Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-52C-78-2016.pdf
PDF · 102.68 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-52C/78/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v sporovej veci žalobcu: K. K., bytom Ul. X. T. Č.. XX, X., zast. JUDr. Petrom Dumanom, advokátom, so sídlom Mierová 60, Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Podunajské Biskupice, so sídlom Trojičné námestie 11, Bratislava, zast. JUDr. Martou Urbánkovou, advokátkou, so sídlom Šafárikovo nám. 2, Bratislava, o zaplatenie odplaty z vecného bremena, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 17 661,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 12 194,50 eur od 01. 04. 2016 až do zaplatenia, zo sumy 420,50 eur od 06. 09. 2016 až do zaplatenia, zo sumy 5 046,09 eur od 06. 04. 2017 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a.
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 35,66 %
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.04.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 26 036,60 eur s príslušenstvom (po rozšírení petitu pripustenom uznesením zo dňa 05.04.2017) titulom odplaty z vecného bremena. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci X. - m. č. L. X., v katastrálnom území L. X. parc. registra „C“ č. XXXX/X o výmere 276 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 59 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „C“ č. XXXX/ XX o výmere 328 m2, zastavané plochy a nádvoria zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, pričom ich žalobca nadobudol na základe Osvedčenia o dedičstve 46D/424/2012, Dnot 66/2012 zo dňa 14.06.2013. Tieto pozemky sa nachádzajú v areáli materskej školy na U. D. P. X.. Budova materskej školy vo vlastníctve žalovaného, ktorá je postavená na pozemku žalobcu, ako aj ostatné vyššie uvedené pozemky vo vlastníctve žalobcu užíva žalovaný, pričom celková rozloha užívaných pozemkov žalovaným je 663 m2. Žalovaný nadobudol budovu materskej školy dňom 05.01.2011 na základe zmluvy o bezodplatnom prevode uzavretej medzi žalovaným a Hlavným mestom SR, Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z.. Týmto dňom na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu vzniklo zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného, ktorý tieto v celom rozsahu užíva. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným týkajúci sa pozemkov bol predmetom súdneho konania vedenom na Okresnom súde Bratislava I, ktorom si žalobca uplatnil svoj nárok vyplývajúci mu z užívania pozemkov za obdobie od 05.01.2011 do 30.09.2013. Okresný súd Bratislava I uplatnený nárok uznal a zaviazal žalovaného na zaplatenie odplaty, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil. V tom čase boli tieto pozemky evidované v katastri nehnuteľnosti ako „poľnohospodárska pôda reg. E-KN“ a výška odplaty bola určená
vzhľadom na túto skutočnosť. So zámerom zosúladenia skutočného stavu a charakteru pozemkov boli pozemky v októbri 2013 prekvalifikované na zastavané plochy a nádvoria reg. „C“. Napriek tomu, že ustanovenie § 2 zákona č. 66/2009 Z. z. upravuje postup. akým má žalovaný usporiadať vlastnícke vzťahy k pozemkov pod stavbami, ktoré nadobudol podľa zákona, žalovaný tak doposiaľ neučinil. Žalovaný ani od 01.10.2013 doposiaľ neuhradil žalobcovi odplatu za zákonné vecné bremeno. V zmysle článku 20 ods. 4 Ústavy SR zákona č. 460/1992 Zb. vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Žalobca uplatnenú výšku nároku odvodil z obsahu aktuálneho znaleckého posudku č. 08/2016, vypracovaného znalcom N.. N. S., zohľadňujúceho aj formálnu zmenu právneho charakteru zapísanú v katastri nehnuteľností, podľa ktorého je výška nájomného za pozemky určená sumou 10,007 eur/m2rok. Žalobcov nárok za strpenie vecného bremena počas obdobia 01.10.2013 do 31.03.2016 predstavuje sumu 18 159,57 eur (913 dní x 0,03 eur x 663m2) a za obdobie do 31.03.2017 sumu 26 036,67 eur. Žalobca listom zo dňa 21.03.2016 vyzval žalovaného na úhradu dlhu, ktorý mu oznámil, že odplatu za vecné bremeno v tejto výške nezaplatí. Nakoľko žalovaný svoj dlh dodnes neuhradil požaduje žalobca aj úrok z omeškania.
4. Žalovaný v písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 16.09.2016 uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 18.07.2011 podal žalobný návrh na zaplatenie odplaty z vecného bremena vo výške 1 739,36 eur v spojení s návrhom na zmenu žaloby a vstup ďalšej strany sporu a to žalovaného, nakoľko v zmysle zverovacieho protokolu č. XX XX XXXX XX XX sa stal žalovaný výlučným vlastníkom budovy materskej škôlky postavenej na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Okresný súd Bratislava I v konaní so sp. zn. 10C/118/2011 vydal rozsudok, ktorým zaviazal Hlavné mesto Bratislava a uhradiť žalobcovi sumu vo výške 1 168,92 eur a žalovaného sumu vo výške 2 652,01 eur spolu s príslušenstvom a trovami konania. Po právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozsudku žalovaný uhradil žalobcovi sumu v plnej výške. Na ďalšie rokovanie bol Miestnemu zastupiteľstvu predložený dňa 03.02.2015 návrh na vysporiadanie predmetných pozemkov s troma variantmi, pričom bol prijatý Variant 1 - a to platenie nájomného vo výške 1,46 eur/m2/rok. O tejto skutočnosti bol žalobca informovaný a na základe ústnej dohody s právnym zástupcom žalobcu mu bola zaslaná Zmluva č. 023 09 15 3 o nájme pozemku na ďalšie obdobie, pričom žalobca nemal záujem túto zmluvu podpísať, preto žalovaný nesúhlasí s konštatovaním žalobcu, že žalovaný svoj dlh dodnes neuhradil a preto má žalobca nárok na úroky z omeškania. Žalovaný konštatuje, že na výške odplaty - nájomného vo výške 10,007 eur/m2/rok sa so žalobcom nikdy nedohodli, a žalovaný nemal povinnosť túto sumu platiť. Medzi žalobcom neustále prebiehali rokovania a to za účelom majetkovo právneho vyporiadania predmetných pozemkov, pričom sa týkali ich odkúpenia, zámeny pozemkov a platenie nájomného. Žalovaný je právnickou osobou, ktorá hospodári so zvereným majetkom a finančnými prostriedkami za podmienok ustanovených zákonom o majetku obcí č. 138/1991 Zb., čo znamená, že okrem iného rozhodovacie právomoci má predovšetkým Miestne zastupiteľstvo. Žalovaný je rozpočtová organizácia, ktorá hospodári na základe schváleného rozpočtu. Z uvedených dôvodov nebolo možné od žalobcu odkúpiť predmetné pozemky, nakoľko ním navrhovaná kúpna cena bola privysoká. Zámena pozemkov taktiež neprichádzala do úvahy, nakoľko žalovaný nedisponuje náhradným pozemkom v primeranej výmere, bonite ani rovnakého druhu. Žalovaný prisvedčil, že v zmysle listu vlastníctva sa zmenil charakter pozemku, avšak na predmetných pozemkoch sa nachádza štátna materská škôlka, teda sa nevyužíva na podnikateľské účely. V areáli materskej škôlky sú uzatvorené nájomné zmluvy s ďalšími vlastníkmi pozemkov a to za sumu vo výške 0,35 eur/m2/rok.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, pričom zistil tento skutkový stav:
5. Z výpisu listu vlastníctva č. 3311 vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci X. - m. č. L. X., v katastrálnom území Podunajské Biskupice na parc. registra „C“ č. XXXX/X o výmere 276 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 59 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 328 m2, zastavané plochy a nádvoria.
6. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností v obci X. - m. č. L. X., v katastrálnom území L. X. a materská škôlka na adrese U. XX P. X. leží na pozemku parcely „C“ č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu.
7. Z listu adresovaného žalobcovi starostkou žalovaného zo dňa 16.11.2015 súd zistil, že na základe žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, žalovaný žalobcu upovedomil o tom, že v súvislosti s vysporiadaním nehnuteľností parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX v k. ú. L. X. vo vlastníctve žalobcu nebolo začaté konanie o nariadení pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. v súvislosti s § 3 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky.
8. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou N.. N. S., ktorého zadávateľom bol žalobca vyplýva výška nájomného za užívanie pozemkov špecifikovaných na liste vlastníctva č. XXXX v obci X. - m. č. L. X., v katastrálnom území L. X. vo výlučnom vlastníctve žalobcu bola stanovená na sumu 10,007 eur/m2/rok.
9. Z výzvy adresovanej žalobcovi žalovaným zo dňa 03.03.2016 vyplýva, že žalovaný predložil žalobcovi návrh na uzatvorenie Nájomnej zmluvy k pozemkom vo výlučnom vlastníctve žalobcu a žiadal o jej podpísané vrátenie žalobcom.
10. Z odpovede na výzvu žalovaného zo dňa 21.03.2016 vyplýva, že žalobca neprijal návrh nájomnej zmluvy predloženej mu žalovaným, v ktorom bola výška nájmu za pozemky dohodnutá v sume 0,35 eur/ m2/rok, nakoľko tieto pozemky boli prekvalifikované z poľnohospodárskej pôdy reg. „E“ na zastavané plochy a nádvoria reg. „C“. Z tejto výzvy ďalej vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 16 033,52 eur titulom odplaty z vecného bremena za obdobie od 01.10.2013 do 29.02.2016, pričom výška nájomného predstavovala sumu 10,007 eur/m2/rok.
11. Z listu zo dňa 07.04.2016 označenom ako Odpoveď na list zo dňa 21.03.2016 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že žalovaný nemôže platiť nájomné vo výške 10,007 eur/m2/rok, nakoľko doterajšia suma vo výške 1,46 eur/m2/rok bola určená súdom a táto je pre žalovaného záväzná.
12. Z Oznámenia výsledku rokovania miestneho zastupiteľstva zo dňa 24.02.2015 vyplýva, že Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti X. - L. X. na svojom zasadnutí schválilo návrh na vysporiadanie pozemkov na parc. registra „C“ č. XXXX/X o výmere 276 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 59 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 328 m2, zastavané plochy a nádvoria vo výlučnom vlastníctve žalobcu tak, že žalovaný bude platiť nájomné žalobcovi vo výške 1,46 eur/m2/rok.
13. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom N.. P. H., ktorého zadávateľom bol žalovaný vyplýva, že výška nájomného za užívanie pozemkov špecifikovaných na liste vlastníctva č. XXXX v obci X. - m.č. L. X., v katastrálnom území L. X. vo výlučnom vlastníctve žalobcu bola stanovená na sumu 7,611 eur/m2/rok.
14. Zo spisu Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 10C/118/2011 vyplýva, že žalobcovi bol priznaný nárok vyplývajúci mu z odplaty za vecné bremeno pozemkov za obdobie od 05.01.2011 do 30.09.2013 a to rozsudkom sp. zn. 10C/118/2011-104 zo dňa 28.04.2014, právoplatným dňa 03.07.2014.
15. Podľa § 151 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), účinného v rozhodnom čase, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
16. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
17. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z.z., niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
19. Podľa § 517 ods. 2 zákona Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 Nariadenia č. 87/1995 Z z. (účinného ku dňu vzniku omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Podľa § 563 zákona Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
22. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému je čiastočne dôvodná.
23. V prejednávanej veci medzi stranami sporu nebolo sporné, že budova - materská škôlka so súp. č. 10615 zapísaná na liste vlastníctva č. 6130 vo výlučnom vlastníctve žalovaného nachádzajúca sa na adrese Staromlynská 51 v Bratislave leží na pozemku parcely „C“ č. 2171/1 vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Medzi stranami taktiež nebolo sporné, že pozemky v obci Bratislava - m. č. Podunajské Biskupice, v katastrálnom území Podunajské Biskupice na parc. registra „C“ č. 2171/1 o výmere 276 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „C“ č. 2171/11 o výmere 59 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. registra „C“ č. 2171/58 o výmere 328 m2, zastavané plochy a nádvoria zapísané na liste vlastníctva č. 3311 vo vlastníctve žalobcu užíval žalovaný titulom vecného bremena v období od 01.10.2013 do 31.03.2016 a to bez akejkoľvek náhrady. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovanému vzniklo k pozemkom vo vlastníctve žalobcu zo zákona vecné bremeno, nakoľko nemal k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo. Obsahom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je držba a užívanie pozemkov pod stavbou, pričom vlastník pozemku je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav. Nakoľko k vykonaniu takýchto pozemkových úprav ani zo strany žalovaného doposiaľ neprišlo, žalobcovi nie je poskytovaná žiadna odplata za výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zo strany žalovaného. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu nie je bezodplatné, je svojou podstatou právom odplatným a odplata patrí vlastníkovi zato, že vlastník nemôže predmetné pozemky užívať ani s nimi nakladať. Preto žalobcovi ako vlastníkovi týchto pozemkov patrí za vecné bremeno odplata voči tomu v prospech ktorého vecné bremeno vzniklo, tj. voči žalovanému. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nie vinou žalobcu nedošlo od účinnosti predmetného zákona až doposiaľ k usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu, tak ako to má na mysli Zákon č. 66/2009 Z. z. v platnom znení. Žalovaný doposiaľ nepristúpil, ani k poskytnutiu náhradného pozemku, ani k vykonaniu pozemkových úprav argumentujúc rôznymi dôvodmi, čo však nič nemení na tom, že takto predlžuje dobu po ktorú žalovaný užíva dané pozemky bez toho, žeby dané právne vzťahy v zmysle platnej zákonnej úpravy s konečnou platnosťou vyriešil. Súd vzhľadom na uvedené uvádza, že keďže k vyporiadaniu medzi stranami sporu nedošlo patrí preto žalobcovi ako vlastníkovi týchto pozemkov odplata za vecné bremeno. Túto odplatu súd priznal ako
opakujúce sa plnenie a to aj s poukazom nato čo vyššie uviedol, že žalovaný doposiaľ nepristúpil k zákonnému riešeniu vyporiadania vzájomných vzťahov vzniknutých po účinnosti Zákona č. 66/2009 Z. z. a jednorazová odplata za vecné bremeno nebola poskytnutá. Preto podľa názoru súdu až do usporiadania vzájomných vzťahov medzi stranami sporu zákonným spôsobom patrí žalobcovi odplata za vecné bremeno opakovane, nakoľko žalovaný počas celej tejto doby užíva predmetné pozemky z tohto titulu a žalobca nemá so svojho vlastníctva žiadny prospech. Pokiaľ ide o výšku odplaty za vecné bremeno, táto bola medzi stranami sporu sporná. Žalobca predložil znalecký posudok znalkyne N.. S. č. X/XXXX a žalovaný znalecký posudok znalca N.. H. č. XX/ XXXX. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. X/XXXX predložený žalobcom súd ho považuje v celom rozsahu za vecne nesprávny a vypracovaný v rozpore s platnými právnymi predpismi. Ako vyplýva z obsahu predmetného znaleckého posudku pri jeho vypracovaní nebol použitý správny vzťah pre výpočet nájmu pozemku v zmysle platnej a účinnej vyhlášky MSSR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty. Znalkyňa použila pre výpočet nájmu pozemkov nesprávny, neplatný postup, ktorý bol zmenený vyhláškou č. 254/2010, tj. cca pred 7 rokmi. Z uvedeného dôvodu je preto predmetný predložený súkromný znalecký posudok nesprávny a nepoužiteľný. Znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý predložil žalovaný nebol vecne spochybnený. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že na tento znalecký posudok nemá súd prihliadať, nakoľko nespĺňa náležitosti podľa § 209 ods. 2, súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Súd predmetný znalecký posudok neposudzuje ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, ale ho posudzuje ako súkromný znalecký posudok predložený stranou sporu a teda ako jeden z dôkazov predložený stranami sporu. Napokon takto súd posudzoval aj znalecký posudok predložený žalobcom, ktorý taktiež neobsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý nepravdivého znaleckého posudku. Nakoľko voči tomuto znaleckému posudku nemal žiadne vecné námietky, súd ho považuje za vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi (najmä s vyhláškou MSSR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty v platnom znení). Preto pri určení výšky odplaty za vecné bremeno vychádzal súd z predmetného znaleckého posudku a ustálil odplatu za rok (12 mesiacov) užívania pozemkov titulom vecného bremena vo výške 5 046,09 eur za 633 m2. V zmysle uvedeného potom odplata z vecného bremena za požadované obdobie od 01.10.2013 do 31.03.2017, tj. za 49 mesiacov je vo výške 17 661,27 eur (5 046,09 / 12 = 420,50 eur za mesiac x 49 mesiacov), ktorú sumu súd priznal žalobcovi titulom odplaty za vecné bremeno. Vo zvyšnej časti nárok žalobcu zamietol.
24. Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania mesačne zo sumy ním vyčísleného mesačného nájomného splatného mesačne pozadu s poukazom na ustanovenie § 671 Občianskeho zákonníka a § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v predmetnej sporovej veci sa nejedná o dlžné nájomné, ale o nárok na odplatu titulom vecného bremena, preto je pre vznik a priznanie omeškania nie je možné použiť analógiu s platením nájomného. Preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania až odvtedy odkedy došlo k účinnej výzvy na zaplatenie dlhu (§ 563 OZ). Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 12 194,50 eur v zákonnej výške od 01.04.2016 až do zaplatenia (tj. z priznanej sumy za obdobie od 01.10.2013 do 29.02.2016) a odo dňa 01. 04. 2016 kedy sa mohol najskôr dostať žalovaný do omeškania, nakoľko listom zo dňa 21. 03. 2016 doručeným v ten istý deň bol žalobcom žalovaný vyzvaný na plnenie za uvedené obdobie od 01.10.2013 do 29. 02.2016 vo výške 16 033,52 eur a to v lehote najneskôr 10 dní, tj. lehota uplynula dňa 31. 03. 2016. Preto až dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie sa mohol dostať žalovaný do omeškania. Ďalej súd priznal úrok z omeškania zo sumy 420,50 eur od 06.09.2016 do zaplatenia, tj. z priznanej sumy za mesiac marec 2016 a odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému (05.09.2016). Taktiež súd priznal úrok z omeškania zo sumy 5 046,09 eur od 06.04.2017 do zaplatenia. Predmetná suma bola priznaná za obdobie od 01.04.2016 do 31.03.2017, pričom do omeškania sa mohol dostať žalovaný najskôr až dňom nasledujúcim po rozšírení žalobného návrhu dňa 05.04.2017 o predmetné žalované obdobie. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti nárok žalobcu zamietol.
25. Súd vo veci vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhli strany sporu.
26. Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný
v priznanej sume 17 661,27 eur z celkovej uplatňovanej sumy 26 036,67 eur, t.j. vo výške 67,83% percent úspechu žalobcu k 32,17% úspechu žalovaného. Koeficient úspechu žalobcu je potom 35,66% (t.j. 67,83% - 32,17%).
28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.