Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_4Cob-74-2020.pdf
PDF · 132.46 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/74/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: MP Advisory, s.r.o. (predtým Múdrejší postúpi, s. r. o.), Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 51 014 840, zast. Sidor a partneri, s. r. o., Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o zaplatenie 3.414,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/177/2018-333 zo dňa 14. februára 2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/177/2018-333 zo dňa 14. februára 2020 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Rozhodol tak s poukazom na 151 ods. 1, § 54 ods. 1, § 53 ods. 1, 5, 10 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), 262 ods. 1, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 250,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 250,00 eur od 24.10.2017 do zaplatenia a žiadal priznať náhradu trov konania. Uznesením zo dňa 16.10.2019 č.k. 27Cb/177/2018-144 súd pripustil na návrh žalobcu zmenu žaloby tak, že istina uplatnená žalobou sa zvýšila na 3.414,86 eur a úroky z omeškania si žalobca uplatnil zo sumy 3.414,86 eur odo dňa 24.10.2017 do zaplatenia. Žalobca svoj žalobou uplatňovaný nárok odôvodnil najmä nasledovne: právny predchodca žalobcu (ďalej aj „Postupca“) uzatvoril dňa 14.06.2013 so žalovaným zmluvu s názvom „Žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro“ č. 43927498, na základe ktorej bol Postupcovi poskytnutý spotrebiteľský úver s výškou úverového rámca: 2.400,00 eur, so štandardnou mesačnou splátkou: 80 eur a s výškou úrokovej sadzby 22,80 % p.a. (ďalej len „Zmluva“). Postupca v Zmluve vystupuje ako spotrebiteľ. Žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení OZ, ako aj podľa ZoSÚ. Zmluva nie je podľa tvrdení žalobcu v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, ani s ustanoveniami ZoSÚ, najmä z dôvodu že Zmluva neobsahuje povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, najmä v nej nesprávne uvedený informatívny výpočet RPMN, sú v nej neplatne dojednané poplatky súvisiace s poskytnutým úverom, Zmluva nemá ďalšie náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ: absencia uvedenia výšky poplatkov, neuvedenie výšky splátok
istiny, úrokov a poplatkov, absencia adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, výška úrokov výrazne prevyšuje bankový priemer, na základe čoho považuje dohodu o výške úrokovej sadzby v zmysle § 39 OZ ako priečiacu sa dobrým mravom, a tým pádom ako absolútne neplatnú. Následne žalobca spochybnil oprávnenie osoby uzatvárajúcej Zmluvu konať za žalovaného, tvrdil, že spolu so žiadosťou a ani následne neboli Postupcovi doručované ďalšie listiny, ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení označil (obchodné podmienky, cenník a potvrdzujúci list) a obchodné podmienky a žiadosť sú podľa názoru žalobcu písané „sotva čitateľný, písaný drobným zhusteným písmom“. Žalovaný v konaní popísal priebeh uzatvárania zmluvy. Uviedol, že Zmluvu o úvere tvoria všetky komponenty zmluvy o úvere - konkrétne žiadosť, obchodné podmienky, cenník a potvrdzujúci list a v daných dokumentoch sú uvedené všetky potrebné a zákonom vyžadované údaje o úvere, a to aj tie, ktorých údajnú absenciu v zmluve žalobca namieta. V zmluve je tak uvedený napr. indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), konkrétne priamo v žiadosti a následne aj v potvrdzujúcom liste. V tomto prípade ide o spotrebiteľský revolvingový úver (t.j. opakovane čerpaný a splácaný úver, ohraničený úverovým rámcom) poskytnutý na základe kreditnej karty. K tvrdeniam žalobcu o neprimeranosti výšky úroku žalovaný s poukázaním na osobitný charakter revolvingového úveru rozporoval tvrdenie žalobcu o podstatnom prevýšení odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Súd konštatoval, že medzi stranami bola sporná platnosť zmluvy a jej odplatnosť. Súd mal na podklade vykonaného dokazovania za preukázané, že Postupca ako spotrebiteľ dňa 10.06.2013 v Krupine podpísal Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro č. 43927498. Následne mu bola žalovaným poskytnutá kreditná karta, prostredníctvom ktorej Postupca následne niekoľko rokov aktívne využíval (čerpal a splácal) žalovaným poskytnutý revolvingový úver. Predmetná žiadosť bola Postupcovi doručená poštou a Postupca mal teda dostatok času podrobne a dôkladne sa oboznámiť s jej obsahom a na základe uvedeného sa rozhodnúť, či zmluvu so žalovaným uzavrie. Týmto spôsobom bol plne vylúčený prípadný nátlak zo strany osoby konajúcej za žalovaného na podpis predmetnej žiadosti. Za daných okolností súd konštatoval, že Postupcu ako spotrebiteľa je nutné považovať za osobu spôsobilú vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony). Spôsobilosť na právne úkony nie je v žiadnom prípade obmedzená tým, že fyzická osoba koná ako spotrebiteľ. Následne súd konštatoval, že od takejto osoby je možné rozumne očakávať, že zbavená akejkoľvek časovej tiesne v pohodlí vlastného domova je spôsobilá slobodne a vážne svojím podpisom potvrdiť, že sa oboznámila so zmluvou, so zmluvnými podmienkami, cenníkom, prípadne rozpoznať, že im nerozumie, prípadne sú pre ňu nečitateľné a v takom prípade je dôvodné od takejto osoby očakávať, že si nezrozumiteľné časti zmluvy nechá vysvetliť a nečitateľné časti vyhotoviť v čitateľnej podobe. Na podklade uvedeného s poukázaním na skutočnosť, že Postupca bol následne schopný niekoľko rokov úver čerpať a splácať, súd nemal pochybnosť, že skutočnosti, ktoré potvrdil svojím podpisom, bol schopný plne chápať. V spornej otázke správnosti uvedenia RPMN, na ktorú žalobca poukazoval, súd uviedol, že špecifický charakter revolvingového úveru neumožňuje vzhľadom na nepravidelný a žalovaným nepredvídateľný spôsob čerpania a splácania závisí na vôli dlžníka presne vyčísliť na začiatku zmluvného vzťahu. Žalovaným používané „indikatívne vyčíslenie“ je tak v súlade so zásadou „ad impossibilia nemo obligatur“ možné považovať za prijateľné a súladné so zákonom a takáto prax je prijatá súdnou praxou aj pri spotrebiteľských zmluvách. Ani následnú chybu v písaní, keď v jednom z indikatívnych vyčíslení RPMN došlo vo výpočte k zámene správnej číslice „200“ za nesprávnu číslicu „80“ súd nepovažoval za natoľko závažnú, aby bola spôsobilá vyvolať bezpoplatkovosť a bezúročnosť celého úveru. Súd považoval za vierohodné vysvetlenie žalovaného, že k danej zámene došlo iba následkom jednoduchej chyby v písaní. Indikujú to jednak správne uvedené sumy v ostatných indikatívnych vyčísleniach, ako aj skutočnosť, že celkový výsledok vyčíslenia týmto nebol ovplyvnený. Chyba v písaní je bežnou administratívnou chybou a sama osebe nie je dôvodom pre neplatnosť právneho úkonu. Vzhľadom na skutočnosť, že výsledok indikatívneho výpočtu ostal správny a Zmluva obsahuje viacero správne uvedených indikatívnych vyčíslení RPMN, súd dospel k záveru, že vyhlásenie úveru za bezúročný a bezodplatný iba na základe takejto chyby v písaní by bolo spôsobilé vyvolať právnu neistotu v záväzkových vzťahoch. K tvrdeniu žalobcu k absencii náležitostí podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ súd uviedol, že toto tvrdenie nie je v súlade s objektívnou realitou. Úroková sadzba je prítomná v žiadosti, potvrdzujúcom liste a cenníku, z obchodných podmienok ako aj vyjadrenia žalovaného vyplýva, že úroková sadzba nie je variabilná v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ (pojem variabilita žalovaný v zmluve používa na vyjadrenie skutočnosti, že úrokovú sadzbu je možne jednostranne zmeniť, čím by spotrebiteľovi vzniklo právo na okamžité ukončenie rámcovej zmluvy bez poplatkov pred navrhovaným dňom účinnosti zmien, ak používateľ platobných služieb nesúhlasí s danými zmenami), tak ako je zrejmé z obchodných podmienok, neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy je cenník, v ktorom sú uvedené úrokové
sadzby a dojednané poplatky. Uvedenie výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nie je možné po žalovanom vzhľadom na špecifickosť revolvingového úveru spravodlivo požadovať. Adresa žalovaného za účelom podania reklamácie je zrejmá z obchodných podmienok a uvedená v zmluve niekoľkokrát. K tvrdeniu žalobcu, že výška dojednaných úrokov 22,80 % výrazne prevyšuje bankový priemer, kde ako referenčný údaj žalobca použil priemernú hodnotu ročnej úrokovej sadzby 11,06 %, ktorá sa nachádza v tabuľke ,,Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody)“ za rok 2013 viaže k úverom so splatnosťou od 1 do 5 rokov nespĺňa kritérium obdobnosti podľa § 53 ods. 6 OZ. Žalovaný poskytol Postupcovi revolvingový úver, ktorý mal Postupca možnosť čerpať prostredníctvom kreditnej karty a Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom neprimeranosť úrokov nepreukázal ani neodôvodnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval Zmluvu za platnú, a preto nevzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v podobe rozdielu medzi Postupcom uhradenej istiny a poskytnutému úveru. Zároveň z vyššie uvedených dôvodov mal súd tiež za to, že uver poskytnutý na základe Zmluvy nie je bezúročný a bez poplatkov, keďže Zmluva má náležitosti podľa ZoSÚ. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania od žalobcu v celom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Napadnutý rozsudok považoval za prekvapivý, arbitrárny a nepreskúmateľný, bez opory v právnom poriadku, v obsahu odôvodnenia vzájomne si odporujúci, tiež v rozpore s ustálenou súdnou praxou, bez opory vo vykonanom dokazovaní, bez aplikácie príslušných (síce formálne uvedených v rozsudku) ustanovení právnej úpravy. Žalobca dal do pozornosti, že aj v podaní zo dňa 05.12.2019 argumentoval, že Zmluva/Žiadosť a žalovaným predložený (a len žalovaným podpísaný) Potvrdzujúci list, nie sú obsahovo totožné listiny a že údaj o priemernej RPMN sa nachádza len v Zmluve/žiadosti - v Potvrdzujúcom liste údaj o priemernej RPMN úplne absentuje. Neskôr právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 17.01.2020 poukázal, okrem iného, na rozpor údajov v jednotlivých komponentoch Zmluvy (Žiadosť, potvrdenie), namietal, že nebola dodržaná písomná forma Zmluvy aj s poukazom na to, že indikatívny výpočet RPMN v Žiadosti/zmluve a potvrdzujúcom liste vychádza z úplne iných predpokladov (zásadne odlišných, čo má zásadný význam z hľadiska splnenia informačnej povinnosti žalovaného) najmä vo vzťahu k výpočtu RPMN a že žalovaný dopĺňa rôzne údaje (splátka vo výške 80 eur a potom 200 eur) a dosahuje rovnaký výsledok vo výpočte RPMN. Namietal, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, že tieto listiny, ktoré sú svojou povahou návrhom na uzavretie Zmluvy (Žiadosť) a prijatím návrhu (Potvrdzujúci list) nie sú obsahovo zhodné a či bol postupcovi skutočne doručený potvrdzujúci list (ako včasné oznámenie prijatia návrhu zo strany žalovanej). Žalobca zastával názor, že pokiaľ sa súd vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenia strán a najmä nimi predložené listinné dôkazy nezaoberal v prvom rade otázkou uzavretia zmluvy podľa ustanovení o uzavretí zmluvy v Občianskom zákonníku (§ 43a až § 46 OZ), najmä tým či tu boli zhodné prejavy vôle strán, či vôbec došlo k zmluvnému konsenzu, potom možno konštatovať, že súd na skutkový stav neaplikoval správny právny predpis. V danej veci bolo podľa žalobcu preukázané, že ku konsenzu medzi zmluvnými stranami nedošlo. Žalovaný napokon ani nepreukázal, že by Potvrdzujúci list spotrebiteľovi doručil a rovnako nepreukázal, že by ním zmenený návrh postupca písomne prijal. Z uvedeného potom podľa žalobcu vyplýva, že písomná Zmluva medzi stranami sporu uzatvorená nebola. Zmluva teda v rozpore so zákonom nemá písomnú formu, hoci v zmysle kogentného § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, čo ZoSÚ sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ). Ďalej uviedol, že nebolo preukázané, že by Postupca obdržal akékoľvek listiny v konaní formálne žalovaným predložené VOP, OP, cenník a pod.. Žalobca v tejto súvislosti popieral, že by OP, Cenník a Potvrdzujúci list bolo žalovaným postupcovi doručené a poukazoval na ustálenú rozhodovací prax v otázke dôkazného bremena, ktorá leží len na žalovanom. V priebehu celého konania bolo doručenie žalovaným tvrdených listín sporné. Tvrdeniu žalobcu nasvedčuje i formulácia Zmluvy/Žiadosti čl. V. Žiadosti/Zmluvy bod 21. že, tieto sa stávajú až súčasťou (až) Zmluvy. Namietal, že súd nereflektoval rozhodnutia ustálenej súdnej praxe, tiež judikatúry SD EU, vrátane poukazu na pokyn orgánu dozoru
NB SR o povinnosti veriteľom, resp. nezaujal žiadne odôvodnenie, prečo sa odklonil od uvedenej ustálenej praxe, ktorá je v otázke riadneho preukázania veriteľom o tom, že tvrdené listiny (OP, Cenník, Potvrdzujúci list) boli postupcovi spotrebiteľovi doručené a mohol sa s nimi riadne oboznámiť. Uviedol, že pokiaľ by sa mali stať žalovaným tvrdené listiny súčasťou Zmluvy, museli by byť postupcom podpísané. Žalobca mal za to, že súd prijal záver o doručovaní VOP, Cenníka bez akéhokoľvek preukazu o danej skutočnosti, a teda pokiaľ pri úvahách vychádzal z ich doručenia - je potrebné uviesť, že taký dôkaz v konaní neexistuje a potom dôkazná núdza žalovaného bola nahradená úvahou súdu. Namietal, že záver súdu, z ktorého vyplýva, že „...V spornej otázke správnosti uvedenia RPMN, na ktorú žalobca poukazuje, súd uvádza, že špecificky charakter revolvingového úveru neumožňuje vzhľadom na nepravidelný a žalovaným nepredvídateľný spôsob čerpania a splácania závisí na vôli dlžníka presne vyčísliť na začiatku zmluvného vzťahu...“ je v rozpore nielen s právnou úpravou ZoSÚ, ale i s obsahom rozsudku SD EÚ zo dňa 19.12.2019 vo veci C-290/19. Na začiatku každého zmluvného vzťahu je možné RPMN vypočítať. Pre parametre, ktoré nie sú veriteľovi známe je potrebné použiť dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN podľa prílohy ZSÚ. Napokon i zo skoršej rozhodovacej prace súdov, na ktorú žalobca poukazoval vyplýva, že aj na začiatku zmluvného vzťahu z revolvingového úveru je možné vypočítať RPMN. Smernica 2008/48/ES aj ZoSÚ ukladá obligatórnu požiadavku, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala RPMN vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, vrátane všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto RPMN, t.j. je potrebné uviesť všetky hodnoty, ktoré vstupujú do výpočtu RPMN. Poukázal na Rozhodnutie SD EÚ zo dňa 20.09.2018 sp. zn. C-448/17 vo veci EOS KSI Slovensko s. r. o. proti W. Q., B. Q.. Aj aktuálna rozhodovacia prac sa prikláňa jednoznačne k tomu, že uvedenie „indikatívneho výpočtu“ výšky RPMN nespĺňa podmienku ZoSÚ, keďže spotrebiteľ pri uzavretí zmluvy musí byť informovaný o všetkých podstatných informáciách, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie. Údaj označený ako „indikatívny“ spôsobuje stav právnej neistoty spotrebiteľa, kedy si nevie vytvoriť názor, či je vzťah pre neho výhodný alebo nie. Zdôraznil, že RPMN bolo možné vypočítať, pretože žalovaný disponoval všetkými potrebnými údajmi. Pokiaľ ide o indikatívny výpočet, tento je nesprávny, nakoľko právna úprava v tejto otázke jasne hovorí o tom, že RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musia byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd podporne poukázal na rozhodovaciu prax, pritom ide o veľmi dávno prekonané výklady právnej úpravy. Záver súdu, v zmysle ktorého „Ani následná chyba v písaní, keď v jednom z indikatívnych vyčíslení RPMN došlo vo výpočte k zámene správnej číslice „200“ za nesprávnu číslicu „80“ súd nepovažuje za natoľko závažnú, aby bolo spôsobilá vyvolať bezpoplatkovosť a bezúročnosť celého úveru.“ je podľa žalobcu nielen v rozpore s rozhodovacou praxou, ale i nepreskúmateľný. Z odôvodnenia rozhodnutia totiž nevyplýva žiadny spôsob preverenia správnosti (napríklad prostredníctvom akejkoľvek kalkulačky), súd teda nevykonal v tejto súvislosti žiadne dokazovanie, pritom v otázke súladnosti a správnosti RPMN ustálil, že táto je správna. Súd uvedený záver urobil aj napriek zjavnej a zásadnej vade - kedy žalovaný vypočítaval RPMN raz so splátkou 80 eur a potom so splátkou 200 eur - a pritom s rovnakým výsledkom. Ide o tak zjavné nesprávne predkladanie informácií spotrebiteľovi bez akejkoľvek výpovednej hodnoty o nákladovosti úveru, že aj bez výpočtu je vada úplne neprehliadnuteľná a už sama osebe je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vyplývajúceho zo Zmluvy. Súd sa dokonca nevysporiadal ani s tak závažnou okolnosťou, ktorú žalobca namietal, že výpočet RPMN neobsahuje plnenia, ktoré žalovaný započítaval za správu úverového účtu (pritom žalovaný priamo zo zákona mal zakázané také poplatky od spotrebiteľa prijímať). Súd teda aj v tejto časti ochránil nekalú praktiku žalovaného vrátane prijímania plnení bez právneho dôvodu a arbitrárne a nepreskúmateľne uzavrel, že RPMN je správna. Záver súdu, že v predmetnej veci nejde o variabilnú úrokovú sadzbu, považoval žalobca za nesprávny a vychádzajúci len z účelového vyjadrenia žalovaného, ktorý nevyplýva zo žiadneho ustanovenia žiadnej z predostretých listín a nie je zrejmé, prečo sa súd k uvedenému výkladu priklonil, nakoľko z listín vyplýva jednoznačný záver o tom, že v Zmluve žiadosti je úroková sadzba variabilná. Pokiaľ súd hodlal v tejto súvislosti odkázať na VOP (OP) Cenník - musel by mať nielen preukázanú skutočnosť doručenia - ale čo je rovnako podstatné - tieto by museli byť podpísané postupcom, nakoľko ide o podstatnú náležitosť, a preto sa obligatórne písomná forma vyžaduje. Záver súdu k argumentácii žalobcu ohľadne dojednanej úrokovej sadzby považoval za nepreskúmateľný, v rozpore s právom na spravodlivý proces, keď súd odmietol argument strany bez riadneho odôvodnenia. Pokiaľ súd uviedol, že žalovaný poskytol Postupcovi revolvingový úver, ktorý mal Postupca možnosť čerpať prostredníctvom kreditnej karty a Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú
- potom mal rovnako uviesť akú úrokovú sadzbu je potrebné potom v rámci posúdenia rozpornosti s dobrými mravmi aplikovať. Z odôvodnenia rozhodnutia napokon nevyplýva, ako sa s námietkou
rozpornosti úroku s dobrými mravmi súd vyrovnal, ktoré parametre pre posúdenie primeranosti dojednanej úrokovej sadzby použil. Okrem toho namietal, že napadnutý rozsudok nie je presvedčivo odôvodnený. Vo vzťahu k aplikácii § 451 OZ súd ust. § 451 OZ necitoval, nevyložil, nevysporiadal sa s hypotézou tejto právnej normy, chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol žalobca a i odvolací súd preskúmať. S ohľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prípade, ak bude mať odvolací súd za to, že nie sú splnené podmienky v zmysle § 387 ani § 389 ods. 1 CSP navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 03.03.2020. Uviedol, že napadnutý rozsudok spĺňa zákonné nároky na odôvodnenie rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a netrpí údajnými nedostatkami, vytýkanými žalobcom, ktoré by mali za následok jeho zmenu či zrušenie v odvolacom konaní. Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné. Poukázal na to, že odvolanie žalobcu obsahuje v podstate len opakované argumenty žalobcu, s ktorými sa súd bezo zvyšku a presvedčivým spôsobom vysporiadal. Vo vzťahu k písomnej forme zmluvy uviedol, že niet pochýb, že zmluva písomnú formu má, skladá sa z niekoľkých súčastí (žiadosť o úver, obchodné podmienky, cenník a potvrdzujúci list), ktoré sú v písomnej forme. Skutočnosť, že žalobca mal príslušné komponenty zmluvy k dispozícii, resp. že sa s nimi oboznámil, žalobca vyhlásil podpisom žiadosti (viď napr. článok V. bod 10 žiadosti); potvrdzujúci list (t.j. schválenie žiadosti) je následne zasielaný klientovi spoločnosti po schválení jeho žiadosti o úver (ak by nebol klientovi doručený, zmluvný vzťah by de facto nemohol fungovať, nakoľko potvrdzujúci list obsahuje dôležité klientske informácie k parametrom úveru, ako je napr. aj číslo splátkového účtu atď.). Tvrdenie žalobcu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje pri každom jej zmluvnom dojednaní osobitný podpis, nemá oporu v zákone, pričom poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ - rozsudok zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. proti I. S.. K indikatívnemu výpočtu RPMN žalovaný uviedol, že je v zmluve prítomný (na viacerých miestach
- v žiadosti, v potvrdzujúcom liste), vypočítaný je podľa prílohy č. 2 ZoSÚ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá s takým indikatívnym výpočtom pri takomto druhu úveru vyslovene počíta (viď napr. bod II písm. e) danej prílohy zákona). Ohľadne úrokovej sadzby uviedol, že tá variabilná nebola v zmysle zamýšľanom § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. úroková sadzba nebola naviazaná na index alebo referenčnú sadzbu atď.. Žalovaný dal do pozornosti, že v konaní predložil kópie viacerých aktuálnych rozsudkov (KS NR, KS BA, KS BB) z iných právnych sporov, ktoré sa týkali posudzovania v podstate totožných právnych otázok sporu; ktoré podporujú argumentáciu procesnej obrany žalovaného v spore. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vo výroku vecne správny a aby zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.
4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním dourčeným súdu dňa 19.03.2020. Trval na tom, že súd náležitým spôsobom rozhodnutie neodôvodnil, čo činí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným, pričom neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje žalobcovi posúdiť, ako súd vec vyložil, ako aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní o tejto veci. Žalobca popieral doručenie listín, ktoré žalovaný v priebehu konania formálne predložil, najmä VOP, cenník - listiny, ktoré obsahovali podstatné doplnenie zmluvných podmienok - pritom je zrejmé, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ktoré je v zmysle ustálenej súdnej praxe kladené práve na veriteľa. Záver súdu, že spotrebiteľ sa mohol oboznámiť so zmluvnými podmienkami, cenníkom, podľa žalobcu trpí vadou, nakoľko ak spotrebiteľovi nie je listina doručená, nemôže sa s jej obsahom oboznamovať. Žalovaný doručenie nepreukázal. Z odôvodnenia rovnako nevyplýva, že či súd zisťoval a skúmal platnosť inkorporačnej doložky (podľa ktorej sa označené listiny mali stať súčasťou zmluvy)
- z rozsudku žiadny prieskum nevyplýva. Rovnako nepreskúmateľným záverom súdu je konštatácia o tom, že Postupca preto, že riadne plnil svoj záväzok, bol schopný chápať i ustanovenia obsiahnuté vo formulárovej Zmluve. Úvahu súdu, ktorá spája platobnú disciplínu s intelektuálnou úrovňou spotrebiteľa - nemá žiadnu relevanciu k právnemu posúdeniu veci a odpoveďou súdu na zásadné žalobcove námietky. Ďalej namietal tvrdenie súdu, že revolvingový úver je nepredvídateľný v čerpaní, splácaní a RPMN na začiatku úverového vzťahu nemožno vyčísliť. Tak ako žalovaný, aj žalobca poukazoval na súdne rozhodnutia, ktoré dôvodili opak súdom uvedenej „nemožnosti“ vyčíslenia RPMN, kedy jasnú odpoveď na spornú otázku dal Súdny dvor vo veci C290/19 - Home Credit z 19.12.2019. Záver súdu, podľa ktorého administratívna chyba pri zadávaní parametrov výpočtu nespôsobila nesprávnosť výpočtu označil za mylný a nesprávny. Nevyplýva z neho ani to, že by súd vykonal akýkoľvek výpočet napríklad pomocou
internetovej kalkulačky. Pritom ide o takú chybu, ktorá sama osebe je dôvodom neexistencie Zmluvy. Záver súdu, že úroková sadzba nie je variabilná, považoval za nepreskúmateľný, keďže nebolo zrejmé, ktoré skutočnosti vzal pri posudzovaní tejto podstatnej náležitosti súd do úvahy a ako ich vyhodnotil. Namietal, že súd považuje Zmluvu za platnú, a to aj napriek tomu, že sa vôbec nezaoberal otázkou platnosti či neplatnosti Zmluvy. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nereagoval na žalobcove námietky, žalobca nedostal preskúmateľnú odpoveď na to, prečo tá-ktorá námietka žalobcu nebola podľa názoru súdu spôsobilá privodiť bezúročnosť spotrebiteľského úveru. Závery súdu, podľa názoru žalobcu, nemajú oporu v doposiaľ vykonanom dokazovaní, a odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé. Súd ani neuviedol, z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal, keď dospel k záveru nedôvodnosti žaloby, neuviedol, ktorým dôkazom uveril a ktoré dôkazy považoval za relevantné, pre svoj záveru o nedôvodnosti žaloby.
5. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
9. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou (po pripustení zmeny žaloby uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/177/2018-144 zo dňa 16.10.2019) domáhal zaplatenia sumy 3.414,86 eur s príslušenstvom. Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, keď uzavretú zmluvu považoval za platnú, a preto nevniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v podobe rozdielu medzi Postupcom uhradenej istiny a poskytnutého úveru. Súd mal zároveň za to, že úver poskytnutý na základe danej zmluvy nie je bezúročný a bez poplatkov, keďže Zmluva má náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoSÚ“). Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a voči rozsudku podal odvolanie namietajúc odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP.
10. Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom na spotrebiteľskú povahu uzavretej zmluvy, ktorej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru poskytnutého veriteľom spotrebiteľovi, právny vzťah účastníkov zmluvy sa spravuje zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 9 ZoSÚ; tieto náležitosti regulujú formálnu i obsahovú stránku zmluvy a vzhľadom na zvýšený záujem na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je nedodržanie kľúčových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionované v zmysle § 11 ZoSÚ.
11. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť dodávateľov - veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali a zároveň dodržiavali písomnú formu zmluvy. Absencia či písomnej formy zmluvy alebo už len jednej z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 ZoSÚ spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
12. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie rozsudku súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods. 2, 3 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté rozhodnutie nespĺňa, v dôsledku čoho je v nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje porušenie ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu a odňatie možnosti konať pred súdom.
13. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
14. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. US 115/03).
15. Odvolací súd považuje za dôvodnú námietku žalobcu, že napadnutý rozsudok nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Žalobca dôvodne namietal, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkou, v zmysle ktorej žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu nedoručil Schválenie Žiadosti o Bankomatku Quatro (Potvrdzujúci list). Sám žalovaný pritom tvrdil, že ponuku potenciálneho klienta vyhodnotí, pričom v prípade pozitívneho výsledku (po prípadnej úprave navrhovaných parametrov úveru) žiadosť aj podpíše, čím dôjde v nadväznosti na zaslanie schválenia/ potvrdenia (potvrdzujúceho listu) klientovi k uzavretiu zmluvy o úvere - takáto oboma stranami podpísaná žiadosť, spolu s jej právnymi súčasťami/ komponentmi (obchodné podmienky, cenník a potvrdzujúci list) tvorí ako celok zmluvu o úvere. V zmysle § 44 ods. 1 v spojení s § 43c ods. 2 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Akceptácia, t.j. prijatie návrhu na uzavretie zmluvy, je účinné od okamihu, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu došlo navrhovateľovi.
16. K spornej otázke správnosti uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) súd uviedol, že špecifický charakter revolvingového úveru neumožňuje vzhľadom na nepravidelný a žalovaným nepredvídateľný spôsob čerpania a splácania závisí na vôli dlžníka presne vyčísliť na začiatku zmluvného vzťahu. Žalovaným používané „indikatívne vyčíslenie“ je tak v súlade so zásadou „ad impossibilia nemo obligatur“ možné považovať za prijateľné a súladné so zákonom a takáto prax je prijatá súdnou praxou aj pri spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval, že chyba v písaní, keď v jednom z indikatívnych vyčíslení RPMN došlo vo výpočte k zámene správnej číslice „200“ za nesprávnu číslicu „80“ nie je natoľko závažná, aby bola spôsobilá vyvolať bezpoplatkovosť a bezúročnosť celého úveru vzhľadom na to, že výsledok indikatívneho výpočtu ostal správny a Zmluva obsahuje viacero správne uvedených indikatívnych vyčíslení RPMN. Žalobca v odvolaní namietal nesprávnosť a nepreskúmateľnosť uvedeného záveru súdu. Zastával názor, že RPMN pri revolvingovom úvere je možné vypočítať na začiatku úverového vzťahu, pričom indikatívny výpočet RPMN považoval za nesprávny.
17. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v danom prípade je nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľský úver formou revolvingu. Pri tejto forme úveru je stanovený „len“ tzv. úverový rámec, teda suma, do výšky ktorej spotrebiteľ môže úver čerpať. Skutočná výška čerpaných prostriedkov a od nej sa odvíjajúca výška splátok, prípadne spôsob čerpania (pravidelnosť, výška a podobne) sú však v čase uzatvorenia úverovej zmluvy neznáme. Nakoľko tieto údaje sú podkladovými pre určenie RPMN, nemožno údaj o reálnej výške RPMN pre daný, ešte len budúci úver, v čase uzatvorenia úverovej zmluvy určiť. Na druhej strane však uvedenie RPMN a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť sú obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle ZoSÚ RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, majú byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN. Z uvedeného je zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy je možné vypočítať RPMN z hodnoty úverového rámca, ktorý sa poskytuje spotrebiteľovi, a ktorá hodnota v čase uzatvorenia zmluvy je nemenná. Postup veriteľa pri výpočte RPMN v týchto prípadoch vyplýva aj z obsahu prílohy č. 2 bod II. ZoSÚ. Výšku RPMN je tak možné stanoviť pre určitú východiskovú situáciu, pričom výpočet musí vychádzať z nastavených parametrov úverovej zmluvy v čase jej podpisu, t.j. z výšky úverového rámca ako výšky poskytnutého úveru (v danom prípade 2.400 eur), výšky splátok (v zmluve bola stanovená štandardná mesačná splátka 80 eur), výšky dohodnutého úroku (v danom prípade 22,80 % ročne), príp. výšky dohodnutých poplatkov, výšky celkových nákladov spotrebiteľa a celkovej čiastky, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť. Tomuto má podľa žalovaného korešpondovať indikatívny výpočet RPMN uvedený v Zmluve (v čl. V Žiadosti ako i v Potvrdzujúcom liste). Z obsahu čl. V Žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro vyplýva, že indikatívny výpočet RPMN vychádza z úverového rámca 2.400 eur, počtu splátok 12, výšky prvej až predposlednej splátky 200 eur a výšky poslednej splátky 525,62 eur. Naproti tomu v Potvrdzujúcom liste je v indikatívnom výpočte RPMN ako výška prvej až predposlednej splátky uvedená suma 80 eur. Súd prvej inštancie mal za to, že ide o chybu v písaní, keď v jednom z indikatívnych vyčíslení RPMN došlo vo výpočte k zámene správnej číslice „200“ za nesprávnu číslicu „80“. Uvedené tvrdenie súdu však nekorešponduje s výškou štandardnej mesačnej splátky 80 eur uvedenou v Žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro ako aj v Potvrdzujúcom liste. Súd sa týmto rozporom bližšie nezaoberal a za „správnu“ číslicu v indikatívnom výpočte považoval číslicu „200“, čo nevychádza z nastavených parametrov úverovej zmluvy v čase jej podpisu, v ktorej bola ako výška splátky dohodnutá suma 80 eur. Žalobca zároveň dôvodne namietal, že vo vzťahu k záveru súdu o údajnej chybe v písaní pri zámene číslice, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva žiadny spôsob preverenia správnosti výpočtu RPMN. Odvolací súd preto považoval za dôvodnú námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v tejto časti. Žalobca v odvolaní namietal i tú skutočnosť, že súd sa nevysporiadal s jeho námietkou, že výpočet RPMN neobsahuje plnenia, ktoré žalovaný započítaval za správu úverového účtu (pritom žalovaný mal zo zákona zakázané také poplatky od spotrebiteľa prijímať). Aj s uvedenou námietkou sa musí súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vysporiadať.
18. Súd tiež neprihliadol a nevysporiadal sa s tou skutočnosťou, že v Žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro bol uvedený indikatívny výpočet RPMN pri predpoklade, že úver bude postupcom vyčerpaný ku dňu 01.06.2013. Žiadateľ však predmetnú žiadosť podpísal až dňa 10.06.2013 a za VÚB, a.s. bola žiadosť podpísaná až dňa 14.06.2013. Potvrdzujúci list predložený žalovaným je datovaný 17.06.2013, pričom v ňom obsiahnutý indikatívny výpočet vychádza na rozdiel od Žiadosti z predpokladu, že úver bude postupcom vyčerpaný ku dňu 01.07.2013. Žalobca pritom namietal rozpor medzi Žiadosťou a Potvrdzujúcim listom ako aj skutočnosť, že právna úprava hovorí, že RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musia byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
19. Čo sa týka tvrdenia súdu (k námietke žalobcu ohľadne absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ), že úroková sadzba je prítomná v Žiadosti, Potvrdzujúcom liste a cenníku, z obchodných podmienok ako aj vyjadrenia žalovaného vyplýva, že úroková sadza nie je variabilná v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, žalobca dôvodne namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd pri posudzovaní tejto náležitosti do úvahy a prečo sa priklonil k výkladu prezentovanému žalovaným. Odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú i odvolaciu námietku žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti právneho záveru súdu v bode 20. napadnutého rozsudku, keď súd odmietol argumentáciu žalobcu ohľadne výšky dojednaných úrokov, bez náležitého odôvodnenia.
20. Bez zohľadnenia a náležitého posúdenia vyššie uvedených skutočností, zamietnutie žaloby považuje odvolací súd za predčasné. Vzhľadom na skutočnosť, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol posúdený ako spotrebiteľský a podradený pod režim ZoSÚ, je potrebné, aby súd podrobil uzavretú zmluvu súdnej kontrole v otázke splnenia zákonných náležitostí o spotrebiteľskom úvere a na tom základe zistil, či zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom.
21. Vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny procesný postup, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie č.k. 27Cb/177/2018-333 zo dňa 14. februára 2020 podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd vec opätovne prejedná vo vyššie naznačenom smere a svoje rozhodnutie riadne odôvodní v zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom sa dôsledne vysporiada s podstatnou argumentáciou sporových strán. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie zároveň rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).