Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/178/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Praha 4 - Michle, Želetavská 1525/1, Česká republika, IČO: 64 948 242, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Bratislava, Šancová 1/A, IČO: 47 251 336, proti žalovanému W. F., N.. XX.X.XXXX, K., S. XX/XX, zast. JUDr. Ingrid Kovalčukovou, advokátkou, Košice, Čajakova 1, o odporovacej žalobe a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 12C/199/2016-50 z 29.9.2016 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že žalovanému zakazuje nakladať, a teda zmluvne previesť na tretie osoby vlastnícke právo, zriadiť záložné právo, vecné bremeno alebo iné vecné či záväzkové právo v prospech tretích osôb, ako aj vložiť ako vklad do základného imania alebo iného majetku právnickej osoby nehnuteľný majetok žalovaného evidovaný Okresným úradom Košice I, katastrálnym odborom, pre okres Košice I, obec Košice - Staré Mesto, katastrálne územie B. V., zapísaných na LV č. XXXXX, a to spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/5 k bytu č. 1 nachádzajúceho sa na prízemí stavby (bytového domu) označenej ako meštiansky dom na S. L. Č.. XX, č. vchodu 18, postavenej na pozemku parcele registra „C“ s parcelným č. 121/2, o výmere 594 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, a k bytu č. 1 prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/5 podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 1271/10000, ďalej spoluvlastníckeho podielu vo výške 3/4 k bytu č. 3 nachádzajúceho sa na prízemí stavby (bytového domu) označenej ako meštiansky dom na S. L. Č.. XX, č. vchodu 18, postavenej na pozemku parcele registra „C“ s parcelným č. 121/2, o výmere 594 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, a k bytu č. 3 prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu vo výške 3/4 podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 1320/10000, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 2.V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 22.9.2016 domáhal, ako ju skutkovo a právne odôvodnil, že súčasne so žalobou podal aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia a čím tento odôvodnil. Konštatoval, že v rámci rozhodovania o žalobe žalobcu, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa oboznámil so žalobcom predloženým výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX pre Okres: Košice I, Obec: Košice - Staré Mesto, katastrálne územie: B. V., ktorý bol vytvorený cez internetový portál Úradu geodézie, kartografie a katastra z 23.6.2016, ako aj s týmto výpisom z listu vlastníctva vytvoreným cez internetový portál Úradu geodézie, kartografie a katastra z 12.9.2016, z ktorého je zrejmé, že terajším vlastníkom nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha zákazu nakladania s nimi, je žalovaný titulom kúpnej zmluvy, kdežto ich vlastníkom v čase 23.6.2016 bola J.. K. V., T.. V., N.. XX.X.XXXX, ako aj so žalobcom predloženou úverovou zmluvou a jej dodatkami, s vyplnenou blankozmenkou, ako aj s oznámením o vyplnení blankozmenky a z

návrhu na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy vo výške 109 094,82 eur zo 4.8.2016 pod sp. zn. 32Cb/110/2016 zistil, že týmto sa žalobca domáha voči žalovaným - medzi nimi aj voči J.. K. V. zaplatenia zmenkovej sumy 109 094,82 eur, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% z časti zmenkovej sumy 109 094,82 eur, zmenkového úroku vo výške 6% ročne zo sumy 109 094,82 eur od 16.7.2016 do zaplatenia titulom zmenky vystavenej po vyhlásení splatnosti pohľadávky zo Zmluvy o úverovom účte v znení neskorších Dodatkov uzavretej 27.6.2007 medzi žalobcom a spoločnosťou AGENTÚRA ALBATROS s.r.o. Citujúc znenie § 324 ods.1, § 325 ods.1,2 písm. c/, § 326 ods.1,2, § 328 ods.1,2, § 329 ods.1,2, § 331 ods.1 až 3, § 332 ods.1, § 336 ods.1 a po preskúmaní obsahu spisu a pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že je tu potreba nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovanému, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi v ňom uvedenými. Mal za to, že žalobca opísal všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, dostatočne osvedčil nárok, ktorý zároveň aj uplatnil žalobou a osvedčil aj ďalší predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Ako je zrejmé zo žalobcom predložených, ako aj aktuálnych listov vlastníctva, vlastníkom nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha zákazu nakladania s nimi je aktuálne žalovaný. Má za to, že pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva, t.j. v konaní o určenie vlastníckeho práva, o vydanie hnuteľnej, či vypratanie nehnuteľnej veci a podľa okolnosti veci aj v prípadoch požiadaviek na určenie neplatnosti alebo neúčinnosti právnych úkonov vyplýva už z potreby zachovania stavu veci existujúcich tu v čase uplatnenia práva, potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Táto potreba je daná nutnosťou zamedzenia takým úkonom osoby alebo osôb zúčastnených v konaní na jeho začiatku, v dôsledku ktorých by ani prípadný úspech požiadavky uplatnenej návrhom vo veci samej nemohol viesť k tomu, aby sa v danom prípade žalobca mohol domôcť svojej pohľadávky z vecí, ktoré boli osobou, voči ktorej má pohľadávku prevedenú na žalovaného, pretože účelom konania o odporovateľnosť právneho úkonu, t.j. určenie, že príslušný právny úkon dlžníka je voči veriteľovi neúčinný, je zvýšiť pravdepodobnosť vymoženia pohľadávky veriteľa aj v prípade úkonov dlžníka smerujúci k zmenšeniu jeho majetku a to tak, že veriteľ má najskôr právo na uspokojenie z toho, čo spochybňovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a ak to nie je možné, nastupuje tu následne právo veriteľa na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Ak teda právna úprava zakladá takéto právo veriteľa, je zjavné, že účel tejto úpravy by mohol byť zmarený v prípade akýchkoľvek úkonov, ktorému by nadobúdateľ hodnôt získaných úkonov považovaných veriteľom za odporovateľný mohol vo svoj prospech znížiť, resp. ho minimalizovať, napríklad prevodom na inú osobu, zaťažením nadobudnutého majetku, ktorý by bol spôsobilý znížiť jeho trvalú hodnotu, dojednaním dlhodobého nájmu, zriadením vecného bremena a pod.. Práve preto obmedzenie nadobúdateľa hodnôt získaných čo aj len potenciálne odporovateľným právnym úkonom k dispozícii s týmito hodnotami, samozrejme pri zachovaní ostatných zložiek definujúcich obsah vlastníckeho práva, t.j. najmä oprávnenie vec užívať, požívať, držať a požívať z nej plody a úžitky, predstavuje prípustný zásah do vlastníckeho práva na dobu opodstatnenosti požiadavky veriteľa potrebnú pre posúdenie, teda do vyriešenia otázky, či spochybňovaný právny úkon má skutočne charakter úkonu voči veriteľovi neúčinného. K otázke nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, žalobca uviedol, že vzhľadom na vykonanie viacerých prevodných úkonov J.. K. V. a jej prepojenie so žalovaným má za to, že tu existuje dôvodná obava, že v prípade, ak by neodkladné opatrenie nebolo nariadené, žalovaný by mohol po dozvedení sa o tejto žalobe pokúsiť sa o prevedenie nadobudnutého majetku alebo o iné dispozície s ním v takej miere, že by bolo zmarené riadne uhradenie pohľadávky. Zároveň sa žalobca domnieva, že po prevode nadobudnutého majetku žalovaným na tretiu osobu by mohli byť vykonané ďalšie úkony smerujúce k tomu, aby sa žalobca nemohol uspokojiť ani z náhradného plnenia. Neodkladné opatrenie je procesným inštitútom na zabránenie takým úkonom, ktoré vyvolávajú ďalšie súdne spory, ako by to bolo aj v prejednávanej veci, pokiaľ by napriek prebiehajúcemu konaniu o určenie neúčinnosti právneho úkonu došlo k dispozícii s nehnuteľnosťami tvoriacimi predmet tejto kúpnej zmluvy žalovaným. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd mal za to, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a preto o návrhu žalobcu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. O trovách neodkladného opatrenia bude rozhodnuté až v rámci rozhodnutia o náhrade trov celého konania, nakoľko vyhovenie neodkladnému opatreniu, ktoré má len dočasný charakter nemožno považovať za úspech, ktorý by odôvodňoval priznanie trov za túto časť konania. 3.Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v ktorom uviedol, že popiera bez výnimky všetky skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom v žalobe nakoľko tieto sú ním uvádzané neúplne, nepravdivo alebo účelovo skreslene, že v celom rozsahu neuznáva nárok uplatňovaný žalobou a nesúhlasí s tým, aby súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania. V bode I. sa vyjadril k žalobe. V

bode II. ODVOLANIE VOČI ROZHODNUTIU O NARIADENÍ NEODKLADNÉHO OPATRENIA uviedol, že voči tomuto rozhodnutiu podáva odvolanie z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd odôvodnil svoje rozhodnutie v zásade tým, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými žalobcom v konaní, a preto rozhodol tak, že neodkladné opatrenie nariadil. Vo vzťahu k nebezpečenstvu bezprostredne hroziacej ujmy sa súd odvoláva sa na tvrdenia žalobcu, podľa ktorých mala J.. K. V. vykonať viacero prevodných úkonov, pričom po prevode nadobudnutého majetku žalovaným na tretiu osobu by mohli byť vykonané ďalšie úkony smerujúce k tomu, aby sa žalobca nemohol uspokojiť ani z náhradného plnenia. Okrem toho, že zo žiadneho dôkazu a ani z tvrdení uvedených v žalobe nevyplýva, že by mala J.. K. V. vykonať akýkoľvek iný prevodný úkon, ako je namietaná kúpna zmluva, okolnosti ohľadom obavy zo zmarenia uspokojenia žalobcu prípadným náhradným plnením žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec neuvádza a podanou žalobou proti nemu sa ani nedomáha alternatívne priznania práva na náhradné plnenie pre prípad, že by vydanie majetku, ktoré ušlo údajným odporovateľným právnym úkonom nebolo možné. Ďalej súd v bode 4. konštatuje, že sa oboznámil so žalobcom predloženým výpisom z LV č. XXXXX, K.. Ú.. B. V., z ktorého je zrejmé, že terajším vlastníkom tam zapísaných nehnuteľností je žalovaný, kdežto ich vlastníkom v čase 23.6.2016 bola J.. K. V., T.. V.. Údaj o predchádzajúcom vlastníkovi sa na aktuálnom LV nenachádza, možno z neho ale zistiť, kedy došlo k povoleniu vkladu. Dátum, ktorý uvádza súd sa na LV nevyskytuje, nakoľko k povoleniu vkladu v prospech žalovaného došlo 21.6.2016, a teda v čase 23.3.2016 nemohla byť vlastníčkou dotknutých spoluvlastníckych podielov J.. V., ako to nesprávne uvádza súd, zjavne vychádzajúci len z rukou písaného dátumu na listine získanej žalobcom z akejsi aktuálne nefunkčnej webovej stránky, ktorej hodnovernosť je pochybná. V bode 16. súd tiež konštatuje, že pre nariadenie neodkladného opatrenia sa okrem tvrdenia osvedčenia právneho vzťahu vyžaduje aj tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované a súčasne musí žalobca osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy. Vo vzťahu k splneniu týchto podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia má za to, že tieto žalobca nemohol splniť, a hoci aj doložil k žalobe a návrhu množstvo dokumentov, pri ich dôslednom vyhodnotení, nemohol súd dospieť k záveru o tom, že žalobca svoj nárok uplatňovaný žalobou vo veci samej osvedčil. Súd sa podľa jeho vyjadrenia stotožnil s tým, čo uviedol žalobca v žalobe a návrhu, avšak podľa nášho názoru jeho tvrdenia nepodrobil dostatočne vlastnej analýze predkladaných listinných dôkazov, keď ani sám nezohľadnil také skutočnosti z nich vyplývajúce, ktoré práve naopak vyvracajú opodstatnenosť podanej žaloby. Predovšetkým poukázal na to, že žalobca nepredložil dôveryhodný dôkaz o tom, že J.. V. bola vlastníčkou spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach pred tým, ako sa ich vlastníkom stal žalovaný List vlastníctva, údajne z akejsi súkromnej webovej stránky cribis.sk (aktuálne nefunkčnej) považuje za pochybnú listinu, ktorú mohol ktokoľvek kedykoľvek vyrobiť na počítači. Navyše z tejto listiny ani nevyplýva dátum vyhotovenia výpisu, ale len je na nej rukou napísaný dátum 23.6.2016, pričom tento dátum preukázateľne nezodpovedá tvrdeniu, že v uvedenom čase bola vlastníčkou tam uvedených spoluvlastníckych podielov J.. V.. Napriek tomu súd aj na základe tejto listiny rozhodoval. Ak aj opomenie okolnosti nedôveryhodnosti predloženej listiny, muselo byť z nej súdu zrejmé, že J.. V. vlastnila len 1/5 a 3/4 spoluvlastníckych podielov, pričom tento majetok bol súčasne zaťažený dvoma záložnými právami v prospech ISTROBANKY a.s. z roku 2005. Oproti tomuto stavu z aktuálneho listu vlastníctva vyplýva, že tieto záložné práva zabezpečujúce splatenie záväzku J.. V. ISTROBANKE a.s., sa už na aktuálnom LV nenachádzajú, a teda logicky museli prevodom zaniknúť, a to nepochybne nie inak, ako splatením dlhu, ktorý zabezpečovali. Zároveň poukázal na to, že jedna z nehnuteľností je po prevode na žalovaného celkom bez tiarch (s výnimkou zákonného a na druhej viazne nové záložné právo v prospech ČSOB a.s. z roku 2016, ktorého vklad bolo povolený v rovnaký deň, ako vklad kúpnej zmluvy, t. j. 21.6.2016. Z uvedeného vyplýva logický záver, že sa nemohlo jednať o právny úkon, ktorý nebol sprevádzaný reálnymi úhradami kúpnej ceny. Ak by súd starostlivo posúdil žalobcom predložené dôkazy a tvrdenia a tieto riadne verifikoval s bežne verejne dostupnými informáciami, v danom prípade z údajov zverejnených na oficiálnom katastrálnom portáli, nemohol by sa stotožniť s tvrdeniami žalobcu o tom, že úhrady za prevod boli len fiktívne. Ako vyplýva z obsahu odôvodnenia neodkladného opatrenia, súd uznal splnenie podmienky osvedčenia možnej existencie porušenia práva žalobcu, ktorého sa v konaní vo veci samej domáha, len na základe jeho tvrdení, ktoré sa však pri vyhodnotení ich obsahu a porovnaním s listinnými dôkazmi javia ako účelovo neúplné, a na základe predložených listinných dôkazov, z ktorých vyplýva akurát len to, že žalobca s vysokou pravdepodobnosťou má voči J.. V. pohľadávku z titulu jej ručiteľského záväzku za splatenie kontokorentného úveru tretej osoby, priameho dlžníka žalobcu. Dôkazy o možnej existencii pohľadávky žalobcu voči J.. V. sú však podľa nášho názoru v tomto konaní nepostačujúce, keďže premetom tohto konania nie je priznanie práva

žalobcu na zaplatenie jeho pohľadávky, ale určenie, že právny úkon J.. V. a žalovaného je voči nemu neúčinný. Vzhľadom na to musí žalobca osvedčiť existenciu porušenia jeho práva na uspokojenie jeho pohľadávky z majetku J.. V.. a teda v tomto smere by mal aj predložiť relevantné dôkazy. Takéto dôkazy, z ktorých by bolo možné usudzovať o naplnení pojmových znakov odporovateľného právneho úkonu však žalobca nepredložil. Okrem podmienok aktívnej a pasívnej legitimácie a podmienky dodržania lehoty na uplatnenie práva odporovať, pojmovými znakmi odporovateľného sú: existencia vymáhateľnej pohľadávky, právny úkon, ktorým došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka, úmysel dlžníka existujúci v čase vykonania napádaného právneho úkonu, zmariť týmto úkonom uspokojenie pohľadávky svojho veriteľ, vedomosť osoby, v prospech ktorej bol úkon urobený o úmysle dlžníka právnym úkonom s nim učineným zmariť uspokojenie pohľadávky jeho veriteľa K bodu 1. Žalobca neosvedčil splnenie tejto podmienky, nakoľko nedisponuje voči J.. V. žiadnou vykonateľnou pohľadávkou. V ďalšom odkázal na vyjadrenie k žalobe, kde podrobne argumentuje k výkladu pojmu „vykonateľná pohľadávka". K bodu 2. Ani splnenie tejto podmienky žalobca nemohol osvedčiť, čo vyplýva porovnaním listov vlastníctva z obdobia, kedy boli spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve J.. V. a zo súčasného stavu, keď je zrejmé, že namietaným prevodom síce došlo k zmenšeniu aktív J.. V., ale súčasne sa preukázateľne znížili aj jej pasíva, keď z príslušného listu vlastníctva boli s vkladom kúpnej zmluvy v prospech neho vymazané aj všetky záložné práva vzťahujúce sa k zabezpečeniu záväzkov J.. V. voči ISTROBANKE, a.s.. K bodu 3. Splnenie tejto podmienky „vyriešil" žalobca tvrdením, že žalovaný a J.. V. žijú v spoločnej domácnosti vo vzťahu druh a družka, ktorý spĺňa definíciu blízkych osôb podľa § 116 a §117 OZ. Týmto sa nesporne chcel zbaviť povinnosti preukázať úmysel konajúcich osôb, avšak máme za to, že sa nemohol súčasne zbaviť povinnosti preukázať okolnosť existencie ním tvrdeného vzťahu žalovaného a J.. V. ako druh a družka a udržiavanie spoločnej domácnosti. Žalobca nepredložil jediný dôkaz o tomto svojom tvrdení a ani len neuviedol zdroj týchto informácii, z ktorého by bolo možné uvažovať o ich pravdivosti. Ani splnenie tejto podmienky preto žalobca nemohol osvedčiť. Na strane druhej poukázal na to, že z dôkazov, ktoré žalobca do konania s návrhom predložil jednoznačne vyplýva, že v čase uzatvárania namietanej kúpnej zmluvy neexistovala žiadna pohľadávka žalobcu voči J.. V., pričom J.. V. ani nebola priamym dlžníkom žalobcu, ale len jednou z dvoch ručiteliek, a keďže v rozhodnom čase už ani nebola konateľkou tohto dlžníka, nemohla vedieť, že dlžník 25. dňa v mesiaci nepredloží žalobcovi akýsi účtovný výkaz, v dôsledku čoho ten bez akéhokoľvek upozornenia zo dňa na deň odmietne ďalšie čerpanie prostriedkov kontokorentného úveru a na výzvu žalobcu svoj dlh nesplatí, v dôsledku čoho žalobca pristúpi k vyplneniu blankozmenky. Aj tu odkázal v podrobnostiach na vyjadrenie k žalobe. Má za to, že z dôkazov, ktoré žalobca predložil a ani z jeho tvrdenia nevyplýva, že J.. V. mohla predpokladať takéto správanie sa žalobcu, osobitne s ohľadom na 8 ročnú prax, ktorá bola medzi nimi aplikovaná, pričom AGENTÚRA ALBATROS a.s. dovtedy vždy riadne plnila všetky svoje peňažné záväzky voči žalobcovi, o čom svedčí skutočnosť, že kontokorentný úver bol od jeho prvotného dojednania 8 rokov každoročne obnovovaný, čo vyplýva z listinných dôkazov, ktoré predložil sám žalobca. Úmysel v konaní J.. V. poškodiť žalobcu nemohol byť daný aj z toho dôvodu, že dotknutý jej majetok bol v rozhodnom čase zaťažený záložným právom ISTROBANKY, a.s. a teda ak by aj nedošlo k prevodu tohto majetku na žalovaného, toto záložné právo by patrilo banke ešte celé roky, až do riadneho splatenia celého úveru, ktorý zabezpečoval. Ak by J.. V. mala úmysel zmariť uspokojenie pohľadávky ktoréhokoľvek svojho veriteľa (nie to ešte veriteľa, ktorý nemal v čase uzavretia kúpnej zmluvy voči nej žiadnu pohľadávku a jej vznik nemohla ani len predpokladať), práve naopak, nemusela s týmto majetkom robiť nič a ktokoľvek by sa z neho chcel uspokojiť, musel by najprv splatiť celý úver ISTROBANKE, a.s.. Navyše aj skutočnosť, že nebola výlučnou vlastníčkou tohto majetku, ale vlastnila len spoluvlastnícky podiel, rovnako staval možnosť uspokojenia pohľadávky iného veriteľa, ako ISTROBANKU a.s., len do teoretickej roviny. Z uvedeného vyplýva, že právne postavenie žalobcu, ktorý by ten bol mal, ak by k uzavretiu kúpnej zmluvy nebolo došlo, sa nemohlo namietaným právnym úkonom žiadnym spôsobom zhoršiť, oproti stavu po prevode, osobitne ak by sa aj skutočne jednalo o odporovateľný právny úkon. Preto ak by uvažovala J.. V. a žalovaný špekulatívne, práve naopak, žiaden prevod by neboli realizovali, ale by mali záujem na zachovaní stavu ich spoluvlastníctva. Uvedené svedčí o dobromyseľnosti ich konania. K bodu 4. Keďže nemohol byť racionálne daný úmysel J.. V. uzavretím kúpnej zmluvy zmariť uspokojenie neexistujúcej pohľadávky žalobcu, nemohol byť takýto úmysel ani známy jemu. O tom, že konal dobromyseľne svedčí skutočnosť, že ak by sa malo z jeho strany jednať o úmyselné špekulatívne konanie, ktorého cieľom by malo byť zmarenie uspokojenia pohľadávky žalobcu, resp. ak by mal uzavrieť kúpnu zmluvu s J.. V. s vedomím, že táto pristúpila k jej uzavretiu z dôvodu, že sa chce zmariť uspokojenie pohľadávok niektorého svojho veriteľa, zrejme by hneď po nadobudnutí vlastníckych práv učinil také dispozície so svojim majetkom, ako to uvádza žalobca a neusiloval by o také riešenie, ktorým by celkom zbavil tiarch záložných práv jeden z týchto bytov. Skutočnosť, že plánoval byt dlhodobo prenajať a už aj

mal vážneho záujemcu, je jeho právom vlastníka nakladať so svojim majetkom, ktoré mu však bolo napádaným neodkladným opatrením na návrh žalobcu v rozpore so zákonom fakticky odňaté, keďže sa jedná spoluvlastnícke podiely k bytu, ktoré nie sú konkrétne vymedzené. Na základe uvedeného žalobca žiada, aby bolo rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia pre nezákonnosť zrušené, a aby bol žalovanému priznaná náhrada trov konania. 4.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 a uznesenie zmenil podľa § 388 CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387) a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 5.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) a týka sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 6.Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že skutkové zistenia sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Uplatnený odvolací dôvod je daný. 7.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci zodpovedá § 365 ods.1 písm. h) CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 8.Súd síce použil správny právny predpis ale z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach stranách sporu. Uplatnený odvolací dôvod je daný. 9.Podľa § 325 ods.1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10.Podľa § 325 ods.2 písm. c) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 11.Podľa § 326 ods.1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12.Podľa § 328 ods.1 ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods.1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13.Podľa § 328 ods.2 prvá veta o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 14.Podľa § 329 ods.2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15.Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci), d) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 16.Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa musí vziať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku a je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (nález Ústavného súdu Českej republiky IV.ÚS89/02 z 18.6.2002, Sbírka nálezu a usnesení Ústavního soudu, svazek 27, nález č.97). 17.Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery účastníkov, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a aj pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie NS SR 2MCdo 3/2010). 18.Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí sa dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa, vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie NS SR 6Cdo 171/2010). 19.Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil základné podmienky pre jeho vydanie. Žiadnym spôsobom neosvedčil, že žalovaný má bezprostredný úmysel sa nadobudnutej nehnuteľnosti zbaviť alebo inak zaťažiť. V tejto súvislosti je nutné poukázať na to, že prevodom realizoval svoje predkupné právo na prevádzanej nehnuteľnosti v podiele 1/5 a v podiele 3/4. V návrhu žalobca len predpokladá, že žalovaný bude s majetkom ďalej nakladať, pričom je zrejmé, že na byt č. 1 bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnosti v prospech ČSOB k 21.6.2016. Žalobca rovnako neosvedčil ani skutočnosť, že ručiteľka J.. K. V. nemá iný majetok a, že on sa nebude môcť v prípadnom exekučnom konaní uspokojiť z ďalšieho majetku. Neosvedčil ani svoje tvrdenie, že sporným prevodom nebolo žalovaným poskytnuté ručiteľke adekvátne plnenie a s prihliadnutím na skutočnosť, že síce došlo k zmenšeniu aktív J.. V., ale súčasne sa preukázateľne znížili aj jej pasíva, keď z príslušného listu vlastníctva boli s vkladom kúpnej zmluvy v prospech žalovaného vymazané aj všetky záložné práva vzťahujúce sa k zabezpečeniu záväzkov J.. V. voči ISTROBANKE, a.s. 20.S prihliadnutím na skutočnosť, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, neboli splnené podmienky podľa § 325 ods.1, návrh bol v zmysle § 328 ods.1 zamietnutý. 21.O trovách neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým bude konanie končiť (§ 262 ods.1 ). 22.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.