Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5P-6-2017.pdf
PDF · 96.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/6/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa U. U., D.. X.XX.XXXX, bytom u matky, občianku SR, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: otca F. U., D.. X.X.XXXX, N. D. XXX/X, A., občana SR a matky S. G., F.. G., D.. XX.X.XXXX, N. Ž. XXX/XX, S. U., občianky SR, na návrh matky o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, t a k t o
rozhodol:
I. D á v a za otca dieťaťa súhlas matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej U. U., D.. X.XX.XXXX D. ,,G.“.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom osobne podaným na tunajšom súde dňa 18.1.2017 sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd udelil súhlas namiesto otca dieťaťa k tomu, aby matka podala žiadosť o zmenu priezviska maloletej U. z doterajšieho priezviska na priezvisko ,,G..
2. Návrh matka odôvodnila tvrdeniami, že maloletá pochádza z manželstva jej rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3C/116/10 z 12.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.12.2010. Predmetným rozsudkom bola tiež schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá a jej brat zverení do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu v tom čase maloletého O. sumou 100,- eur mesačne a na výživu maloletej U. sumou 60,- eur mesačne. Po rozvode manželstva otec striedavo pracoval v zahraničí a doma. S deťmi sa kontaktuje sporadicky, približne raz za rok. Neprejavuje a ani neprejavoval záujem o ich vývin, zdravotný stav, výsledky v škole a ani o ich záujmy. Vzhľadom na to, že sa otec s nimi kontaktuje sporadicky, došlo k ich vzájomnému odcudzeniu. Maloletá U. sa viackrát vyjadrila, že by chcela mať priezvisko matky a jej brata. Rozdielnosť priezvisk môže viesť k problémom maloletej najmä v škole, kde je nútená odpovedať na nepríjemné otázky, prečo sa volá inak ako jej matka, čo môže u nej vyvolávať zbytočný stres a problém s vlastnou identitou. Maloletá pýtala otca súhlas na zmenu priezviska, ten jej povedal, že si to rozmyslí. Po čase matka kontaktovala otca SMS správou, či dá súhlas maloletej na zmenu priezviska, na čo odpovedal, že nie. Výživné zo strany otca je platené pravidelne. K návrhu matka priložila kópiu rodného lista dieťaťa.
3. Uznesením č. k. 5P/6/2017-9 z 24.1.2017 súd ustanovil maloletej v tomto konaní na zastupovanie procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.
4. Dňa 25.4.2017 bola súdu doručená psychologická správa A.. G. C., psychologičky F. A.-A. Z., Ú. A. Z.U. S. V. F. S. G. z 28.3.2017, podľa ktorej bola vykonaná poradensko-psychologická konzultácia s matkou a orientačné psychologické posúdenie maloletej U. z dôvodu zisťovania názoru dieťaťa vo veci, ktoré sa ho týka. Zo správy vyplýva, že matka neprejavuje voči otcovi opozičné správanie, na
zmenu priezviska maloletú nenavádzala, bol to U. návrh po slede udalostí: zmena priezviska matky, brata a negatívnej skúsenosti v škole, kedy ju nevhodným spôsobom vypočúval učiteľ o rodinnej situácii. Z orientačného psychologického vyšetrenia maloletej U. vyplýva, že je veľmi vnímavá, intelektovo nadpriemerná, primerane sa adaptuje meniacim životným situáciám. V škole sa veľmi dobre učí, má samé jednotky, chcela by sa stať veterinárkou. Správanie má výborné. Psychoemocionálny vývin prebieha v súlade s normou. Vekovým obdobím sa dostáva do pubertálneho obdobia, kde je dôležitý zdravý vývin identity. Maloletá citlivo vníma, že je z neúplnej rozvedenej rodiny, a keďže otec s ňou kontakt neudržiava, potrebuje sa plne začleniť do rodiny, ako ju vníma ona (mamka, brat, dedo, babka), ktorí sú všetci toho času už G.. Vzhľadom na to, že sa otec ani jeho rodina s maloletou nekontaktuje, absentujú tam vzťahové väzby, ktoré by toho času napĺňali význam priezviska. Ak bude mať maloletá priezvisko rovnaké ako jej matka a brat, uľahčí to vytváranie jej identity v rámci osobnostného vývinu a uľahčí prezentovanie seba v širšom sociálnom okolí.
5. Na pojednávaní konanom dňa 26.5.2017 matka zotrvala na podanom návrhu na začatie konania v plnom rozsahu. Vypovedala, že maloletá U. pochádza z manželstva jej rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2.12.2010, sp. zn. 3C/116/2010. Predmetným rozsudkom súd na čas po rozvode zveril do matkinej osobnej starostlivosti syna O., ktorý je už plnoletý, pokračuje v štúdiu na strednej škole, je v treťom ročníku a maloletú U., ktorá je žiačkou X. F. R. Š. S. H. U.. Predmetným rozsudkom súd upravil aj styk otca, ktorý mal právo stýkať sa s deťmi každú párnu sobotu v čase od 14.00 do 16.00 hod. za prítomnosti matky na základe doporučenia psychológa. V spoločnej domácnosti matka žije s oboma deťmi, ona si zmenila priezvisko v roku 2014 na G., ide o priezvisko, ktoré mala za slobodna, syn O. si zmenil priezvisko na G. po dovŕšení 18. roku v roku 2017 a iba dcéra U. má priezvisko po otcovi. Maloletá sama žiadala, či nie je možné, aby mala priezvisko ako matka a jej starší brat. Maloletá sa v škole stretáva s nepríjemnými otázkami ohľadom odlišného priezviska. Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní pravidelne, dlh na výživnom nemá. Styk s maloletou podľa rozsudku otec nedodržiava. Keď pracoval v zahraničí a mal prísť na Slovensko, kontaktoval sa s matkou telefonicky, či sa môže stretnúť s dcérou, matka mu to umožnila. Asi rok po rozvode to bolo dvakrát do roka. Neskôr otec obmedzil stretnutie s dcérou raz do roka alebo až po roku, i keď matka vie o tom, že otec bol na Slovensku. Otec má príbuzných vo S. U., kde ho matka videla, že bol doma, avšak s dcérou sa nekontaktoval. V roku 2016 na meniny maloletej jej otec ani negratuloval ani neposlal darček, bol u nich v byte 15.10.2016, kde maloletej zablahoželal k narodeninám, ktoré má 1.10. a doniesol jej darčeky, od októbra ani matka ani dcéra s otcom nebola v kontakte. Ani v roku 2017 sa na meniny otec s dcérou nekontaktoval. Kontakt s deťmi mal otec len cez matku, dcéra má mobilný telefón iba od školského roku 2016/2017, keď začala chodiť do R. Š. S. H. U.. Dcéra nechodí na internet ani nevyužíva sociálne siete. Matka poznamenala, že syn má mobilný telefón, má aj internet, avšak s otcom sa nekontaktuje. Otec s dcérou neudržiava ani písomný kontakt. Dcére otec zo zahraničia neposlal pohľadnice.
6. Na pojednávaní konanom dňa 26.5.2017 súd pristúpil aj k výsluchu otca, ktorý vyjadril nesúhlas s návrhom matky. Vypovedal, že maloletá by v škole nemala mať problémy s odlišným priezviskom, ako je priezvisko matky a jej brata, pretože iste v triede je veľa detí, ktoré nemajú totožné priezvisko, ako majú ich rodičia alebo jeden z nich. On pravidelne platí na výživu oboch detí, i napriek tomu, že plnoletý syn O. si zmenil priezvisko. Vzťah s deťmi by mal lepší, keby mu bolo umožnené sa s nimi stretávať bez prítomnosti matky. Je problém udržiavať kontakt s deťmi, pretože v minulosti pracoval v zahraničí, aj teraz pracuje v zahraničí, a keď je na Slovensku a chcel by sa stretnúť s deťmi, musel by zavolať matke, s ktorou nemá dobrý kontakt. Keď bol deti naposledy navštíviť niekedy v októbri 2016, tak ako uviedla matka, syn bol v izbe a dcéra, keď chcel s ňou nadviazať rozhovor, odpovedala mu len stručne, odpovedala áno, nie, možno, neviem. Poukázal na to, že keď mala dcéra Lea prijímanie, matka ho o tom ani neupovedomila, dozvedel sa to od príbuzných, ktorých má vo S. U., avšak aj napriek tomu sa zúčastnil sviatosti prijímania v kostole. Ohľadom darčekov uviedol, že keď prvé darčeky priniesol niekedy po rozvode pre deti, tieto im odovzdával pri dverách, že vtedy deti spali, zdalo sa mu to trápne a preto už na ďalšie vianočné sviatky im darčeky nedoniesol. Uviedol, že to, čo povedala matka ohľadom darčekov, je pravda. V minulosti mal s maloletou lepší vzťah, keď bola mladšia, on má stále dobrý vzťah k dcére, lebo je to jeho dcéra a keď niečo bude potrebovať, tak jej pomôže. Nevie sa vyjadriť vzťahu dcéry k nemu, je však pravdou, že s dcérou dlhšiu dobu nebol v osobnom kontakte. Naposledy sa s dcérou videl v 10/2016. Zabudol na dcérine meniny, ako aj na meniny O., pretože pracoval. Na Slovensko prichádza každé dva týždne. Doma je tri dni. Keď volal matke, že sa chce stretnúť s deťmi, dovolal sa. Na otázku čo mu bránilo v tom, že sa od októbra nekontaktoval s deťmi, otec uviedol, že naposledy v októbri 2016, keď
bol vo S.Ľ. U. a stretol sa s dcérou, rozhovor, ktorý mal s ňou a jej stručné odpovede sa ho osobne dotkli, každý by bol z takého stretnutia sklamaný. Širšie sa kontaktovať s dcérou mu bráni jeho zamestnanie, ako aj finančné prostriedky i napriek tomu, že vzdialenosť z miesta jeho bydliska do miesta bydliska dcéry nie je veľká. Do obce S. U. teraz otec chodieva menej. Keď pracoval v G., prechádzal pravidelne cez obec S. U., avšak v čase, keď sa vracal, deti buď sa pripravovali do školy, nechcel ich rušiť, ale musel by sa aj kontaktovať s matkou telefonicky a žiadať súhlas, čo ho mnohokrát odradilo. Otec ďalej vypovedal, že nemal informáciu, ktorú školu deti navštevujú, preto nemal možnosť sa informovať o ich študijných výsledkoch. Otec sa nebol poradiť u psychológa, ako by si mohol získať deti.
7. Procesný opatrovník sa na pojednávaní konanom dňa 26.5.2017 pripojil k návrhu matky v celom rozsahu. Mal za to, že návrh na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletej je dôvodný.
8. Po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3C/116/2010 mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 3C/116/10-30 z 12.10.2010 právoplatným dňa 2.12.2010 bolo manželstvo rodičov maloletej U. rozvedené a ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli maloletá U. a jej brat zverení do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej U. sumou 60,- eur mesačne a na výživu v tom čase maloletého O. sumou 100,- eur mesačne a styk otca s maloletými deťmi bol upravený na každú párnu sobotu od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky. Odvtedy neprebiehalo na súde žiadne konanie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi, oboznámením sa najmä s návrhom na začatie konanie, s kópiou rodného lista maloletého dieťaťa, so psychologickou správou A.. G. C., A. F. A.-A. Z., Ú. A. Z. S. V. F. S. G. z 28.3.2017 ako aj s obsahom súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3C/116/2010 a zistil nasledovný skutkový stav: Z kópie rodného lista dieťaťa mal súd preukázané, že maloleté dieťa sa narodilo dňa X.XX.XXXX v Kežmarku a jeho meno a priezvisko je U. U.. Listinnými dôkazmi ako aj výpoveďami účastníkov konania bolo preukázané, že maloletá od svojich 4 rokov žije v domácnosti iba s matkou a jej bratom O., otec sa na osobnej starostlivosti o maloletú od roku 2009 nepodieľa. Naposledy bol výkon rodičovských práv a povinností k maloletej U. upravený v rozvodovom konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod spisovou značkou 3C/116/2010, kde rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 3C/116/10-30 z 12.10.2010 právoplatným dňa 2.12.2010 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli maloletá a jej brat zverení do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej Ley sumou 60,- eur mesačne a na výživu v tom čase maloletého Marka sumou 100,- eur mesačne a styk otca s maloletými deťmi bol upravený na každú párnu sobotu od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky. Z výpovede matky mal súd preukázané, že v roku 2014 si matka zmenila svoje priezvisko z ,,U.“ na svoje rodné priezvisko ,,G.. Z výpovedí oboch rodičov mal súd preukázané, že brat maloletej Marko si po dovŕšení 18. roku veku zmenil priezvisko z ,,U. D. ,,G.“. Súd mal teda preukázané, že toho času maloletá U. vo veku necelých XX F.okov býva s matkou a so svojím bratom, ktorí nosia priezvisko ,,G.“. Na výživu maloletej otec pravidelne prispieva. Otec sa s maloletou stretáva len veľmi sporadicky (v súčasnosti max. raz do roka), t. j. nestretáva sa s maloletou ani len v rozsahu súdom stanovených dvoch hodín každú párnu sobotu, čo sám potvrdil aj otec vo svojej výpovedi, napriek tomu nesúhlasí so zmenou priezviska maloletej. Zhodnými výpoveďami matky a otca mal súd preukázané, že otec naposledy maloletú navštívil v októbri 2016, kedy sa s ňou stretol v domácnosti matky, zablahoželal jej k narodeninám a odvtedy nie sú opäť v žiadnom kontakte, ani len písomnom. Okrem veľmi sporadického osobného kontaktu otec inak neprejavil o maloletú žiaden preukázateľný záujem. Nezaujímal sa preukázateľne o zdravotný stav maloletej, o jej študijné výsledky či záujmy. Z výpovedí oboch rodičov napríklad vyplynulo aj to, že otec maloletej neblahoželá na jej meniny ani jej neposielala darčeky na Vianoce. Psychologickou správou A.. G.D. C., A. F. A.-A. Z., Ú. A. Z. S. V. F. S. G. z 28.3.2017 mal súd preukázané, že medzi maloletou a otcom nie je vybudovaný blízky vzťah, maloletá sa sama dožaduje zmeny priezviska, nakoľko jej matka i brat si zmenili priezvisko a maloletá bola vystavená v škole nevhodným spôsobom výsluchu učiteľa o rodinnej situácii. Maloletá citlivo vníma, že je z neúplnej rozvedenej rodiny, a keďže otec s ňou pravidelný kontakt neudržiava, potrebuje sa plne začleniť do rodiny, ako ju vníma ona - mamka, brat, dedo, babka, ktorí sú všetci toho času už G..
10. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o mene a priezvisku“) štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.
11. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o mene a priezvisku zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) Zákona o mene a priezvisku žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
13. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
15. Nakoľko priezvisko vyjadruje spolupatričnosť dieťaťa k rodine, považuje zákon za potrebné upraviť aj niektoré osobitné prípady, kedy sa už určené priezvisko dieťaťa zo zákona zmení tak, aby bol tento cieľ čo najlepšie naplnený. Okrem zmeny priezviska dieťaťa zo zákona je možné zmeniť priezvisko dieťaťa tiež na základe dohody alebo na základe povolenia príslušného orgánu podľa § 6 až 11 zákona o mene a priezvisku. V prípade podania žiadosti o zmenu priezviska na správny orgán je na posúdení tohto orgánu, či zmenu povolí alebo nepovolí. Ide o prípady, ak priezvisko je hanlivé, výstredné alebo smiešne, alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. K žiadosti musí byť okrem iného pripojený súhlas druhého rodiča. Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého. Musí mať však za preukázané, že pre takéto nahradenie súhlasu existujú dôležité dôvody, napríklad že rodič ktorého priezvisko dieťa nosí, neplní svoje povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme dieťaťa prehlbovať pocit spolupatričnosti k tomuto rodičovi.
16. Súd po komplexnom zhodnotení dokazovania, dôslednom zvážení vychádzajúc z citovaných ustanovení právnych predpisov jednoznačne dospel k záveru, že je dôvodné návrhu matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa vyhovieť a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Pri rozhodovaní súd zhodnotil každý dôkaz jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a za stavu v čase vyhlásenia. V danom prípade sa o maloleté dieťa stará výlučne matka a to od roku 2009. Maloletá je vo veku necelých XX rokov, kedy obzvlášť citlivo vníma svoje postavenie a začlenenie v rodine, pričom žije v rodine, ktorej ostatní členovia majú zhodné priezvisko ,,G.Č.“. Otec sa osobne stretáva s maloletou len veľmi sporadicky (v súčasnosti max. raz za rok), pričom žiadnym dôkazom v konaní nepreukázal, že by vynaložil akékoľvek väčšie úsilie potrebné pre vybudovanie si bližšieho vzťahu s maloletou. Súd dospel v tomto konaní k záveru, že v záujme zdravého psychického a sociálneho vývinu maloletej je, aby mala priezvisko totožné s ostanými členmi rodiny, v ktorej žije a aby tak mala i v tomto smere pocit spolupatričnosti. Za situácie, kedy sa otec o maloleté dieťa zaujíma len veľmi sporadicky, nie je dôvodné, aby maloleté dieťa nosilo naďalej priezvisko otca. Záujem maloletej prevyšuje v tomto prípade záujem otca, ktorý nedostatočným záujmom o maloletú prejavuje svoj vzťah k nej. V konaní bolo nepochybne preukázané, že zmena priezviska je v záujme maloletej, ktorá si sama praje nosiť priezvisko ,,G.“, ako jej matka a brat. Súd má za to, že zmena priezviska maloletej uľahčí vytváranie jej identity v rámci osobnostného vývinu a uľahčí prezentovanie seba v širšom sociálnom okolí. Zmene priezviska maloletého dieťaťa v danom prípade nebránia žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré by ku
zmene priezviska nemohlo dôjsť. Toto rozhodnutie o podstatnej veci týkajúcej sa výkonu rodičovských práv nie je rozhodnutím obmedzujúcim rodičovské práva otca, lebo bolo zasiahnuté len do úpravy realizácie vzťahov medzi rodičom a maloletým, pričom rodičovské práva otca zostali zachované.
17. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
19. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 CSP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.