Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cpr-6-2015.pdf
PDF · 133.66 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cpr/6/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou v právnej veci žalobcu: G.. T.Y. O., narodený: XX.X.XXXX, O. A. T. XXX, zastúpený: Barger Prekop s.r.o., advokátska kancelária, Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 869 724, proti žalovanému: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 35 730 978, zastúpený: NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., Cintorínska 3/A, Bratislava, IČO: 35 874 465, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Skončenie pracovného pomeru žalobcu - G.. T. O. výpoveďou z 1. júna 2015, ktorú mu dal podľa § 63 ods. 1 písm. zákonníka práce žalovaný - UniCredit Leasing Slovakia, a.s., je neplatné a pracovný pomer založený medzi žalobcom a žalovaným pracovnou zmluvou z 1. decembra 2005 trvá. II. Žalobcovi sa proti neúspešnému žalovanému priznáva 100%-tná náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 30.11.2015 domáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Vo svojej žalobe uviedol, že dňa 1.12.2005 uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu výkonný riaditeľ spoločnosti. Pracovná zmluva bola viackrát menená, ale tieto zmeny sa netýkali pracovnej pozície žalobcu. V rámci UniCreditu a jeho skupiny mal žalobca v rôznych obdobiach ďalšie manažérske funkcie. Žalobca bol členom predstavenstva v UniCredite spolu viac ako 8 rokov, konateľom vo viacerých dcérskych spoločnostiach UniCreditu. V rokoch 2013-2014 bol žalobca pridelený na výkon práce na pracovnú pozíciu výkonný riaditeľ (CIO) v UniCredite CZ. Žalobca si riadne plnil svoje povinnosti a významne prispel k rastu UniCreditu. Dôkazom je aj to, že UniCredit a UniCredit CZ splnili svoj plán na rok 2014, a vrcholoví manažéri splnili podmienky na odmenu za rok 2014. Koncom februára 2015 bola žalobcovi predĺžená funkcia člena predstavenstva UniCreditu na ďalšie 3 roky. Paradoxne tieto úspechy boli tvrdo potrestané. Žalobca bol v apríli 2015 odvolaný zo štatutárnych orgánov UniCreditu, UniCreditu CZ a jeho dcérskych spoločností, zároveň sa pripravovali ďalšie kroky na žalobcovo ,,kompletné odídenie ” z UniCreditu. Ako prvý krok dal UniCredit žalobcovi podmienku, že odmenu za rok 2014 vo výške XXXXX€ mu vyplatí len ak podpíše dohodu o skončení pracovného pomeru. Žalovaný s touto podmienkou nesúhlasil a trval na riadnom pokračovaní pracovného pomeru. Následne 25.5.2015 UniCredit zmenil svoju organizačnú štruktúru. Touto zmenou UniCredit zrušil žalobcovu pracovnú pozíciu k 1.6.2015. Nakoniec ako 3. krok v pondelok 1.6.2015 okolo 16,30 hod. UniCredit osobne predložil žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods.1 písm. b) ZP. Článok 2 výpovede výslovne hovorí, že žalovaný nemá pre žalobcu inú vhodnú pracovnú pozíciu a preto mu ju nemôže ponúknuť. Súčasne s výpoveďou UniCredit predložil žalobcovi list s názvom ,,Ponuka inej vhodnej pracovnej pozície”, ako aj Sprievodný list. Z ponuky vyplynulo, že UniCredit v skutočnosti disponuje inou vhodnou pracovnou pozíciou pre žalobcu. Sprievodný list bol koncipovaný tak, že lehota na prijatie ponuky vyprší o 18:00 a teda za 1,5 hodiny od jej predloženia. Žalobca bol z postupu UniCreditu v šoku a nebol schopný na ponuku v danej chvíli zareagovať. V UniCredite pracoval viac ako 10 rokov na významnej pozícii. Mzda na ponúkanej pracovnej pozícii mala
byť viac ako o 50% nižšia ako na pôvodnej pracovnej pozícii. Žalobca sa potreboval o tejto záležitosti poradiť s právnikom. Preto ešte v ten istý deň emailom z 18:08 hodiny oznámil žalovanému, že lehota na odpoveď sa mu zdá neadekvátna a požiadal o jej predĺženie na pár dní. Na druhý deň 2.6.2015 zamestnankyňa žalovaného emailom žiadosť o predĺženie lehoty zamietla a oznámila žalobcovi, že UniCredit považuje výpoveď za platnú a že lehota bola primeraná. Keďže k 1.6.2015 pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval viac ako 5 rokov, podľa § 62/3 písm. b) ZP výpovedná doba je 3 mesiace a podľa § 62/7 ZP táto výpovedná doba začala plynúť od 1.7.2015. Dňa 25.9.2015 žalobca oznámil žalovanému, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou považuje za neplatné a trvá na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával. 2. Žalobca vo svojom prednese na pojednávaní uviedol: ,, Podanie výpovede prebehlo to v pondelok 1.6.2015, okolo 16,00-16,30 hod. Prišiel som do kancelárie, kde ma čakal generálny riaditeľ pán P., privolal právničku, sadli sme si do zasadacej miestnosti, a podal mi do ruky 3 papiere, s tým, že prvá bola výpoveď, druhý bol dokument, alebo list, podpísaný pánom X. a tretia bola pracovná ponuka. Ponuka inej vhodnej pracovnej pozície, všetky tri dokumenty mi boli odovzdané naraz a bol som vyzvaný, aby som uvedené dokumenty podpísal, potvrdil podpisom ich prevzatie. Čo som odmietol, s tým, že nevidím oporu v zákone, aby som musel uvedené dokumenty podpísať. Výpoveď je platná doručením a nie jej podpísaním. Na základe tejto skutočnosti pán generálny riaditeľ zavolal zástupcov zamestnaneckej rady, aby potvrdili, alebo dosvedčili prevzatie výpovede, takže predpokladám, že musí existovať zápis zamestnaneckej rady o tomto akte, ktorý len potvrdí, že uvedené dokumenty, mi boli podané naraz všetky tri. Potom ako som si dokumenty prevzal prebehla ešte nejaká diskusia, kde mi bolo oznámené že tá ponuka inej vhodnej pozície že mám na ňu reagovať do 18:00 hod., 1.6.2015. Oznámil som p. P., že nakoľko danú vec chcem prebrať s rodinou a právnym zástupcom, že nepovažujem tú lehotu za adekvátnu, a to som vyjadril aj emailom z toho istého dňa o 18:08 hod kde som informoval zamestnávateľa že sa mi zdá, daná lehota je krátka a žiadal by som aspoň pár dní na posúdenie. Odpoveď mi prišla až na druhý deň 2.6.2015 o 12:32 o zamietnutí mojej žiadosti na predĺženie lehoty vyjadrenia sa, k tej pracovnej ponuke. Trvám na podanej žalobe.” 3. Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi uviedol: ,,Žalobca tvrdí, že výpoveď je neplatná. Medzi stranami nie je sporné že dňa 1.júna 2015 v poobedných hodinách sa uskutočnilo stretnutie medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Na tomto jednom stretnutí bola pánu O. daná ponuka na inú prácu a výpoveď a to buď súčasne alebo bezprostredne po sebe. V každom prípade výpoveď bola p.O. odovzdaná pred tým ako vypršala lehota na prijatie ponuky a bez toho aby p.O. túto ponuku odmietol. Podľa názoru žalobcu výpoveď ktorá je daná pred tým ako vyprší lehota na prijatie ponuky je neplatná a potvrdzuje to aj komentár prof. W. na ktorý poukazujeme v žalobe. Navyše v rozpore s dobrými mravmi dal žalovaný p.O. extrémne krátku lehotu na prijatie ponuky tak, aby sa p.O. nevedel normálne nad jej prijatím alebo odmietnutím zamyslieť. Zamestnávateľ pri tom v tomto konaní potvrdil že v tom čase vedel že p.O. u neho pracoval 10 rokov a nechce od žalovaného odísť. Že p.O. má rodinu, že ponúkaná pozícia je problematická, že ponúkaná mzda je oveľa nižšia ako tá ktorú má p. O. v prac. zmluve, že žalovaný a p.O. sa sporili o nárok p.O. na ročný bonus za rok 2014 a že p.O. má právnika s ktorým sa o tomto nároku radí a že dáva p. O. výpoveď v ktorej výslovne hovorí že inú vhodnú pozíciu pre p.O. nemá a pritom vie že takúto inú pozíciu má. Žalovaný teda vo svetle týchto okolností vedel že p.O. nevie v tak krátkej lehote do 18:00 hod ponuku normálne posúdiť a rozhodnúť sa pričom p.O. to žalovanému tlmočil aj na stretnutí a aj po ňom a žiadal o predĺženie lehoty. Žalovaný v tomto konaní nevysvetlil prečo p.O. o tejto pozícii a ponuke na túto pozíciu nepovedal ešte pred stretnutím napríklad emailom. Žalovaný ani nevysvetlil prečo po 18:00 hodine už nemohla byť ponuka otvorená. V tomto svetle nemôžeme urobiť iný záver že lehota daná na rozhodnutie bola neprimerane a neodôvodnene krátka za účelom aby sa p.O. nestihol normálne zamyslieť a rozhodnúť a teda aby lehota márne uplynula a p.O. bol kompletne odídený od žalovaného. Z objektívneho hľadiska nemožno urobiť iný záver ako že žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi. Ponuka je teda neplatná a keďže platná ponuka je hmotnou právnou podmienkou platnosti výpovede tak je neplatná aj výpoveď. Argument žalovaného že lehota počas ktorej má byť ponuka otvorená nie je nikde napísaná a teda že môže byť akokoľvek krátka neobstojí. Zákonník práce je postavený na princípe rešpektovania dobrých mravov a tento princíp má vplyv aj na dĺžku lehoty na prijatie ponuky. Tento princíp žiada od zamestnávateľa aby so zamestnancom zaobchádzal slušne a aby rešpektoval fakt že zamestnanec je do veľkej miery od zamestnávateľa závislý. Žalovaný tvrdí že konal v súlade s princípom dobrých mravov. Tento subjektívny názor žalovaného však neobstojí pretože s objektívneho hľadiska je zrejmé že žalovaný nekonal v zmysle tohto princípu ale v zmysle princípu účel svätí prostriedky. V súlade s naším návrhom k žalobe a bez jeho zmeny súd úctivo žiadame aby vydal rozsudok že skončenie pracovného pomeru výpoveďou je neplatné a že pracovný pomer p. O. trvá a v zmysle žaloby tiež úctivo žiadame aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.”
4. Štatutárny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol: ,,Dobre, tak takto je potreba povedať že pán O. zo spoločnosťou Unicredit leasing mal vzťah zamestnanecký a vyplývajúci z jeho členstva v štatutárnom orgáne vo funkcii miestopredsedu (podpredsedu) predstavenstva. Na konci apríla roku 2015 došlo k jeho odvolaniu akcionára z pozície člena štatutárneho orgánu. Týmto okamihom samozrejme výkon jeho funkcie vyplývajúci zo zamestnaneckého vzťahu v pozícii riaditeľa pre Slovensko stratil svoj zmysel. Mne z toho vyplynula samozrejme povinnosť pokúsiť sa s pánom O. prejednať buď podmienky za ktorých by pán O. odišiel alebo prípadne jeho iné účinkovanie v spoločnosti. Za týmto účelom sme spolu niekoľkokrát jednali. Viacmenej pán O. sa k žiadnej z mojich ponúk nevyjadroval. Na základe jedného jednania ktoré sme mali v priebehu mája 2015 v Trnave som na žiadosť pána O. mu poslal písomnú ponuku podmienok za ktorých by mohol spoločnosť opustiť. Viacmenej ani na túto ponuku pán O. nereagoval. Na vopred dohodnutú schôdzku tuším že na 26.5.2015 neprišiel a viacmenej sa akémukoľvek jednaniu vyhýbal. Prišiel až na schôdzku ktorá sa uskutočnila 1.6.2015 v popoludnajších hodinách v kancelárii zasadacej miestnosti spoločnosti na adrese Šancová 2 v Bratislave. Tejto schôdzky sa taktiež zúčastnila pani U. X. v tom čase vedúca útvaru ľudských zdrojov. Na tomto stretnutí bola pánu O. predložená písomná ponuka na vtedy voľné miesto zodpovedajúceho jeho kvalifikácii a to je vedúci obchodného oddelenia bankový a priamy kanál. Náplň práce musela byť pánovi O. dobre známa v tom okamžiku pretože tento útvar priamo riadil najmenej po dobu 6 mesiacov. F. O. sa v tomto okamžiku odmietol k ponuke vyjadriť vzhľadom k tomu že som mal obavy že sa bude ďalším rokovaniam vyhýbať predložil som mu následne výpoveď z pracovného pomeru vzhľadom k tomu že jeho pracovné miesto bolo predtým zrušené. Vzhľadom k tomu že pán O. odmietol prevziať tento dokument prizval som do jednacej miestnosti 2 zamestnancov spoločnosti t.j pána O. a pani L.. Znovu som pred svedkami predložil pánu O. ako ponuku na zamestnanie tak vzhľadom k tomu že pán O. nereagoval vzápätí i výpoveď z pracovného pomeru. Pretože pán O. odmietol prevziať jednanie sme týmto ukončili bezodkladne som nechal vypracovať zápis a tento zápis potom všetci účastníci tohto jednania okrem pána O. podpísali.” 5. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol: ,,Na margo dobrých mravov chceme uviesť že sme v konaní preukázali že pred stretnutím 1.júna 2015 malo dôjsť medzi žalobcom a žalovaným k stretnutiu dňa 28.5.2015. Toto stretnutie sa však neuskutočnilo nakoľko žalobca na neho bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu a ospravedlnenia neprišiel. Je možné vyvodiť že s ohľadom na skoršie skutočnosti teda konkrétne na jeho odvolanie z postu podpredsedu predstavenstva na adresovanie ponuky skončenia prac. pomeru dohodu po porade so svojím právnym zástupcom žalobca vedel že na stretnutí 28.5. sa mu bude žalovaný snažiť doručiť výpoveď z prac. pomeru a presne v duchu uvedeného hesla účel svätí prostriedky sa žalobca uvedenému stretnutiu vyhol. Proces ukončenia prac. pomeru tak natiahol o ďalší mesiac. Pre ďalšie vyvodzovanie by som rád upriamil pozornosť súdu na 2 právne normy ktoré sú z hľadiska posúdenia žalobného nároku dôležité. Jednak na ustanovenia §63 ods.2 ZP z ktorého nevyplýva žiadna lehota ktorú by mal zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť na prehodnotenie ponuky tzv. iného vhodného miesta. Druhé ustanovenie ktoré považujeme za potrebné vyzdvihnúť je ustanovenie §44 ods.1 veta 2 OZ ktoré určuje že mlčanie alebo nečinnosť sami o sebe neznamenajú prijatie návrhu. V konaní sme preukázali že žalovaný ponúkol žalobcovi iné vhodné miesto. Urobil tak ústne za prítomnosti svedkov a urobil tak pred doručením výpovede. S ohľadom na ustanovenia § 63 ods.2 žalovaný oprávnene očakával že žalobca sa k uvedenej ponuke vyjadrí bezprostredne. Rovnako bolo preukázané z našej strany že žalobca vedel všetky podstatné okolnosti ohľadne ponúkaného prac. miesta a bol tak pripravený podľa nášho názoru vyjadriť sa k ponuke bezodkladne. Čelil situácii kedy vedel že zamestnávateľ s ním chce rozviazať prac. pomer a rovnako tak vedel že pokiaľ s ním zamestnávateľ rozviaže prac. pomer skôr či neskôr že príde o celý svoj príjem. Ponúkaná iná vhodná práca žalobcovi zaručoval príjem min. Vo výške XXXX € mesačne brutto plus výkonové odmeny a sme presvedčení že tento príjem bol schopný pokryť potreby žalobcu i jeho rodiny. V konaní sme ďalej preukázali a koniec koncov tvrdil to aj sám žalobca že na stretnutí 1.6.2015 na ponuku iného prac. miesta nijako nereagoval. Žalovaný správne vyhodnotil nekonanie alebo mlčanie žalobcu ako neprijatie ponuky iného vhodného miesta. Po odmietnutí tejto ponuky doručil žalovaný žalobcovi výpoveď. S ohľadom na dĺžku zamestnania a pozíciu ktorý žalobca u žalovaného zastával určil žalovaný a podotýkam že nad rámec svojej zákonnej povinnosti dodatočnú lehotu na prijatie ponuky. Ani v tejto lehote sa žalobca nevyjadril k ponúkanému prac. miestu kladne. Rovnako bolo v konaní preukázané, že žalobca sa nikdy následne nepokúšal kontaktovať žalovaného a uchádzať sa o ponúkané prac. miesto. To všetko aj napriek informácii ktorá bola žalobcovi na stretnutí písomne tlmočená že v prípade ak sa tejto rozhodne pracovné miesto prijať že žalovaný svoju výpoveď stiahne. V konaní neboli preukázané žiadne iné vady výpovede a preto považujeme výpoveď za platnú. Táto následne spôsobila ukončenie prac. pomeru medzi žalobcom a žalovaným po uplynutí zákonnej výpovednej doby. S ohľadom na uvedené
žiadame súd aby vo veci rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta a zaviaže žalobcu na úhradu trov konania vrátane práv. zastúpenia.” 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi. 7. Svedkyňa P.. Q. L. vo svojej výpovedi uviedla: ,,V spoločnosti Unicredit leasing pracujem ako senior právnik avšak pokiaľ ide o predmet tohto sporu nebola som zainteresovaná do prípravy nejakých dokumentov ktoré boli pánovi O. doručované pri skončení pracovného pomeru. Nebola som zainteresovaná pri ich preberaní. Mám vedomosť o tom, že s pánom žalobcom bol ukončený prac. pomer výpoveďou z dôvodu zániku jeho prac. miesta. Vlastne ukončenie prac. pomeru bolo realizované približne pred 2 rokmi. Ak si dobre pamätám tak na začiatku júna 2015. V jeden deň krátko pred ukončením prac. času ma kontaktovala kolegynka pani U. X. ktorá ma požiadala aby som prišla na sekretariát predstavenstva kde vlastne som sa stretla aj s pánom svedkom P. O. a vlastne prišli sme do zasadačky kde v tom čase už sedel pán P., pán O. a myslím že vlastne pani X. nás čakala vonku a potom prišla s nami. Keď sme vošli tak vlastne nás myslím pán P. informoval že pred naším príchodom prebehlo stretnutie za prítomnosti teda pána P., O. a pani X. ktorého priebeh nám bol v krátkosti popísaný tak, že vlastne pána O. informovali o rozhodnutí spoločnosti zrušiť jeho pracovné miesto a vlastne v súvislosti s tým mu bolo ponúknuté vlastne iné pracovné miesto v rámci spoločnosti na ktoré by mohol nastúpiť ak si dobre pamätám tak tá situácia bola taká že vlastne pán O. sa v danom momente nevyjadril že to prac. miesto príjma ani že či vlastne teda by mal o takúto pozíciu záujem. Vlastne to zostalo akoby otvorené. Na základe tej situácie mu mala byť vlastne odovzdaná výpoveď nakoľko spoločnosť nemala v tom čase nejaké iné pracovné miesto ktoré by mu mohla ponúknuť a ktoré by bolo pre neho vhodné vzhľadom na jeho skúsenosti a dlhoročnú prax. Pamätá si že nám bolo povedané že informácie o týchto jednotlivých skutočnostiach boli p.O. odovzdané aj v písomnej forme a že vlastne mu bolo umožnené si to prečítať teda. Našou úlohou teda mňa a p.O. malo byť dosvedčenie že tieto písomnosti boli p.O. odovzdané nakoľko vznikla situácia že p.O. vlastne nechcel v danej situácii podpísať akékoľvek dokumenty takže na základe tohto sme za našej prítomnosti požiadali p.O. či by bol ochotný na kópii dokumentov potvrdiť svojím podpisom a s uvedením dátumu že ich prevzal a padla tam aj otázka či p.O. odmieta prevziať tieto listiny. P.O. sa vyjadril že on neodmieta nič prevziať avšak že nepodpíše nič. Na základe toho nám boli zbežne ukázané dokumenty ktoré boli p.O. odovzdávané. Viem že som prešla bolo to myslím 3 listiny viem že som pri každej listine si prečítala označenie listiny a osobu ktorej je táto listina určená a určite tie dokumenty ktoré sme mali v rukách následne boli odovzdané pánu O.. Nepamätám si presne ako boli tie jednotlivé listiny nazvané a úplne dopodrobna som ich obsah nečítala nakoľko som tento považovala za výrazne dôverný. Následne p. O. odišiel nepamätám si že by tam prebehla ešte nejaká ďalšia komunikácia a my ako zástupcovia spoločnosti sme spísali krátky záznam o celom tom priebehu ešte v ten deň nakoľko p.P. odchádzal z Bratislavy a bolo vhodné to spísať ihneď. Následne až do minulého týždňa kedy som bola informovaná o tomže sa mám zúčastniť tohto pojednávania som o veci ďalej nepočula.” Svedok G.. P. O. vo svojej výpovedi uviedol: ,,Bol som pri odovzdávaní výpovede p.O. v tom čase som pracoval na Šancovej ulici v budove Unicreditu a tam aj došlo k tomu odovzdávaniu výpovede bol som požiadaný zúčastniť sa toho ako svedok toho odovzdávania. Odovzdávanie sa konalo v zasadačke predstavenstva Unicredit leasingu prítomný bol p.O., p.P., za ľudské zdroje U. X., ďalej ako svedok bola pani L. ktorá tu bola predomnou takže ešte ona a ja. Keď sme boli prizvaní tak pán P. to tam nejako uviedol že čoho sa týka táto aktivita následne sme dostali k nahliadnutiu dokumenty ktoré boli odovzdané p.O. a tým to stretnutie viacmenej skončilo spísala sa už len zápisnica ale to nebolo v prítomnosti p.O.. Bola tam výpoveď pre pána O. oznámenie o zrušení prac. miesta a ponuka iného prac. miesta.” 8. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného vznikol na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 1.12.2005, a to týmto dňom pre výkon práce výkonný riaditeľ spoločnosti s dohodnutým miestom výkonu práce v sídle zamestnávateľa CAC LEASING Slovakia, a. s. s výškou mesačnej mzdy XXX XXX Sk. 9. Dňa 22.9.2009 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Dohoda o zmene pracovných podmienok táto sa týkala dochádzkovej karty. 10. Dňa 1.6.2011 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa týkala používania služobného motorového vozidla na súkromné a služobné účely. 11. Dňa 24.4.2012 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu Dohody o zmene pracovných podmienok táto sa týkala výšky mzdy s tým, že žalobcovi bola stanovená mesačná mzda vo výške X XXX€. 12. Dňa 1.2.2013 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu Dohody o zmene pracovných podmienok, ktorá sa týkala miesta výkonu práce s tým, že v čase 1.2.2013 do 31.1.2015 bolo
dohodnutým miestom výkonu práce sídlo spoločnosti UniCredit Leasing CZ, Želetavská 1525/1, Praha 4-P.. 13. Dňa 20.10.2014 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu Dohody o zmene pracovných podmienok, ktorá sa týkala miesta výkonu práce s tým, že od 27.10.2014 bolo dohodnutým miestom výkonu práce Bratislava. 14. Dňa 1.6.2015 dal žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63/1 písm. b) ZP. Ako výpovedný dôvod bolo uvedené- zníženie stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce a zníženia nákladov. Dňa 25.5.2015 zamestnávateľ prijal uznesenie, predmetom ktorého bola reorganizácia zamestnávateľa. Ďalej bolo v bode 1 predmetnej výpovede uvedené, že na základe tohto rozhodnutia o organizačnej zmene bude k 1.6.2015 zrušená Vaša pracovná pozícia Riaditeľ divízie Slovensko (výkonný riaditeľ), v dôsledku čoho sa stanete pre zamestnávateľa nadbytočným a zamestnávateľ Vás nebude môcť ďalej zamestnávať podľa Vašej pracovnej zmluvy. V bode 2 predmetnej výpovede je uvedené :,, Zamestnávateľ Vás nemá možnosť ďalej zamestnávať vo Vašom mieste výkonu práce a to ani na kratší pracovný čas, nemá pre Vás inú vhodnú pracovnú pozíciu, a preto Vám nemá možnosť ponúknuť inú vhodnú prácu podľa § 63/2ZP. V bode 6 predmetnej výpovede je uvedené: ,,Odo dňa 1.6.2015 až do skončenia Vášho pracovného pomeru (s výnimkou doby čerpania dovolenky) Vám nemôže zamestnávateľ prideľovať prácu podľa Vašej pracovnej zmluvy a z toho dôvodu vznikajú prekážky v práci na strane zamestnávateľa v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Počas trvania prekážok na strane zamestnávateľa, nebudete pre zamestnávateľa vykonávať prácu, vystupovať ako zástupca zamestnávateľa voči tretím osobám, ani dochádzať na svoje pracovisko, a zamestnávateľ Vám poskytne náhradu mzdy vo výške Vášho priemerného zárobku.” 15. Listom zo dňa 1.6.2015 ponúkol žalovaný žalobcovi inú vhodnú pracovnú pozíciu a to Manažér oddelenia Bankový a priamy obchodný kanál so mzdovými podmienkami XXXX € brutto mesačne plus benefity. V tomto liste je v poslednom odseku uvedené: ,, V súvislosti s našou ponukovou povinnosťou Vás žiadame o vyjadrenie Vášho záujmu o ponúkanú pozíciu, prípadne o oznámenie, že o uvedenú pozíciu nemáte záujem.” 16. V ďalšom liste zo dňa 1.6.2015 adresovanom žalobcovi žalovaný okrem iného uvádza: ,,V súvislosti s vyššie uvedeným si Vás týmto dovoľujeme informovať, že v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce Vám ponúkame inú vhodnú prácu, viď. ,,Ponuka inej vhodnej pracovnej pozície.” Prosím dajte nám obratom vedieť, či danú pozíciu prijímate. Pokiaľ nám nedáte vedieť dnes, t.j. 1.6.2015 do 18:00 Vaše stanovisko ohľadne ponúknutej pozície, bude Vám doručená výpoveď, viď ,,Výpoveď z pracovného pomeru. Prosím berte na vedomie, že pokiaľ bude z Vašej strany ponúknutá pozícia prijatá, výpoveď nemá právne následky a formálne bude z našej strany bezodkladne vzatá späť po doručení Vášho kladného stanoviska.” 17. Žalobca ešte v ten istý deň reagoval na vyššie uvedený list a to mailovým podaním o 6:08 hod. v ktorom uviedol: ,,Po konzultácii s právnym poradcom sa nám zdá lehota na posúdenie v rozmedzí pár hodín trochu neadekvátna. Prosíme o jej predĺženie na pár dní.” 18. Odpoveď na vyššie uvedený mail bola žalobcovi zo strany žalovaného doručená mailom dňa 2.6.2015 o 12:32:16 v nasledovnom znení: ,,Vzhľadom na to, že nami ponúknutú pozíciu manažéra Bankového a priameho kanála veľmi dobre poznáte, pretože ste túto pozíciu dlhodobo v minulosti riadili a pretože všetky ďalšie podmienky boli prezentované v ponukovom liste, domnievame sa, že uvedená lehota bola dostačujúca. Vzhľadom na to, že ste sa v uvedenej lehote nevyjadrili a nami ponúknutá pozícia nebola Vami prijatá, považujeme nami odovzdanú výpoveď z pracovného pomeru za platnú.” 19. Listom zo dňa 25.9.2015 oznámil žalobca žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. V tomto liste zároveň uviedol: ,,Ako som Vás už informoval prostredníctvom môjho právneho zástupcu, Výpoveď trpí viacerými závažnými chybami, odporuje požiadavkám Zákonníka práce a je neplatná. Touto cestou Vám v zmysle §79 ods. 1 Zákonníka práce opakovane oznamujem, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou považujem za neplatné a trvám na svojom ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy z 1. Decembra 2005.” 20. V zápisnici o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 26.5.2015 je uvedené, že vyššie uvedení zástupcovia zamestnávateľa a členovia zamestnaneckej rady (zástupcovia zamestnancov) prerokovali zrušenie pracovných miest na CFO línii v zmysle organizačných zmien prebiehajúcich v spoločnosti od r. 2013, menovite zrušenie pozície controlingových špecialistov a zároveň zrušenie pracovného miesta Riaditeľ divízie Slovensko (výkonný riaditeľ). 21. Podľa zápisnice zasadnutia predstavenstva zo dňa 25.5.2015 a to bodu 13. Zrušenie pozície výkonného riaditeľa Slovensko bolo prijaté rozhodnutie, ktorým bola táto pozícia zrušená a to s účinnosťou od 1.6.2015.
22. Podľa § 13/1,2,3 ZP ods.1 Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Ods.2 V pracovnoprávnych vzťahoch sa zakazuje diskriminácia zamestnancov z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia. Ods.3 Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. Podľa § 63/1a,b,c,d,e,/2 a,b, ZP Ods.1 Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, d) zamestnanec 1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2, 3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil, e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Ods.2 Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného vznikol na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 1.12.2005 s druhom práce- výkonný riaditeľ spoločnosti. Pracovná zmluva bola viac krát menená ale tieto zmeny sa netýkali pracovnej pozície žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že by si žalobca neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy. Práve naopak podľa Dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 1.2.2013 sa miestom výkonu práce stalo sídlo spoločnosti žalovaného v Prahe a to od 1.2.2013 do 31.12015. Avšak Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 20.10.2014 sa dohodnutým miestom výkonu práce žalobcu od 27.10.2014 stala Bratislava. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného žalobca od decembra 2005 až do 4.6.2015 pôsobil v štatutárnom orgáne žalovaného ako člen predstavenstva ako aj podpredseda predstavenstva. Od júna 2005 do apríla XXXX bol aj členom prokúry žalovaného. Dňa 1.6.2015 dal žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63/1 písm. b) ZP. Ako výpovedný dôvod bolo uvedené- zníženie stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce a zníženia nákladov. Listom zo dňa 1.6.2015 ponúkol žalovaný žalobcovi inú vhodnú pracovnú pozíciu a to Manažér oddelenia Bankový a priamy obchodný kanál so mzdovými podmienkami XXXX € brutto mesačne plus benefity. V ďalšom liste zo dňa 1.6.2015 adresovanom žalobcovi žalovaný uviedol pokiaľ nám nedáte vedieť dnes, t.j. 1.6.2015 do 18:00 Vaše stanovisko ohľadne ponúknutej pozície, bude Vám doručená výpoveď, viď Výpoveď z pracovného pomeru. Žalobca ešte v ten istý deň reagoval na vyššie uvedený list a to mailovým podaním o 6:08 hod., v ktorom uviedol : ,,Po konzultácii s právnym poradcom sa nám zdá lehota na posúdenie v rozmedzí pár hodín trochu neadekvátna. Prosíme o jej predĺženie na
pár dní.” Z vykonaného dokazovania je nesporné že žalovaný dňa 1.6.2015 doručil žalobcovi naraz 3 listiny a to: výpoveď z pracovného pomeru, ponuka inej vhodnej práce a výzvu na vyjadrenie sa k ponúkanej pracovnej pozícii do 18:00 hod. toho istého dňa 1.6.2015. Táto skutočnosť nesporne vyplýva aj z úradného záznamu (č.l.122) o priebehu stretnutia, ktoré sa uskutočnilo dňa 1.6.2015 o 15:50 hod. v zasadačke na Šancovej 1/A v Bratislave. Zároveň je v predmetnom úradnom zázname uvedené, že pán O. rozhodnutie o prijatí resp. odmietnutí tejto inej vhodnej ponúkanej pracovnej pozície neurobil. Na základe toho, že pán O. nevyslovil rozhodnutie o prijatí inej vhodnej jemu ponúkanej pracovnej pozície, bol oboznámený s tou skutočnosťou, že spoločnosť nemá možnosť ho ďalej zamestnávať na pracovnom mieste, ktoré zastával, a preto s ním končí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu podľa §63 ods. 1 písm. v) Zákonníka práce z organizačných dôvodov.( pozn. písm. v je skutočne uvedené v predmetnom úradnom zázname). 24. Žalobca ešte v ten istý deň reagoval na vyššie uvedený list a to mailovým podaním o 6:08 hod, v ktorom uviedol: ,,Po konzultácii s právnym poradcom sa nám zdá lehota na posúdenie v rozmedzí pár hodín trochu neadekvátna. Prosíme o jej predĺženie na pár dní.” 25. Podľa § 63/2 písm. a, b zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.
26. V tomto konaní bolo preukázané, že žalovaný mal možnosť žalobcu ďalej zamestnávať, avšak bez toho aby žalobca k ponuke inej vhodnej práce, ktorú žalovaný doručil žalobcovi rovno s výpoveďou vyjadril svoje či už kladné alebo záporné stanovisko rozviazal s ním pracovný pomer podľa § 63/1 písm .b) ZP. To, že sa žalobca k ponuke nevyjadril potvrdil vo svojej výpovedi štatutárny zástupca žalovaného, a aj svedkyňa pani L., ktorá uviedla vo svojej výpovedi: ,,pán O. sa v danom momente nevyjadril , že to pracovné miesto prijíma ani, že či vlastne teda by mal o takúto pozíciu záujem. Vlastne to zostalo akoby otvorené.” Samotný žalobca požiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia ohľadom ponúkanej pracovnej pozície o pár dní. Toto mu zo strany žalovaného umožnené nebolo a trval podanej výpovedi. Podľa uznesenia NS SR sp.zn. 3 Cdo 261/2007 ,, Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nie len miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii (viď znenie § 63 ods. 2 ZP v čase dania výpovede). Rozhodnutie, či túto ponuku zamestnanec využije je výlučne na ňom, ak ponuku odmietne, potom je splnená podmienka uvedená v § 63 ods. 2 ZP pre platnosť výpovede.” Zo strany žalobcu nedošlo k odmietnutiu ponúknutého pracovného miesta, preto nedošlo k splneniu podmienky uvedenej v § 63/2 ZP. Výpoveď je z uvedeného dôvodu neplatná. 27. Súd ďalej poukazuje na bod 2 samotnej výpovede v ktorom žalovaný uvádza: Zamestnávateľ Vás nemá možnosť ďalej zamestnávať vo Vašom mieste výkonu práce a to ani na kratší pracovný čas, nemá pre Vás inú vhodnú pracovnú pozíciu, a preto Vám nemá možnosť ponúknuť inú vhodnú prácu podľa § 63/2 ZP. Táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, keďže samotný žalovaný ponúkol žalobcovi pracovnú pozíciu a to Manažér oddelenia Bankový a priamy obchodný kanál avšak bez toho, aby sa mu žalobca k tejto ponuke vyjadril mu zároveň doručil aj výpoveď, ktorá obsahovala v bode 2 aj vyššie uvedený text. S. nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, ktoré uvádza v bode 2 predmetnej výpovede, pretože iná vhodná pracovná pozícia bola, ponúknutá bola a aj napriek tomu že žalobca túto ponuku neodmietol postupoval žalovaný tak, ako keby k odmietnutiu došlo. Zároveň treba aj s prihliadnutím na vykonané dokazovanie uviesť že žalovaný si nesplnil ponukovú povinnosť z časového hľadiska ešte predtým než pristúpil k výpovedi. Výpoveď spolu s ponukou pracovnej pozície + čas 2 hod. na zaslanie stanoviska doručil žalobcovi 1.6.2015. Čiže v tomto prípade sa nedá hovoriť, že išlo o splnenie ponukovej povinnosti pred daním výpovede. Ponuková povinnosť zamestnávateľa musí byť v súlade s dobrými mravmi. Zamestnávateľ konajúci v súlade s dobrými mravmi by mal v čase od prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene až do doručenia výpovede zrealizovať ponukovú povinnosť. Súd preto s prihliadnutím na vykonané dokazovanie ako aj citované zákonné ustanovenia rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a určil, že skončenie pracovného pomeru je neplatné a že pracovný pomer ešte trvá.
28. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech priznal súd žalobcovi proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v 100% výške.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).