Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_26Cbi-19-2016.pdf
PDF · 105.69 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cbi/19/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Antalovou, v právnej veci žalobcu PhDr. Mgr. Peter Rosputinský, PhD., advokát, so sídlom Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 021 791, právne zast. Mgr. Zuzanou Gregorovou, advokátkou, Dolná 6/A, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému KOVA, s.r.o. „v reštrukturalizácii", so sídlom Badín 3, 976 32 Badín, IČO: 31 616 232, právne zast. Mgr. Patrikom Štefkeje, Školská 3, Nitra, v konaní o určenie pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu prihlásená do reštrukturalizácie dlžníka KOVA, s.r.o. „v reštrukturalizácii“, so sídlom Badín 3, 976 32 Badín, IČO: 31 616 232 v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2R 3/2016 vo výške 86,85 Eur je oprávnená čo do právneho dôvodu a výšky.
II. V časti určenia vymáhateľnosti pohľadávky súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1 Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu 16. 09. 2016 domáhal určenia svojej pohľadávky vo výške 86,85 Eur prihlásenej do reštrukturalizácie dlžníka a to čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky.
2 Žalovaný so žalobou nesúhlasil.
3 Súd vykonal vo veci dokazovanie a to prihláškou spolu s prílohami, potvrdením o vklade v hotovosti zo dňa 19. 07. 2016, oznámením o zániku pohľadávky veriteľa zo dňa 19. 07. 2016, potvrdením o vklade v hotovosti zo dňa 22. 07. 2016, listom pre správcu zo dňa 25. 07. 2016, výpisom z účtu žalobcu zo dňa 25. 07. 2016 a 02. 08. 2016, listom zo dňa 03. 08. 2016 pre správcu, listami zo dňa 25. 07. 2016 a 03. 08. 2016 pre Okresný súd Banská Bystrica, žiadosťou správcu zo dňa 21. 07. 2016, vyjadrením Okresného súdu Banská Bystrica zn. 2R 3/2016 zo dňa 23. 08. 2016, zoznamom pohľadávok aktualizovaným ku dňu 22. 08. 2016, oznámením o popretí pohľadávky zo dňa 23. 08. 2016 a zistil tento skutkový stav:
4 Uznesením zo dňa 08. 06. 2016 č. k. 2R 3/2016-365 Okresný súd Banská Bystrica povolil reštrukturalizáciu dlžníka KOVA, s.r.o., so sídlom 976 32 Badín 3, IČO: 31 616 232 a ustanovil správcu JUDr. Ing. Tomáša Oravca, so sídlom Cesta na štadión 10, 974 01 Banská Bystrica. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17. 06. 2016.
5 Žalobca si v reštrukturalizačnom konaní dlžníka prihlásil svoje pohľadávky v celkovej výške 86,85 Eur. Reštrukturalizačný správca JUDr. Ing. Tomáš Oravec nevyhovel žiadosti žalobcu o vydanie potvrdenia o zápise pohľadávok žalobcu do zoznamu pohľadávok a informoval ho, že pohľadávky žalobcu do zoznamu pohľadávok v zákonnej lehote ani nezapísal. Následne 19. 07. 2016 U.. P. M. vložila na účet žalobcu sumu 86,85 Eur bez toho, aby žalobcu o tomto vopred akokoľvek informovala, alebo mu
oznámila právny dôvod, na základe ktorého tak urobila. Následne doručila správcovi oznámenie z 19. 07. 2016 o zániku pohľadávky žalobcu ako veriteľa. Žalobca peniaze považoval za bezdôvodné obohatenie a vrátil ich v plnej výške 22. 07. 2016 U.. P. M., o čom bol správca listom zo dňa 25. 07. 2016 informovaný. Na to U.. P. M. poukázala žalobcovi 25 súm spolu vo výške 86,88 Eur a s poznámkou „úrok z omeškania KOVA“ s uvedením č. faktúry, na ktorú sa daný úrok vzťahuje a to znova bez uvedenia právneho dôvodu na základe ktorého tak urobila. Žalobca 02. 08. 2016 U.. P. M. túto sumu vrátil, pretože tieto peniaze mu označená osoba nedlhovala a zastával názor, že ako advokát nie je oprávnený si bez príslušného právneho dôvodu dané peniaze ponechať. Tieto skutočnosti žalobca oznámil správcovi listom zo dňa 03. 08. 2016.
6 Správca doručil Okresnému súdu Banská Bystrica žiadosť z 21. 07. 2016 o posúdenie, či je žalobca účastníkom reštrukturalizačného konania žalovaného. K tejto otázke sa žalobca súdu vyjadril listom zo dňa 25. 07. 2016 a 03. 08. 2016. K žiadosti správcu vydal Okresný súd Banská Bystrica vyjadrenie zn. 2R 3/2016 z 23. 08. 2016, v ktorom o. i. uviedol, že správca je povinný v danej veci rozhodnúť sám po posúdení všetkých rozhodných úkonov, najmä „úhrad“ U.. P. M.. Dňa 22. 08. 2016 sa konala schôdza veriteľov žalovaného, kedy správca bezprostredne pred konaním schôdze zapísal žalobcu do prezenčnej listiny pod por. č. 31 a žalobcovi umožnil na schôdzi veriteľov hlasovať. Následne správca dňa 23. 08. 2016 doručil súdu zoznam pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie žalovaného vyhotovený ku dňu 22. 08. 2016, v ktorom bola zahrnutá už aj pohľadávka žalobcu a v rámci tohto zoznamu správca zároveň uviedol rozsah popretia pohľadávky žalobcu. Oznámenie o tejto skutočnosti je datované dňom 23. 08. 2016.
7 Žalobca tvrdí, že bez ohľadu na to, kedy tak správca urobil, je toto popretie nesprávne a nezákonné, pretože pohľadávka žalobcu nikdy nezanikla, nikdy nedošlo k jej zaplateniu žalovaným a žalobca nedisponuje príslušnou sumou finančných prostriedkov, pretože peniaze žalobcovi poukázané U.. P. M. jej boli vrátené ako vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na právny názor Okresného súdu Banská Bystrica uvedený vo vyššie uvedenom vyjadrení, že nikomu (prinajmenšom žalobcovi a súdu) nebola predložená dohoda alebo iný právny úkon na základe ktorého by bola U.. P. M. oprávnená platiť žalobcovi jeho pohľadávky prihlásené do reštrukturalizačného konania inej osoby, t. j. žalovaného, pričom ani žalobcovi a ani súdu nie je zrejmé ustanovenie nijakého právneho predpisu, na základe ktorého by bolo možné uspokojiť prihlásenú pohľadávku do reštrukturalizačného konania inak, ako podľa reštrukturalizačného plánu a z akého dôvodu by mal byť žalobca zvýhodnený oproti iným veriteľom s prihlásenými pohľadávkami. Záverom žalobca tvrdí, že lehota na popieranie pohľadávok uplynula 17. 08. 2016 a lehota na podanie tejto žaloby uplynie 16. 09. 2016 s poukazom na ust. § 124 ods. 4 ZKR.
8 Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení doručenom súdu 06. 12. 2016 poukazuje na to, že pokiaľ sa žalovaný odvoláva na dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 01. 05. 2016, že danú skutočnosť U.. P. M. neoznámila žalobcovi a to ani pred a ani po vykonaní vyššie uvedených platieb. Túto skutočnosť prinajmenšom do 03. 08. 2016 neoznámila ani reštrukturalizačnému správcovi, inak by žalovaný neuviedol, že reštrukturalizačný správca „plnenie pristupujúceho dlžníka za žalovaného s veľkou pravdepodobnosťou posúdil ako plnenie tretej osoby, ktorá tak koná na základe určitého právneho dôvodu“ a čo je najdôležitejšie, inak by túto skutočnosť reštrukturalizačný správca uviedol vo svojich žiadostiach z 21. 07. 2016, 02. 08 a03. 08. 2016 adresovaných konkurznému súdu. Žalobca vyslovuje domnienku, že k podpísaniu danej dohody došlo až po 03. 08. 2016, nakoľko skutočnosť jej uzavretia sa neuvádza ani v liste doručenom 19. 07. 2016 U.. P. M. správcovi a ani v liste U.. P. M. žalobcovi zo dňa 03. 08. 2016. Pokiaľ U.. P. M. neuviedla existenciu dohody v uvedených listinných dokladoch, tak zrejme preto, že táto dohoda ešte 03. 08. 2016 neexistovala. Skutočnosť, že medzi žalovaným a konateľkou malo dôjsť k uzavretiu nejakej dohody, nebola žalobcovi známa ani formálne, ani neformálne a to až do 02. 12. 2016, kedy bolo žalobcovi predložené vyjadrenie žalovaného s jeho prílohou. Žalobca nebol ani žalovaným ani U.. P. M. a ani reštrukturalizačným správcom priamo a ani sprostredkovane informovaný o tom, na základe akého právneho dôvodu došlo k poukazovaniu platieb U.. P. M. žalobcovi. Ak žalovaný uvádza opak, nech o tejto skutočnosti predloží dôkaz. Je pravdou, že žalobcovi boli na jeho účet v banke pripísané sumy od U.. P. M. tvrdené žalovaným. Keďže žalobca nemal vedomosť o právnom dôvode týchto platieb, považoval za svoju právnu povinnosť uvedené platby vydať ako bezdôvodné obohatenie. Tento názor žalobca prezentoval od počiatku vzniknutej situácie. U.. P. M. nič nebránilo oznámiť uzatvorenie vyššie uvedenej dohody žalobcovi a správcovi žalovaného. Túto povinnosť mala U.. P. M. ako konateľka žalovaného prinajmenšom vo vzťahu ku správcovi. Žalobca
dokonca pripúšťal, že uvedená osoba tak koná aj dôvodu, aby iniciovala voči žalobcovi disciplinárne konanie pred príslušných orgánom Slovenskej advokátskej komory z dôvodu, že ako advokát si žalobca ponechal peniaze, ktoré mu ona poukázala.
9 Je pravdou, že U.. P. M. nepotrebovala súhlas žalobcu na podpísanie dohody o pristúpení k záväzku. Ako však vyplýva z komentára k ustanoveniu § 534 Občianskeho zákonníka: „Veriteľ nie je účastníkom dohody, a preto mu z nej žiadne priame práva voči tretej osobe nevyplývajú. O existencii dohody veriteľ nemusí ani vedieť. S plnením preberateľa plnenia však musí súhlasiť, pretože mu nemožno nanútiť, aby prijal od niekoho, s kým nie je v záväzkovom vzťahu. V prípade, že by veriteľ odmietal prevziať plnenie od tretej osoby, je mu potrebné preukázať, že tretia osoba plní na základe dohody s dlžníkom. (FEKETE, Imrich: Občiansky zákonník. Veľký komentár, EUROKODEX, 2011, s. 1536)“.
10 Žalobca ďalej poukazuje aj na stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR z 11. 01. 1974 č. 20 z roku 1974 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, v zmysle ktorého do pojmu neoprávneného majetkového prospechu patria aj prípady plnenia bez právneho dôvodu a najmä prípad, keď ten, kto plnenia prijíma, je síce veriteľom, ale plnenie poskytuje ten, kto nie je k nemu povinný, kto nie je dlžníkom.
11 Pokiaľ žalovaný považuje za dostatočné, že U.. P. M. identifikovala, aké pohľadávky žalobcovi plní, tak žalobca síce pripúšťa, že došlo k označeniu pohľadávok, ktoré U.. M. plnila, avšak čo je právne významné, že nedošlo k preukázaniu dohody žalobcovi medzi U.. P. M. a žalovaným o tom, že dané peniaze zaplatí žalobcovi U.. P. M. ako fyzická osoba. Žalobca opäť v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23. 08. 2016, ktorý uviedol, že „ani nie je zrejmé, či U.. M. vykonala predmetné úhrady ako konateľka dlžníka, t. j. v jeho mene alebo ako tretia osoba a ak ako tretia osoba, tak na základe akého právneho úkonu“. Žalobca preto v súlade s právnym poriadkom SR vrátil U.. M. jej peniaze titulom vydania bezdôvodného obohatenia a v dôsledku uvedenej skutočnosti nedošlo k zaplateniu pohľadávky žalobcu, teda nedošlo k jej zániku a žalobca je naďalej veriteľom žalovaného.
12 Zároveň ako vyplýva z vyjadrenia konkurzného súdu zo dňa 23. 08. 2016, reštrukturalizačný správca sa mal celou záležitosťou zaoberať, zistiť relevantné skutkové informácie a právne úkony a tieto vyhodnotiť. Správca dostatočne nekomunikoval s konateľkou žalovaného, inak by sa o dohode z 01. 05. 2016 dozvedel skôr a upozornil by ju na dosah a význam takéhoto právneho úkonu a možné právne dôsledky. Žalobca taktiež nemal záujem na tom, aby došlo k uspokojeniu jeho pohľadávky spôsobom, ktorá by mohla mať negatívny dopad na samotnú U.. M. a ktorý by ju vystavil riziku a nebezpečenstvu trestného stíhania. K uspokojeniu pohľadávky žalobcu konaním U.. P. M. by došlo na úkor iných veriteľov, ktorí si taktiež prihlásili svoje pohľadávky do reštrukturalizačného konania.
13 Na pojednávaní dňa 04. 05. 2017 žalobca uviedol, že pokiaľ bude pohľadávka žalobcu na základe dodatočne preukázaného právneho dôvodu pristúpenia k záväzku zo strany U.. M. uhradená, tak túto úhradu namietať nebude a nebude ju už považovať za bezdôvodné obohatenie.
14 Žalovaný v konaní poukazoval na dohodu o pristúpení k záväzku podľa ust. § 534 Občianskeho zákonníka uzavretú s fyzickou osobou U.. P. M., na základe ktorej sa pristupujúci dlžník zaviazal plniť záväzky žalovaného a to ako pôvodného dlžníka veriteľom žalovaného do maximálnej výšky 1 000 Eur. Došlo tak k uzavretiu dvojstranného právneho úkonu, v dôsledku ktorého vznikol právny dôvod na strane pristupujúceho dlžníka plniť záväzky žalovaného ako pôvodného dlžníka v rozsahu a za podmienok ustanovených predmetnou dohodou. Na uzavretie tohto právneho úkonu sa nevyžadoval súhlas veriteľa a ani žiadne priame právo veriteľov voči pristupujúcemu dlžníkovi uzavretím takejto dohody nevzniklo. Pristupujúci dlžník tak uhradil žalobcovi dňa 19. 07. 2016 sumu vo výške 86,85 Eur, t. j. výšku pohľadávky prihlásenej žalobcom do reštrukturalizácie. Týmto plnením došlo k zániku pohľadávky žalobcu podľa ust. § 119 ods. 4 v spojení s ust. § 27 ods. 1 písm. g) ZKR a teda aj k zániku postavenia žalobcu ako účastníka reštrukturalizačného konania. Postup reštrukturalizačného správcu pri popretí pohľadávky žalobcu je preto vecne správny a zákonný, kedy plnenie pristupujúceho dlžníka za žalovaného s veľkou pravdepodobnosťou posúdil ako plnenie tretej osoby, ktorá tak koná na základe určitého právneho dôvodu. Žalobca bol priamo či sprostredkovane informovaný o tom, na základe akého právneho dôvodu došlo k plneniu pristupujúcim dlžníkom. Napriek tomu žalobca odmietal takéto plnenia prijať a poukazoval ich späť pristupujúcemu dlžníkovi. Vkladom na účet žalobcu dňa 19. 07. 2016 alebo vzápätí po 22. 07.2016 vo výške 86,88 Eur došlo k splneniu záväzku žalovaného voči žalobcovi,
ktorému tak zaniklo postavenie účastníka reštrukturalizačného konania. Nie je pritom rozhodujúce, že žalobca s týmto postupom nesúhlasí a je nanajvýš na zamyslenie správanie veriteľa, ktorého pohľadávka bola uspokojená treťou osobu, odmietať za každú cenu prijatie takéto plnenie a iniciovať tak zbytočne súdne spory. Zo správania veriteľa možno usúdiť, že nemá skutočný záujem na tom, aby jeho pohľadávka bola uspokojená plnením ale má naopak záujem na tom, aby naďalej zostal účastníkom reštrukturalizačného konania, s ktorým postavením je spojené právo nahliadať do reštrukturalizačného spisu alebo za účelom zistenia citlivých informácií o dlžníkovi. Na základe dvojstranného právneho úkonu uzavretého so žalovaným vznikla pristupujúcemu dlžníkovi právna povinnosť poskytnúť plnenie veriteľom žalovaného, t. j. aj žalobcovi. Pokiaľ žalobca odmietal takéto plnenie prijať a poukazoval ho späť pristupujúcemu dlžníkovi, ide o vzájomný vzťah medzi žalobcom a pristupujúcim dlžníkom vo vzťahu k otázke bezdôvodného obohatenia, no nemá žiadny vplyv na zánik pohľadávky žalobcu voči žalovanému uplatnenej v tomto súdnom konaní, a to dňom kedy obdržal od pristupujúceho dlžníka plnenie. Pokiaľ aj mal žalobca pochybnosti o tom, akú pohľadávku pristupujúci dlžník plní v mesiaci júl 2016, tak v následne poukázaných viacerých čiastkových platbách pristupujúci dlžník dostatočne určito identifikoval, aké pohľadávky žalobcu plní a v akej výške a za ktorého pôvodného dlžníka. Plnením pristupujúcim dlžníkom tak došlo k zániku pohľadávok žalobcu uplatnených v tomto súdnom konaní. Žalovaný striktne odmieta domnienky žalobcu, že dohoda o pristúpení k záväzku bola dodatočne vyhotovená. Pokiaľ pristupujúci dlžník neoznámil dôvod, na základe akej právnej skutočnosti platí predmetné platby, tak je potrebné takéto konanie chápať tak, že sa nejedná o osobu s právnickým vzdelaním, ktorá by mala nepochybnú vedomosť o význame takejto dohody, či už pre správcu alebo veriteľa. Splnením pohľadávok žalobcu mal pristupujúci dlžník za to, že je vec vybavená. Skôr je otázne, prečo žalobca ako osoba s právnickým vzdelaním formálne nekontaktovala pristupujúceho dlžníka za účelom vysvetlenia jeho konania a to aj po tom, čo boli dostatočne určito pristupujúcim dlžníkom označené pohľadávky, ktoré za dlžníka plní. Ustanovenie § 534 OZ nevyžaduje ako podmienku uzavretia dohody o pristúpení k záväzku dlžníka žiadny ani len konkludentný súhlas veriteľa s prijatím plnenia, ktoré je poukázané na uspokojenie jeho pohľadávky, ak je dostatočne identifikovaná pohľadávka dlžníka, ktorá sa plní. Veriteľom pritom žiadne priame právo voči pristupujúcemu dlžníkovi nevzniká. Naopak v kontexte ust. § 566 ods. 1 OZ je veriteľ oprávnený odmietnuť prijatie čiastkového plnenia, ak by to odporovalo dohode s dlžníkom alebo povahe pohľadávky. Pokiaľ pristupujúci dlžník dostatočne, určito, zrozumiteľne a nezameniteľne označil, aké pohľadávky za dlžníka plní, veriteľ nebol oprávnený odmietnuť takéto plnenie. V obchodných záväzkových vzťahoch je bežné, keď jeden subjekt plní záväzok pôvodného dlžníka čím dochádza k uspokojeniu pohľadávky veriteľa a u dlžníka dochádza k zániku záväzku, aby sa vyžadovalo preukázanie právneho dôvodu na strane osoby poskytujúcej plnenie. Zo strany pristupujúceho dlžníka v žiadnom prípade nemôže ísť o konanie v rozpore so zákonom, keďže plnenie poskytol pristupujúci dlžník a nie samotný dlžník, ktorým by tým mal podľa názoru žalobcu zvýhodniť iného veriteľa. Podľa názoru žalovaného cieľom žalobcu je len zotrvať v reštrukturalizačnom konaní ako účastník reštrukturalizačného konania a teda za účelom oboznamovania sa s kompletným spisovým materiálom reštrukturalizácie dlžníka a citlivými informáciami o podnikaní žalovaného. Zánik postavenia účastníka konania nie je viazaný na žiadne rozhodnutie súdu ale podstatou je právna skutočnosť, že došlo k plneniu, ktoré má za následok zánik pohľadávky, k čomu nepochybne došlo.
15 Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný žiada žalobu žalobcu zamietnuť.
16 Z dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 01. 05. 2016 uzavretej medzi dlžníkom KOVA s.r.o. a U.. P. M., nar. XX. XX. XXXX? ako pristupujúcou dlžníčkou, súd zistil, že jej predmetom bol záväzok pristupujúceho dlžníka splniť popri pôvodnom dlžníkovi jeho záväzky voči veriteľom vyplývajúcich z nesporných pohľadávok, ktoré pôvodný dlžník uznáva maximálne v súhrne do výšky 1 000 Eur (čl. II Dohody).
17 Z oznámenia U.. P. M. zo dňa 19. 07. 2016 o zániku pohľadávky veriteľa súd zistil, že U.. P. M. oznamuje reštrukturalizačnému správcovi, že dňa 19. 07. 2016 došlo k úhrade pohľadávky veriteľa PhDr. Mgr. Petra Rosputinského PhD. advokát v celom prihlásenom rozsahu t. j. vo výške 86,85 Eur. U.. P. M. má za to, že v zmysle § 119 ods. 4 a § 27 ods. 1 písm. g) ZKR zanikla účasť tohto veriteľa v konaní pod sp. zn. 2R 3/2016.
18 Z oznámenia reštrukturalizačného správcu Ing. Tomáša Oravca zo dňa 23. 08. 2016 o popretí pohľadávok veriteľa Mgr. Petra Rosputinského súd zistil, že správca popiera pohľadávku pod por. č. 234, úroky z omeškania vo výške 86,85 Eur v plnom rozsahu čo do poradia, právneho dôvodu a prihlásenej
sumy na základe podnetu dlžníka a podaní - Oznámení o zániku pohľadávky zo dňa 19. 07. 2016 a 26. 07. 2016 - pohľadávka zanikla úhradou.
19 Podľa § 124 ods. 4 ZKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
20 Podľa § 534 Občianskeho zákonníka, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
21 V konaní mal súd preukázané, že správca poprel pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu, výšky a poradia na základe podnetu dlžníka a podaní U.. P. M. o zániku pohľadávky zo dňa 19. 07. 2016 a 26. 07. 2016 z dôvodu zániku pohľadávky úhradou. Ako dôvod popretia pohľadávky správca neuvádza Dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 01. 05. 2016. Pokiaľ správca poprel pohľadávku žalobcu len z ním uvedených dôvodov, tak takéto popretie nebolo dôvodné. Osoba plniaca záväzok dlžníka voči žalobcovi bola konateľkou dlžníka, preto správca - pokiaľ postupoval s odbornou starostlivosťou - nemohol bez ďaľšieho len na základe oznámenia konateľky dlžníka, že pohľadávku žalobcu uhradila - poprieť túto pohľadávku žalobcu. Pohľadávky prihlásené do reštrukturalizačného konania je možné uspokojiť len na základe plánu. Pokiaľ U.. P. M. ako konateľka dlžníka výslovne neuviedla, že pohľadávku žalobcu uhrádza vo vlastnom mene ako tretia osoba, „právne nezávislá“ od dlžníka, t.j. nie v jeho mene, tak správca konajúci s odbornou starostlivosťou, ktorý zároveň musel vedieť že dlžník nemôže uspokojiť pohľadávku veriteľa prihlásenú do reštrukturalizačného konania inak, než na základe reštrukturalizačného plánu, nemohol z ním uvedených dôvodov vyhodnotiť pohľadávku žalobcu za uhradenú v súlade so zákonom a len na základe tejto skutočnosti pohľadávku žalobcu poprieť.
Z listu U.. P. M. zo dňa 19. 07. 2016 nijakým spôsobom nevyplýva, že pohľadávku dlžníka uhradila ako tretia osoba, nie v mene dlžníka. Žiadna zo strán neoznačila ako dôkaz a nepredložila ako dôkaz list U.. M. zo dňa 26.07.2016. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že plnenie pohľadávky žalobcu U.. M. ako fyzickou osobou vyplýva z označenia U.. P. M. identifikačnými údajmi fyzickej osoby. Takýto záver by bolo možné prijať len v prípade, že by sa jednalo o úplne inú tretiu osobu, ktorá nemá s dlžníkom nič spoločné. V danom prípade však práve z dôvodu, že sa jednalo o konateľku dlžníka, bol správca povinný s odbornou starostlivosťou posúdiť úhrady vykonané zo strany U.. P. M.Č. voči veriteľovi
- žalobcovi a až následne po zistení, na základe akej právnej skutočnosti U.. P. M. plnila pohľadávku veriteľa - žalobcu a či ako tretia osoba alebo ako konateľka dlžníka, t.j. po zistení všetkých relevantných skutočností, na základe ktorých by správca zistil, prečo U.. M. plnila žalobcovi ním prihlásenú pohľadávku do reštrukturalizácie a v mene koho plnila ( vo svojom alebo v mene dlžníka), mohol poprieť pohľadávku žalobcu, ak by na základe dostatočne zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že pohľadávka naozaj zanikla a teda je potrebné ju poprieť.
22 Reštrukturalizácia je prísne formálny proces s vážnymi hmotnoprávnymi následkami v prípade neuplatnenia, prípadne nesprávneho uplatnenia pohľadávok veriteľmi v tomto konaní - a to stratou ich vymáhateľnosti ( § 155 ods. 2 ZKR).
23 Pokiaľ si žalobca prihlásil do reštrukturalizačného konania dlžníka svoju pohľadávku, ktorá mu bola v priebehu reštrukturalizačného konania uhradená zo strany konateľky dlžníka bez oznámenia právneho dôvodu tohto plnenia, nebol žalobca povinný takéto plnenie prijať práve s poukazom na skutočnosť, že jeho pohľadávka mala byť v reštrukturalizácii uspokojená len na základe plánu. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že žalobca bol povinný zisťovať okolnosti úhrady jeho pohľadávky U.. M.. Žalobca uplatnil svoje právo a prihlásil si svoju pohľadávku v reštrukturalizácii dlžníka v súlade s príslušnými ustanoveniami ZKR; správca bol povinný túto pohľadávku s odbornou starostlivosťou posúdiť a preskúmať a pokiaľ zistil, že táto bola uhradená v priebehu reštrukturalizačného konania osobou, ktorá je zároveň konateľkou dlžníka, bol povinný s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a posúdiť možné právne účinky tejto úhrady a zistiť ďaľšie relevantné rozhodujúce skutočnosti, aby tak mohol urobiť, t.j. zistiť, v koho mene táto osoba žalobcovi plnila a na základe čoho. Až po zistení týchto
skutočností mohol správca dospieť k záveru, či pohľadávka žalobcu naozaj zanikla splnením a túto príp. poprieť. Súd vyslovuje pochybnosti, či správca poprel pohľadávku žalobcu v zákonnej lehote, nakoľko na prvej schôdzi veriteľov dňa 22.08.2016 ( a ktorá schôdza sa v súlade s ust. § 126 ods. 1 ZKR koná po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok) žalobca mohol realizovať svoje hlasovacie právo. Táto skutočnosť však nebola v konaní stranami rozporovaná. Súd preto pri posudzovaní oprávnenosti pohľadávky žalobcu vychádzal z popretia správcu a dospel k záveru, že pokiaľ aj bola pohľadávka žalobcu popretá v zákonnej lehote a kedy v rozpore s popretím pohľadávky správca priznal žalobcovi hlasovacie práva na 1. schôdzi veriteľov, popretie pohľadávky zo strany správcu nebolo dôvodné.
24 Pokiaľ konateľka dlžníka U.. P. M. uhrádzala pohľadávku žalobcu v priebehu reštrukturalizačného konania na základe existujúcej Dohody o pristúpení k záväzku s dlžníkom, nič jej nebránilo - a dokonca bola povinná minimálne správcovi predložiť právny titul, na základe ktorého tak robila. Pokiaľ žalobca vo svojom liste U.. M. podrobne zdôvodnil, z akých dôvodov jej plnenie neprijíma a vracia jej ho späť, nič jej nebránilo v tom, aby žalobcovi zdôvodnila, na základe akej právnej skutočnosti mu jeho pohľadávku za dlžníka plnila.
25 Súd ďalej konštatuje, že zo žiadneho listinného dokladu - a to ani zo samotného popretia a ani z tvrdení samotných strán sporu nevyplýva skutočnosť, že Dohoda o pristúpení k záväzku bola správcovi predložená v rámci lehoty na popieranie pohľadávok a teda že dôvodom popretia pohľadávky žalobcu bola v tomto súdnom incidenčnom konaní žalovaným predložená Dohoda o pristúpení k záväzku. Z tvrdení účastníkov, ako aj z predložených listinných dokladov naopak jednoznačne vyplýva, že správca poprel pohľadávku žalobcu na základe iných právnych skutočností než na základe Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 01. 05. 2016 a že pohľadávku žalobcu poprel len na základe oznámenia U.. P. M. zo dňa 19. 07. a 26. 07. 2016 a ktoré popretie nebolo preto dôvodné. Pohľadávka žalobcu je preto oprávnená a je oprávnenou aj ku dňu rozhodnutiu súdu, nakoľko žalobca k tomuto dňu nedisponuje žiadnym plnením od U.. M. na základe Dohody o pristúpení k záväzku, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná.
26 Tak ako bolo uvedené vyššie správca poprel pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu, výšky a poradia. Pohľadávka žalobcu nebola popretá čo do vymáhateľnosti. Pokiaľ preto žalobca vo svojej žalobe žiada určiť okrem právneho dôvodu a výšky aj vymáhateľnosť pohľadávky, v tejto časti súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca sa naopak nedomáhal určenia poradia, v dôsledku čoho súd o určení poradia pohľadávky žalobcu nerozhodol, napriek tomu, že poradie pohľadávky bolo správcom popreté.
27 Podľa § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28 Žalobca mal síce v konaní len čiastočný úspech, avšak neúspech mal len v nepatrnej časti, súd mu preto podľa § 255 ods. 1 C. s. p. priznal náhradu trov konania v plnej výške.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia v štyroch vyhotoveniach na Okresný súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozhodnutiu možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.