Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/463/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci navrhovateľa: M.Á. I., G.. XX.XX.XXXX, E. K. C. XX, XXX XX K. proti odporcovi: M. I., G.. XX.XX.XXXX, E. K. C.T. XX, XXX XX K. o určenie otcovstva takto,

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.12.2015 domáhal určenia otcovstva a potvrdenia otcovstva skúškou DNA k odporcovi, ktorý je jeho synom. Podaný návrh odôvodnil tým, že odporca sa s ním viac ako 25 rokov nestýka, neprejavuje žiaden záujem, podvodne študoval na vysokých školách 10 rokov a vždy ho naháňal za výživné. Napriek tomu sa s navrhovateľom vôbec nestýkal a neudržiaval s ním žiaden kontakt. Navrhovateľ sa dozvedel, že v dobe keď bol na výkone základnej vojenskej služby, jeho manželka udržiavala dlhodobý vzťah s jej vtedajším riaditeľom a z toho pomeru vznikol odporca. Z vyššie uvedených dôvodov žiada súd, aby nariadil skúšku otcovstva testom DNA. 2. Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 11.05.2016. Vo vyjadrení uviedol, že odmieta tvrdenia navrhovateľa , že sa s ním nestýka už 25 rokov. Práve naopak je to navrhovateľ, ktorý sa po rozvode manželstva s jeho mamou prestal stýkať s odporcom, ktorý mal v tom čase iba 5 rokov. O odporcu záujem nejavil a brával ho iba vtedy keď to mal nariadené súdom. Odporca ďalej uviedol, že ešte v roku 2004 mu poslal navrhovateľ výzvu na určenie otcovstva súdnym znalcom, pričom uviedol, že všetky náklady uhradí on, neurobil však tak. Vtedy mu odporca poslal súhlasné stanovisko, pričom táto skutočnosť sa prejednávala aj vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 51C127/2010, ktorým sa navrhovateľ domáhal výživného od svojho dieťaťa teda odporcu. Ako dôkaz predložil odporca svoj rodný list, v ktorom je ako otec zapísaný navrhovateľ. Z vyššie uvedených dôvodov odporca nemá pochybnosť o tom, že navrhovateľ je jeho otcom a preto predmetný návrh na určenie otcovstva považuje za zbytočný. Odporca taktiež poukázal na skutočnosť, že od uznania otcovstva navrhovateľa k odporcovi uplynula doba 3 rokov dokedy je možné otcovstvo zaprieť. S poukazom na vyššie uvedené žiadal, aby súd žalobu zamietol. 3. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu ( Rodný list odporcu, Rozsudok Obvodného súdu Bratislava 2 č.k. 6C 6/85 zo dňa 05.03.1985) a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 2, č.k. 6C 6/85 zo dňa 05.03.1985 bolo manželstvo rodičov odporcu rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.5.1985. 5. Z rodného listu odporcu zapísaného v knihe narodení matričného obvodu v Bratislave I vo zväzku XX, P. XXXX, na A. XXX O. O. Č. XXX vyplýva, že ako otec odporcu je v rodnom liste zapísaný M. I., G.. XX.XX.XXXX Z. Z. F. t.j. navrhovateľ. 6. Navrhovateľ vo výpovedi pred súdom uviedol, že odporca sa odmieta podrobiť skúške otcovstva testom DNA a z toho dôvodu navrhol, aby súd ustanovil súdneho znalca prípadne inštitúciu za týmto

účelom. O skutočnosti, že nie je otcom odporcu sa dozvedel zhruba pred 6 až 7 rokmi. Ako dôvod podania žaloby uviedol, že si chce byť istý, že je odporca jeho pokrvným synom. 7. Odporca vo výpovedi pred súdom uviedol, že v roku 2004 ho navrhovateľ požiadal o vykonanie skúšky DNA a on s tým vtedy súhlasil. Skúška však urobená nebola. V roku 2010 žiadal od neho navrhovateľ výživné z čoho je podľa neho tiež zrejmé, že je jeho otec. Zhruba 11 rokov mal s navrhovateľom súdne spory ohľadne výživného pričom ani raz neuviedol pochybnosti o jeho otcovstve. 8. Podľa ust. § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. 9. Podľa § 85 ods.1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. 10. Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 91 ods.1 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

Podľa ust. § 94 ods. l Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa ust. § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

11. V prejednávanej veci je nesporné, že navrhovateľ je v rodnom liste odporcu zapísaný ako jeho otec, pričom otcovstvo navrhovateľa k odporcovi bolo určené podľa 1 domnienky otcovstva ( § 85 ods. 1 Zákona o rodine). Táto skutočnosť v konaní sporná nebola. Navrhovateľ zároveň vo výpovedi pred súdom uviedol, že o tom, že by nemusel byť otcom odporcu sa dozvedel zhruba pred 6 až 7 rokmi a preto sa domáha určenia otcovstva a vykonania skúšky otcovstva testom DNA. Z predloženého rodného listu odporcu je však jednoznačne preukázané, že otcovstvo navrhovateľa k odporcovi bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov odporcu, ktorý sú zároveň zapísaný v jeho rodnom liste. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko otcovstvo odporcu bolo určené. Okrajovo súd uvádza, že v prípade, ak má otec zapísaný v rodnom liste dieťaťa pochybnosti o to, že je otcom dieťaťa má možnosť v lehote 3 rokov odo dňa určenia otcovstva pred súdom otcovstvo zaprieť.

12. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.