Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11C-47-2013.pdf
PDF · 126.6 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/47/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej veci žalobcu: ELECTRAPLAN Slovensko, s.r.o., Pestovateľská 6, Bratislava, IČO: 35 879 823, zastúpeného: JUDr. Ivanou Slávikovou, advokátkou, Mostová 2, Savoy Offices, Bratislava, proti žalovanému: R.. W. V., L. XX, Z., o určenie neexistencie práva na vyplatenie odstupného a iné, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a náhrada trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.2.2013 domáhal proti žalovanému určenia, že neexistuje právo na vyplatenie odstupného z dôvodu, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu § 63 ods. 1 písm. b) a následne bol pracovný pomer, pred začatím plynutia výpovednej lehoty ukončený so žalovaným okamžitým skončením a žalovaný nemá nárok na odstupné a určenia, že pracovný pomer bol platne skončený okamžitým skončením z dôvodu, že dňa 23.5.2012, kedy mal žalovaný v zmysle predloženého lekárskeho potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti dodržiavať stanovený liečebný režim, sa dostavil do sídla žalobcu, kde sa hrubo urážlivým spôsobom správal k pani F. Z. - zamestnankyni žalobcu, vzhľadom na to, že nebol podaný v prekluzívnej lehote návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia. Pracovný pomer je riadne ukončený dňom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14. júna 2012 žalobca ukončil so žalovaným ako zamestnancom pracovný pomer výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v nadväznosti na písomné rozhodnutie žalobcu o zmene úloh zamestnanca, technického vybavenia, zníženia stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách zo dňa 22.5.2012. Dňa 14. júna bola žalovanému výpoveď doručená. Súčasne mu bola na zvyšok týždňa nadriadená dovolenka. Podľa predloženého lekárskeho potvrdenia bol žalovaný uznaný za dočasne práceneschopného od 22. mája 2012 do 13. júna 2012. Podľa ním predloženého lekárskeho potvrdenia mal dodržiavať stanovený liečebný režim, pričom sa dňa 23. mája 2012 dostavil do sídla žalobcu, kde sa hrubo urážlivým spôsobom správal ku kolegyni - zamestnankyni žalobcu, F. Z., odcudzil vizitkár Durable, vrátane firemných vizitiek, kópie cenových ponúk a inú firemnú dokumentáciu tvoriacu obchodné tajomstvo. V čase dočasnej práceneschopnosti žalovaný ukryl služobné motorové vozidlo žalobcu na neznámom mieste, pričom znefunkčnil GPS systém určujúci polohu auta a odmietal ho žalobcovi vydať a rovnako nepovolene používal OMV na súkromné účely. Vzhľadom na viacnásobné závažné a hrubé porušenie pracovnej disciplíny žalobca uplatnil svoje právo v zmysle § 68 Zákonníka práce a z preukázaných objektívnych dôvodov, pracovný pomer pred začatím plynutia výpovednej lehoty okamžite skončil. Žalovanému boli doručené 3 okamžité skončenia pracovného pomeru a to z nasledovných troch dôvodov, že:
- dňa 2. mája 2012 žalovaný navštívil konkurenčnú spoločnosť OBO Bettermann, v jej sídle a zdržal sa tam po dobu 15 minút čím, žalovaný poškodil oprávnené záujmy žalobcu v súťaži; pri osobnej konfrontácii s touto skutočnosťou žalovaný odmietol žalobcovi uviesť dôvod jeho návštevy konkurenčnej spoločnosti (ďalej len "OSPP z dôvodu č. 1"),
- dňa 22. mája 2012 a 23. mája 2012 žalovaný použil výlučne na súkromné účely prenechané OMV značky škoda Octavia EVČ: Z. XXXSA na súkromné účely alebo prenechal inej osobe na súkromné účely; v daných dňoch bol žalovaný v zmysle predloženého lekárskeho potvrdenia práceneschopný a so zvereným OMV navštívil súkromné adresy (ďalej len "OSPP z dôvodu č. 2"),
- dňa 23. mája 2012 kedy mal žalovaný v zmysle predloženého lekárskeho potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti dodržiavať stanovený liečebný režim, sa v daný deň žalovaný dostavil do sídla žalobcu, kde sa hrubo urážlivým spôsobom správal k pani F. Z. - zamestnankyni žalobcu (ďalej len "OSPP z dôvodu č. 3").
3. Žalovaný podal dňa 15. augusta 2012 na Okresnom súde Bratislava II žalobu o určenie neplatnosti OSPP z dôvodov č. 1 a 2 a domáhal sa určenia platnosti výpovede z dôvodu nadbytočnosti. Konanie je vedené pod spisovou značkou 50 Cpr 3/2012. V predmetnom konaní bolo teda začaté konanie o určenie neplatnosti OSPP len z dôvodu č. 1 a č. 2, pričom v 3. prípade návrh v prekluzívnej lehote podaný nebol. Žalovaný v žalobe, v konaní sp. zn. 50 Cpr 3/2012 tvrdí, že vraj dňa 15. júna 2012 doručil spoločnosti dokument pod názvom žiadosť o dohodu o skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. písm. b) Zákonníka práce ku dňu 15. 6. 2012 a žiada, aby žalobca pristúpil na uzatvorenie dohody o ukončení pracovného pomeru k 15. júnu 2012 a vyplatil mu odstupné zmysle § 76 ods. 1 Zákonníka práce. Žalobcovi však nebolo doručené podanie, ktoré by malo znaky zmysle § 76 ods. 1 Zákonníka práce. Z listín predložených žalovaným súdu v konaní 50Cpr 3/2012 taktiež vyplýva, že žalovaný popiera doručenie OSPP z 3. dôvodu. Žalovaný uvádza, že v tretej doručenej zásielke nebolo OSPP z dôvodu č. 3, ale bola tam presná kópia dokladov týkajúcich sa hore uvedenej výpovede zo dňa 14. júna 2012. Žalobca má za to, že všetky 3 okamžité skončenia pracovného pomeru boli žalovanému riadne zaslané a doručené. Žalobca disponuje troma doručenkami podpísanými žalovaným. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné určiť, či existuje alebo neexistuje právo na odstupné v prípade, ak došlo k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) a následne pred začatím plynutia výpovednej lehoty bol so žalovaným ukončený pracovný pomer okamžitým skončením. Žalobca má za to, že ak dôjde k ukončeniu pracovného pomeru okamžitým skončením pred začatím plynutia výpovednej lehoty, žalovaný nemá nárok na odstupné. Vzhľadom na to, že žalovaný zavádza súd a tvrdí, že mu boli doručené okamžité skončenia len dvoch prípadoch, tu existuje dôvodná obava, že konajúci súd sa nebude v konaní 50 Cpr 3/2012 zaoberať OSPP z 3. dôvodu, a teda preklúziou. Je preto potrebné určiť, že pracovný pomer žalovaného bol z dôvodu č. 3 skončený platne, nakoľko v tomto prípade nebol podaný návrh vo veci samej, a to je žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce a teda právo žalovaného domáhať sa neplatnosti zaniklo a zanikol aj nárok na odstupné.
4. Naliehavý právny záujem na určení, že neexistuje právo na vyplatenie odstupného žalobca vidí v tom že, ak došlo k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) a následne pred začatím plynutia výpovednej doby bol so žalovaným ukončený pracovný pomer okamžitým skončením, preklúziou nároku na určenie neplatnosti v zmysle § 77 Zákonníka práce, zaniká aj nárok na preskúmateľnosť nároku z § 63 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 76 Zákonníka práce.
5. Naliehavý právny záujem na určení, že pracovný bol pomer bol platne skončený okamžitým skončením z dôvodu, že dňa 23. mája 2012, kedy mal žalovaný v zmysle predloženého lekárskeho potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti dodržiavať stanovený liečebný režim, sa dostavil do sídla žalobcu, kde sa hrubo urážlivým spôsobom správal k pani F. Z. - zamestnankyni žalobcu, žalobca vidí v tom, že ak sa súd v konaní 50 Cpr 3/2012 nebude zaoberať okamžitým skončením pracovného pomeru z 3. dôvodu, keďže nie je predmetom žaloby, je právne postavenie žalobcu neisté. Určením existencie alebo neexistencie práva a právneho vzťahu môže dôjsť k odstráneniu spornosti a ochrane práv a právom chránených záujmov žalobcu. Žaloba o určenie existencie práva a existencie právneho vzťahu je jediným procesným prostriedkom, ktorým možno odstrániť stav objektívnej právnej neistoty, ktorý bol vytvorený medzi stranami sporu.
6. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca mu dňa 15.6.2012 poslal poštou 3 písomnosti, ktoré obdržal ako doporučené zásielky dňa 19.6.2012. Dve písomnosti mali
nadpis: "Okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny", boli to dve písomnosti, každá v osobitnej obálke. Dôvod sporného tretieho listu s názvom: "Okamžité skončenie pracovného pomeru pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny", ktorý je predmetom tohto konania nepoznal až do 22.2.2013, kedy prebehlo druhé pojednávanie v konaní 50Cpr 3/2012 odročené z dôvodu žaloby podanej v tomto konaní. Tretí list, ktorý žalovaný obdržal dňa 19.6.2012, totižto obsahoval dokumenty týkajúce sa výpovede z dôvodu nadbytočnosti, ktorú mu konateľ žalobcu odovzdal deň predtým, dňa 14.6.2012 za prítomnosti svedka osobne do rúk. Žalovaný má teda takéto výpovede z dôvodu nadbytočnosti dve, s originálnymi podpismi konateľa. Svedčia o tom aj návratky z doručeniek. Dňa 15.8.2012 podal žalovaný na súd žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, konkrétne dvoch písomností, ktoré mu poslal M. dňa 15.6.2012, lebo len tieto dve skutočne obdržal poštou.
7. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, vykonal dôkaz výsluchom žalobcu a žalovaného, vykonal dôkaz výsluchom svedkyne F. W. (Z.) a R.. S. W. a zistil nasledovný skutkový stav veci.
8. Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava II dňa 15.8.2012, v konaní vedenom pod sp. zn. 50 Cpr 3/2012 sa žalovaný v postavení žalobcu, domáha proti žalobcovi v postavaní žalovaného:
- určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 15.6.2012 doručeným dňa 19.6.2012 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúceho v údajnom navštívení konkurenčnej spoločnosti OBO Bettermann, s r.o. navrhovateľom, je neplatné,
- určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 15.6.2012 doručeným dňa 19.6.2012 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúceho v údajnom používaní služobného motorového vozidla na súkromné účely navrhovateľom, je neplatné,
- nahradenia vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom dohodu o ukončení pracovného pomeru v súlade s ust. § 76 ods. 2 Zákonníka práce platného a účinného do 31.12.2012 s tým, že pracovný pomer skončil dňom 15.6.2012,
- uloženia povinnosti žalovanému povinný vydať žalobcovi potvrdenie o zamestnaní v zmysle ust. § 75 Zákonníka práce, v ktorom bude ako dôvod skončenia pracovného pomeru uvedená nadbytočnosť v zmysle § 63 písm. b) Zákonníka práce.
9. Predmetom konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 50 Cpr 3/2012 nie je určenie neplatnosti okamžitého skočenia pracovného pomeru z dôvodu, že dňa 23. mája 2012 kedy mal žalovaný v zmysle predloženého lekárskeho potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti dodržiavať stanovený liečebný režim, sa žalovaný dostavil do sídla žalobcu, kde sa hrubo urážlivým spôsobom správal k pani F. Z. - zamestnankyni žalobcu.
10. Z doručeniek založených v spise, ktoré majú preukazovať doručenie okamžitého skočenia pracovného pomeru žalovanému vyplýva, že dňa 18.6.2012 boli na pošte uložené celkom 3 písomnosti adresované žalovanému. Všetky tri písomnosti boli žalovaným osobne prevzaté dňa 19.6.2012. Dve z doručeniek neobsahovali žiaden údaj, ktorý by identifikoval obsah zásielky. Na jednej doručenke bol údaj, podľa ktorého obsahom doručovanej zásielky bola "výpoveď + nariadenie".
11. Konateľ žalobcu, S. M., vo svojej výpovedi uviedol, že bol osobne prítomný pri doručovaní výpovede žalovanému dňa 14.6.2012. Potom ako bol upovedomený o tom, že žalovaný sa dostavil na pracovisko, vytlačil výpoveď a išiel mu ju doručiť na vrátnicu. Snažil sa, aby žalovaný podpísal prevzatie výpovede. Keďže bol pripravený na to, že žalovaný mu písomnosti zrejme nebude chcieť podpísať, zobral so sebou aj obálku s doručenkou. Potom ako prišiel k žalovanému, tento mu prevzatie výpovede podpísať nechcel, nechcel si zobrať ani žiadnu písomnosť, tak mu povedal, že nič podpisovať nemusí, že nech si to aspoň vezme, že on má svedkov, že odmietol prevzatie písomnosti a že písomnosť sa aj tak bude považovať za doručenú. Dal mu všetky vyhotovenia, ktoré mal pri sebe, okrem obálky. Jedno vyhotovenie výpovede s písomných rozhodnutím, s dovolenkovým lístkom a nariadením dovolenky určené pre žalovaného a druhé vyhotovenie výpovede, ktoré mal pre seba. Pokiaľ ide o okamžité skončenie pracovného pomeru nebol priamo prítomný pri administratívnom spracovaní odosielania. Potom ako ich podpísal, odovzdal ich p. W. (Z.), ktorá ich zaobálkovala a odovzdala na poštu. Bol asi 1,2 metra od p. W., videl ako okamžité skončenia pracovného pomeru, ktoré jej odovzdal ponad stôl, dala do obálky. Pokiaľ je na
jednej doručenke uvedené, že jej obsahom je výpoveď + nariadenie, jedná sa o tzv. "ušetrenú" obálku, t.j. tú, ktorú mal pri sebe pôvodne, keď žalovanému doručoval na vrátnici výpoveď.
12. Svedkyňa F. W. (B. Z.), zamestnankyňa žalobcu na pozícii asistentka konateľa, vo svojej výpovedi uviedla, že od konateľa dostala 3 okamžité skončenia pracovného pomeru, obsah listín nevie, pretože ich nečítala. Nepamätá sa, či všetky listiny zasielala v jeden deň alebo to bolo postupne. V prípade, že sa jedná o dôležitú zásielku, zvykne na obálku písať, čo je obsahom zásielky. Nepamätá si, či tak bolo aj v tomto prípade. Pri doručovaní výpovede bola prítomná ako svedok, na vrátnici. Pán V. mal zakázaný vstup. Myslí, že to bolo niekedy doobeda, p. M. išiel za ním dole, nevie, čo sa dialo, pretože tam nebola prítomná. P. M. ju zavolal neskôr, nech príde ako svedok, keď žalovanému odovzdával výpoveď. Ona mu podklady nepripravovala, takže nevie s koľkými vyhotoveniami ani s čím iným ešte p. M. odišiel za žalovaným. Pamätá si, že konateľ odovzdal žalovanému výpoveď a nejaké nariadenie. Vie, že keď p. M. chcel mať niečo zdokladované, vždy mal nejaké vyhotovenie aj pre seba, avšak nevie ako to bolo v tomto prípade, či mal jedno vyhotovenie aj pre seba, s koľkými vyhotoveniami odchádzal. Následne upresnila svoju výpoveď tak, že konateľ odovzdal žalovanému iba jedno vyhotovenie výpovede, jedno mal pre seba, avšak nakoľko nebola až do konca pri pánovi M., nevie, či si nejaké vyhotovenie zobral späť so sebou alebo nie. Obálka, na ktorej je napísané, že jej obsahom je výpoveď + nariadenie, je obálka, ktorú použila, aby sa ušetrila. Išlo o obálku, ktorú si so sebou zobral p. M. v deň, kedy doručoval žalovanému výpoveď, aby mal nejaký doklad o prevzatí, ktorý mu ale žalovaný nepodpísal. Následne svedkyňa uviedla, že si spomenula, že v deň, kedy ju p. M. volal na vrátnicu, zobrala so sebou aj obálku s doručenkou: jednalo sa o obálku, na ktorej je napísané "výpoveď + nariadenie". Túto obálku vypísala, opečiatkovala a zobrala k vrátnici. Keďže žalovaný prevzatie výpovede nechcel podpísať a nechcel podpísať ani doručenku, obálku zobrala späť a následne ju použila na doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovanému boli zasielané iba tri veci, nepamätá si, že by žalovanému doručovala listinu označenú ako výpoveď. Listiny, ktoré vložila do obálok mali v podstate rovnakú prvú stranu; zásielky, ktoré vkladá do obálok nečíta. Na doručenke neprečiarkla, že obsahom zásielky je "výpoveď a nariadenie", brala to ako okamžité skončenie pracovného pomeru, podľa nej je to isté, nerobí medzi tým rozdiel.
13. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 14.6.2012 o 14.30 hod. mu konateľ žalobcu, S. M., za prítomnosti p. Z. odovzdal v sídle žalobcu, na parkovisku, výpoveď. Prevzatie výpovede mu nedal na podpis. Reagoval tak, že si to chce pozrieť s právnikom, na čo mu p. M. povedal, že už to má v ruke, už je to doručené. Dňa 15.6.2012 priniesol do firmy list - odpoveď na výpoveď, ktorým žiadal o skončenie pracovného pomeru dohodu k 15.6.2012. Dňa 18.6.2012 mu od zamestnávateľa prišiel list, myslel si, že je tam zápočet rokov. V obálke však boli tie isté listiny, ktoré mu odovzdal do vlastných rúk dňa 14.6.2012, keď tam bola prítomná aj p. Z.. Dňa 19.6.2012 mu prišli dve obálky, v jednej bolo okamžité skončenie pracovného pomeru, kde mu dávajú za vinu, že navštívil konkurenčnú spoločnosť, v druhej bolo okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že neoprávnene používal služobné motorové vozidlo. Nakoľko táto situácia bola zmätočná, išiel na inšpektorát práce, kde mu poradili, aby podal žalobu na súd a toto aj urobil. Až po 3/4 roku sa dozvedel o treťom okamžitom skončení pracovného pomeru. Žalobu o neplatnosť tohto tretieho okamžitého skončenia pracovného pomeru nepodal, pretože toto písomne ani iným spôsobom neobdržal. Keby mal vedomosť o tomto liste, tak by reagoval tak, ako na dve predchádzajúce skončenia pracovného pomeru.
14. Z obsahu listiny vyhotovenej dňa 26.6.2012, podpísanej R.. S. W., vyplýva, že dňa 19.6.2012 si žalovaný prevzal doporučenú poštu od fy. Electralan Slovensko s.r.o., ktorú tvorili tri obálky. Očakával zápočet rokov, neprevzaté výplatné pásky a iné doklady týkajúce sa korektného ukončenia pracovného pomeru. Namiesto toho v jednej obálke bola presná kópia dokladov týkajúcich sa výpovede, ktorá mu bola osobne doručená za prítomnosti svedka dňa 14.6.2012 a v ďalších dvoch obálkach listy s dátumom vyhotovenia 15.6.2012.
15. Svedkyňa R.. S. W., družka žalovaného, vo svojej výpovedi uviedla, že v júni, presný rok si nepamätá, po ukončení PN, prišiel žalovaný z práce domov a doniesol výpoveď, ktorú si ona preštudovala a podľa jej laických znalostí Zákonníka práce skoncipovala návrh na ukončenie pracovného pomeru dohodou. Dňa 15.6. žalovaný odniesol list do firmy, kde ho kolegyňa Z. prevzala, avšak poslala ho, aby návrh odoslal poštou. Po víkende, v pondelok prišiel dňa 18.6. list, ktorý obsahoval ten istý doklad, ktorý už raz v originále žalovaný mal, išlo o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti. V utorok prišli poštou ďalšie dva doporučené listy a v každom z listov bolo pre nich šokujúce zistenie. V jednom bolo okamžité skončenie
pracovného pomeru pre návštevu konkurencie a v druhom okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že žalovaný sa zdržiaval služobným autom na súkromných adresách. Žiadna iná ďalšie pošta žalovanému neprišla. List zo dňa 26.6.2012 písala ona, právnikovi firmy, lebo bola zo všetkého pohoršená. Pokiaľ je v liste uvedené, že všetky tri zásielky prevzal žalovaný naraz dňa 19.6.2012, k tomuto uviedla, že to bolo už dávnejšie, avšak jednoznačne tvrdí, že žalovaný si celkom od žalobcu prevzal tri obálky, v jednej bola výpoveď z dôvodu nadbytočnosti a v ďalších dvoch okamžité skončenia pracovného pomeru, ktoré uviedla.
16. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
17. Podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce, písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk".
18. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
19. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
21. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
22. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
23. Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že pracovný pomer bol platne skončený okamžitým skončením z dôvodu, že dňa 23.5.2012, kedy mal žalovaný v zmysle predloženého lekárskeho potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti dodržiavať stanovený liečebný režim, sa dostavil do sídla žalobcu, kde sa hrubo urážlivým spôsobom správal k pani F. Z. - zamestnankyni žalobcu. Doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru z uvedeného dôvodu žalobca preukazoval doručenkami s dátumom prevzatia písomností dňa 19.6.2012 s tým, že okrem okamžitého skončenia pracovného pomeru z uvedeného dôvodu, mali byť žalovanému zaslané aj ďalšie dve písomnosti obsahujúce okamžité skočenie pracovného pomeru z iných dôvodov.
24. Naliehavý právny záujem na určení, že pracovný bol pomer bol platne skončený okamžitým skončením z vyššie uvedeného dôvodu, žalobca videl v tom, že ak sa súd v konaní 50 Cpr 3/2012 nebude zaoberať okamžitým skončením pracovného pomeru z 3. dôvodu, keďže nie je predmetom žaloby, je právne postavenie žalobcu neisté a iba určením existencie alebo neexistencie práva a právneho
vzťahu môže dôjsť k odstráneniu spornosti a ochrane práv a právom chránených záujmov žalobcu, pretože jedine žaloba o určenie existencie práva a existencie právneho vzťahu je jediným procesným prostriedkom, ktorým možno odstrániť stav objektívnej právnej neistoty, ktorý bol vytvorený medzi stranami sporu.
25. V nadväznosti na ust. § 137 CSP, ktorý počnúc 1.7.2016 nanovo upravuje prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti, ktorou žaloba o určenie, že pracovný pomer skončil platne, bezpochyby je, treba uviesť, že žalobe by nebolo možné vyhovieť, nakoľko sa nejedná o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, kde je potrebné preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení, pokiaľ nevyplýva z právneho predpisu, ale o žalobu podľa písm. d) CSP, ktorá žaloba je prípustná iba v prípade, ak možnosť domáhať sa takéhoto určenia vyplýva z osobitného predpisu. Zo žiadnych ustanovení Zákonníka práce však nevyplýva možnosť zamestnávateľa domáhať sa určenia takejto právnej skutočnosti, t.j. určenia, že pracovný pomer skončil platne. Je však pravdou, že v prejednávanej veci, vznikol medzi stranami spor, predmet ktorého sa odvíja od vyriešenia otázky, či vôbec došlo k doručeniu jednostranného prejavu vôle žalobcu smerujúceho k okamžitému ukončeniu pracovného pomeru žalovanému a či teda mohli nastať účinky prekluzie predpokladané v ust. § 77 Zákonníka práce, nakoľko lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v prípade, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanému nebolo vôbec doručené, nemohla začať ani plynúť. Je zrejmé, že vzhľadom na zásadne odlišné stanoviská strán sporu v tejto veci, existuje medzi stranami neistota v ich vzájomnom vzťahu a objektívne je teda daný právny záujem na vyriešení tohto stavu. Súd má za to, že práve vyriešenie tejto otázky, môže vytvoriť pevný základ pre doposiaľ nejasný právny vzťah medzi stranami sporu a preto na jej vyriešení je daný naliehavý právny záujem. Zotrvanie na dodržaní procenej podmienky prípustnosti prejednania tejto žaloby, ktoré by malo viesť k zamietnutiu žaloby, by predstavovalo prílišný formalizmus, ktorý je neprípustný. Zároveň je však treba uviesť, že hoci z hľadiska naliehavého právneho záujmu je takáto žaloba prípustná, predmetom jej preskúmania nemôžu byť skutočnosti, ktoré je súd oprávnený preskúmavať iba v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, ale sa obmedzí iba na preskúmanie toho, či takýto prejav vôle bol alebo nebol žalovanému doručený.
26. Ustanovenie § 150 C.s.p., zakotvuje jednu zo základných procesných povinností (oboch) strán sporu, a to povinnosť tvrdenia. Stranu sporu tak zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti "relevantne" tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Dôkazné bremeno ohľadne určitých rozhodujúcich skutočností ležia na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Okruh rozhodujúcich skutočností, ako aj nositeľa dôkazného bremena určuje hypotéza hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. V prejednávanej veci má žalobca ako zamestnávateľ bremeno tvrdenia, že z jeho strany bol ukončený pracovný pomer okamžitým skončením a že toto okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalovanému riadne doručené (§ 70 Zákonníka práce). Z bremena tvrdenia týchto skutočností vyplýva potom dôkazné bremeno preukázania tvrdených skutočností (§ 132 CSP). Pri posudzovaní dôkazného bremena treba zároveň rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že so žalovaným ukončil pracovný pomer okamžitým skončením a toto okamžité skončenie bolo žalovanému riadne doručené, dôkazné bremeno preukázania ním tvrdených skutočností spočíva na ňom.
27. Z vykonaného dokazovania vyplýva, a uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná, že žalobca dňa 18.6.2012 doručoval žalovanému celkom 3 listové zásielky. Dňa 18.6.2012 bolo všetky tri listové zásielky uložené na pošte a žalovaným prevzaté dňa 19.6.2012. Z doručeniek založených v spise vyplýva, že dve so žalobcom predložených doručeniek, neobsahovali žiaden údaj o tom, čo bolo obsahom zásielok, jedna z doručeniek obsahovala údaj o tom, že predmetom doručenia bola "výpoveď + nariadenie". Napriek tomu, že dve z predložených doručeniek neobsahovali žiaden údaj o tom, čo je ich obsahom, žalovaný potvrdil, že v týchto dvoch zásielkách mu boli doručené okamžité skončenia pracovného pomeru, ktoré sú predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 50 Cpr
3/2012. Pokiaľ ide o tretiu zásielku, žalobca tvrdil, že v tejto žalovanému doručil okamžité skončenie pracovného pomeru z 3. dôvodu. Žalovaný však tvrdenie žalobcu popieral a tvrdil, že obsahom tretej zásielky nebolo okamžité skončenie pracovného pomeru z 3. dôvodu, ale výpoveď, ktorá mu už raz bola doručená dňa 14.6.2012. Tvrdenie žalovaného preukazuje doručenka, podľa ktorej obsahom doručovanej zásielky bola skutočne "výpoveď + nariadenie", ako aj skutočnosť, že žalovaný disponuje dvoma originálmi listín označených ako "výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce", ktoré predložil súdu.
28. Žalobca preukazoval svoje tvrdenia o doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru z 3. dôvodu výpoveďou konateľa S. M. a výpoveďou svedkyne F. W. (Z.). Z ich výpovedí však súd nemal preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 3. dôvodu bolo žalovanému doručené. Výpoveď svedkyne W. súd vyhodnotil za zmätočnú a nepreukazujúcu tvrdenia žalobcu. Súd pritom poukazuje na vzájomné rozpory vo výpovedi svedkyne, ktorá na jednej strane uviedla, že od konateľa dostala 3 okamžité skončenia pracovného pomeru, avšak na strane druhej uviedla, že tieto listiny ani nečítala, nevie, čo bolo ich obsahom, nepamätá si, či všetky listiny zasielala v jeden deň alebo nie, na doručenke neprečiarkla, že obsahom zásielky je výpoveď a nariadenie, brala to ako okamžité skončenie pracovného pomeru, pretože podľa nej je to to isté, nerobí medzi tým rozdiel. Svedkyňa ďalej uviedla, že pri doručovaní výpovede nebola, následne uviedla, že pri doručovaní výpovede prítomná bola. Najskôr uviedla, že podklady konateľovi M. nepripravovala, nevie s koľkými a akými vyhotoveniami odišiel za žalovaným, potom ale uviedla, že keď ju zavolal p. M. na vrátnicu, zobrala so sebou aj obálku s doručenkou, ktorú vypísala (napísala tam "výpoveď + nariadenie"), opečiatkovala a túto obálku zobrala dole na vrátnicu, pričom ale nie je zrejmé odkiaľ mohla vedieť, že konateľ doručoval žalovanému okrem výpovede aj nariadenie dovolenky, keď ako sama uviedla podklady konateľovi nepripravovala, nevie s koľkými a akými vôbec vyhotoveniami odišiel konateľ za žalovaným.
29. Vychádzajúc z uvedených skutočností, súd tvrdenie konateľa žalobcu, že dňa 14.6.2012 odovzdal žalovanému dve vyhotovenia originálu výpovede, vyhodnotil za ničím nepreukázané a v rozpore s kýmkoľvek rozumným zdôvodnením, keď aj svedkyňa W. potvrdila, že počas jej prítomnosti odovzdal konateľ žalovanému iba jedno vyhotovenie výpovede a keď zároveň uviedla, že ak chcel mať p. M. niečo zdokladované, vždy mal aj jedno vyhotovenie pre seba. Niet preto rozumného dôvodu, aby po odchode svedkyne konateľ žalobcu odovzdal žalovanému aj ďalší originál výpovede, ktorý mal vyhotovený pre seba. Súd taktiež poukazuje na to, že konateľ M. vo svojej výpovedi uviedol, že keďže bol pripravený na to, že žalovaný mu písomnosti zrejme nebude chcieť podpísať, zobral so sebou aj obálku s doručenou, čo je v priamom rozpore s výpoveďou svedkyne, ktorá uviedla, že potom ako ju p. M. volal na vrátnicu, ona zobrala so sebou aj obálku s doručenkou, ktorú predtým ako odišla na vrátnicu vypísala. Naviac je v rozpore s elementárnou logikou veci, aby konateľ žiadal svedkyňu, aby mu doniesla doručenku za účelom potvrdenia prevzatia výpovede žalovaným, keď žalovaný odmietal potvrdiť prevzatie výpovede na druhom vyhotovení originálu výpovede, ktorý mal konateľ na tento účel pri sebe. Napokon je treba zdôrazniť, že v prejednávanej veci žalobca mal doručovať žalovanému 3 rôzne listiny, vyhotovené v rovnaký deň, ktorými mal byť okamžite skončený pracovný pomer so žalovaným a to v troch rôznych listových zásielkách, z troch rôznych dôvodov. Odhliadnuc od nezmyselnosti takéhoto konania žalobcu, skutočnosť, že zamestnávateľ riadne neoznačil zásielky tak, aby bolo možné identifikovať ich obsah, keď zároveň svedkyňa W. uviedla, že v prípade, ak sa jedná o dôležitú zásielku, zvykla písať na obálku, čo je jej obsahom, pričom listina, ktorou zamestnávateľ končí pracovný pomer so zamestnancom okamžite, bezpochyby dôležitou zásielkou je, nemôže zaťažovať zamestnanca. Dôkazné bremeno preukázania riadneho doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru spočíva jedine a výlučne na zamestnávateľovi. Tvrdenia žalobcu, že žalovanému bolo okamžité skončenie pracovného pomeru z 3. dôvodu riadne doručené, súd nemal v konaní ničím preukázané, ba právne naopak, skutočnosť, že žalovaný disponuje dvoma originálmi výpovede, preukazuje tvrdenia žalovaného, že v zásielke, ktorá mu bola doručená dňa 19.6.2012 a ktorej obsahom mala byť "výpoveď + nariadenie", bola skutočne výpoveď, ktorá mu bola doručená aj osobne dňa 14.6.2012. Na uvedenom nič nemení ani vyjadrenie žalovaného, že výpoveď prevzal dňa 18.6.2012 a ďalšie dve zásielky prevzal dňa 19.6.2012, nakoľko medzi stranami nebolo sporné, že v uvedenom období boli žalovanému doručované celkom 3 zásielky a žiadna iná zásielka mu doručovaná nebola. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje aj list svedkyne W. zo dňa 26.6.2012, ktorý písala právnemu zástupcovi žalobcu, a z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že dňa 19.6.2012 žalovaný prevzal doporučenú poštu, ktorú tvorili 3 obálky; v jednej z týchto obálok bola presná kópia dokladov týkajúcich sa výpovede, ktoré žalovaný prevzal dňa 14.6.2012, pričom predmetný list bol vyhotovený v čase, kedy žalovaný ani svedkyňa W. nemohli mať žiaden záujem
uvádzať nepravdivé alebo účelové tvrdenia o obsahu zásielok, ktoré boli žalovanému doručené, keď naviac tento list bol pripojený už aj k žalobe v konaní 50 Cpr 3/2012, ktorá bola súdu doručená dňa 15.8.2012.
30. Nakoľko žalobca, na ktorom spočíva dôkazné bremeno preukázania riadneho doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanému z dôvodu, že dňa 23. mája 2012, kedy mal žalovaný v zmysle predloženého lekárskeho potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti dodržiavať stanovený liečebný režim, sa v daný deň žalovaný dostavil do sídla žalobcu, kde sa hrubo urážlivým spôsobom správal k pani F. Z. - zamestnankyni žalobcu, bez akýchkoľvek pochybností doručenie tejto písomnosti žalovanému nepreukázal, nemohli nastať ani účinky spojené s doručením tejto písomnosti a teda ani účinky prekluzie vyplývajúce z uts. § 77 Zákonníka práce. Súd preto žalobu žalobcu zamietol.
31. Žalobca sa ďalej domáhal určenia, že neexistuje právo na vyplatenie odstupného. Súd žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, keď žalobca naliehavý právny záujem na takomto určení odvodzoval od toho, že pred začatím plynutia výpovednej lehoty bol pracovný pomer ukončený so žalovaným okamžitým skončením z 3. dôvodu, teda preklúziou nároku na určenie neplatnosti v zmysle § 77 Zákonníka práce, čím zaniká aj nárok na preskúmateľnosť nároku z § 63 ods. 1 písm. b), nakoľko súd žalobu v časti, od úspechu ktorej žalobca odvodzoval naliehavý právny záujem na určení neexistencie práva na vyplatenie odstupného, zamietol.
32. Bez ohľadu na uvedené, by však žaloba žalobcu v tejto časti nebola úspešná ani v prípade, ak by súd žalobe v časti čo do určenia, že pracovný pomer bol so žalovaným platne ukončený okamžitým skončením z 3. dôvodu vyhovel, nakoľko v takom prípade by nemohla vzniknúť žiadna spornosť o neexistencii nároku žalobcu na odstupné a teda určovacia žaloba by nemohla viesť k odstráneniu žiadnej právnej neistoty medzi stranami sporu.
33. Pokiaľ žalobca navrhoval vykonať dôkazy vypočutím pracovníka inšpektorátu práce, pretože svedkyňa tvrdila, že dôležité skutočnosti zistil aj inšpektorát práce, vypočutím V.. E., ktorému mal byť doručený list zo dňa 26.6.2012 a vypočutím konateľa žalobcu V. N., k otázke, či okamžité skončenie pracovného pomeru bolo alebo nebolo prejednané a či konateľ S. M. konal v súlade s rozhodnutím p. N., súd žalobcom navrhované dôkazy nevykonal, nakoľko tvrdenia svedkyne vo vzťahu k zisteniam inšpektorátu práce sú pre posúdenie veci právne irelevantné, rovnako ako aj vypočutie svedka V.. E., keď naviac z vyjadrenia žalovaného aj svedkyne vyplynulo, že list zo dňa 26.6.2012 sa žalovanému vrátil neprevzatý, pričom zároveň vykonanie dôkazu - vypočutie V. N., by nemohlo spôsobiť zmenu rozhodnutia súdu, nakoľko - ako už bolo uvedené vyššie - predmetom tohto konania nemôže byť preskúmanie platnosti právneho úkonu z hľadiska splnenia hmotnoprávnych podmienok okamžitého skončenia pracovného pomeru, ale iba preskúmanie toho, či prejav vôle žalobcu bol žalovanému doručený alebo nie.
34. O trovách konania žalovaného bolo rozhodnuté podľa § 255 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), podľa ktorého patrí žalovanému proti žalobcovi náhrada trov konania v celom rozsahu.
35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.