Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-220-2016.pdf
PDF · 75.69 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/220/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, proti žalovanému: Š. V., O.. XX.XX.XXXX, X. Z. Č.. XX, XXX XX X. Z., v konaní o zaplatenie 86,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 86,60 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 86,60 Eur z titulu neuhradenia dlžnej sumy za poskytované služby verejnosti. Žalobca sa zároveň domáhal náhrady trov konania vo výške 16,50 Eur.
2. Následne bol tunajším súdom vo veci vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor (č.l. 15), v ktorom uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou, lebo podľa jeho slov riadne splácal žalobcovi poplatok za služby verejnosti a to na dvoch odberných miestach súčasne, aj napriek tomu, že ho zákon legitimuje spĺňať túto povinnosť len na jednom odbernom mieste. Tento poplatok vraj platil aj napriek tomu, že je osobou v hmotnej núdzi žijúca s ďalšími osobami v hmotnej núdzi a platením na dvoch odberných miestach dochádzalo podľa neho ku kvázi „nadplácaniu“ poplatkov za služby verejnosti.
3. K podanému odporu sa vyjadril žalobca jeho podaním zo dňa 1.3.2017 (č.l. 21-22), kde uviedol, že žalovaný svoje tvrdenia v zmysle § 6 ods. 1, 2 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoÚzSV“), nijakým spôsobom nepreukázal, pričom v zmysle zákona bolo jeho povinnosťou tieto skutočnosti preukázať výbercovi úhrady. V závere svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, že nemajú oporu v zákone a že zotrvávajú na podanej žalobe.
4. Súd nariadil termín pojednávania na deň 26.5.2017, ktorého sa zúčastnil len žalovaný a ten na pojednávaní uviedol, že zotrváva na tvrdeniach uvedených v odpore. Zároveň však uviedol, že je pravdou, že nenahlásil žalobcovi ani dodávateľovi elektriny potrebné skutočnosti, že si je vedomý toho, že odberné miesta môžu byť evidované u viacerých dodávateľov elektriny a v závere pripustil, že to môže byť jeho chyba, že túto skutočnosť neohlásil žalobcovi, a to ani po písomnej výzve.
5. Súd po vykonanom dokazovaní zistil tieto skutočnosti:
6. Z oznámenia o kontrole platenia úhrady (č.l. 6) vyplýva, že žalovaný bol žalobcom oboznámený o tom, že mu bude prostredníctvom služby SIPO účtovať úhradu v zmysle zákona vo výške 4,64 Eur mesačne, pričom ho vyzval, aby prípadne námietky voči úhrade, či potrebné informácie oznámil žalobcovi do 7.5.2015.
7. Z doručenky (č.l. 7) vyplýva, že mu vyššie spomínané oznámenie bolo doručené do vlastných rúk dňa 19.4.2016.
8. Z výzvy na zaplatenie nedoplatku (č.l. 3-5) vyplýva, že žalovaný bol ku dňu 31.5.2015 vyzvaný na zaplatenie nedoplatku za poskytnuté služby verejnosti vo výške 71,00 Eur, na ktoré žalovaný nereagoval.
9. Z vyjadrení žalovaného v odpore (č.l. 15) a na pojednávaní na súde zo dňa 26.5.2017 (č.l. 34-35) vyplýva, že žalovaný si bol vedomý toho, že ak nesúhlasí s platením úhrad za dve odborné miesta, mal túto skutočnosť preukázať výbercovi úhrad, čo žalovaný v danom prípade neurobil.
10. Z vyjadrení strán vyplýva, že nie je sporné to, že žalovaný bol odberateľom elektrickej energie na dvoch odberných miestach, ale len to, že žalovaný odmietal platiť žalobcovi za služby verejnosti za dve odberné miesta, nakoľko sa domnieval, že vzhľadom na jeho osobne pomery mu stačí platiť za jedno odberné miesto.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:
12. Podľa § 3 písm. a) ZoÚzSV, platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
13. Podľa § 4 ods. 1 ZoÚzSV, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
14. Podľa § 5 ods. 1 ZoÚzSV, od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ podľa § 3 písm. a), ak žije v domácnosti s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má na adrese odberného miesta tohto platiteľa trvalý pobyt, alebo sám je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a vznik tejto skutočnosti oznámi a zároveň preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. b).
15. Podľa § 5 ods. 2 ZoÚzSV, nárok na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1.
16. Podľa § 10 ods. 1 ZoÚzSV platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.
17. Podľa § 10 ods. 2 ZoÚzSV, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
18. Podľa § 10 ods. 3 ZoÚzSV, ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
19. Podľa § 559 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník, splnením dlh zanikne.
20. Súd preskúmal podanú žalobu ako aj tvrdenia strán spolu s priloženými prílohami a na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov konštatuje, že podaná žaloba je dôvodná. Súd mal dôkladne preukázane, že žalovaný bol odberateľom elektrickej energie na dvoch odberných miestach, pričom platil za poskytnuté služby verejnosti len za jedno z nich s tým, že žalobcovi nijakým spôsobom nepreukázal dôvodnosť platenia len za jedno z nich. Žalovaný bol okrem iného informovaný žalobcom o následkoch nesplnenia si svojej oznamovacej povinnosti a následne bol aj dodatočne vyzvaný na zaplatenie svojho dlhu, čo žalovaný nerešpektoval.
21. Súd v tejto súvislosti dodáva, že podrobnejšie neskúmal, či sú u žalovaného dané podmienky na oslobodenie od platenia za jedno odberné miesto, nakoľko šlo o povinnosť žalovaného, ktorý ju mal preukázať žalobcovi v zákonnej lehote a ten tak neučinil.
22. Súd sa teda v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu, vyhovel mu v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť mu dlžnú sumu tak, ako to v žalobnom návrhu požadoval.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§12 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.