Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27P-91-2017.pdf
PDF · 71.08 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/91/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci starostlivosti o mal. S. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Ú.. XX, XXXX R.S., E., dieťa matky A. M. I., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Ú.. XX, XXXX R.S., E., o schválenie právneho úkonu takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci.
Súd konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 19.04.2017 matka maloletého dieťaťa ako jeho zákonná zástupkyňa navrhovala aby súd schválil právny úkon - kúpnu zmluvu, ktorou maloletá S. A. S., nar. XX.XX.XXXX ako spoluvlastníčka prevádza svoj spoluvlastnícky podiel 1/24 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území H. T., obec Bratislava - m.č. H. T., okres Bratislava II, vedených na Okresnom úrade Bratislava, katastrálnom odbore, ako parc. reg. KNC číslo parc. XXXX/XX, o výmere 639 m,2, parc. č. XXXX/XX o výmere 83 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 360 m2 na kupujúceho - Národná diaľničná spoločnosť, a. s. za kúpnu cenu 2 855,94 €. Kúpnu zmluvu za maloletú podpísala jej zákonná zástupkyňa A. M. I., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX. Kúpna zmluva bola vyhotovená v jazyku slovenskom bez prekladu do jazyka maďarského.
Právna zástupkyňa matky vo svojom návrhu poukázala na skutočnosť, že dedičstvo po P. S. bolo prejednané notárom so sídlom v Bratislave, taktiež kúpna zmluva je písaná v slovenskom jazyku, nakoľko prevádzaná nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania sa nachádza v katastrálnom území H. T.. Prejednanie veci v Maďarskej republike by malo pre matku maloletého dieťaťa likvidačné následky, nakoľko všetky potrebné podklady a to dedičské konanie, kúpna zmluva by mali byť preložené do maďarského jazyka s úradným prekladom. Matka žije z podpory a sama sa stará o svoju dcéru, nakoľko jej manžel a otec maloletej zomrel.
Z obsahu návrhu na začatie konania súd zistil, že miestom terajšieho bydliska, a teda aj obvyklého pobytu maloletej je Maďarská republika. Maloletá v Maďarsku žije so svojou matkou, obe sú štátnymi občiankami Maďarskej republiky.
Právomoc na konanie o návrhu na schválenie právneho úkonu sa v prípade maloletých detí s obvyklým pobytom v členskom štáte EÚ posudzuje podľa čl. 8 Nariadenia č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Brusel IIa“). V medzinárodných vzťahoch je pojem "obvyklý pobyt" štandardne používaným pojmom. Keďže jeho definícia nie je nikde obsiahnutá, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že medzinárodné právo súkromné sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako
ho môže chápať vnútroštátne právo toho - ktorého štátu, ale používa ho ako autonómny koncept medzinárodného práva súkromného. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie preto pojem obvyklý pobyt nie je možné stotožňovať s technickoprávnym pojmom trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života, ako aj úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje, kde pracuje, študuje a pod. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie a pod. Zároveň nemožno pri posudzovaní obvyklého pobytu opomenúť ani cieľ, ktorý prijatie tohto pojmu ako kritéria určujúceho právomoc súdov sledovalo. Týmto cieľom bola predovšetkým snaha o aplikáciu kritéria, ktoré je voči dotknutej osobe najspravodlivejšie a ktoré zabezpečuje, aby o veci týkajúcej sa určitej osoby konal súd štátu, ktorý je k danej osobe "najbližší". To znamená súd miesta, kde sa dotknutá osoba nachádza, aby sa táto mohla bez problémov v konaní vyjadriť a tohto sa zúčastniť. Predmetom tohto konania je návrh na schválenie právneho úkonu- kúpnej zmluvy, ktorú v mene maloletej podpísala jej zákonná zástupkyňa. Slovenské súdy by si mohli prípade založiť právomoc, ak by boli splnené podmienky uvedené v čl. 12 ods. 3 nariadenia Brusel IIa. Ak právomoc podľa tohto článku nie je možné založiť, najmä v prípade absencie zhody rodičov, existuje ešte možnosť požiadať súd obvyklého pobytu dieťaťa o odovzdanie právomoci slovenskému súdu za podmienok uvedených v čl. 15 Dohovoru, ak je slovenský súd vo vhodnejšej situácii na schválenie úkonu a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
Podľa Článku 12 ods. 3. Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
Vzhľadom na to, že si slovenský súd nevedel založiť právomoc podľa citovaného článku 12 ods. 3 nariadenia Brusel IIa, musí si zákonný zástupca dieťaťa podať návrh na schválenie právneho úkonu na súde podľa obvyklého pobytu dieťaťa. Ak súd členského štátu úkon schváli, rozhodnutie sa uzná v Slovenskej republike bez ďalšieho konania (čl. 21 ods. 1 Brusel IIa ).
Podľa Článku 17 Brusel IIa, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. Vzhľadom na to, že vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie podľa § 9 CSP zastavil.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).