Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-518-2012.pdf
PDF · 95.82 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/518/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Nových Zámkoch pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: B., s.r.o., so sídlom Z., B. XX, R.: XX XXX XXX, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: M. republika, v mene ktorej koná W. spravodlivosti M. republiky, Z., E. nám. XX, R.: XX XXX XXX o náhradu škody 125,- eur a o náhradu nemajetkovej ujmy 330,- eur, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a . Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody v sume 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 330,- eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom, pričom exekúcia bola vedená pod spisovou značkou S u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa N., Bratislava, ktorý podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Exekučného poriadku podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 02.06.2009 miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu - Okresnému súdu Komárno (ďalej aj „ exekučný súd “), pričom uvedený exekučný súd vydal poverenie č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX pre uvedeného súdneho exekútora, pričom k uvedenému rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby 15 dní pričom omeškanie predstavovalo viac ako 6 mesiacov. V danom prípade išlo o rozhodnutie po uplynutí zákonom stanovenej doby 15 dní pričom v danom prípade prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu so stranami konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu veci. Žalobca uviedol, že škoda 125,- eur predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť priznaná rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou o úvere. 2. Žalobca zároveň uviedol, že požaduje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 330,- eur, t.j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnota majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). Žalobca uviedol, že požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a žalovaný na túto žiadosť pozitívne nereagoval. 3. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 22.01.2015 a uviedol, že žalobca preniesol celú dôkaznú povinnosť na konajúci súd pričom dôkazné bremeno znáša sám a uviedol, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody a uviedol, že žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie prieťahu v konaní , poukázal aj na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s
príslušným orgánom podľa § 4 a 11 zákona č. 514/2003 Z.z.. Uviedol, že žalobca sa môže domáhať na súde práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti a v danom prípade má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde pričom po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola žalovanému doručená všeobecná odpoveď pričom žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátumy kedy sa dozvedel o škode, doklady preukazujúce škodu a teda neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie a zmaril teda akúkoľvek možnosť prerokovať nárok na náhradu škody, ktorý požadoval a žalovaný teda nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. 4. Ohľadne existencie prieťahov v konaní poukázal žalovaný tiež na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., kde je explicitne uvedené z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky nepredložil. Uviedol, že zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom vyplýva, že žalobca sa o škode musel dozvedieť v období pred dňom 23.04.2009,(t.j. 3 roky pred dňom kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku) a teda v prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia po uplynutí zákonnej doby 15 dní lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od 1. dňa po uplynutí zákonnej lehoty po vydaní uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a uplynula po troch rokoch od tohto dňa. Vzhľadom na uvedené žalovaný vzniesol námietku premlčania.
5. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 125,- eur, poukázal na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Uviedol, že žalobca nepreukázal vznik škody ani jej výšku.
6. Taktiež žalovaný uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 330,- eur nemajetková ujma u právnických osôb a fyzických osôb je odlišná a jej požadovaná výška nie je podložená reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. V ďalšom poukázal žalovaný na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
7. Žalovaný zároveň poukázal na list Európskej komisie JUST/A3/RM/kb D(2010) 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, ktorý pripojil k uvedenému konaniu v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov ako i sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov a poukázal na niektoré výňatky z neho.
8. Taktiež žalovaný poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Poukázal pritom na ustanovenia §5 ods. 1a § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.
9. Napokon žalovaný uviedol, že z dôvodu nepreukázania a splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. žalovaný považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiadal, aby konajúci súd žalobu v celom rozsahu zamietol pričom žalovaný si náhradu trov konania uplatnil.
10. Právny zástupca žalobcu mailovým podaním 18.02.2016 požiadal o prerušenie konania pričom konajúci súd na uvedené podanie neprihliadal podľa § 42 ods. 1 OSP keďže žalobca uvedené mailové podanie nedoplnil písomne do 3 dní.
11. Na pojednávaní dňa 26.05.2017 sa nezúčastnil zástupca právneho zástupcu žalobcu, ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil mailovým podaním zo dňa 24.05.2017 pričom žiadal žalobe vyhovieť a súhlasil s tým aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Na uvedenom pojednávaní sa nezúčastnil zástupca žalovaného, ktorý písomným podaním zo dňa 22.05.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní, uviedol, že súhlasí s tým aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, žiadal žalobu zamietnuť pričom poukázal na rozhodnutia v obdobných veciach.
12. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení od 1.1.2009 do 31.12.2010 ( ďalej aj „ citovaného zákona “ ) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 uvedeného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom v § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 4 uvedeného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 19 ods. 1 veta prvá citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu a požiada ho o udelenie poverenia.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
13. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôkazov po oboznámení sa s obsahom spisu Okresného súdu Komárno č. 5Er/304/2009 zistil, že žaloba nie je dôvodná. Súd mal za preukázané, že žalobca ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie spísaným súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým zo dňa 05.05.2009 pričom exekučným titulom bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava č. SR 13125/08 zo dňa 15.01.2009 a predmetom exekúcie bolo vymoženie sumy 1.482,14 eur, zmenkových úrokov, zákonných úrokov a trov konania. Dňa 02.06.2009 bola exekučnému súdu doručená žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K žiadosti bol pripojený návrh na vykonanie exekúcie, ako aj vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok,
splnomocnenie pre Advocate, s.r.o. Bratislava. Exekučný súd vydal poverenie pre uvedeného súdneho exekútora dňa 11.06.2009.
14. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, je v sústave práva zaradená do občianskoprávneho zodpovednostného systému; ide o občianskoprávnu zodpovednosť osobitného druhu upravenú samostatným zákonom. Ide o zodpovednosť objektívnu bez zreteľa na zavinenie, nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je jednak nesprávny úradný postup súdu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasné, teda kumulatívne splnenie všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia prvého predpokladu, a to nesprávneho úradného postupu, nie je dôvodné skúmať existenciu vzniku škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ak čo i len jeden z predpokladov nevyhnutný pre vznik zodpovednosti za škodu nie je v konaní zistený a preukázaný, nedochádza k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom a súd preto aj s prioritou na hospodárnosť konania ďalšie predpoklady neskúma.
15. Uvedený zákon neobsahuje pojem nesprávneho úradného postupu, ktorým je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda, ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a teda nesprávny úradný postup bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody. V § 19 ods. 1 veta prvá citovaného zákona je upravená subjektívna premlčacia doba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá je 3 ročná a začína plynúť odo dňa keď sa poškodený o škode dozvedel. Citovaný zákon však neupravuje objektívnu premlčaciu dobu pre náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom. Objektívnu premlčaciu dobu upravuje Občiansky zákonník. Podľa § 106 ods. 1, 2, OZ právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Citovaný zákon nič nemení na všeobecnej podstate premlčania, ktorá účastníkovi, v neprospech ktorého bola vznesená dôvodná námietka premlčania, prináša nepriaznivý dôsledok v podobe zániku nároku. Ustanovenie § 19 ods. 1 vety prvej citovaného zákona neuvádza ako predpoklad počiatku plynutia premlčacej doby vedomosť poškodeného o tom, kto sa škodu zodpovedá, prípadne ktorý orgán štátu škodu spôsobil (na rozdiel od ustanovenie § 106 ods. 1 OZ ) a to z toho dôvodu, že subjektom zodpovedným podľa citovaného zákona je vždy štát. U nárokov zodpovednosti za nesprávny úradný postup sa uplatňuje iba jediná a to subjektívna premlčacia doba podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody dozvedel, teda kedy zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah. Predbežné prejednanie nároku na náhradu škody sa vyžaduje aj pri nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa § 15 a nasledujúci citovaného zákona.
16. Žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 330,- eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nevydal v lehote poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora do 15 dní od doručenia žiadosti na vydanie poverenia. Súd konštatuje, že zákonom stanovená lehota uplynula dňa 17.06.2009. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd rozhodol včas v zákonnej 15 dňovej lehote keďže rozhodol dňa 11.06.2009 a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená exekučnému súdu dňa 02.06.2009 a teda neobstojí tvrdenie žalobcu, že exekučný súd vydal poverenie po uplynutí zákonnej lehoty, a že bol nečinný viac ako 6 mesiacov.
18. Konajúci súd konštatuje, že poverením Okresného súdu Komárno č. 5401034840 zo dňa 11.06.2009 vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15 dňovej lehote a exekučný súd neporušil žiadnu povinnosť.
19. Konajúci súd žalobu žalobcu zamietol, keďže žalobca nepreukázal, že mu vznikla škoda, nepreukázal kedy mu táto škoda vznikla ani príčinnú súvislosť medzi žalobcom tvrdenou škodou a nesprávnym úradným postupom. To isté platí aj v prípade požadovanej nemajetkovej umy. Žalobca teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie podmienok a na požadovanú náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. tým viac, že exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol vyššie uvedeným uznesením a následne ďalším uznesením bolo exekučné konanie zastavené. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na to, že žalobca v priebehu sporu nepreukázal kedy požadoval od žalovaného predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody a nemajetkovej ujmy tak, aby súd mohol posúdiť či žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty 6 mesiacov po prerokovaní žiadosti. Žalobca tiež súdu nepreukázal text žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
20. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 257 CSP, keďže žalovaný náhradu trov konania nežiadal a preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.