Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12C-194-2007.pdf
PDF · 71.33 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12C/194/2007
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v spore žalobcov: X. L.. M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, N., 2. O.. N. G., rod. V.Í., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXA, N. a 3. L.. I. V., rod. V.Í., nar. XX.X.XXXX, bytom XXXX H. Y., U. P., O., X., všetci zast. advokátom JUDr. Jozefom Holičom, so sídlom Poľovnícka 4, Bernolákovo proti žalovaným: 1. L.. M. O., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, N. a 2. L.. V. O., nar. X.X.XXXX, bytom O. X, D., o zaplatenie 52.800,- Sk (1.752,64 eur), takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovaní m a j ú nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.6.2006 sa právny predchodca žalobcov domáhal, aby súd zaviazal žalovaných povinnosťou zaplatiť mu sumu 52.800,- Sk (1.752,64 eur) a nahradiť trovy konania.
2. Pôvodný žalobca M.. U. V., nar. XX.X.XXXX zomrel dňa XX.X.XXXX a na základe Osvedčenia o dedičstve č. k. 65D/748/2014-77, Dnot 86/2014 zo dňa 17.3.2015 mal súd preukázané, že právnymi nástupcami poručiteľa sa stali žalobcovia v 1. až 3. rade. Súd s ohľadom na znenie prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku nerozhodoval o pokračovaní s dedičmi strany samostatným uznesením podľa § 63 ods. 2 CSP.
3. Na pojednávaní dňa 25.5.2017 zobrali žalobcovia žalobu v celom rozsahu späť, požiadali o zastavenie konania a o trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že v súčasnosti sa už dedičia pôvodného žalobcu nechcú súdiť. Žalovaní súhlasili so späťvzatím žaloby, avšak žiadali priznať im plnú náhradu trov konania, nakoľko sa s pôvodným žalobcom museli súdiť vyše 20 rokov vo viacerých konaniach, kvôli tomu už nemajú žiaden majetok, museli aj prestať podnikať. S advokátom žalobcov sa pokúšali dohodnúť, ale majú za to, že v danom prípade niet dôvodov hodných osobitného zreteľa na to, aby súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nahrádza doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 146 ods.1 veta prvá CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
10. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia zobrali svoju žalobu v celom rozsahu späť a žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili, súd konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.
11. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Náhrada trov konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorú dopĺňa zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že vznikli. Konanie môže byť zastavené z rôznych procesných dôvodov, pričom najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Samotná zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného.
14. Obsahom rozhodnutia R V/1968, okrem iného je, že „Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta OSP, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania.“
15. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu). (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010)
16. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Účelom ustanovenia § 257 CSP (podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa) je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. V danom prípade súd prikláňajúc sa k názoru žalovaných nevidí taký dôvod osobitného zreteľa, na základe ktorého by žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tento spor trvá od júna 2006, čo je viac ako 10 rokov, pričom pôvodný žalobca zomrel v r. 2014 a jeho právni nástupcovia prevzali dedičstvo na základe osvedčenia o dedičstve v máji 2015. Z tohto dedičského rozhodnutia je zrejmé, že majetok poručiteľa nebol zanedbateľný, čistá hodnota dedičstva predstavovala sumu 161.457,47 eur. Navyše žalobcovia sa rozhodli zobrať žalobu späť až po nariadení pojednávania v r. 2017, teda až dva roky po tom, čo na nich prešli práva a povinnosti pôvodného žalobcu. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, ako aj s prihliadnutím k ustálenej judikatúre, a to vzhľadom k tomu, že žalobcovia vzali žalobu späť s tým, že ako právny nástupcovia pôvodného žalobcu sa už nechcú súdiť, má súd za to, že procesne zavinili zastavenie konania, a preto nárok na náhradu trov konania priznal žalovaným v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava V. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.