Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6SaZ/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci žalobcu: U. Y. G., Q.. X.X.XXXX T. J. G., R. G., Y. G. N., sýrskej štátnej príslušnosti, arabskej národnosti, moslimského vierovyznania, sunnitskej vetvy, slobodná, cestovný doklad č. Q. s platnosťou do 15.10.2019, posledný trvalý pobyt v zahraničí sídlisko Y. G. D., I. G., U. U. K. Č. D., G., Y., evidenčne Pobytový tábor v Opatovskej Novej Vsi, Slovenská republika, t.č. na dlhodobej priepustke I. H. Y. XXXX/X, XXX XX W., Slovenská republika, zastúpená: Ligou za ľudské práva, občianske združenie, Štúrova 3, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- PO-59-114/2016-Ž zo dňa 30.01.2017 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu v časti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-59-114/2016-Ž zo dňa 30.01.2017 o neudelení azylu cudzinke U. Y. G., Q.. X.X.XXXX T. J. G., R. G., Sýrska arabská republika, sýrskej štátnej príslušnosti, arabskej národnosti, moslimského vierovyznania, sunnitskej vetvy, slobodná, cestovný doklad č. Q. Y. R. D. XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt v zahraničí sídlisko Y. G. D., I. G., bez bližšieho označenia čísla domu, G., Y., evidenčne Pobytový tábor v Opatovskej Novej Vsi, Slovenská republika, na dlhodobej priepustke I. H. Y. XXXX/X, XXX XX W., t. č. na adrese Y. XX, U. z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-59-114/2016-Ž zo dňa 30.01.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobkyni azyl a súčasne v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle rozhodol o tom, že žalobkyni poskytne doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uviedol, že žalobkyňa dňa 12.03.2016 pred príslušníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru v Humennom, kde sa dostavila v prítomnosti právnej zástupkyne vyhlásila, že o udelenie azylu na území Slovenskej republiky žiada z dôvodu obavy o svoj život, hlavne z dôvodu jej prenasledovania vládnou garnitúrou a z dôvodu vojnového konfliktu v domovskej krajine, je súčasťou zraniteľnej časti obyvateľstva, je osamelá žena, má zdravotné problémy, je traumatizovaná a potrebuje ochranu. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v prípade žalobkyne neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, nakoľko ničím nepreukázala, že by bola v krajine pôvodu prenasledovaná, resp. že by mala dôvodnú obavu z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov, či príslušnosti k určitej sociálnej skupine a žalobkyňa nečelila žiadnej forme prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Nie je preukázané, že by v krajine pôvodu bolo namierené konanie postihujúce navrhovateľku kvôli pohlaviu, že bola trestaná za odmietnutie vojenskej služby alebo inak neprimerane diskriminačne trestne stíhaná, nebola jej odmietnutá súdna ochrana, ktorá by k takému trestaniu viedla a

nič nenasvedčuje ani tomu, že boli voči nej realizované diskriminačné zákonné, správne, policajné alebo súdne opatrenia a nebolo voči žalobkyni použité fyzické, sexuálne ani psychické násilie. Žalobkyňa pred opustením krajiny svojho pôvodu objektívne nemala žiadne také problémy takého charakteru, ktoré by vychádzali z dôvodov uvedených v 8 zákona o azyle a Konvencie. Žalovaný po vyhodnotení aj ďalších kritérií dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody pre udelenie azylu, a preto v zmysle zákona o azyle posúdil či žalobkyňa spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Pri posudzovaní uvedených kritérií sa žalovaný priklonil k záveru, že v prípade návratu žalobkyne do krajiny pôvodu, s prihliadnutím na rizikovú situáciu v krajine pôvodu žalobkyne a tiež na princíp individuálneho posudzovania potreby poskytnutia ochrany nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by nemohla byť vystavená reálnej hrozbe tejto formy vážneho bezprávia vzhľadom na súčasnú občiansku vojnu a bezpečnostný stav v meste Aleppo, odkiaľ žalobkyňa pochádza. Žalovaný dospel k záveru, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na udelenie azylu, ale poskytol žalobkyni medzinárodnú ochranu vo forme doplnkovej ochrany, ktorá jej bola poskytnutá na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 06.02.2017 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti o neudelení azylu v zmysle ustanovenia § 220 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Namietala že a) napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, c) zistenie skutkového stavu žalovaného bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, d) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a e) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 6.4.2017 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že počas konania o udelenie azylu nebolo preukázané, že žalobkyňa bola v krajine pôvodu prenasledovaná z dôvodov vymedzených v zákone o azyle. Poukázal na vyjadrenie žalobkyne uvedené pri vstupnom pohovore dňa 21.3.2016, kde uviedla, že nemala záujem žiadať o azyl v krajinách, na území ktorých sa nachádzala, chcela sa dostať do Nemecka alebo Nórska, kde má kamarátov rodinu a kde by mohla dôstojne žiť, ďalej uviedla, že bola v Istanbule v bezpečí, no život tam nepovažovala za dôstojný pre ňu ako aj to, že ak by sa bezpečnostná situácia v Sýrii upokojila, vrátila sa by sa tam opäť žiť, z ktorého je možné usudzovať, že po odchode zo Sýrie nemala ako prvoradý záujem nájsť bezpečné miesto v krajine, ktorá by jej poskytla medzinárodnú ochranu, o čom svedčí aj fakt, že o azyl na území Slovenskej republiky požiadala až po takmer pol roku a je tiež možné sa domnievať, že žalobkyňa hľadala len dočasnú ochranu počas trvania zlej bezpečnostnej situácie v Sýrii a teda, že žalobkyňa z krajiny pôvodu neodchádzala s nevyhnutnou potrebou získať ochranu pred prezentovaným prenasledovaním. Mal za to, že žalobkyňa nebola vystavená prenasledovaniu z dôvodu jej práce pre humanitárne organizácie a poľné nemocnice a jej obavu vyplývajúcu z tejto činnosti nie je možné subsumovať pod dôvody uvedené v § 8 zákona o azyle. Žalobkyňa nebola prenasledovaná za jej prejavy opozičných politických názorov a ani nebola preukázaná miera spojitosti medzi ňou uvádzaného zlého zaobchádzania s niektorými rodinnými príslušníkmi a jej osobou, ani nebola prenasledovaná z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Žalovaný zistil, že žalobkyňa nesplnila základné predpoklady na udelenie azylu a v jej prípade nebola preukázaná opodstatnenosť jej obáv z prenasledovania tak ako to upravuje zákon o azyle. Poukázal na to, že obavy žalobkyne po ich vyhodnotení neznamenajú sami o sebe nutnosť poskytnutia medzinárodnej ochrany vo forme azylu, avšak po zabezpečení si všetkých potrebných dôkazov o krajine pôvodu žalobkyne, ktorú žalovaný vyhodnotil ako všeobecne nepriaznivú, táto bola zohľadnená vo forme inej medzinárodnej ochrany a to poskytnutím doplnkovej ochrany.

4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a žalovaného. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní predniesla vyjadrenie zhodne s jeho písomným vyhotovením zo dňa 26.5.2017 a do súdneho spisu doložila rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sža/19/2016 zo dňa 9.1.2017, žiadosť o poskytnutie informácií ku konaniu zo dňa 22.9.2016 adresovanú žalovanému a fotokópiu pasu vystaveného na J. G. G. G. Č.. XXX-XX- S. XXXXXX vydaný dňa 8.3.2014 v Sýrii a fotokópiu pasu vystaveného na meno X. G. X. Č.. XXX-

XX-S. XXXXXX vydaný v Sýrii. Uviedla, že v súčasnosti pobyt žalobkyne je na adrese Y. XX, U.. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného uviedla, že zo strany právnej zástupkyne žalobkyne neboli uvedené žiadne nové skutočnosti a naopak ide o skutočnosti, ktorými sa žalovaný už vysporiadal vo svojom rozhodnutí ako aj vo svojom vyjadrení k správnej žalobe a poukázala na to, že vyjadrenia žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe ohľadom poskytnutia doplnkovej ochrany neboli mienené ako uvádzané na konvalidovaní neudelenia azylu žalobkyni. V ostatnom sa v plnom rozsahu pridŕžala dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného ako aj vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu v napadnutej časti o neudelení azylu je potrebné zamietnuť.

5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-PO-592016-Ž.

6. Z obsahu administratívneho spisu č.p.: ČAS: MU-PO-59/2016-Ž súd zistil, že žalobkyňa požiadala o azyl vyhlásením zo dňa 12.3.2016 z dôvodu obavy o svoj život, hlavne z dôvodu jej prenasledovania vládnou garnitúrou a z dôvodu vojnového konfliktu v domovskej krajine, je súčasťou zraniteľnej časti obyvateľstva, je osamelá žena, má zdravotné problémy, je traumatizovaná a potrebuje ochranu. Pri spisovaní vstupného pohovoru dňa 21.3.2016 žalobkyňa za prítomnosti svojej právnej zástupkyne uviedla, že jej skutočné meno je U. A. J. s tým, že celý tvar jej mena je U. A. Y. G. J. a svoje meno sa rozhodla pozmeniť z dôvodu, že celý tvar tohto mena je veľmi dlhý a doklady týkajúce sa školy má vydané na J. U. A. J.. Uviedla, že pred inými štátnymi orgánmi neuviedla tvar jej mena tak ako ho uviedla pri tomto pohovore, čo odôvodnila tým, že najprv nemala v úmysle žiadať na Slovensku o azyl a tak nevidela zmysel v tom meniť svoje meno a navyše jej celé meno je, tak ako ho už uvádzala U. A. Y. G. J., a preto obidva zápisy jej mena považovala za správne. Žiadala, aby žalovaný v konaní používal tvar jej mena U. A. J.. Ako dátum svojho narodenia uviedla XX.X.XXXX, ktorý je správny a uviedla, že skôr tento dátum narodenia neuviedla z dôvodu, že najprv nemala v úmysle žiadať na Slovensku o azyl, preto ani nemala chuť vysvetľovať a meniť dátumy jej narodenia. Uviedla, že u seba nemá žiaden doklad, ktorý by vedel potvrdiť pravdivosť jej tvrdenia, domá má diplom o jej vysokoškolskom vzdelaní a iné doklady, ktoré potvrdzujú meno a dátum narodenia, ktoré teraz uvádza. Ďalej uviedla, že do školy nastúpila ako šesť ročná, navštevovala šesť rokov základnú školu s názvom Jabal Al Sheikh, potom absolvovala trojročnú prípravnú školu s názvom Taysir Alhalabi, po jej ukončení nastúpila na Gymnázium s názvom Almaamoun, kde tri roky študovala a ukončila ho maturitnou skúškou. Po ukončení gymnázia nastúpila na vysokú školu, šlo o Lekársku fakultu, Inštitút pre zubnú techniku, kde študovala dva roky a toto štúdium ukončila v roku 2008 a získala certifikát zubného technika. Všetky školy sa nachádzali v meste Aleppo. Po ukončení školy nastúpila v Aleppe do zubného laboratória s názvom Bistany, kde pracovala v rokoch 2008-2009. Túto prácu zanechala, pretože si chcela otvoriť vlastné laboratórium, čo sa jej však nepodarilo, a preto začala doma doučovať študentov základných a stredných škôl rôzne predmety. Tiež pracovala ako dobrovoľníčka v rôznych medzinárodných humanitárnych organizáciách s názvom Fuset Amal, Ghiras a Syrian Orfans, kde pomáhala sirotám a po vypuknutí revolúcií v Sýrii pracovala ako dobrovoľníčka v poľných nemocniciach s názvom Hanano a Zarzour. Uviedla, že žiadnu vojenskú služby nevykonávala. Uviedla, že jej otec A. zomrel v roku 1988 v dôsledku infarktu a jej matka W. G., ktorá zo Sýrie utiekla kvôli vojne a po jej skončení by sa chcela vrátiť do Sýrie, v súčasnosti býva v Turecku, meste Istanbul v mestskej štvrti s názvom G.. Spolu s matkou v Istanbule žijú aj jej tri sestry A., M. G. N.. Štvrtá sestra N. býva v meste Aleppo. Brat MG. bol zastrelený počas vojenskej služby, brat M. býva v Aleppe a pracuje pre Americkú organizáciu pre záchranu. Uviedla ďalej, že je v kontakte s jej mamou a sestrami, ktoré bývajú v Istanbule a po tom ako sa presťahovali sa majú dobre. Uviedla, že toto je jej prvá žiadosť o azyl na Slovensku, v inej krajine o azyl nežiadala. Zo Sýrie vycestovala prostredníctvom jej platného cestovného pasu, ktorý bol vystavený na meno U. Y. G. Y. D. Q. X.X.XXXX. Cestovný pas si vybavila sprostredkovane cez muža, ktorého poznal jej brat. Odovzdala mu otlačky prstov a on to odniesol na pasové oddelenie, kde jej bol tento pas vydaný a tento muž jej ho priniesol domov. Nevedela presne uviesť ako prebehlo vybavovanie a uviedla, že na cestovnom doklade nie je uvedený celý tvar jej mena, čo bolo zámerne, aby nemala problémy s vládnym režimom alebo organizáciami ako ISIS. Tomuto mužovi odovzdala iba rodinný list, kde boli iba mená jej rodiny bez dátumov narodenia a odtlačky prstov. Uviedla, že zo Sýrie z mesta Aleppo vycestovala spolu s prevádzačom začiatkom júna 2015, presný dátum si nepamätá k tureckým hraniciam, ktoré sa jej však nepodarilo prejsť, a preto tam čakala asi 3-4 dni a následne prešla nelegálne do Turecka za pomoci prevádzača cez neoficiálny prechod. Po prechode hranice nastúpila do autobusu a cestovala do mesta Gaziantep, kde bývala u

jej tety z maminej strany, ktorá sa volala J.. Uviedla, že dva mesiace cestovala striedavo z Gaziantep do Antaki a Istanbulu s cieľom nájsť si prácu. Chcela pracovať v meste Antali v jednej spoločnosti ako zubná laborantka, avšak nebola prijatá. Z mesta Gaziantep sa presťahovala do Istanbulu k sestre N.. V Istanbule sa spolu s bratrancom J. G. (Y. W. J.) nakontaktovala na prevádzača a dňa 25.8.2015 opustila Turecko z prístavu mesta Izmir. Spolu s cca štyridsiatimi utečencami zo Sýrie, Palestíny a Iraku nafukovacím člnom došla na ostrov Lesbos v Grécku a odtiaľ cestovala trajektom do Atén a odtiaľ do Macedónska. Z Macedónska cestovala autobusom až do Srbska, s prechodom hraníc nemala žiaden problém a nikto ju nekontroloval. V Srbsku, niekde pri hraniciach s Maďarskom ju spolu s jej bratrancom oslovil srbský prevádzač, ktorý im ponúkol, že ich prevedie nelegálne cez srbsko-maďarskú hranicu. Po prechode hranice ich čakali ďalší prevádzači, ktorí ich autami doviezli až do Bratislavy. V Bratislave si kúpili lístok na autobus do Nemecka. Cestou ich v Českej republike kontrolovala hliadka polície, ktorá ich 19.10.2015 vrátila na územie Slovenskej republiky. Po vrátení boli umiestnení v ÚPZC Medveďov. Uviedla, že prvýkrát bola zaistená z dôvodu, že mala byť vrátená do Rakúska, pretože uviedla, že na Slovensko prišla z Rakúska. Nakoľko Rakúsko neakceptovalo jej vrátenie, bola 15.12.2015 prezaistená z dôvodu administratívneho vyhostenia, proti čomu sa odvolala a na základe rozhodnutia krajského súdu bola prepustená dňa 20.1.2016. Po prepustení bola kontrolovaná hliadkou OCP PZ Trnava, ktoré vydalo rozhodnutie o jej opätovnom zaistení z dôvodu výkonu administratívneho vyhostenia. V ÚPZC Medveďov sa zdržiavala nepretržite až do 25.2.2016, kedy bola zo zaistenia prepustená rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave. Dňa 25.2.2016 požiadala o tolerovaný pobyt a do dňa konania pohovoru nedostala žiadne rozhodnutie. Začala zvažovať podanie žiadosti a azyl, čo urobila dňa 12.3.2016. Uviedla, že opustiť Sýriu sa rozhodla sama, na cestu si sama našetrila nejaké peniaze a zvyšok peňazí jej požičal bratranec, s ktorým cestovala, celkovú sumu, ktorú za cestu zaplatila nevie uviesť. Uviedla, že pôvodne zo Sýrie nechcela odísť, chcela odísť do Turecka do mesta Antaki, kde chcela podpísať pracovnú zmluvu ako zubná laborantka a vrátiť sa pracovať na Sýrsko-turecké hranice ako zubná laborantka. Nakoľko sa jej nepodarilo pracovnú zmluvu podpísať, sestra jej ponúkla, aby prišla bývať k nej do Istanbulu. Tu si taktiež nenašla prácu a navyše bezpečnostná situácia sa v Sýrii zhoršovala. Rodina jej neodporúčala návrat do Sýrie a tak sa rozhodla odísť. Chcela sa dostať do Nemecka, kde sa nachádza jej rodina (tety a ujovia) z maminej strany, chcela sa tam zamestnať v jej odbore a tiež pokračovať v štúdiu. Uviedla, že v krajine pôvodu nebola nikdy trestne stíhaná a taktiež nemala ani žiadne problémy s políciou a nebola členkou žiadnej politickej strany alebo hnutia. Dôvody, pre ktoré sa rozhodla požiadať o poskytnutie azylu uviedla, že tak urobila z dôvodov obavy o jej život. V Sýrii je nebezpečná situácia. Spočiatku nechcela požiadať o azyl na území Slovenskej republiky z dôvodu, že nebola spokojná so zaistením v ÚPZC Medveďov, potom však zistila, že Slovensko je pokojná krajina a dá sa tu žiť v bezpečí. Uviedla, že by chcela si tu nájsť prácu alebo pokračovať v štúdiu. Tiež uviedla, že pracovala ako dobrovoľníčka vo vyššie uvedených medzinárodných organizáciách, kde pomáhala ľudom, ktorí utekali pre vojnou a takíto ľudia ako ona sa môžu v Sýrii ľahko stať terčom útoku alebo vyhrážania. Uviedla, že jej sa to našťastie nestalo, ale so zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v Sýrii sa rozhodla krajinu opustiť. Uviedla, že v krajine pôvodu nikdy nemala problémy so štátnymi orgánmi, súdmi políciou. Problémy mal jej snúbenec, ktorý bol členom Slobodnej sýrskej armády, ktorý sa dňa 10.3.2015 stal nezvestným a neskôr v televízore videla, že ho zavraždili. Jej osobne sa však nič nestalo. Uviedla, že do styku s políciou, armádou alebo inými zložkami štátu neprišla osobne do styku nebola nikdy nimi prenasledovaná. Ohľadom možnosti presťahovania sa niekde inde v rámci Sýrie, kde by mohla v bezpečí žiť uviedla, že o tom neuvažovala z dôvodu, že v Sýrii je celkove nebezpečná situácia. Uviedla, že počas toho ako pracovala v medzinárodných organizáciách ju upozorňoval dôstojník, ktorý mal na starosti oblasť, kde pracovala, ktorý bol pravdepodobne člen ozbrojenej skupiny ako je ISIS, aby chodievala viac zahalená, aby nenosievala obtiahnuté veci, lebo by nemusela dopadnúť dobre. Ohľadom možnosti požiadania o azyl alebo inú formu ochrany bezprostredne po tom, čo opustila Sýriu a dostala sa napr. na územie Turecka alebo Grécka, Srbska, Maďarska, Slovenska a podobne uviedla, že nemala záujem žiadať o azyl, chcela sa dostať do Nemecka alebo Nórska, kde má kamarátov a kde by mohla dôstojne žiť. Uviedla, že počas doby, kedy sa zdržiavala v Istanbule bola tam v bezpečí a neostala tam spolu s rodinou z dôvodu, že život tam nepovažovala za dôstojnú pre ňu, navyše sa Turci nesprávajú pekne k Sýrčanom, stáva sa že nevyplatia mzdu len preto, že sa jedná o cudzinca a Sýrčania tam nemajú dostatočnú ochranu. Uviedla, že v súčasnosti sa nechce vrátiť do Sýrie z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie a taktiež z obavy jej zatknutia či už zo strany režimu alebo zo strany ozbrojených skupín ISIS, ak by sa bezpečnostná situácia upokojila, vrátila sa by tam opäť žiť. Na otázky jej právnej zástupkyne uviedla, že v minulosti sa zúčastňovala demonštrácií tzv. „na rýchlo“, išlo o mierové demonštrácie, ktoré sa v Sýrii konajú denne, bola prítomná na viacerých demonštráciách, kedy a koľkokrát uviesť nevedela. Bola v skupine „Flowers“, ktorá bola proti používaniu zbraní zo strany

režimu alebo opozície. V demonštráciách si boli všetci rovní, tieto demonštrácie zväčša prebehli v kľude. Uviedla, že o svojej účasti na demonštráciách nemá priamy dôkaz, mohla sa objaviť na záberoch vo vysielaní lokálnych televízií, prípadne na fotografiách, na nich neboli zachytené ich tváre, pretože ich zväčša fotili od chrbta. Uviedla, že sa zúčastňovala na demonštrácií z dôvodu, že dosiahnuť zmenu režimu. Zúčastňovala sa na demonštráciách, pomáhala v medzinárodných organizáciách. V rodine mala príbuzných, ktorí boli na strane režimu, ktorí jej odporúčali aby nebola proti režimu a uviedla, že ľudia o nej vedeli, že je proti režimu. Uviedla, že poľné nemocnice a záchytné tábory určené pre utečencov mali problémy s vládnym režimom, boli chápané ako proti režimu, a preto sa stávali terčmi útokov a videla zbombardované miesto, kde sa vykonávali rôzne aktivity s deťmi, výstavy a podobne. Uviedla, že jej osobne sa však nikdy nič nestalo, nemala ani iný problém s ozbrojenými skupinami. Z otcovej strany boli jeho príbuzní, ktorí boli zabití alebo prenasledovaní zo strany režimu ako aj matkinej strany, avšak neskôr boli prepustení. Uviedla, že v roku 2013 pomáhala jednej novinárke vstúpiť na územie Sýrie a sprostredkovala jej stretnutie s osobami, ktoré mali byť v článkoch opísané, pravdepodobne o ich životoch v Sýrii a v roku 2014 mala článok v miestnych novinách, kde písala o vládnom režime. Pri spisovaní doplňujúceho pohovoru za prítomnosti jej právnej zástupkyne dňa 20.6.2016 žalobkyňa uviedla, že sa cíti veľmi dobre a taktiež dobre rozumie tlmočníkovi. Uviedla, že sa volá U. A. Y. G. J. a narodila sa XX.X.XXXX T. Aleppe v Sýrii. Na vysvetlenie udávaných rôznych dátumov narodenia a to rok XXXX, XXXX G. XXXX uviedla, že sa iba pomýlila, narodila sa XX.X.XXXX. K pasu uvádzanému dátumu narodenia 1.X.XXXX uviedla, že sa jedná o chybu úradov v Sýrii, ktoré vydávajú pasy. Má potvrdenie o maturite, ktoré už predložila, kde je uvedené, že sa narodila v roku XXXX v Aleppe, iný doklad nemá. Uviedla, že bývala v Aleppe na sídlisku Y. G. D., neskôr keď vypukli nepokoje sa s rodinou presúvali neustále z miesta na miesto, kde bolo pokojnejšie v rámci mesta Aleppo. V rozmedzí rokov 2013 až 2015 sa pohybovali v niektorých miestach, ktoré sa nachádzali na území tzv. oslobodenom bojovníkmi vo východnej časti mesta Aleppo, jednalo sa miesta U. G. V., Y. Y., G., Q. F., Q. G. M. a nemocnica Al Kuds. Svoj domov opustila 17.8.2013 a odišla s matkou a tromi sestrami a šli bývať k sestre jej matky v západnej časti mesta Aleppo s názvom Nové Aleppo, kde ostali u nej 6 mesiacov, počas ktorých chodila sama do východnej časti Aleppa pracovať ako dobrovoľníčka. Jej brat s nimi neodišiel a v tom čase sa pripojil k dobrovoľníkom ako záchranár. Uviedla, že ona nebola u tety presne šesť mesiacov a sama sa neskôr pohybovala v rámci tých miest, ktoré zviedla a v apríli 2014 sa oddelila od rodiny, pretože bývala v terénnych nemocniciach a neskôr len chodila rodinu navštevovať, čo odôvodnila tým, že bola veľa práce v rámci dobrovoľníckej činnosti v týchto nemocniciach, a preto v nich aj prespávala. Ohľadom vysvetlenia nezrovnalostí medzi jej tvrdeniami týkajúcich sa jej štúdia a predloženým potvrdením o štúdiu uviedla, že má dve maturitné vysvedčenia, jedno z roku 2006 a jedno z roku 2007, má dve samostatné maturity a doklad, ktorý predložila je o maturite z literárneho smer. Ďalej uviedla, že v rokoch 2004-2005 mala dvojročné prerušenie štúdia pretože počas štúdia chcela prestúpiť na inú školu, a preto maturovala neskôr. Ohľadom svojej rodiny uviedla, že jej matka žije v Istanbule a sú v kontakte každé dva dni prostredníctvom aplikácie „Whaťs up“. Matka nepracuje, je chorá, všetky tri sestry bývajú spolu s matkou v Istanbule, sestra A. sa stará o matku, Y. M. G. N. pracujú, majú plat 300 dolárov mesačne a zo zárobku hradia náklady na bývanie. Sestry i sú v Istanbule spokojné, chcú sa vrátiť do Aleppa, pretože život v Turecku je drahý a Turci sa teraz k Sýrčanom nesprávajú tak dobre, nadáva sa im a z hľadiska práce sú zneužívaní. Brat M. je teraz v Aleppe, začal pracovať v Medzinárodnej záchrannej organizácii, teraz pracuje v podobnej organizácii s názvom Krifti, prácu zmenil kvôli lepšiemu platu a teraz zarába 1300 USD. Momentálne je chorý, chcel by sa dostať do Turecka, čo je kvôli blokáde prechodov nemožné. Ohľadom vysvetlenia nezrovnalostí týkajúcich sa jej vycestovania zo Sýrie do Turecka uviedla, že štyrikrát odišla zo Sýrie do Turecka aby si našla prácu a keď z Aleppa odišla naposledy na začiatku júna 2015 už v Turecku ostala a uviedla, že nikdy sa nepohybovala medzi Gaziantepom a Istanbulom. Ohľadom vysvetlenia, prečo život v Turecku považuje pre ňu za nedôstojný uviedla, že mala určité skúsenosti, keď raz bola na ulici jej nadávali, raz ju chceli byť topánkou preto, že nosí šatku na sýrsky spôsob. Prvýkrát sa to stalo v meste Mersin na juhu Turecka pri mori, kde si v dome starého otca na radu matky po smrti jej snúbenca šla psychicky oddýchnuť. K rozporu ohľadom jej tvrdeniu, že jej snúbenec bol ešte v marci nezvestný uviedla, že zahynul v marci 2014 a nevidí rozdiel vo výpovedi, takto to uviedla aj v predchádzajúcej výpovedi. Ohľadom svojho tvrdenia, keď bola vrátená z územia Českej republiky na Slovensko že na Slovensko prišla z Rakúska uviedla, že pôvodne prišla z Maďarska, ale tam by ju vrátili do krajiny odkiaľ prišla, v Česku do piatich dní migrantov vracali späť do Rakúska a ona tiež chcela, aby ju takto vrátili do Rakúska, nakoľko nechcela byť vrátená do Maďarska, lebo by to trvalo dlhšie. Ohľadom žalovaným zistenej skutočnosti, že v Sýrii na vybavenie pasu nie je potrebné snímanie odtlačkov prstov uviedla, že v Sýrii do roku 2013 stačil popis žiadateľa o pas a od roku 2013 začali požadovať aj odtlačky prstov. Uviedla, že si nevzala odtlačky prstov sama, bolo to prostredníctvom

človeka, ktorý pas vybavoval a bolo to tak ako obvykle, tento človek, ktorý jej vybavoval pas za odplatu jej odobral odtlačky tak, že položil pred ňu čistý papier, dotkla sa ho rukou na určených miestach a následne jej boli odtlačky odobraté, spomína si aj na nejaké zariadenie, nevie však presne aké. Ohľadom svojej dobrovoľníckej práce pre medzinárodné organizácie uviedla, že od 10.10.2013 pracovala ako dobrovoľníčka a spolupracovala s novinármi, od 1.1.2014 pracovala v organizácii Fuseed Ammal, kde pracovala takmer jeden rok v kancelárii aj v teréne a práca sa týkala pomoci sirotám, Od 2.9.2014 pracovala pre organizácie Ghiras a Syrian Orfans súčasne a starala sa o siroty či už v teréne alebo aj v kancelárii, od 10.10.2014 do 12.2.2015 pracovala v oblasti Bab Salame v azylových táboroch, kde pre deti zabezpečovala vzdelávacie programy. Postupne začala spolupracovať aj so spoločnosťou Medical, ktorá nie je súčasťou uvedených dvoch organizácií. Bola záchranárkou v terénnych nemocniciach v „oslobodených oblastiach“, dátumy nevie, potom učila v dvoch školách. V jeden deň pracovala pre viacero organizácií. Plat dostávala od Syrian Orfans a Ghiras a Fuset Amal. Uviedla, že písala články do dvoch časopisov, kde jej zverejnili články a to do časopisu vydávaného organizáciou Ghiraz a do Časopisu občianskej spoločnosti, kde písala o situácii ohľadom služieb v meste Aleppo, šlo o lokálny časopis, kde jej uverejnili tri články v apríli, máji a júni 2014, písala o projekte k epidémii svrabu a o projekte studní v Aleppe pod menom U. M. G.. K ňou doloženým dokladom - článkom v anglickom jazyku a dvom fotografiám uviedla, že nimi chce dokázať, že pomáhala novinárom že pomáhala novinárom vstupovať do určitých oblastí že pomáhala v Aleppe a fotografiami dvoch žien chce preukázať, že pracovala pre organizáciu Fuset Amal. Ohľadom toho že žiada azyl žiada z dôvodu obavy o svoj život, hlavne z dôvodu jej prenasledovania vládnou garnitúrou na vysvetlenie v čom spočívalo prenasledovanie uviedla, že už len ten fakt, že ona a rodina poskytovali služby pre humanitárne organizácie znamená, že sú osoby zaujímavé pre režim a k ohľadom pociťovania prenasledovania vládnou garnitúrou v bežnom živote uviedla, že ak niekto uvidí, že má R. J., sa automaticky považuje za osobu, ktorá je proti režimu a stalo sa jej, že keď šla demonštrovať a začala sa paľba, bola toho súčasťou. Keď pracovala ako dobrovoľníčka v teréne, číha na ňu nebezpečenstvo, lebo niektoré známe boli zatknuté na kontrolných bodoch jej sa nič také nestalo. už len samotná skutočnosť, že pracovala v koordinačných výboroch, ktoré organizovali demonštrácie, môže byť ohrozujúca. K jej predchádzajúcemu vyjadreniu, že sa zúčastnila viacerých mierových demonštrácií, v ktorých nezastávala žiadnu špeciálnu úlohu uviedla, že bola súčasťou koordinačných výborov a tak bola súčasťou organizovania demonštrácií, spolu s inými koordinovala, kedy začne demonštrácia, kadiaľ pôjde a uviedla, že toto všetko povedala aj predtým. Potvrdila, že počas týchto demonštrácií alebo iných ňou uvedených aktivít nikdy nebola zverejnená jej totožnosť, nakoľko bola v takýchto situáciách snímaná od chrbta a ďalej uviedla, že režim má jej priezvisko a vie, že vyvíja činnosť proti režimu, že pracuje pre humanitárne organizácie, K jej prezradeniu došlo na začiatku júla 2013, keď začala pracovať pre organizáciu Fuset Amal, pre ktorú pracoval aj jej brat a bolo to o nich známe. Na otázky jej právnej zástupkyne uviedla, že uviedla, že jej dom v Aleppe po tom ako z neho odišli bol zbombardovaný a zničený. Uviedla, že členkou politickej strany nebola preto, že v Sýrii nie sú politické strany povolené a existuje jedna politická strana a to vládna strana Al Baas. Uviedla, že bratranec jej otca, G. Y. G. J. sa oddelil od režimu a verejne vystupoval v televízii, začiatkom roka 2014 založil „pluk Masarani“, na začiatku ktorého boli jeho členovia mládenci z rodiny a tí sa potom stali súčasťou vojenskej jednotky Liva Atohid. Otcov bratranec je doteraz operačným veliteľom vojenských operácií pre východné Aleppo. Uviedla, že skupina Masarani je veľmi malá jednotka a viac by sa dalo zistiť o skupine Liva Atohid. V spise sa nachádzajú údaje o krajine pôvodu žalobkyne, týkajúce sa celkovej ako aj aktuálnej bezpečnostnej situácie v Sýrii so zameraním sa aj na situáciu v meste Aleppo, ďalej doklady doložené zo strany žalobkyne ako aj lekárske doklady týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne. Na základe vyhodnotenia získaných údajov žalovaný o žiadosti žalobkyne o udelenie azylu rozhodol rozhodnutím ČAS: MU-PO-59-114/2016-Ž zo dňa 30.01.2017, ktorým v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobkyni azyl a súčasne v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalobkyni poskytol doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne:

7. K žalobnému bodu, v ktorom žalobca namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa názoru správneho súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný v súvislosti s vyhodnotením žiadosti žalobkyne o udelenie azylu si vyžiadal informácie týkajúce sa celkovej ako aj aktuálnej bezpečnostnej situácie v Sýrii a na základe posúdenia žiadosti žalobkyne žalobkyni napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-59-114/2016-Ž zo dňa 30.01.2017 v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil žalobkyni azyl a súčasne v zmysle § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalobkyni poskytol doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade žalobkyne neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, nakoľko nebolo preukázané, že by bola v krajine pôvodu prenasledovaná, resp. že by mala dôvodnú obavu z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov, či príslušnosti k určitej sociálnej skupine a žalobkyňa nečelila žiadnej forme prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle. Taktiež nie je preukázané, že by v krajine pôvodu bolo namierené konanie postihujúce navrhovateľku kvôli pohlaviu, že bola trestaná za odmietnutie vojenskej služby alebo inak neprimerane diskriminačne trestne stíhaná, nebola jej odmietnutá súdna ochrana, ktorá by k takému trestaniu viedla a nič nenasvedčuje ani tomu, že boli voči nej realizované diskriminačné zákonné, správne, policajné alebo súdne opatrenia a nebolo voči žalobkyni použité fyzické, sexuálne ani psychické násilie. Žalobkyňa pred opustením krajiny svojho pôvodu nemala žiadne také problémy takého charakteru, ktoré by vychádzali z dôvodov uvedených v 8 zákona o azyle. Vzhľadom na situáciu v krajine pôvodu žalobkyne vyhodnotil stav krajine pôvodu žalobkyne za nepriaznivý a s prihliadnutím aj na osobitné okolnosti prípadu žalobkyne, t.j. s prihliadnutím aj na jej zdravotný stav žalovaný žalobkyni poskytol doplnkovú ochranu, ktorá pokrýva aj reálnu hrozbu vážneho bezprávia vzhľadom na súčasnú občiansku vojnu a bezpečnostný stav v meste Aleppo, odkiaľ žalobkyňa pochádza. Doplnková ochrana bude žalobkyni predĺžená, pokiaľ bude pretrvávať nepriaznivý stav v krajine pôvodu žalobkyne. Vyhodnotením zisteného stavu a bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu možno dospieť k záveru, že síce existujú dôvody možného vážneho bezprávia, s ktorým v prípade návratu do krajiny pôvodu by sa mohla žalobkyňa stretnúť, avšak doplnková ochrana je jednou z foriem medzinárodnej ochrany. Súd má za to, že žalovaný posúdil všetky skutočnosti, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu žalovaného.

8. K žalobnému bodu, v ktorom žalobkyňa namieta, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa názoru správneho súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne opísal zistený stav veci, zrozumiteľným a logickým spôsobom uviedol svoju právnu úvahu ako vo vzťahu k vyhodnoteniu osoby žalobkyne ako aj k dôvodom, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila zákonom predpísané predpoklady udelenia azylu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je nepochybné, aký skutkový stav žalovaný v konaní zistil, ako sa žalovaný vysporiadal s jednotlivými tvrdeniami žalobkyne aj jej právnej zástupkyne ako aj to, na základe akých skutočností nebol žalobkyni udelený azyl. Súd uvádza, že žalovaný prihliadol aj na osobitné zdravotné problémy žalobkyne, a preto nie je možné tvrdiť, že žalovaný nepovažoval žalobkyňu za zraniteľnú osobu podľa § 39 zákona o azyle. Taktiež je treba poukázať na to, že udelenie azylu je úzko špecifikovaný druh medzinárodnej ochrany, kedy je dôležité preukázať spojitosť obáv s osobou žiadateľa o azyl ako aj činov prenasledovania. V prípade žalobkyne nebola preukázaná takáto spojitosť, a preto žalobkyni z dôvodu hrozby vážneho bezprávia poskytol doplnkovú ochranu.

9. K žalobnému bodu, v ktorom žalobkyňa namieta, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci správny súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácií a tie objektívne posúdil s prihliadnutím na vyjadrenia žalobkyne, posudzoval aj relevantnosť dôvodov žalobkyne v súvislosti s jej žiadosťou o udelenie azylu. Súd poukazuje na to, že žalovaný prihliadol aj na psychický stav žalobkyne a posúdil aj možnosť udelenia v zmysle § 10 zákona o azyle, t.j. na účel zlúčenia rodiny, pričom táto podmienka nebola v prípade žalobkyne splnená, nakoľko nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom. Žalovaný s prihliadnutím na zistené skutočnosti s prihliadnutím na ustanovenie § 2 písm. d) zákona o azyle poskytol žalobkyni doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky vzhľadom na to, že nie je možné vylúčiť, že pri návrate žalobkyne do krajiny pôvodu by mohla byť vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu súčasnej občianskej vojne a bezpečnostný stav v meste Aleppo, odkiaľ žalobkyňa pochádza.

10. K žalobnému bodu, v ktorom žalobkyňa namieta, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejne správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu správny súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že skutočnosť, že žalobkyni nebol žalovaným udelený azyl nie je možné vo vzťahu k obsahu administratívneho spisu ako aj zisteného stavu veci hodnotiť a posudzovať ako rozpor obsahu spisu s napadnutým rozhodnutím.

11. K žalobnému bodu, v ktorom žalobkyňa namieta, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej správny súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, žalovaný postupoval v súlade so zákonom o správnom konaní ako so zákonom o azyle. Skutočnosť, že kladená otázka zo strany právnej zástupkyne žalobkyne bola podľa názoru správneho orgánu sugestívna a kapciózna a tento ju nepripustil neznamená, že správny orgán podstatne porušil ustanovenia v konaní a súd má za to, že v konaní žalovaný postupoval v súlade so zákonom. Súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu žalobkyni je vydané v súlade so zákonom.

12. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu z vznesených námietok ako dôvodnú, podanú žalobu v časti o neudelení azylu zamietol.

13. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania.

14. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).