Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/287/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený : Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným v 1. I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., J. XXX/XX a 2. D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., J. XXX/XX, obaja toho času bytom R. T., X V. J. S. J XNG, o zaplatenie 3.826,36 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 13C/175/2014-94 z 25.2.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom č.k. 13C/175/2014-94 z 25.2.2016 rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3. 342,32€ s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 3. 342,32€ od 12.08.2013 do zaplatenia , vyčíslený úrok z omeškania vo výške 122,95€ zo splátok za obdobie od 21.03.2011 do 11.08.2013 a nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú z súdneho poplatku vo výške 169,83€ a trov právneho zastúpenia vo výške 1.134,57€, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Rozhodol tak o návrhu, ktorým žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne k úhrade sumy 3.826,36 Eur s prísl. s odôvodnením, že žalovaní riadne nesplácali splátky v zmysle Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 31.12.2007 a poskytnutého p veriteľom, Slovenskou sporiteľňou a.s., Bratislava, ktorá žalobcovi pohľadávku postúpila s tým, že pohľadávka ku dňu postúpenia pozostávala z istiny vo výške 3.178,69 Eur, riadneho úroku vo výške 647,67 Eur, úroku z omeškania vo výške 294,17 Eur a ostatného príslušenstva vo výške 59,80 Eur s tým, že posledné dve položky úrok z omeškania a ostatné príslušenstvo si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy o splátkovom úvere bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 2.655,51 Eur, ktorý mal byť splatený v mesačných splátkach po 40,76 Eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatnil splátky úveru splatné od 20.03.2010 do 20.12.2017 v počte 94 a celkovej výške 3.826,36 Eur, ktoré sa stali splatnými s tým, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená už dňa 11.08.2013. Zvyšné splátky si žalobca neuplatnil z dôvodu ich premlčania. K premlčaniu žalobca už v žalobe poukázal na to, že podľa jeho názoru na tento vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, teda aj ustanovenia vzťahujúce sa na otázku premlčania. Žalovaný ani opatrovník, ktorý im bol v zmysle predchádzajúcej platnej úpravy ustanovený sa k žalobe nevyjadrili. Súd prvej inštancie citoval ust. § 52 ods. 1,2,3,§ 53 ods. 1,4, § 54 ods. 1,2 Obč.zákonníka spolu s § 2, § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku

dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 31.12.2007 a § 5b zákona č. 270/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uzavrel, že vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko pôvodný veriteľ poskytol žalovaným bezúčelový spotrebný úver v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaní uzavreli zmluvu ako fyzické osoby a zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by im bol úver poskytnutý na účely zamestnania, či podnikania. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd preukázanú existenciu zmluvy o splátkovom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými. Na základe zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 2.655,51Eur (80.000,- Sk), ktorý sa zaviazali splácať 120 mesiacov v splátkach po 40,76 Eur (1.228,- Sk), teda celkovo sa zaviazali zaplatiť sumu 4.891,20€ ( 120 x 40,76 = 4.891,20 ). Splatnosť prvej splátky bola stanovená na 20.01.2008, poslednej na 20.12.2017. Splatnosť splátok bola stanovená vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Dohodnutý úrok z úveru činil 12,35 % p.a., RPMN 15,48 %. Nakoľko žalovaní splátky v stanovených termínoch neuhradili, jednotlivé záväzky sa stali splatnými, a právo žalobcu sa dalo po prvý raz vykonať odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej - ktorej splátky. Žalobca uplatnil právo na zaplatenie splátok za obdobie od 21.03.2010 do 21.07.2013 a od 12.08.2013 si uplatnil právo na zaplatenie zostatku dlžnej sumy 3.826,36 Eur po jej zosplatnení. Vzhľadom k tomu, že žalobný návrh bol doručený súdu dňa 13.03.2014, pričom súd posudzoval predmetný záväzkový vzťah ako spotrebiteľský, v dôsledku čoho bol povinný v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľov aj bez námietky prihliadať na oslabenie nároku žalobcu, vrátane premlčania, nárok žalobcu na splátky splatné od 21.03.2010 do 21.02.2011 v celkovej výške 484,04 Eur vrátane úroku z omeškania za uvedené splátky vyčísleného od splatnosti jednotlivých splátok do 11.08.2013 vo výške 120,49 Eur zamietol pre premlčanie nároku a vo zvyšku súd prvej inštancie návrhu žalobcu vyhovel, keďže bol toho názoru, že žalovaní nijako nepreukázali, že by dlžnú sumu uhradili, ani nárok žalobcu nijako nenamietali. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaní riadne neuhradili žalované splátky, a to do doby ich splatnosti, ocitli sa teda v omeškaní so zaplatením jednotlivých splátok, čím žalobcovi vznikol v zmysle § 517 ods. 2 a vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania za obdobie od 21.03.2011 do 11.08.2013 vyčíslený za jednotlivé splátky vo výške 122,95 Eur a na zákonný úrok z omeškania zo zosplatneného zvyšku úveru od 12.08.2013 do zaplatenia.

2. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 3.826,36€. Súd jeho návrhu vyhovel čo do sumy 3.342,32€, ktorá predstavuje 87 % zo žalovanej istiny. Návrh bol zamietnutý čo do zaplatenia sumy 484,04€ (3.826,36 - 3.342,32 = 484,04), ktorá predstavuje 13% žalovanej istiny. Žalobca tak mal v konaní väčší úspech, na základe čoho mu súd priznal náhradu trov konania. Z úspechu žalobcu odpočítal súd úspech žalovaných a mal za to, že žalobca má právo na 74% náhrady trov konania ( 87% úspech žalobcu - 13% úspech žalovaných = 74 % čistý úspech žalobcu ). Žalobca si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 229,50€ a trov právneho zastúpenia vo výške 1.533,21€, spolu trovy konania vo výške 1.762,71€. Keďže súd priznal žalobcovi právo na náhradu 74% trov, zaviazal súd žalovaných nahradiť žalobcovi 74% zo zaplateného súdneho poplatku t.j. sumu 169,83€ a 74% z trov právneho zastúpenia, t.j. sumu 1.134,57€. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 6 úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie + podanie návrhu na súd + 3x účasť na pojednávaniach dňa 23.06.2015, dňa 10.12.2015 a 25.02.2016 + úkon: účasť na odročenom pojednávaní bez prejednania veci dňa 8.10.2015) s tým, že odmena za 1 úkon predstavovala sumu 141,09€ + 20% DPH spolu 169,31€ a za ? úkonu sumu 42,33€ s DPH. Režijný paušál bol vyčíslený za 2 úkony v roku 2014 vo výške po 8,04€ + 3 úkony v roku 2015 vo výške po 8,39€ + 1 úkon v roku 2016 vo výške po 8,58€ + ku každému režijnému paušálu je pripočítaná 20% DPH. Za účasť na pojednávaniach bola náhrada cestovných výdavkov vyčíslená vo výške 179,58€ s DPH a náhrada za stratu času vo výške 404,94€ s DPH.

3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie v časti, v ktorej súd žalobný návrh zamietol a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Žalobca zastáva názor, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Poukázal na to, že zmluva bola uzavretá dňa 31.12.2007, kedy sa ustanovenia § 52 až 54 vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku v dôsledku čoho sa na ňu nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 sa nespravujú

nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a poukázal na rozhodnutia NS SR 7 MCdo 9/2014,. 2 M Cdo 3/2011, 6MCdo/4/2012, v zmysle ktorých sa na zmluvu o úvere vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré je potrebné aplikovať a následne aj na otázku premlčania treba aplikovať z tohto dôvodu ustanovenia Obchodného zákonníka. Rovnako poukázal na niektoré rozhodnutia krajských súdov v Trnave, Banskej Bystrici, Žiline a Prešove, ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v Košiciach 3Co/266/2015, 5Co/167/2015, 1Co/75/2014 v zmysle ktorých sa majú na právne vzťahy vzniknuté zo zmluvy o splátkovom úvere aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka aj v otázke premlčania. Zároveň vyjadril žalobca nesúhlasné stanovisko s aplikáciou ust. § 5b ZoOS, ktoré nadobudlo účinnosť 01.05.2014 na daný prípad a to s poukazom na čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, spolu s Nálezmi ÚS SR, PL. ÚS 16/95, PL. ÚS 36/95, III. ÚS 348/06 a vyjadril názor, že aplikáciou ust. § 5b ZoOS dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1. Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. S poukazom na to, že žalobca si v konaní uplatnil svoj nárok žalobným návrhom dňa 13.3.2014, pričom predmetné ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudlo účinnosť až dňa 1.5.2014, žalobca nesúhlasil s rozhodnutím súdu a právnym posúdením veci a zároveň poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 36C 117/2014, kde súd prerušil konanie až do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde SR, nakoľko podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o určenie, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je v súlade s ustanoveniami čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. ( SR). Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu, resp., aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania v prvostupňovom aj v odvolacom konaní.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

5. Žalobca podal odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianského súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) . Odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

6. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo mali byť zistené spôsobom vyplývajúcich z § 133 až 135 O.s.p. účinným v čase rozhodovania alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola ani zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu a vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil. Podrobné, presvedčivé a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 . Ani počas odvolacieho konania nevyšli také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

10. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že právny vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 31.12.2007 bolo nutné posúdiť podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z.), tak ako to správne urobil aj súd prvej inštancie. Uvedená právna úprava definuje spotrebiteľský úver ako dočasne poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo inej právnej formy (§ 2 písm. a / zákona o spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť alebo uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z.). Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je špeciálnou úpravou zmluvy o úvere vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

11. Odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa nesprávnej aplikácie ustanovení Obč.zákonníka o premlčaní a potreby aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka nie je dôvodná. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalovaných zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka, avšak táto zmluva s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasledujúcich OZ, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ vždy prednostne použijú ustanovenia Obč.zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 . Aj v prípade, že úver je absolútnym obchodom a že naň majú dopadať Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy v predmetnej veci, ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona o spotrebiteľských úveroch a nepochybne aj ochrannými ustanoveniami Obč.zákonníka. Ide totiž o vzťah medzi dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom, a teda jedná sa o typicky občianskoprávny vzťah. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok NS SR 5Mcdo/20/2009). Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah a to pokiaľ ide o otázku premlčania predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z. ku dňu 1.1.2004, došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s jeho novým ustanovením § 54 ods. 1 v zmysle ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

12. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že časť nároku žalobcu je premlčaná, ak aplikoval ustanovenia Obč.zákonníka vychádzajúc z toho, že žaloba bola doručená na súd 13.3.2014.

13. Ani odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa nesprávnej aplikácie ust. § 52 ods. 2 Obč.zákonníka nie je podľa odvolacieho súdu dôvodná, keď poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 3Mcdo/12/2014 zo dňa 21.4.2015, ktorý rozhodol, že súd prvého stupňa musel brať zreteľ na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou a mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 tretiu vetu OZ, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Obč.zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2014 a ust. § 52 ods. 2 tretia veta dňa 1.4.2015, pričom právne predpisy, ktorých súčasťou sú nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (totožný právny názor bol prezentovaný v rozsudku NS SR zo dňa 21.4.2015 sp.zn. 3Mcdo/14/2014).

14. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že na daný prípad nesprávne aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2014, pričom žalobca si v konaní

uplatnil svoj nárok žalobným návrhom doručeným súdu dňa 13.3.2014, k čomu odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 5b je nepochybne legislatívne vyjadrenie z princípu ochrany slabšej strany, konkrétne spotrebiteľa v právnych vzťahoch a toto ustanovenie je lex specialis k ust. § 100 ods. 1 OZ, ktoré je procesným ustanovením, keďže stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali v konaní. Zákonodarca neustanovil žiadne intertemporálne pravidlá, preto odvolací súd má za to, že ust. § 5b normuje predovšetkým a najmä o procesnej činnosti orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. Pri procesných normách všeobecne platí, že sa aplikuje tá procesná norma, ktorá je aktuálne účinná počas trvajúceho súdneho konania. Odvolací súd zároveň poukazuje na názor prezentovaný v právnej teórii, s ktorým sa stotožňuje, a to že časová pôsobnosť v civilnom procese je vybudovaná na zásade, že procesné normy nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti, pričom problematiku začatých a neskončených konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov rieši prechodné ustanovenia. Vzhľadom na absenciu takýchto procesných ustanovení platí základné pravidlo, ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou, teda ak súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí dňa 25.2.2016 aplikoval procesné ustanovenia účinné od 1.5.2014 postupoval správne.

15. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie (na ktorý odvolací súd v podrobnostiach poukazuje), odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku v zmysle ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní nemal úspech, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .