Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-20-2017.pdf
PDF · 88.09 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu Ľubomír Trnovec REVEZ, Limbova 24, Žilina, IČO: 10 947 621, proti žalovanému HB Energy s. r. o., Okružná 1, Veľký Krtíš, IČO: 47 050 896, zastúpeného JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši ul. Mierová 1, o zaplatenie 4.000,- Eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Cb/71/2015-148 zo dňa 15. júna 2016 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Cb/71/2015-148 zo dňa 15. júna 2016 v napadnutej časti potvrdzuje.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.625,70 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 12. 01. 2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta), žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 30% potrebných na účelné uplatňovanie práva (druhá výroková veta), vo zvyšku súd návrh žalobcu zamietol (tretia výroková veta) a vyslovil, že o trovách konania štátu rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtá výroková veta). 2. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 4.000,- Eur s úrokom z omeškania titulom zaplatenia ceny za vykonané práce. Uviedol, že dňa 04.11.2014 uzatvoril so žalovaným dohodu na zabezpečenie elektroinštalačných prác, východiskovej revízie elektrického zariadenia a bleskozvodovej ochrany a vypracovanie projektovej dokumentácie na prevádzke žalovaného v W.. Práce riadne začal dňa 19.11.2014, ukončil ich v dohodnutom termíne, pričom zástupcovia žalovaného nemali žiadne námietky voči výkonu, priebehu a ani ukončeniu práce, práce riadne prevzali o čom svedčí aj následná čiastočná úhrada faktúry za vykonané práce. Žalobca fakturoval žalovanému za vykonané dielo sumu 5.164,80 Eur faktúrou splatnou 11. 01. 2015, žalovaný uhradil dňa 12.02.2015 iba sumu 1.164,80 Eur. 3. Žalovaný v konaní namietal, že žalobca nemá objednávku na práce, ktoré mal podľa jeho tvrdenia vykonať, nemá ani protokol o odovzdaní prác žalovanému. Je pravdou, že určité práce pre žalovaného žalobca vykonal, za tieto mu však žalovaný aj zaplatil sumou 1.164,80 Eur dňa 12.02.2015. 4. Súd prvej inštancie vec prejednal, vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného, výsluchom svedka V. A. a vykonal aj znalecké dokazovanie. Súd mal preukázané, že zmluva, ktorú uzavreli účastníci je neplatná, nakoľko nedošlo k dohode o cene, ani k dohode o spôsobe určenia ceny tak, ako je to upravené v § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka. Pokiaľ teda nedošlo k dohode o tejto podstatnej náležitosti medzi stranami sporu, ústne uzavretá zmluva o dielo bola neplatná. Predmetom ústne uzavretej zmluvy o dielo boli elektromontážne práce, tiež bola dojednaná
revízna správa a spracovanie dokumentácie, predmet diela však bol dohodnutý bez bližšej špecifikácie a bez dohody o cene. Súd mal tiež preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného práce týkajúce sa úpravy elektrorozvádzačov, tieto práce boli vykonané prostredníctvom subdodávateľa, bola spracovaná aj dokumentácia a revízna správa, ktorá však nebola odovzdaná žalovanému. Pre zistenie rozsahu a hodnoty prác, ktoré žalobca pre žalovaného vykonal nariadil súd znalecké dokazovanie znalcom J.. R., ktorý podal písomný znalecký posudok. Na základe znaleckého dokazovania súd ustálil cenu za vykonané práce v zmysle znaleckého posudku vo výške 1.008,- Eur bez DPH, čo predstavuje s DPH sumu 1.209,50 Eur a zároveň cenu materiálu, ktorú dodá žalobca žalovanému do predmetného diela stanovil vo výške 2.151,- Eur bez DPH, s DPH to činí 2.581,- Eur. Zároveň znalec určil aj cenu za vykonanie východiskovej revízie inštalovaného elektrického zariadenia na čiastku 216,- Eur s DPH a za vypracovanie výkresovej dokumentácie vo výške 510,- Eur s DPH, avšak východiskovú revíziu inštalovaného elektrického zariadenia a ani vypracovanú výkresovú dokumentáciu žalobca žalovanému nedodal. Súd vychádzal z toho, že výška bezdôvodného obohatenia predstavuje cenu elektroinštalačných prác 1.209,50 Eur a cenu za materiál 2.581,- Eur, spolu 3.790,50 Eur, a od tejto sumy odpočítal 1.164,80 Eur, ktoré žalovaný žalobcovi už zaplatil, súd potom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 2.625,70 Eur istiny titulom bezdôvodného obohatenia. K vzniku bezdôvodného obohatenia došlo tým, že právny úkon, na základe ktorého bolo plnené je od začiatku neplatný, pričom je vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného dielo. Nedošlo však k dohode o cene za toto dielo, súd preto vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako vzťah mimo záväzkový, vychádzajúc z toho, že nárok žalobcu nebolo možné posúdiť ako nárok zo záväzkového vzťahu, ktorý by vznikol na základe platnej zmluvy. Keďže v danom prípade predmetom sporu bolo uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť peňažnú pohľadávku, súd nie je právnou kvalifikáciou nároku zo strany žalobcu viazaný a môže mu priznať nárok aj z iného právneho titulu. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 2.625,70 Eur aj s príslušným úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne z priznanej sumy a to od 12.01.2015 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania vychádzal z úpravy § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď nárok na úrok z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v sadzbe podľa vl. nar. č. 21/2013, súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v ním požadovanej výške. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 7 OSP a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 30% potrebných na účelné uplatňovanie práva vychádzajúc z úspechu žalobcu, keď zo žalovanej sumy 4.000,- Eur mu súd priznal 2.625,70 Eur, čo predstavuje pomer úspechu a právo žalobcu na úhradu účelne vynaložených trov vo výške 30%. 5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že nárok uplatňovaný žalobcom zamietne v plnom rozsahu. 6. Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že žalobca sa v konaní nedomáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal prijatím plnenia zo zrušenej kúpnej zmluvy. Podľa žalovaného je možné stotožniť sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že kúpna zmluva bola od počiatku neplatná, nárok žalobcu po právnej stránke však okresný súd neposúdil správne, pretože si nesprávne vyložil § 457 v spojení s § 458 Občianskeho zákonníka, keď so záverom, že žalobca plnil žalovanému na základe neplatnej kúpnej zmluvy, nespojil nutné dôsledky takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia v zmysle uvedenej právnej úpravy. Za situácie, keď je kúpna zmluva neplatná alebo keď je zrušená nastupuje režim § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý špeciálne upravuje dôsledky bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z neplatného právneho úkonu alebo zo zrušenej zmluvy, a v zmysle ktorého je nárok účastníka zmluvy na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej alebo zrušenej kúpnej zmluvy nárokom podmieneným zo zákona povinnosťou vrátiť druhému účastníkovi to, čo sa za kúpnu cenu získalo. Žalovaný poukazoval na judikatúru súdov SR v prípadoch vrátenia kúpnej ceny z neplatnej kúpnej zmluvy, kedy súd vo výroku vyjadrí vzájomne synalagmatický záväzok oboch účastníkov neplatnej kúpnej zmluvy vrátiť si navzájom prijaté plnenie. Žalobca ďalej poukazoval na to, že reštitučná povinnosť v takýchto prípadoch spočíva v zásade na tom, aby bolo vrátené to, čo bolo na základe neplatnej zmluvy prijaté, a iba vtedy, ak to nie je dobre možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. V súvislosti s užívaním a opotrebením vecí dochádza k ich znehodnoteniu, pričom z hľadiska výšky peňažnej náhrady je rozhodujúce to, o čo sa povinný na vydanie bezdôvodného obohatenia obohatil v dobe jeho vzniku. Podľa žalovaného nič nebránilo žalobcovi, aby si poskytnutý materiál vzal z prevádzky späť, nakoľko k jeho znehodnoteniu na predmetnej prevádzke nedošlo, pretože prevádzka nikdy nebola spustená, pričom okrem iného najhlavnejšou príčinou bolo to, že žalobca nevykonal východiskovú revíziu inštalovaného elektrického zariadenia pre žalovaného. 7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 17. 08. 2016 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Namietal tiež, že právny zástupca žalovaného podal
odvolanie na súd dňa 06.06.2016, pričom rozsudok v tejto veci bol vydaný až dňa 15. 06. 2016. Žalobca nesúhlasil, že zariadenie nebolo spustené do prevádzky vinou žalobcu, ďalej, že žalovaný po celý čas u žalobcu nič nereklamoval, prestal komunikovať a ozval sa až po vydaní platobného rozkazu. Poukazoval tiež na to, že revíznu správu môže žalobca vydať až po riadnom odskúšaní elektrického zariadenia, čo však nebolo umožnené zo strany žalovaného. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 378 ods. 1, §380 a § 385 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli krajského súdu. 9. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.625,70 Eur istiny s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia. 10. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom prebiehali vzájomné rokovania o tom, že žalobca vykoná pre žalovaného elektromontážne práce na prevádzke žalovaného v W.. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným nebola platne uzavretá zmluva o dielo, nakoľko medzi nimi nedošlo k dohode o cene diela tak, ako to vyplýva z úpravy § 536 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, zmluva o dielo v zmysle § 536 Obchodného zákonníka nemusí byť písomná, môže byť uzavretá aj ústne, kombinovaným spôsobom alebo konkludentne. Základnými náležitosťami zmluvy o dielo však okrem určenia zmluvných strán (zhotoviteľ a objednávateľ), predmetu diela (zhotovenie určitej veci, montáž určitej veci a pod.) je aj cena, ktorá buď musí byť v zmluve dohodnutá, alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob určenia ceny diela, okrem prípadov, keď strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez určenia ceny. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k dohode o cene diela, nie je možné hovoriť ani o uzavretí zmluvy o dielo. 11. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že je možný záver, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola platne uzavretá zmluva o dielo pokiaľ ide o práce v objeme za cenu 1.164,80 Eur, ktorú sumu žalovaný žalobcovi zaplatil. K zmluve o dielo v rozsahu elektroinštalačných prác za cenu 1.164,80 Eur došlo zrejme konkludentne tak, že žalobca dohodnuté práce v uvedenom rozsahu vykonal a žalovaný uvedenú sumu žalobcovi zaplatil. Pokiaľ však ide o žalobcom v konaní uplatnenú sumu 4.000,- Eur tak, ako to uviedol aj súd prvej inštancie, v konaní nebolo preukázané uzavretie zmluvy o dielo. Pokiaľ teda žalobca vykonal pre žalovaného práce nad rámec vyššie uvedených (v cene 1.164,80 Eur), išlo o plnenie bez zmluvy, teda o plnenie bez právneho dôvodu. 12. Podľa § 451 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 14. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 15. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. 16. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 17. V zmysle citovanej úpravy § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, teda tzv. bezzmluvným plnením, plnením poskytnutým bez toho, aby bola uzavretá nejaká zmluva. V predmetnej veci teda nejde o plnenie z neplatného právneho úkonu (ďalšia skutková podstata bezdôvodného obohatenia upravená v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ale o plnenie bez platného právneho úkonu. Aj keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, že sa jedná o plnenie z neplatného právneho úkonu, zároveň však v odôvodnení tiež uvádza, že vzťah medzi stranami sporu posúdil ako vzťah mimozáväzkový, pretože chýbala jedna z podstatných náležitostí uvedených v § 536 Obchodného zákonníka, a to dohoda o cene alebo dohoda o spôsobe jej určenia. 18. Pokiaľ ide o námietky žalovaného v odvolaní, tieto sa týkajú takých prípadov bezdôvodného obohatenia, keď zmluva uzavretá medzi stranami bola súdom posúdená ako neplatná (či už ide o neplatnosť absolútnu v zmysle § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo neplatnosť relatívnu v zmysle
§ 40a a ďalších ustanovení Občianskeho zákonníka) ďalej pokiaľ bola platne uzavretá zmluva medzi účastníkmi zrušená (buď na základe jednostranného prejavu zmluvnej strany, dohodou účastníkov alebo na základe zákona). 19. Nakoľko plnenie poskytnuté žalobcom bez zmluvy, teda bez právneho dôvodu spočívalo tak v poskytnutí materiálu, ako aj v elektroinštalačných prácach, súd prvej inštancie nepochybil, keď na zistenie rozsahu bezdôvodného obohatenia ustanovil znalca a pri rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku. Ako už bolo uvedené, žalobca a žalovaný nerokovali o uzavretí kúpnej zmluvy, ale o uzavretí zmluvy o dielo, napokon aj žalovaným uhradená časť ceny bola uhradená za materiál a aj za práce. 20. Žalovaný nenamietal súdom zistený skutkový základ veci, teda že medzi žalobcom a žalovaným nebola platne uzavretá zmluva o dielo, namietal však, že súd mal postupovať podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Ako už odvolací súd vysvetlil vyššie, v tomto prípade nešlo o plnenie poskytnuté z neplatnej zmluvy, ale o plnenie poskytnuté bez zmluvy, teda bez právneho dôvodu. Je možné okresnému súdu vytknúť, že jeho odôvodnenie je v tomto trošku zmätočné, keď jednoznačne neuviedol, na základe ktorej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia uvedenej v citovanom § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka postupoval, keď v odôvodnení rozhodnutia spomína tak plnenie bez zmluvy, ako aj plnenie z neplatnej zmluvy. Rozsudok súdu prvej inštancie však bol správny, vychádzal zo záveru, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil prijatím plnenia bez platne uzavretej zmluvy. 21. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok okresného súdu na základe uvedených dôvodov v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 v spojitosti s §255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej strane v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).