Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/90/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému I. Š., V.. XX. XX. XXXX, B. P. K. Y. XXX, o zaplatenie 1 214,11 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 25,- eur s úrokmi z omeškania 8 % ročne od 16. 03. 2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti o zaplatenie 276,13 eur s príslušenstvom sa konanie z a s t a v u j e .

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21. 04. 2016, Všeobecná úverová banka, a.s, vtedy zastúpená Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., so sídlom v Košiciach, žiadala uložil žalovanému platobným rozkazom povinnosť zaplatiť sumu 1 214,11 eur s úrokmi z omeškania 8 % ročne od 16. 03. 2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Návrh odvodzoval zo Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej Karty VÚB, a.s., uzavretej dňa 26. 05. 2009, v ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, na ktorej sa viedol účet XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,8 %, pričom ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 450,- eur a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 15,- eur. Žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch zo strany žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 06. 03. 2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1 214,11 eur. Túto dlžnú sumu neuhradil ani v lehote splatnosti do dňa 15. 03. 2016, a preto od 16. 03. 2016 žalobca žiadal priznať z uplatnenej istiny aj úroky z omeškania.

2. V priebehu konania došlo najskôr k zmene právneho zástupcu žalobcu, čo oznámil súdu prípisom zo dňa 24. 05. 2016 advokát JUDr. Ján Šoltés. Tento podaním zo dňa 11. 11. 2016, doručeným konajúcemu dňa 29. 11. 2016, podal návrh na zmenu strany sporu z dôvodu, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, bola postúpená obchodnej spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Vzhľadom na procesné vady podania, uznesením 6C/90/2016-72 zo dňa 28. 02. 2017 súd nevyhovel návrhu na zmenu žalobcu (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 14. 04. 2017). Dňa 22. 05. 2017 Všeobecná úverová banka, a.s., zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, doručila konajúcemu súdu ďalší návrh na zmenu účastníka konania zo dňa 19. 05. 2017. Dôvodom bola skutočnosť, že došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky

na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 09. 2016. Zároveň Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., zastúpená takisto advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, udelila súhlas so vstupom do konania. Súd preto uznesením 6C/90/2016 zo dňa 24. 05. 2017 vyhovel návrhu na zmenu žalobcu tak, že namiesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, vstúpil do konania ako nový žalobca Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154.

3. Na výzvu súdu žalobca (v tom čase Všeobecná úverová banka, a.s.) podaním zo dňa 07. 12. 2017, špecifikoval žalobnú pohľadávku tak, že žalovaný čerpal úverový rámec od 29. 06. 2009, o čom predložil debetné transakcie, z ktorých vyplýva výška čerpania 490,- eur. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavovalo spolu 465,- eur, úhradami vykonanými od 17. 07. 2009 do 15. 04. 2014. Uplatnenú sumu 1 214,11 eur žalovaný špecifikoval ako istinu 429,92 eur, poplatky 119,10 eur, štandardné úroky 513,06 eur a sankčné úroky 157,03 eur. Uviedol, že uplatnené poplatky boli účtované v zmysle platného Cenníka a takisto v zmysle Zmluvy a Cenníka bola stanovená štandardná úroková sadzba 22,8 % ročne. Týmto podaním pôvodný žalobca zároveň zobral žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny 276,13 eur späť (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania a v tejto časti navrhol konanie zastaviť. Upraveným žalobným petitom navrhol zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 937,38 eur s úrokmi z omeškania 8 % ročne od 16. 03. 2016 do zaplatenia a žiadal priznať náhradu trov konania 72,50 eur a trov právneho zastúpenia 167,98 eur. V podaní žalobca vyslovil názor, že pri uzatvorení Zmluvy nebolo možné určiť výšku RPMN, pretože sa jednalo o osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. S uvedenou skutočnosťou počíta aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ustanovení § 3 ods. 6 stanovuje, že pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte, poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty, alebo ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch a postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. V predloženej zmluvnej dokumentácie sa podľa žalobcu nachádza aj indikovaný výpočet RPMN podľa vzorca, o výške ročnej úrokovej sadzby 22,80 %, ako aj výške schváleného úverového rámca 450,- eur.

4. Žaloba (návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 12. 04. 2016 spolu s prílohami) bola doručená žalovanému dňa 07. 06. 2016. Špecifikácia žalovanej pohľadávky zo dňa 07. 12. 2016 s prílohami, bola doručená žalovanému dňa 04. 04. 2017. Predtým žalovanému bolo fikciou podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) doručené všeobecné poučenie spotrebiteľa (doporučenou poštovou zásielkou, ktorú si žalovaný nevyzdvihol, ktorá bola súdu vrátená dňa 29.03. 2017). Žalovaný bol vyzvaný uznesením 6C/90/2016-95 zo dňa 23. 03. 2017 (doručené doporučenou zásielkou žalovanému dňa 04. 04. 2017) na vyjadrenie k žalobe. Napriek tomuto uzneseniu sa žalovaný k žalobe nevyjadril.

5. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 25. 05. 2017, na ktoré boli strany sporu riadne predvolané (žalovanému bolo predvolanie doručované poštovou zásielkou, ktorú si však nevyzdvihol, a potom doručenie bolo vykázané fikciou podľa § 111 ods. 3 . Strany sporu sa na pojednávanie neustanovili, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil iba žalobca prostredníctvom advokáta JUDr. Jána Šoltésa. V súlade s ustanovením § 180 súd rozhodol o uskutočnení pojednávania aj v neprítomnosti strán sporu.

6. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1, 2 (1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Z citovanej právnej úpravy vyplýva dispozičné právo žalobcu zobrať bez súhlasu žalovaného žalobcu späť celkom alebo čiastočne dovtedy, kým sa nezačne predbežné prejednanie sporu, alebo do začatia pojednávania. V predmetnej veci žalobca toto právo využil, žalobu v časti, pokiaľ sa domáhal priznania poplatkov 119,10 eur a sankčného úroku vo výške 157,03 eur (spolu 276,13 eur) s uplatneným úrokom z omeškania 8 % ročne od 16. 03. 2016 do zaplatenia zobral späť skôr, než sa začalo prvé pojednávanie. V zmysle citovanej právnej úpravy preto súd v tejto časti konanie zastavil. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby zostala predmetom konania suma 937,98 eur (pôvodne uplatnený nárok 1 214,11 eur mínus čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu 276,13 eur). Vzhľadom na špecifikáciu nároku v podaní pôvodného žalobcu zo dňa 07. 12. 2016 potom predmetom konania zostala istina 424,92 eur a štandardné úroky 513,06 eur, čo je spolu 937,98 eur. Pokiaľ preto žalobca v časti III. podania zo dňa 07. 12. 2016 upravil žalobný petit tak, že žiadal priznať sumu 937,38, jedná sa o zrejmú nesprávnosť (chybu v počítaní) a predmetom konania zostal nárok v rozsahu 937,98 eur s úrokmi z omeškania 8 % ročne od 16. 03. 2016 do zaplatenia.

10. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12. Podľa § 151

(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

13. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

14. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

15. Z listinných dôkazov predložených žalobcom, obsah ktorých žalovaný nespochybnil, súd zistil, že pôvodný žalobca rokoval so žalovaným o úverovom rámci tým spôsobom, že dňa 18. 05. 2009 žalovaný v K. Y. podpísal listinu s názvom „Žiadosť“ alebo „Žiadosť/Zmluva“ č. 0031389979, ktorú veriteľ - VÚB, a.s. (za ktorú konal Consumer Finance Holding, a.s.) podpísal v Poprade dňa 26. 05. 2009. Z tejto listiny vyplýva, že žalovanému bol schválený úverový rámec 300,- eur, štandardná mesačná splátka 10,- eur. Táto listina (ďalej len „Zmluva“) neobsahuje žiadne ďalšie individuálne dojednania, len na druhej strane (za kolónkami určenými na podpis) sú uvedené rôzne poplatky za úkony, výška úhrady poistného, indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). Zmluva, ktorá bola uzavretá dňa 26. 05. 2009 (§ 44 Občianskeho zákonníka) však neuvádza, že by sa malo jednať o pôžičkovú kartu Quatro. Nakoľko však variabilný symbol vo výpisoch je totožný s číslom Zmluvy (0031389979) súd vychádzal z predpokladu, že na základe Zmluvy, uzatvorenej dňa 26. 05. 2009, o schválení úverového rámca (ďalej len „Zmluva“), veriteľ poskytol žalovanému pôžičkovú kartu Quatro a na tejto pôžičkovej karte boli vykonávané peňažné operácie, uvedené v pripojených výpisoch. Porovnaním výpisov z pôžičkovej karty Quatro so špecifikáciou žalovanej pohľadávky, vypracovanej pôvodným žalobcom dňa 07. 12. 2016 súd zistil, že žalovaný čerpal na základe Zmluvy finančné prostriedky od 29. 06. 2009 do 13. 11. 2012 a za celú dobu vyčerpal finančné prostriedky spolu vo výške 490,- eur. Žalovaný na účet poukazoval úhrady od 17. 07. 2009 do 15. 04. 2014 s tým, že za celú dobu zaplatil čiastku 465,- eur. Prípisom z 02. 05. 2013 Consumer Finance Holding, a.s. vypovedal žalovanému Zmluvu č. 31389979 a vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku, ktorý evidoval na kreditnej karte žalovaného vo výške 596,05 eur (vypovedanie Zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 09. 05. 2013). Celú sumu žiadal zaplatiť v termíne do 10 dní od doručenia tohto vyhlásenia.

16. Z označenia žalovaného v Zmluve (menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou bydliska) vyplýva, že ju uzatvoril ako fyzická osoba, nepodnikateľ, pričom pôvodný žalobca, VÚB, a.s., v tomto zmluvnom vzťahu konal v rámci predmetu svojho podnikania. Potom sa jedná o spotrebiteľskú Zmluvu, takže na právne vzťahy strán sporu sa primárne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, Zákona o ochrane spotrebiteľov a Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (26. 05. 2009). Nakoľko žalovaný v konaní nebol zastúpený advokátom, súd v súlade s platnou právnou úpravou zisťoval, či Zmluva, z ktorej odvodzuje žalobca nárok uplatnený v tomto konaní, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd je povinný prihliadnuť.

17. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), v znení účinnom ku dňu 26. 05. 2009, 1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Obč. zák., v znení účinnom do ku dňu 26. 05. 2009, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy (26. 05. 2009 - ďalej len „ZSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

20. Podľa § 4 ods. 2 písm. h/, j/, k/ ZSÚ, v znení účinnom ku dňu 26. 05. 2009, (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,

21. Podľa § 4 ods. 3 posledná veta ZSÚ, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

22. Podľa § 4 ods. 4 ZSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

23. Podľa § 524 Obč. zák. (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

24. Žalobca odvodzoval nárok uplatnený v tomto konaní zo Zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel s VÚB, a.s. dňa 26. 05. 2009. Zmluvou o postúpení pohľadávky, uzavretou dňa 14. 09. 2016 medzi VÚB, a.s., Bratislava, ako postupcom a Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Bratislava, ako postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávok, uvedených v zozname pohľadávok - k Zmluve o postúpení pohľadávok žalobca pripojil listinu, ktorá ako identifikačné údaje obsahuje: act_jd 9682369 divízia KK, variabilný symbol 31389979, I. Č.T. XXXXXX/XXXX, R. I., Y. Š., C. Y. XXX, Y. XXX XX, R. K. Y., výška úveru 450.00, dátum prvého čerpania 2099-05-26, úrok 22,8, výška splátky 15.00, úhrada all 465, dátum zosplatnenia 2013-04-30, zostatok 1 355,62, typ karty Q8Q, názov karty Quatro, zostatok istina mínus 424,92, zostatok poplatku mínu 157,03, zostatok zák. úrok mínu 625,95, zostatok sank. úrok mínu 147,72, idossler 72, 25, 381, žaloba štát 19. 04. 2016, súdny poplatok 72,50. Tým mal súd preukázané, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávok bola pohľadávka veriteľ VÚB, a.s. voči žalovanému, vyplývajúca zo Zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania a potom aj vecnú aktívnu legitimáciu postupníka Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.

25. Súd vykonal všetky dôkazy označené žalobcom (žalovaný žiadne dôkazy nenavrhol vykonať). Predloženými listinnými dôkazmi žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o schválení úverového rámca pre žalovaného vo výške 450,- eur, so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % a štandardnej splátke 15,- eur mesačne. Súdu bola predložená iba Zmluva uzatvorená dňa 26. 05. 2009, ktorou bol žalovanému schválený úverový rámec 300,- eur a dojednaná mesačná splátka 10,- eur. Žiadne úroky, ani poplatky touto Zmluvou individuálne dojednané neboli a Zmluva neobsahuje ani zákonom predpísaný údaj o výške RPMN a priemernej hodnote RPMN, platnej ku dňu podpisu Zmluvy. V zmysle ustanovenia § 7a ods. 2 ZSÚ pritom prvýkrát musel byť údaj o priemernej hodnote RPMN povinnou náležitosťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere do dvoch mesiacov po jej zverejnení, ku ktorému došlo prvýkrát 29. 04. 2008. Pokiaľ akékoľvek poplatky alebo fiktívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov bol uvedený v Zmluve zo dňa 26. 05. 2009, táto bola vopred pripravená veriteľom a žalovaný, ako spotrebiteľ, nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Navyše, tieto skutočnosti boli uvedené až v časti nasledujúcej po podpise zmluvných strán. Jedná sa potom o neprijateľné zmluvné ustanovenia, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. v spotrebiteľských zmluvách neplatné. Nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať obligatórne písomnú formu a predloženou Zmluvou z 26. 05. 2009 nebolo preukázané dojednanie náležitostí podľa § 4 ods. 2, písm. h/, j/, k ZSÚ. Okrem toho žalobca vôbec nepreukázal dojednanie úverového rámca 450,-eur a ani podmienok, za akých tento úver poskytol žalovanému. Pokiaľ preto veriteľ žalovanému poskytol nejaké finančné prostriedky, jedná sa o úver bezúročný a bez poplatkov. Súd mal preukázané, že žalovanému pôvodný veriteľ poskytol finančné prostriedky spolu vo výške 490,- eur, pričom žalovaný splatil spolu čiastku 465,- eur. Preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi rozdiel, t. j. 25,- eur. V časti, pokiaľ žalobca sa domáhal priznania vyššej sumy, svoj nárok nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd vo zvyšku žalobu zamietol.

26. Podľa § 565 Obč. zák., ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

28. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

29. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 01. 02. 2013 (záväzkový vzťah vznikol pred 01. 02. 2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Výpismi z účtu žalovaného a predloženou špecifikáciou mal súd preukázané, že žalovaný nesplatil dlžnú sumu včas, a preto pôvodný veriteľ v súlade s bodom 58 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., vypovedal Zmluvu a žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy do 10 dní odo dňa doručenia tohto vyhlásenia. Vypovedanie Zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 09. 05. 2013, takže dlžnú sumu bol povinný zaplatiť do 10 dní, teda do 19. 05. 2013. Nakoľko sa jednalo o nedeľu, v zmysle § 122 ods. 2 Obč. zák. posledným dňom na splnenie tejto povinnosti bol 20. 05. 2013. Keď v tejto lehote dlh nezaplatil, do omeškania sa žalovaný dostal dňom 21. 05. 2015, ku ktorému bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,5 %. Pretože úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 8 percentuálnych bodov, veriteľovi vznikol nárok na úroky z omeškania 8,5 % ročne od 21. 05. 2013 do zaplatenia. Žalobca sa však domáhal priznania úrokov z omeškania len vo výške 8 % ročne a až od 16. 03. 2016. Súd, ktorý je viazaný žalobným návrhom (§ 216 ods. 1 , zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania 8 % ročne od 16. 03. 2016 do zaplatenia, ale len z priznanej istiny 25,- eur. Pokiaľ žalobca žiadal priznať úroky z omeškania z vyššej sumy, nárok nepreukázal, a preto aj v tejto časti súd žalobu zamietol.

32. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

33. Súd nezistil žiadne dôvody pre určenie dlhšej lehoty splatnosti, a preto zaviazal žalovaného zaplatiť priznanú istinu spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej lehote 3 dní, ktorá začne plynúť právoplatnosťou tohto rozsudku.

34. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd bez návrhu a výrok o trovách musí byť súčasťou rozhodnutia aj vtedy, ak sa v konaní úspešná strana svojim výslovným prejavom vzdala nároku na náhradu trov konania, alebo ak úspešnej strane trovy konania nevznikli.

39. Žalobca uplatnil v konaní pohľadávku 1 214,11 eur s príslušenstvom, takže priznaním istiny 25,- eur s príslušenstvom bolo jeho nároku vyhovené len v nepatrnej časti (v rozsahu 2 %). Ako procesný neúspech je totiž potrebné posudzovať aj čiastočné späťvzatie žaloby, nakoľko žalovaný procesne nezavinil čiastočné zastavenie konania. Podľa výsledku konania by preto patrila náhrada trov konania žalovanému. Tento si však náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu mu nevyplývajú žiadne trovy a nakoľko bol v konaní pasívny, nie je možné zistiť ani jeho stanovisko k náhrade trov konania. Súd, ktorý nie je povinný pátrať po stanovisku úspešnej strany sporu dospel k záveru, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, a preto mu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.