch z cenníka, resp. žalobca v uvedenom smere nepredložil, okrem predmetného cenníku účinného od 01.05.2009, žiaden dôkaz. Túto žiadosť, resp. zmluvu možno tak vyhodnotiť za bezúročnú a bezpoplatkov, a teda žalobca nemá nárok na žiadne uplatnené úroky a poplatky. Zo špecifikácie predloženej žalobcom (č.l. 49-50 spisu) vyplýva, že žalobca plnil v prospech kartového účtu žalovanému sumu 2 821,24 eur. Kreditné operácie vykonané žalovaným sú vo výške 5 634,81 eur + 46,47 po podaní žaloby. Ak teda je poskytnutý úver vyhodnotený ako bezúročný a bezpoplatkov a žalovaný zaplatil celé plnenie poskytnuté mu žalobcom nemožno žalobe žalobcu v žiadnom prípade vyhovieť. Žalovaný plnil v takom rozsahu ako od žalobcu prijal. Žaloba žalobcu bola tak nedôvodná aj v tomto smere, a to v celom uplatnenom rozsahu, t.j. v rozsahu 1 481,22 eur (aj v zobratej časti späť).

17. Súd v závere považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o vypovedanie zmluvy a vyhlásenie okamžitej splatnosti dlžného zostatku listom zo dňa 04.12.2013, z obsahu predmetného vyhlásenia ako aj vyjadrenia žalobcu (č.l. 48 rub spisu) vyplýva, že okamžitú splatnosť nevyhlásila banka, ale podľa vyjadrenia žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. (správca). V súlade s čl. V. bod 31 všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. (č.l. 52 spisu) však toto právo prináleží banke, nie správcovi. Okresný súd má tak za to, že k vyhláseniu okamžitej splatnosti účinne nedošlo.

18. Pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu z vyššie uvedených dôvodov, súd považoval pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia za nadbytočné zaoberať sa otázkou premlčania.

19. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu (100 %), avšak trovy konania si neuplatnil a v konečnom dôsledku mu žiadne trovy konania ani nevznikli, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Po právoplatnosti konečného rozhodnutia bude rozhodnuté aj o prípadnom vrátení súdneho poplatku žalobcu.

22. K nepribratiu do konania občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, ako osobitného subjektu na strane žalovaného, okresný súd uvádza, že podaním zo dňa 26.04.2017 doručeným okresnému súdu dňa 05.05.2017 občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava (ďalej v texte ako „združenie“) podalo návrh na pribratie združenia do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného. Združenie uviedlo, že bolo založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Súčasne združenie požiadalo súd o získanie stanoviska žalovaného, či súhlasí alebo nesúhlasí s pribratím tohto združenia do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného a v prípade kladného stanoviska žalovaného navrhovalo jeho pribratie do konania podľa ust. § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP).

Podľa ust. § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

Podľa ust. § 95 ods. 2 CSP, subjekt podľa odseku 1 je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.

Podľa ust. § 95 ods. 3 CSP, ak úkony právnickej osoby podľa odseku 1 odporujú úkonom strany, na ktorej vystupuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností tak, aby to zodpovedalo rozumnému usporiadaniu vzťahov.

23. Citované ustanovenie § 95 ods. 1 upravuje inštitút osobitného subjektu, ktorý môže vystupovať v konaní za účelom ochrany práv strany sporu. Osobitný subjekt môže v konaní vystupovať až na základe právoplatného súdneho rozhodnutia o jeho pribratí. Súd o pribratí subjektu ako osobitného subjektu rozhoduje buď na základe procesného návrhu strany sporu, podnetu tretej osoby alebo aj bez návrhu.

24. Z ustanovenia § 95 ods. 1 vyplýva, že pre kladné rozhodnutie (t.j. rozhodnutie o pribratí subjektu do konania ako osobitného subjektu) musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to 1/ musí ísť buď o orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd alebo o

právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu; a 2/ musí byť daný súhlas strany, na ktorej bude osobitný subjekt vystupovať, s vystupovaním orgánu verejnej moci alebo právnickej osoby na jej strane.

25. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na pribratie vyššie uvedeného združenia do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného, a to z nižšie uvedených dôvodov:

26. V danom prípade združenie jednak žiadnym spôsobom nepreukázalo, že je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, keďže nepredložilo k svojmu podaniu stanovy združenia a tieto k dnešnému dňu nie sú registrované ani v správnom denníku tunajšieho súdu. Združenie súčasne ani nepredložilo súhlas žalovaného s jeho pribratím do konania ako osobitného subjektu na jeho strane. K žiadosti združenia o zabezpečenie stanoviska žalovaného ohľadne pribratia združenia do konania ako osobitného subjektu cestou súdu, súd konštatuje, že súd nemôže nahrádzať povinnosť združenia zabezpečiť si súhlas strany sporu. Nie je možné dôvodne žiadať, aby administratívu a náklady spojené s vyžiadaním súhlasu od stoviek žalovaných prevzal na seba súd, ktorý by tak nad rámec svojich úloh plnil povinnosti združenia, ktoré ich z neznámych dôvodov opomenulo splniť. Z dikcie ustanovenia § 95 ods. 1 možno vyvodiť, že súd by mal sám zabezpečiť stanovisko strany sporu iba v prípade ak rozhoduje o pribratí osobitného subjektu ex offo. V ostatných prípadoch musí predložiť súhlas spolu s procesným návrhom resp. podnetom subjekt, ktorý pribratie navrhol.

27. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto súd vo vzťahu k nepribratiu osobitného subjektu do konania na strane žalovaného rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti výroku rozsudku o nepribratí osobitného subjektu na strane žalovaného odvolanie n i e j e prípustné. (§ 357

Proti ostatným výrokom rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.